Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Ošípané

Prevalencia endoparazitov v jednotlivých kategóriách ošípaných vo veľkoošipárni po dvojročnej aplikácii prípravku na báze Albendazolu

20-10-2021
MVDr. Andrej Marcin, CSc. | [email protected]
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Katedra výživy a chovu zvierat

Parazitárne ochorenia u mladších kategórií ošípaných môžu mať letálny priebeh, ale u starších kategórií väčšinou prebiehajú chronicky, bez viditeľných príznakov. Z uvedeného dôvodu často pretrváva zo strany chovateľov podceňovanie ich významu a to práve kvôli ich skrytému priebehu. Ich následkom vznikajú nepriame straty na úžitkovosti zvierat a sú to predovšetkým:

  • zníženie hmotnostných prírastkov,
  • znížená konverzia krmiva,
  • s tým spojená vyššia spotreba krmiva,
  • zaostávanie v raste,
  • predlžovanie doby výkrmu,
  • znížená kvalita mäsa,
  • poruchy plodnosti a zvýšenie incidencie chorôb spôsobených aj neparazitárnymi pôvodcami.

Priame straty sú tak isto dosť výrazné. Veľmi často je realizovaná konfiškácia pečení na bitúnkoch v dôsledku mliečnych škvŕn spôsobených migráciou škrkaviek.

Na druhej strane sa v mnohých chovoch stále menej stretávame s klinickými príznakmi parazitóz, ktoré sú spôsobené červami a článkonožcami. Je to najmä vďaka zlepšenému prístupu k odborným a praktickým vedomostiam o danej problematike, ako aj stále sa zlepšujúcim podmienkam v chovoch zvierat. Napriek  tomu však 60 až 80 % ošípaných vo výkrme a až 90 % prasníc je postihnutých subklinickými formami endo- alebo exoparazitárnych ochorení.

V našich chovoch ošípaných existujú priaznivé podmienky pre výskyt a vývin troch druhov helmintov (Ascaris suum, Oesophagostomum dentatum, Strongyloides ransomi), ku ktorým sa v zlých zoohygienických podmienkach môžu pridružiť aj niektoré ďalšie druhy helmintov, protozoí a ektoparazitov. Za ekonomicky najvýznamnejšie považujeme endoparazity Oesophagostomum sp., Trichuris suis a exoparazity (svrabovce) Sarcoptes suis.

Na farme Pláne v okrese Michalovce na Východoslovenskej nížine bola vykonaná parazitologická depistáž za účelom stanovenia prevalencie endoparazitov u prasníc, ciciakov, odstavčiat,  prasiat v predvýkrme a výkrme v podmienkach veľkoošipárne, ako aj navrhnutia účinnejšieho antihelmintika podľa aktuálnej parazitologickej situácie.

V predchádzajúcom období po dobu 2,5 roka bolo v chove aplikované antihelmintikum s účinnou látkou albendazol.  Avšak výskyt mliečnych škvŕn na pečeniach po odporazení v mäsospracujúcom závode indikoval potrebu vykonania diagnostiky výskytu škrkavky Ascaris suum vo všetkých kategóriach zvierat. Z uvedeného dôvodu bolo experimentálne aplikované antiparazitikum na báze pyrantel tatrátu pre odstavené prasatá a ošípané v predvýkrme.

Parazitologická depistáž bola orientovaná na endoparazity. Koprologické vyšetrenie bolo vykonané s použitím Füllebornovej flotačnej a Chylovej sedimentačnej metódy. Do analýzy bolo celkom zaradených 11,69% prasníc, 16,66% ciciakov, 2,15% prasiat vo výkrme a 2,17% odstavčiat a prasiat v predvýkrme.

