Základom ekonomiky chovu oviec je zdravý jedinec
Ešte vlani sme vás informovali o odbornom seminári firmy AGRASERVIS, ktorý sa venoval rozličným aspektom chovu oviec. V súvislosti s Tematickou prílohou zameranou na starostlivosť o zdravie zvierat vám prinášame najzaujímavejšie informácie z prednášky MVDr. Zuzany Besson z firmy AGRISVET.
Základom úspechu je funkčný bachor
Pani Besson si počas svojich početných návštev v slovenských chovoch oviec všimla, že mnoho oviec je nezvyčajne chudých a bez výraznejšej svalovej hmoty. Pritom v ich organizme neidentifikovali žiadne vnútorné parazity, ktoré by to mohli mať na svedomí a tiež analýzy krmív nepoukázali na akútny nedostatok dusíkatých látok v nich. Jednoznačnou príčinou tohto stavu je podľa jej názoru bachorová dysfunkcia. Pri analýzach boli identifikované nedostatočné hladiny minerálnych látok, bol potlačený rast žiaducej bachorovej mikroflóry. Tá musí vyprodukovať dostatočné množstvo energie nielen pre záchov, ale aj pre produkciu v rámci úžitkového zamerania ovce. Pre ovce je rovnako dôležité správne pH bachora. Najlepším pufrom pre udržanie prípadných dysbalancií v pH je dostatočná produkcia slín. Pri správnom prežúvaní ich dospelá ovca vyprodukuje okolo 20 l. Preto je dôležité okrem živinového zloženia dbať na štruktúru kŕmnej dávky. Aj preto niekedy pri kŕmení nekvalitnými objemovými krmivami dochádza pri zvyšovaní dávky jadrových krmív k znižovaniu produkcie mlieka bahnicami. Pri miernom poklese ich dávky paradoxne produkcia mlieka rastie. Príčinou je zmiernenie acidózy, keďže kvalitného krmiva ovce zožrali predtým menej ako bolo napočítané a takto vzniknutý nepomer medzi objemovou a jadrovou častou kŕmnej dávky sa upravil.
Pri acidóze tiež dochádza k intenzívnemu prestupu nežiaducich mikroorganizmov cez stenu červa do krvi a odtiaľ do ďalších orgánov. Pokiaľ ovce nie sú v acidóze, dokážu prežiť a produkovať mlieko aj v prípade výskytu klostrídií či kokcídií.
Dôležitá je aj sychronizácia energie a NL
Pri posudzovaní zdrojov energie je dôležité vedieť, z čoho vznikajú jednotlivé unikavé mastné kyseliny (UMK) a prekurzorom tvorby čoho sú. K trojici najčastejšie vznikajúcich UMK patria kyselina acetoctová (C2), propiónová (C3) a maslová (C4). Zatiaľ čo prvá z nich sa tvorí z bunkových stien sena a otrúb, zdrojom druhej je škrob obilnín. Tretia vzniká z ľahko skvasiteľných cukrov siláží. Kyselina acetoctová je prekurzorom tvorby mlieka a mliečneho tuku, kyselina propiónová je dôležitá pre vznik bielkovín mlieka a kyselina maslová sa mení hlavne na telový tuk. Pre produkciu mlieka je dôležité nielen množstvo týchto kyselín, ale aj ich správny pomer (C2/C3).
Pre lepšie využitie živín je dôležitá synchronizácia uvoľňovania jednotlivých zdrojov energie a NL v bachore. Tak je dobré skombinovať mladú pastvu, syntetické aminokyseliny či močovinu (rýchly zdroj dusíka) s melasou, trávou, repou, silážou či otrubami (rýchly zdroj energie), popr. hustosiatymi obilninami ako zdrojom rýchlo dostupného škrobu. Slnečnicu, repku, sóju či trávu a lucernu je zas vhodné kŕmiť spolu s kukuricou, zemiakmi či cirokom. Naopak chránené zdroje dusíkatých látok sa odporúča kombinovať s repnými skrojkami, otrubami a senom.
