Postupy v poľnohospodárstve na zníženie emisií z chovu hospodárskych zvierat
Keď hovoríme o emisiách zo živočíšnej výroby, máme na mysli amoniak (NH3) spôsobujúci kyslé dažde a skleníkové plyny ako je oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O). Pri emisiách sa najväčšia pozornosť venuje amoniaku, ako hlavnému znečisťovateľovi ovzdušia zo živočíšnej výroby, pretože sa uvoľňuje do ovzdušia v najväčších množstvách. Takmer všetky informácie o znižovaní emisií z chovu zvierat prinášajú správy o znižovaní emisií amoniaku. Predpokladá sa, že pri znižovaní emisií amoniaku sa znižujú aj emisie ostatných plynných látok. Opatrenia na znižovanie týchto emisií sa neobmedzujú len na to, ako skladovať, upravovať alebo používať hnoj pri jeho vzniku, ale zahŕňajú opatrenia na ovplyvnenie kvality a minimalizovanie tvorby hnoja.
Stratégie kŕmenia hospodárskych zvierat
Cieľom je zvýšiť retenciu N, znížiť jeho vylučovanie v exkremntoch. Zabezpečenie, aby hospodárske zvieratá nedostávali v krmive viac dusíkatých látok, než je potrebné pre cieľovú úroveň produkcie zníži vylučovanie N. To by malo maximalizovať podiel dusíkatých látok vo výžive, ktoré sa dajú metabolizovať a minimalizovanie podielu, ktorý sa metabolizovať nedá. Zníženie množstva N v exkrementoch nielenže zníži emisie NH3 na všetkých stupňoch hnoja, ale aj ďalšie potenciálne straty N (vyplavovanie, denitrifikácia). Zníženie množstva N v exkremetovj sa dá dosiahnúť:
- Znížením prebytku v prísune dusíkatých látok tak, že nebudú prekročené aktuálne odporúčania pre kŕmenie;
- Lepšením nastavenie zloženia výživy podľa požiadaviek jednotlivých zvierat, napr. podľa stupňa laktácie, veku a hmotnosti zvierat, atď.;
- Znížením obsahu dusíkatých látok v kŕmnych dávkach prostredníctvom optimalizácie prísunu aminokyselín. U monogastrických zvierat sa prísun aminokyselín dá riadiť pridaním čistých aminokyselín do výživy, alebo využitím kombinácie rôznych bielkovinových krmív vo výžive;
- Zvýšením účinnosti využitia N zlepšením výkonnosti zvierat (dojivosť, rýchlosť rastu, účinnosť konverzie krmiva, atď.), takže sa na záchovu použije znižujúci sa podiel celkovej potreby dusíkatých látok.
Tab. č. 1: Odporúčaný obsah dusíkatých látok v krmive (%)
Druh |
Kategória |
Fáza produkcie |
Priemerný obsah dusíkatých látok v krmive zvierat |
Dobytok |
Dojnice |
Začiatok laktácie |
15–16 |
Neskoršie obdobie laktácie |
12–14 |
||
Odchov (jalovice) |
|
12–13 |
|
Výkrm |
Teľa (produkcia teľacieho mäsa) |
17–19 |
|
Dobytok na mäso < 3 mesiace |
15–16 |
||
Dobytok na mäso > 6 mesiacov |
12 |
||
Ošípané |
Ciciaky |
< 10 kg |
19–21 |
< 25 kg |
17–19 |
||
Ošípané na výkrm |
25–50 kg |
15–17 |
|
50–110 kg |
14–15 |
||
110-170 kg |
11–12 (so špecifickými aminokyselinami, napríklad lyzínom a tryptofánom) 13–14 (bez špecifických aminokyselín) |
||
Prasnice |
Gravidita |
13–15 |
|
Laktácia |
15–17 |
||
Hydina-sliepky |
Brojlery |
1.fáza výkrmu |
20–22 |
Stedná fáza výkrmu |
19–21 |
||
Posledná fáza výkrmu |
18–20 |
||
Nosnice |
18–40 týždňov |
15.5–16.5 |
|
>40 týždňov |
14.5–15.5 |
||
Hydina-morky |
|
< 4 týždne |
24–27 |
5–8 týždňov |
22–24 |
||
9–12 týždňov |
19–21 |
||
>13 týždňov |
16–19 |
||
>16+ týždňov |
14–17 |
Nízkoemisné systémy ustajnenia zvierat
Pri všetkých typov ustajnenia je pri rozhodovaní o znižovaní emisií a hustote chovu nevyhnutné vziať do úvahy požiadavky na dobré životné podmienky zvierat. Primeraná hospodárnosť v súvislosti s plochou ustajňovacieho priestoru môže prispieť k zníženiu emisií NH3 a ďalších foriem znečistenia.