Dosiahnuté výsledky prevalencie endoparazitov sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1: Prevalencia endoparazitov v jednotlivých kategóriach ošípaných vo veľkoošipárni po aplikácii antiparazitika s účinnou látkou albendazol alebo pyrantel tartrát

Tabuľka č. 1

Antihelmintikum na báze pyrantel tartrátu malo vyššiu účinnosť proti škrkavke A. suumO. dentatum, ktoré neboli diagnostikované v prípade odstavčiat a ošípaných v predvýkrme v porovnaní s ostatnými kategóriami. Z dôvodu vyššej účinnosti proti škrkavke, bolo antiparazitikúm aplikované v nasledujúcom období aj pre ostatné kategórie ošípaných. Pre zníženie incidencie parazitických protozoí v tráviacom trakte ciciakov bolo po vyhodnotení depistáže pravidelne aplikované antikokcidikum s účinnou látkou toltrazuril.

Likvidácia parazitárnych chorôb môže byť úspešná iba použitím komplexných opatrení v rámci antiparazitárneho programu. Tieto opatrenia smerujú k ozdraveniu chovu a k eliminácii parazitonosičov, ktoré sú stálym, potencionálnym zdrojom enzoócií, tiež k ozdraveniu vonkajšieho chovného prostredia od zárodkov parazitov. Podľa stavu zamorenia robíme   preventívnu a teraupetickú dehelmintizáciu  v snahe  prerušiť vývojový  cyklus parazita. Asanácia ustajňovacích priestorov nerobí  ťažkosti. Problémom zostávajú výbehy, kde často prebieha nerušený vývoj parazitov.

Pri  organizovaní   prevencie  parazitárnych  invázii  musíme vychádzať zo vzťahov medzi hostiteľom a parazitom:

  1. Dovezené zvieratá si prinášajú so sebou vlastnú parazitofaunu, na ktorú sú zvyknuté. Väčšina týchto parazitov postupne dožíva vplyvom zmeny prostredia, ktoré im nevyhovuje.
  2. Parazity sa  môžu vyvíjať  aj v  novom prostredí  a rozširujú  tak miestnu parazitofaunu. Môžu tu nachádzať nových hostiteľov, na ktorých môžu pôsobiť veľmi negatívne až letálne.
  3. Nové  prostredie  pôsobí  na  hostiteľa  stresovo  a oslabuje  jeho  obranné  mechanizmy,  pričom parazit  nadobudne prevahu a hostiteľ môže uhynúť.
  4. Nového hostiteľa invadujú miestne parazity a závisí od ich intenzity a druhu, či hostiteľ zmobilizuje svoje obranné mechanizmy a vytvorí sa rovnováha medzi hostiteľom a parazitom alebo či hostiteľ uhynie.

Princípy antiparazitárneho programu v chove je možné zhrnúť do nasledujúcich bodov:

  1. Hlavnou súčasťou komplexného tĺmenia parazitóz ošípaných je profylaxia. Objektívna diagnostika parazitov v chove si vyžaduje pravidelný odber trusu a zoškrabov kože na parazitologické vyšetrenie od všetkých kategórí ošípaných na farme. Načasovanie odberov vzoriek je závislé od dĺžky prepatentnej periódy, čo následne ovplyvňuje úspešnosť diagnostiky. Spracovanie údajov získaných v rámci diagnostiky je dôležité pre stanovenie prevalencie parazitov vyskytujúcich sa v najvyššej intenzite.
  2. Asanácia stajňového prostredia je dôležitá za účelom zabránenia reinfekcie. Vo všeobecnosti platí, že tam, kde ošípané majú kontakt s exkrementami, ľahko dochádza k infekcii a reinfekcii zvierat vnútornými parazitmi. Toto platí v plnej miere o veľkochovoch, kde býva koncentrácia zvierat najvyššia.
  3. Veľký význam má tiež úprava zoohygienických pomerov a zabezpečenie plnohodnotnej výživy pre zvýšenie kondície zvierat.
  4. Do súboru profylaktických opatrení patrí dehelmintácia chorých zvierat a parazitonosičov. Voľba a kvalita dehelmintácie závisí od stupňa nakazenia chovu a kvality použitých antihelmintík. Obvykle je vhodné vyberať preparáty so širokým účinkom záberu a ľahko použiteľné v bežných prevádzkových podmienkach. V praxi to znamená, že pri intenzívnom chove ošípaných je ideálne, ak sa antihelmintiká aplikujú perorálne, zamiešané do bežného krmiva a ektoparazitiká formou postreku zvierat a ustajňovacích priestorov, za predpokladu, že neaplikujeme injekčné prípravky na báze ivermektínu alebo doramektínu.
  5. V rámci systému strategickej dehelmintácie sú na antiparazitiká, ktoré sú používané v chovoch s modernou technológiou, kladené náročné požiadavky na vysokú účinnosť a široké spektrum záberu, na možnosť aplikácie bez ohľadu na vek a graviditu, na možnosť opakovaného alebo dlhodobého používania, na vysokú účinnosť proti migrujúcim larvám škrkaviek, na krátke ochranné doby z pohľadu produktov živočíšneho pôvodu, na ekonomická výhodnosť, ako aj vysokú bezpečnosť pre zviera a životné prostredie.
  6. Najväčším zdrojom nákazy pre ciciaky sú samozrejme prasnice. Preto je nutné, aby prasnice odchádzali do pôrodnice už preliečené. V prvej fáze sú odčervené všetky produkčné zvieratá, a to prasnice, prasničky a kance. Obmedzí sa tým produkcia vajíčok na dlhšie obdobie. Súčasne sa odčervia ošípané v predvýkrme a výkrme. Nakúpené jedince by mali byť odčervené ešte pred presunom alebo v karanténe a až potom zaradené do chovu.