Treťou dôležitou podmienkou fungovania bachora je dostatok minerálnych látok v kŕmnej dávke. Treba si uvedomiť, že bachorová mikroflóra spotrebuje pre svoj rast viac fosforu ako zviera samotné. Nedostatok minerálov môže byť aj jednou z príčin narušenia acidobázickej rovnováhy. Prečo? Pretože pri nedostatku niektorých iónov (Na+, K+, resp. Ca2+) dochádza ku kompenzácii acidobázickej rovnováhy prestupom vodíkových iónov do čreva, čím dochádza k prekysleniu jeho buniek. Tento stav je podľa dr. Besson horší ako bachorová acidóza. To sa môže okrem iného prejaviť aj krívaním oviec s výskytom artritíd a početných hnisavých ložísk na končatinách. Pani Besson tiež konštatovala, že okrem týchto príznakov mali bahnice na pastve vo väčšine prípadov aj nedostatočný príjem vody. Veľmi dôležitou súčasťou minerálnej výživy je aj jód. Ten je dôležitý pre zachovanie imunitnej odpovede organizmu. Darmo budete zvieratá ošetrovať liečivami, resp. očkovať proti príslušným ochoreniam. Ak nebudú mať dostatok jódu, účinnosť spomínaných opatrení bude minimálna. Na nedostatok jódu sú citlivejšie jedince lacaunského plemena, ktorých metabolizmus je omnoho intenzívnejší ako v prípade našich pôvodných plemien. Vysoké dávky jódu dokonca dokážu eliminovať výskyt chlamídiových abortov. Jód sa totiž hromadí vo vnútri buniek, kde pôsobí proti vnútrobunkovým parazitom (kam patria aj chlamídie). Tento spôsob je podľa dr. Besson vhodnejší ako plošná opakovaná aplikácia depotného tetracyklínu pred obahnením. Podobne sa dá jódom bojovať aj proti toxoplazmóze. Pridávanie jódu je dobré spojiť s aplikáciou selénových preparátov. Inak môže vzniknúť problém s funkčnosťou produkčného reťazca hormónov štítnej žľazy. Výška produkcie hormónov štítnej žľazy priamo súvisí s úrovňou mortality jahniat po narodení.
Z mimovýživárskych opatrení odporúča dr. Besson venovať väčší dôraz výberu bahníc s vhodným „uhlovaním“ končatín paznechtov. Vo Francúzsku sa to bežne používa ako jedno zo selekčných kritérií.
Mastitída vzniká najčastejšie pri „predájaní“
Pri ovciach vzniká najviac mastitíd prenosom patogénov v dojárni. Najčastejšími patogénmi sú zlatý stafylokok a streptokoky. V prvom rade je potrebné postihnuté zviera vyradiť z dojenia v dojárni. Pri dojení treba voliť šetrnejší prístup. Ovca síce znesie veľa (aj pokiaľ ide o iritáciu vemena niektorými „expertmi“), ak však nemá zdravý zvyšok organizmu, často si to odnesie vemeno. Ak nemajú bahnice v poriadku organizmus, môžu sa nakaziť aj patogénmi bežne sa vyskytujúcimi v okolitom prostredí. Dr. Besson uviedla prípad výskytu Arcanobacter pyogenes pri nedostatku selénu a hlavne jódu (ktoré vplývajú na imunitu bahníc).
Ďalším neduhom našich dojičov je podľa slov dr. Besson „predájanie“ bahníc. To traumatizuje vemeno a následne vznikajú mastitídy. Preto je podľa nej lepšie nechať vo vemene nedodojky. Mnoho dojičov argumentuje pritom v prospech tohto kroku tým, že pri úplnom nedodájaní oviec mali vyšší výskyt mastitíd (podobne sa argumentuje aj pri zvýšenej frekvencii výskytu problémov s vemenom pri prechode na strojové dojenie oviec). Protiargumentácia je dosť ťažká a dokázať svoju pravdu nie je jednoduché. V zásade však platí, že pri prechode na strojové dojenie sa akcelerujú predchádzajúce nedostatky v manažmente chovu oviec. Je to podobné ako pri prechode na robotizované dojenie kráv. Ak je váš manažment chovu zlým pred prechodom na „robot“, po prechode naň sa po určitom čase prejavia naplno rozličné problémy ešte vo väčšom meradle ako predtým.
Mortalita jahniat
Ďalším vážnym problém, ktorý vidí dr. Besson v našich chovoch oviec, je mortalita jahniat. V podstate sú dve možnosti. Ak k úhynom dochádza pred 8. dňom veku, príčinou je najčastejšie slabá kolostrálna imunita, t.j. porucha prenosu imunity cez mledzivo. Tu treba prísne sledovať koľko a kedy dostalo jahňa mledziva a či ho vôbec dostalo. K problémom môže dôjsť aj vtedy, ak sú vyššie spomínané podmienky splnené. K tomu dochádza vtedy, ak nemá mledzivo dostatočnú kvalitu. K tomu dochádza najčastejšie vtedy, ak sú nesprávne kŕmené bahnice vo vysokom štádiu gravidity. Problémom sú najmä pretučnené bahnice, pri ktorých nastáva po okotení intenzívna lipomobilizácia. Vylučovaný tuk vyviaže v podstate všetky imunoglobulíny, ktoré nemôžu prejsť do mledziva.
Úhyn jahniat po 8. dni od narodenia spôsobuje väčšinou tlak patogénov z vonkajšieho prostredia. Jednou z príčin môže byť nevhodné ustajnenie jahniat, ale aj kŕmenie jahniat nevhodnými mliečnymi náhradkami.