Pre ustajnenie hospodárskych zvierat treba na účely zníženia emisií NH3 dodržať niektoré všeobecné zásady:
- Udržiavať všetky priestory (chodby, ležovisko, výbeh) vnútri aj mimo stajne suché a čisté;
- Pri ustajnení so slamenou podstielkou môže zvýšenie množstva slamy na zviera znížiť emisie NH3 z budovy aj počas uskladnenia hnoja;
- Udržiavať povrchové plochy hnoja v podroštových kanáloch čo najmenšie (napríklad s čiastočne zaroštovanou podlahou, šikmými stenami kanála);
- Rýchlo separovať a odstraňovať moč do výkalov (odkanalizované maštale), čo môže prispieť k zníženiu emisií amoniaku;
- Udržiavať rýchlosť a teplotu vzduchu nad povrchmi, ktoré sú znečistené výkalmi, čo najnižšie (bez zníženia celkového vetrania), napr. ochladzovaním privádzaného vzduchu, alebo v prípade prirodzeného vetrania, zohľadnením prevládajúceho smeru vetra; to neplati pre priestory, kde sa hnoj suší;
- Zabezpečiť ošípaným priestory na ležanie/sedenie, kŕmenie, kalenie, výbeh;
- V budovách s núteným vetraním čistiť, prípadne filtorovsť odvádzaný vzduch;
- Zvýšiť obsahu sušiny v hydinovom truse alebo podstielke na 60 % a viac, za takých podmienok je k dispozícii nedostatok vlhkosti, ktorá by umožnila rozklad kyseliny močovej a uvoľnenie amoniaku.
Nízkoemisné systémy uskladnenia hnoja
Opatrenia, pri ktorých sa znížia emisie zo skladovania hnojovice a iných kvapalných hnojov:
- Kapacita skladu by mal mať dostatočnú veľkosť, aby sa predišlo aplikácii na pozemky v ročnej dobe, kedy existuje riziko znečistenia vody;
- Znížiť povrchovú plochu (alebo povrch uvoľňujúci emisie) skladu. Hlbšie nádrže majú menšiu povrchovu pochu;
- Kryty pre nádrže (plné kryty, plávajúce kryty, plávajúce geometrické plastové dlaždice, prirodzená kôra plávajúca kôra, ílový granulát, rezaná slama);
- Zníženie frekvencie miešania, pri miešaní je najvyššia emisia amoniaku;
- Zníženi prudenia vzduchu nad povrchom hnojovice, možno to dosiahnuť dostatočne vysokým prevýšením a pestovaním stromových vetrolamov;
- Podzemné vonkajšie nádrže a tienenie pri skladoch môžu znížiť teplotu hnojovice v skladovacej nádrži a tým spôsobiť významné zníženie emisií NH3 a CH4;
- Uskladňovacie vaky sú vhodné na zníženie emisií z hnojovice.