Čo sa týka výskytu ektoparaztov v chovoch ošípaných, pri modernom systéme chovu sa spravidla zriedka pozoruje jasný klinický obraz ektoparazitóz. Až v 90% chovoch je permanentný subklinický výskyt ektoparazitóz (napr. vši, sarkoptový svrab a pod.). To má za následok vysoké ekonomické straty.

Pokiaľ chovateľ podcení problematiku parazitov, s najväčšou pravdepodobnosťou sa v chove dočká nasledovných negatívnych následkov, a to konfiškácií vnútorností, zníženej plodnosti prasníc, nízkej životaschopnosti ciciakov, vyššej incidencie ochorení a horších produkčných parametrov.

Kvôli lepšej orientácii uvádzam prehľad druhov parazitických helmintov, ktoré sú pri určitých kategóriach ošípaných najčastejšie a spôsobujú výrazné hospodárske straty (Tabuľka č. 2).  

Tabuľka č. 2: Hospodársky najzávažnejšie helminty

Tabuľka č. 2

Aby bol antiparazitárny program úspešný, je potrebné dodržiavať tieto zásady:

  1. Pri použití antihelmintika sa liečia všetky zvieratá rovnakej kategórie naraz. V prípade jednorázového odčervenia je potrebné aplikáciu antiparazitika opakovať v intervale, ktorý zodpovedá prepatentnej perióde parazita prítomného v chove. Použitý preparát je potrebné dávkovať podľa odporúčania výrobcu a zároveň je nevyhnutné dodržať zoohygienické zásady na zabránenie opätovného zamorenia chovu.
  2. Pri eradikácii ektoparazitóz pre prerušenie životného cyklu parazitov sa iniciálne liečenie opakuje v intervaloch a dávkach, ktoré sú odporúčané výrobcom antiparazitika. Všetky zvieratá sa liečia naraz, sanujú sa ustajňovacie priestory a nakúpené zvieratá sa musia ošetriť v karanténe.

Pri dodržaní všetkých týchto princípov, ktoré by mali byť zahrnuté do komplexných ozdravovacích plánov, možno očakávať zlepšenie výsledkov pri aktívnej tvorbe zdravia v chovoch ošípaných.

Záverom si dovolíme odporúčať vykonávanie diagnostiky endoparazitov v chove minimálne dvakrát ročne, teda odberať trus na parazitologické vyšetrenie a spracovať údaje získané v rámci diagnostiky pre stanovenie prevalencie parazitov vyskytujúcich sa v najvyššej intenzite s následným odporúčaním širokospektrálneho antiparazitika s účinnosťou zodpovedajúcou výsledkom parazitologickej depistáže.