Náhle schudnutie oviec po pôrode prináša oveľa väčšie problémy ako prítomnosť trvalo chudých zvierat v stáde. Na metabolické problémy takýchto zvierat sa takmer vždy „nabalia“ baktérie. Z nich narodené jahňatá sa už rodia septikemické, v dôsledku čoho veľmi slabo cicajú svoje matky. Oveľa vzácnejší je v tomto prípade výskyt vírusov. Pri posudzovaní vplyvu mledziva na životaschopnosť jahniat treba brať do úvahy, že ide o stimulátor zachovania telesnej teploty, glykémie jahniat a dozrievanie imunitného a tráviaceho systému. Nezrelá stena slezu má za následok zlú zrážanlivosť mlieka v ňom, mlieko sa vracia do bachora, kde kvasí a nešťastie (úhyn jahňaťa) na seba nedá dlho čakať. Ak jahňa nedostane včas mledzivo a z prostredia, resp. od vlastnej matky sa nakazí kolibaktériami, nikdy nebude schopné brániť sa ich invázii. Dr. Besson odporúča, aby jahňa prijalo do 2 hodín od narodenia 250 ml mledziva. Mledzivo je možné v prípade potreby aplikovať aj nasilu sondou (nemala by sa však z toho stať rutina). Dr. Besson sa na to najlepšie osvedčili mužské močové cievky, ktoré sa dajú bežne zohnať v lekárňach.
Spolu s prvým napojením je dobré aplikovať mu selén a jód. Toto by malo podľa jej skúseností stačiť na dobrý štart do života (najmä v zime). Je oveľa lepšie venovať čas jahňaťu pri jeho narodení, ako sa o choré jahňa starať neskôr (veľmi často toto úsilie vyjde aj tak nazmar). Pre dostatočnú účinnosť mledziva je dobré, ak nemajú bahnice pred obahnením hypokalcémiu, pretože inak im z vemena odkvapkáva mlieko ešte pre kotením, čím dochádza k „odtoku“ imunoglobulínov do podstielky.
Umelý odchov jahniat
Pri „umelom“ odchove jahniat je dôležité zachovať teplotu prostredia, preto sa odporúča umiestniť do priestoru infralampy. Pre úspešný odchov na mliečnej náhradke je tiež dôležitý podiel živočíšnych bielkovín v nej. Výrobky na báze srvátky a sóje nie sú dobre stráviteľné jahňatami. Okrem hrozby nadúvania jahniat dochádza aj „zvrhnutiu“ mikroflóry tráviaceho traktu a pomnoženiu kolibaktérií. Mliečne náhradky by mali mať aspoň 50 % sušeného odstredeného mlieka (pri teľatách je podľa dr. Besson akceptovateľná hranica 20 %). Mlieko s takýmto podielom mliečnych bielkovín je možné podávať teplé či studené a podľa skúseností dr. Besson nevznikajú problémy ani pri jeho jednorazovo vyššom príjme (jahňatá zvládnu bez ujmy vypiť naraz aj liter takejto mliečnej náhradky).
Kŕmenie jahniat jahňacím štartérom pri umelom odchove sa začína okolo 8. dňa veku. V tejto zmesi by malo byť aspoň 8 % vlákniny (ideálne je 12 %). Preto je lepšie dať v prvom mesiaci života jahňatám slamu ako seno z mládze. Tiež je možné použiť na ich kŕmenie seno s hrubšou štruktúrou). Do 6. mesiaca veku by jahňatá nemali dostávať veľa obilnín (pšenicu nikdy): jačmeň a ovos by mali tvoriť maximálne 10 % podielu štartéra. Vysoké dávky obilnín zvyšujú riziko vzniku acidózy, ktorá negatívny vplyv na ich zdravotný stav.
Alternatívou k umelému odchovu je skorý odstav jahniat. Ten odporúča pani Besson pre chovateľov, ktorí chcú zvýšiť predaj mlieka a ešte nenabehli na systém umelého odchovu. V tomto systéme jahňatá dostávajú štartér tiež od 8. dňa veku (má obsah 16-17 % NL). Škôlkovať sa začínajú vtedy, keď dosiahnu živú hmotnosť 10 kg. Vtedy sa začínajú dojiť ich matky. Najprv jedenkrát denne. Jahňatá sa večer zavrú, ich matky sa ráno podoja a potom sa k nim pustia jahňatá. Je dobré pre zvýšenie produkcie mlieka, najmä v prípade bahníc, ktoré majú len jedno jahňa. Pri spomínanom type štartéra odstavujeme 5-týždňové jahňatá pri živej hmotnosti 15 kg. Rovnaká kŕmna zmes sa dá použiť aj pri odchove jahničiek (do ž.hm. 25 kg ju majú k dispozícii adlibitne). Takto odchovávané jahničky je možné pripustiť už vo veku 8-9 mesiacov, tak, aby sa po prvýkrát bahnili približne vo veku 1 roku. Pritom náklady na odchov sú aj napriek použitiu drahšieho štartéra polovičné v porovnaní s klasickým odchovom jahničiek a ich prvým pripustením vo veku 1,5 roka.