Použiťeľnosť a účinnosť techník na znižovanie emisií zo skladov hnojovice uvádzame v tabuľke 2
Tab. č. 2: Účinnosť a použiteľnosť techník na znižovanie amoniaku v skladoch hnojovice
Opatrenie na znižovanie |
Trieda hospodárskych zvierat |
Zníženie emisií (%) |
Použiteľnosť |
Poznámky |
Pevné veko alebo strecha |
Všetky |
80 |
Len nádrže |
Nie je potrebná prídavná kapacita na dažďovú vodu; obmedzenie z dôvodu statických požiadaviek |
Pružný kryt (napr. stanová konštrukcia) |
Všetky |
80 |
Len nádrže |
Obmedzenie z dôvodu statických požiadaviek |
Plávajúca fólia |
Všetky |
60 |
Nie na hnoji vytvárajúcom kôru |
Potrebné ďalšie údaje o znižovaní emisií |
Plávajúce plastové dlaždice |
Všetky |
cca 60 |
|
|
Prirodzená kôra |
Močovka dobytka ošípaných s obsahom sušiny viac ako 7 % |
40 |
Nie v poľnoh. podnikoch s častým vyprázdňovaním nádrže |
|
Umelá kôra: slama |
Hnojovica ošípaných a dobytka |
40 |
Nepraktické na riedkych kvapalných hnojoch alebo v poľnoh. podnikoch s častým vyprázdňovaním nádrže |
Môže viesť k zvýšeným emisiám N2O a CH4 |
Umelá kôra: ílový granulát a iné |
Hnojovica ošípaných, kvapalný hnoj |
60 |
Aj na riedkom hnoji; nie v poľnoh. podnikoch s častým vyprázdňovaním nádrže |
Straty ílového granulovaného materiálu prečerpávaním |
Náhrada lagún krytými/otvorenými nádržami |
Všetky |
30–60 |
— |
V tejto situácii referencie ukazujú na vyššiu mieru emisií z otvorených lagún |
Vaky na skladovanie |
Všetky |
100 |
Použiteľnosť rýchlo rastie s nadobúdanými skúsenosťami |
Zatiaľ väčšina skúseností pochádza z malých poľnohospodárskych podnikov na chov ošípaných, ale už boli využité aj vo väčších mliekárskych podnikoch |
V súčasnosti existuje len málo možností na zníženie emisií NH3 z uskladneho tuhýho hnoja. Techniky na obmedzenie emisií NH3 sú:
- Zakryť sklady tuhého hnoja. Hoci použitie pevných krytov nemusí byť vždy praktické, ukázalo sa, že použitie plastových fólií podstatne znižuje emisie NH3 bez toho, aby sa významne zvýšili emisie CH4 alebo N2O;
- Pridať do hnoja zvýšené množstvo slamy. Tento prístup možno považovať za menej efektívny, než zakrytie tuhého hnoja, s premenlivou výkonnosťou v závislosti od typu hnoja, podmienok a možného nárastu emisií N2O a CH4;
- Zmenšiť povrchovú plochu hromady (napr. výstavbou stien, aby sa zväčšila výška). Tento prístup možno tiež považovať za menej efektívny ako zakrytie hnoja;
- Udržiavať hnoj čo najviac suchý, čo je obzvlášť dôležité pre hydinovú podstielku (brojlery a nosnice) a hydinový trus sušený na pásoch;
- Udržiavanie teploty hromady pod 50oC alebo zvýšenie pomeru C:N na > 25, napr. zvýšením množstva slamy alebo iného použitého podstielkového materiálu.