Kukuričná siláž by mala byť týmto zvieratám skrmovaná až v období prípravy na pôrod. Odchov jahničiek na báze kukuričnej siláže brzdí ich rast. Na rast kostí a svalov sú totiž potrebné najmä dvojuhlíkové unikavé mastné kyseliny (acetoctová) a tiež sa zo siláže netvoria. Okrem toho pri skrmovaní siláže dochádza k pretučneniu vemena (jeho základ sa vytvára medzi 3. a 6. mesiacom veku). Inak dochádza k vytváraniu spadnutých vrecovitých vemien.
Výživa bahníc pomáha predchádzať aj problémom jahniat
Zasušené bahnice potrebujú hrubú vlákninu, preto by mali mať k dispozícii kvalitné seno z prvej kosby (v jasliach ho treba pravidelne prevetrávať). Posledné 3 týždne pre obahnením by mali ovce dostávať jadrové krmivo v maximálne jednorazovej dávke 250 g (rovnakého zloženia ako po okotení). V tomto čase je tiež dôležitá dávka minerálneho krmiva (20/ovcu/deň). Minerálna výživa by však mala byť optimálne vybilancovaná po celý rok. Nesmieme zabúdať ani na spotrebu vody vo výške 3-3,5 l/ovcu/deň (aj na pastve). Podľa francúzskych pokusov je voda veľmi dôležitým faktorom zvyšovania mliekovej úžitkovosti: Úpravou režimu napájania so stálym prísunom vody do hladinových napájačiek bez úpravy kŕmnej dávky prekročili hranicu 350 l/ovcu/laktáciu.
Pokiaľ ide o pastvu na mladých porastoch, nižší podiel vlákniny je vhodné saturovať prikrmovaním senom (pred podávaním šrotu). Najmä v prípade, ak sú denné dávky jadrových krmív vyššie ako 150 g/bahnicu. Zloženie jadrového krmiva by sa malo počas pastevného obdobie meniť (podiel sóje, resp. repky v ňom by sa mal postupne zvyšovať kým ovce na tento krok reagujú zvýšením produkcie mlieka).
Pani Besson varovala pred prílišným používaním kukuričnej siláže vo výžive oviec. Kŕmenie dojných oviec vo Francúzsku či v Izraeli je založené na suchých komponentoch (hlavne lúčne a lucernové seno). Vo Francúzsku dokonca existuje legislatívna podmienka: Ak chcú farmári predávať výrobky zo surového ovčieho mlieka, nesmú skrmovať žiadne vlhké konzervované krmivá eliminácia výskytu listérií). Vysoké dávky siláží spôsobujú v bachore tvorbu vysokého množstva kyseliny maslovej, ktorá je prekurzorom mliečneho tuku. Okrem toho sa kyslina mliečna priamo v bachorovej stene premieňa na ketónové látky, čo vedie paradoxne k vzniku ketózy pri pretučnených ovciach. Tá pôsobí ako veľmi účinná antikoncepcia. Pani Besson však nie je apriori proti skrmovaniu siláže produkčných bahniciam. Zmesná kŕmna dávka však musí byť vyvážená, pretože kukuričná siláž je deficitná v obsahu NL. Ideálnym zdrojom dusíka by mohol byť sójový extrahovaný šrot. Pre vybilancovanie ZKD by ho však bolo treba dať bahnici denne okolo 500 g. Vo Francúzsku sú chovatelia, ktorí skrmujú dojným ovciam kukuričnú siláž. Väčšinou ide o subjekty, ktoré chovajú aj dojnice, pre ktoré dorábajú primárne siláže a ktoré produkujú výrobky na báze pasterizovaného mlieka. Chovatelia sú si tiež vedomí, že miera brakovania v prípade skrmovania kukuričnej siláže je 50 %, pričom pri skrmovaní sena je len 30 %. Pri skrmovaní konzervovaného vlhkého kukuričného zrna, ktoré dr. Besson považuje za super krmivo pre ovce, je potrebné zvažovať tempo vyskladňovania tohto krmiva zo sila, pretože nedostatočný odber môže spôsobiť jeho zaplesnenie. To môže spôsobiť v stáde oviec veľkú zdravotnú pohromu. Navyše, sa veľmi ťažko identifikuje presný pôvod týchto problémov.