Nízkoemisné techniky aplikácie hnoja
Minimalizovať straty pri aplikácii hnoja je veľmi dôležité, pretože akékoľvek skoršie úspory NH3 z ustajnenia hospodárskych zvierat alebo skladovania hnoja sa môžu stratiť, pokiaľ sa nevyužije vhodná technika hnojenia. Cielom je čo najmenej vystaviť hnoj ovzdušiu. Najefektívnejším prostriedkom na zníženie emisií NH3 z hnojenia hnojovicou je využitie vhodnej techniky hnojenia, ako je podpovrchové alebo pásové aplikátory. Takýto prístup má aj agronomický prínos rovnomernejšieho hnojenia hnojovicou, s presnejším umiestnením, čím sa môže znížiť riziko odtekania hnojovice
Nízkoemisné techniky pre aplikáciu hnojovice a iný kvapalný hnoj:
- Podpovrchové aplikátory umiestňujú hnoja pod povrch pôdy, čím znižujú povrchovú plochu hnoja vystavenú vzduchu a zvyšujú infiltrovanie do pôdy. Vo všeobecnosti sú pri znižovaní emisií NH3 účinnejšie než pásové aplikátory. Patria sem tri typy:
- Plytké (alebo štrbinové) aplikárory: vyrezávajú úzke štrbiny v pôde (spravidla o hĺbke 4–6 cm a vo vzdialenosti 25–30 cm od seba) a tieto vypĺňajú hnojovicou alebo kvapalným hnojom. Najbežnejšie využitie je na trvalých trávnych porastoch. Dosahujú sa rôzne výsledky znižovania v závislosti od toho, či sú použité aplikátory s otvorenými alebo uzavretými štrbinami. Objemy hnojenia možno obmedziť objemom drážok;
- Hĺbkové aplikátory: aplikujú hnojovicu alebo kvapalný hnoj do hĺbky 10-30 cm do pôdy za pomoci radličiek aplikátora, ktoré sú rozmiestnené s rozstupom asi 50 cm alebo dokonca až 75 cm. Hroty sú často vybavené postrannými krídelkami, ktoré napomáhajú rozptýleniu v pôde a dosiahnutiu vysokej miery hnojenia. Sú najvhodnejšie na použitie na ornej pôde z dôvodu rizika mechanického poškodenia zatrávnenia;
- Orné aplikátory: sú na báze pružinových alebo tuhých radličiek kultivátorov a sú len na účely použitia na ornej pôde.
- Pásové aplikátory znižujú povrchovú ploch hnoja vystavenej vzduchu a zmenšením vystavenia prúdeniu vzduchu nad ním. Účinnosť týchto strojov sa môže meniť v závislosti od výšky plodiny. Existujú dva hlavné typy stroja:
- Vlečené hadice: hnojovica sa vypúšťa na úrovni terénu na trávu alebo ornú pôdu cez súbor pružných hadíc. Je možné hnojiť medzi radmi pestovanej kultúrnej plodiny;
- Vlečené hadice s pätkou: hnojovica sa spravidla vypúšťa cez pevné rúry, ktoré končia v kovových „pätkách“ navrhnutých tak, aby sa pohybovali súbežne s povrchom pôdy, pričom rozdeľujú plodinu tak, aby sa hnojovica aplikovala priamo na povrch pôdy a pod porastom. Niektoré typy prívesných pätiek sú navrhnuté tak, aby rezali v pôde plytkú drážku na uľahčenie infiltrácie;
- Rýchle zapracovanie hnojovice do pôdy, najúčinnejšie je okamžité zapracovanie;
- Riedenie hnojovice, hnojovicu možno pridať do vody na zavlažovanie alebo do hustej hnojovice možno pred hnojením pridať vodu pred aplikáciou;
- Načasovania hnojenia pri nízkej teplote, bezvetria a vlhka, aplikácia večer, kedy klesá rýchlosť vetra aj teplota vzduchu, aplikácia na prekyprenú pôdu pri rýchlejšej infiltrácii;
- Okyslenie hnojovice, nízke pH znižuje straty NH3 z hnoja.
Na zníženie emisií NH3 z aplikácie tuhého hnoja je jedinou vhodnou technikou jeho rýchle zapracovanie do pôdy. Väčšina NH3 sa uvoľní z tuhého hnoja do niekoľkých hodín po rozmetaní.
Praktické vyhodnotenie techník na znižovanie emisií amoniaku pri aplikácici tekutého aj pevného hnoja je uvedené v tabuľke 3.
Tab. č. 3: Praktické vyhodnotenie technik na zníženie emisií amoniaku pri aplikácii hnoja
Typ hnoja |
Technika znižovania |
Využitie pôdy |
Zníženie emisií amoniaku (%) |
Obmedzenie použiteľnosti |
Hnojovica a iný kvapalný hnoj |
Vlečené hadice |
Trvalé trávne porasty a orná pôda |
30–35 |
Svah, veľkosť a tvar poľa. Nie pre veľmi hustú hnojovicu. Rozpon riadkov pre hustosiate rastliny. Na ornej pôde sa zníženie emisií zvýši s výškou plodiny |
Hnojovica a iný kvapalný hnoj |
Vlečené hadice s pätkami |
Trvalé trávne porasty a orná pôda (pred sejbou) a riadkové plodiny |
30–60 |
Ako vyššie. Obvykle nevhodné na použitie pre plodiny na ornej pôde |
Hnojovica a iný kvapalný hnoj |
Podpovrchová aplikácia do plytkej štrbíny |
Trvalé trávne porasty a orná pôda. Aj na rastúce obilniny |
Otvorená štrbina, 70; uzavreté štrbiny, 80 pri hĺbke do10 cm |
Ako vyššie. Nie pre veľmi suché, kamenisté alebo zhutnené pôdy |
Hnojovica a iný kvapalný hnoj |
Podpovrchová aplikácia do hlbokej štrbíny |
Orná pôda |
90 |
Ako vyššie. Potrebný výkonný traktor. Nevhodné na plytkých pôdach, ílovitých pôdach (> 35 % oganických látok) za veľmi suchých podmienok, na rašelinových pôdach (> 25 % obsahu organických látok) a odvodnených pôdach, ktoré sú citlivé na vyplavovanie |
Hnojoviva |
Riedenie hnojovice na použitie vo vodných zavlažovacích systémoch |
Orná pôda a trvalé trávne rorasty |
Pri riedení 1:1 zníženie 30 % |
Len tam, kde sa vykonáva zavlažovanie. Len pre nízkotlakové zavlažovacie systémy |
Najme hustá hnojovica dobytka |
Riedenie pred aplikáciou pomocou mobilných aplikátorov |
Orná pôda a trvalé trávne rorasty |
Do 50 % u hustej hnojovici dobytka (50 % riedenie = 30 % zníženie) |
Pri alikácii sa zväčšuje objem. Len pre malé poľnohospodárske podniky a pre zavlažovanie. Dávku treba zvýšiť úmerne k zníženiu obsahu NH3 |
Hnojovica |
Zapracovanie do pôdy |
Orná pôda, vrátane sejby nových trávnych porastov. Účinné len pri zapracovaní tesne po aplikácii |
Okamžité zaoranie = 90; okamžitá neinverzná kultivácia = 70; zapracovanie do 4 hodín = 45–65; zapracovanie do 24 hodín = 30 |
Obrábaná pôda |
Maštaľný hnoj |
Zapracovanie do pôdy |
Orná pôda, vrátane sejby nových trávnych porastov. Účinné len pri zapracovaní tesne po aplikácii |
Okamžité zaoranie = 90; okamžitá neinverzná kultivácia = 60; zapracovanie do 4 hodín = 45–65; zapracovanie do 12 hodín = 50; zapracovanie do 24 hodín = 30 |
Obrábaná pôda |
Všetky typy hnoja |
Riadené načasovanie apliokácie |
Orná pôda a trvalé trávne rorasty |
Premenlivé (zavisí od teploty a prúdenia vzduchu) |
Táto technika si vyžaduje lokálne potvrdenie |
Ing. Vojtech Brestenský, CSc., národné poľnohospdárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav živočíšnejvýroby Nitra