Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Hydina

Ochrana fariem hydiny pred vtáčou chrípkou prostredníctvom prírodných rastlinných látok

03-08-2023
Zuzana Mlyneková; Zuzana Formelová | [email protected]
NPPC - Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra

Vtáčia chrípka ovplyvňuje populácie voľne žijúcich vtákov a hydinársky priemysel. Okrem rizík spojených s touto infekciou vo vzťahu k ľudskému zdraviu predstavuje vtáčia chrípka preto nebezpečenstvo pre produkciu hydinového mäsa a vajec. To má zásadný vplyv na dostupnosť a ceny potravín. Téma vtáčej chrípky je v súčasnosti mimoriadne aktuálna. Štátna veterinárna a potravinová správa SR (2023) ohlásila výskyt vysoko patogénneho vírusu vtáčej chrípky H5N1 na farme v západnej časti krajiny. Koncom januára/začiatkom februára 2023 sa nákaza vyskytla v okresoch Levice a Galanta, kde museli byť na farmách utratené tisíce jedincov hydiny.

Vírus vtáčej chrípky prirodzene cirkuluje vo voľne žijúcich vodných vtákoch, ako sú kačice, husi, labute, čajky a ďalšie. Vírusy chrípky môžu infikovať prakticky všetky druhy domácich vtákov, čo vedie k ekonomickým stratám v priemysle a k ohrozeniu verejného zdravia. Cez Slovensko migruje značné množstvo sťahovavých vtákov, ktoré môžu prenášať ochorenia. Európa zažila rozsiahle prepuknutie vtáčej chrípky v roku 2005. Zistilo sa, že infekciu priniesli z Ázie migrujúce vtáky. Na Slovensku boli vtedy diagnostikované dva prípady vysoko patogénneho subtypu H5N1 u sokola sťahovavého (Falco peregrinus) pri vodnej elektrárni Gabčíkovo a u potápača malého (Mergellus albellus) na Dunaji pri Bratislave (Rajský, Garaj, 2008).

Vakcinácia

Aj keď sa v niektorých krajinách používa očkovanie proti vtáčej chrípke, prenos infekcie stále prebieha (Cattoli et al, 2011). Neúspech očkovania sa často pripisuje antigénnym vzdialenostiam medzi vakcinačnými a terénnymi kmeňmi, čo si vyžaduje neustálu aktualizáciu vakcíny, podobne ako očkovanie proti ľudskej chrípke (Sitaras et al., 2016). Prepuknutie vysoko patogénnych vírusov vtáčej chrípky viedlo k vážnym stratám v hydinárskom priemysle na celom svete. Dostupné liečebné postupy sa v niektorých prípadoch ukázali ako účinné. Vírusy vtáčej chrípky však rýchlo mutujú a dostupné profylaktické vakcíny, ktoré sú podtypovo špecifické, vyžadujú časté aktualizácie, aby boli účinné proti novým kmeňom tohto vírusu (Ninyio et al., 2020).

Ochrana prostredníctvom prírodných rastlinných látok

Komplikovaná epidemiologická situácia vírusov vtáčej chrípky spôsobená neustálym objavovaním sa nových podtypov so zlyhaním eradikácie, monitorovania a vakcinácie, otvára dvere k alternatívnym riešeniam na záchranu status quo a predchádzanie novým katastrofám v hydinárskom priemysle (Gado et al., 2019). Imunitný tlak vyvolaný očkovaním na cirkulujúci vírus vtáčej chrípky zvyšuje rýchlosť evolúcie vírusu a urýchľuje vírusový antigénny drift s cieľom vyhnúť sa imunitnej odpovedi hostiteľa (Cattoli et al., 2011). Po objavení sa antigénnych variantov sa vakcína stáva zbytočnou a/alebo neúčinnou na ochranu vtákov a vyžaduje sa pravidelná aktualizácia vakcíny (Rauw et al., 2011).

Jednou z alternatív na ochranu zdravia hydiny sú rastlinné prípravky. Okrem antivírusových účinkov majú tieto extrakty často antibakteriálne, protiplesňové, protizápalové, antioxidačné a/alebo analgetické vlastnosti, ktoré môžu poskytnúť alternatívnu prírodnú širokospektrálnu terapiu na farmách s chovom hydiny (Sood et al., 2012).

Hliva ustricová

Fard a spol. (2014) zistili, že odpad z húb v 1% zaradený do kŕmnej dávky je schopný zlepšiť niektoré parametre výkonnosti a imunity brojlerových kurčiat, čo viedlo k miernemu zvýšeniu titrov protilátok proti vtáčej chrípke u kurčiat.

Kokosový olej

Kokosový olej je známy tým, že je bohatý na mastné kyseliny, t. j. kyselinu: laurovú (51,23 %), myristovú (17,13 %), palmitovú (7,30 %), kaprylovú (9,18 %), kaprinovú (7,07 %), olejovú (5,42 %), stearovú (2,17 %) a kaprónovú (0,51 %) (Yuniwarti et al., 2012). Kyselina laurová a monolaurín spôsobujú: po prvé rozpad vírusového obalu; po druhé, môžu inhibovať neskoré štádium dozrievania v replikačnom cykle vírusu; a po tretie, môžu zabrániť väzbe vírusových proteínov na membránu hostiteľskej bunky (Dayrit a Newport, et al., 2022). Yuniwarti a kol. (2015) v experimente s hydinou zistili, že suplementácia kokosového oleja môže zvýšiť životaschopnosť kurčiat, titre protilátok a počet lymfocytov.

Echinacea purpurová

Echinacea môže pôsobiť tiež ako ochrana pred vírusom vtáčej chrípky (Najafzadeh et al., 2011). Obsahuje zlúčeniny, ako sú deriváty kyseliny kávovej, alkylamidy a polysacharidy, u ktorých sa preukázalo, že vykazujú antimikrobiálne, antioxidačné a imunomodulačné aktivity in vitro a in vivo (Hudson, 2012). Účinok výživového doplnku z koreňa echinacei u brojlerov (0,1 % a 0,5 % v kŕmnej dávke) sa testoval jeden týždeň a šesť týždňov (Gado et al., 2019). Výsledky ukázali, že šesťtýždňová konzumácia vyvolala výraznú zmenu v pomere konverzie krmiva, množstve lymfocytov a protilátok proti vtáčej chrípke, čo naznačuje, že dlhodobé kŕmenie môže zvýšiť imunitnú odpoveď a konverziu krmiva u brojlerových kurčiat (Dehkordi a Fallah, 2011).

Eukalyptus globulus

Účinky esenciálnych olejov eukalyptu a mäty piepornej na humorálnu a/alebo bunkami sprostredkovanú imunitu boli skúmané u kurčiat očkovaných vírusom vtáčej chrípky. Získané výsledky ukázali, že kurčatá s prídavkom esenciálnych rastlinných olejov vykazovali zvýšenie imunitnej odozvy proti vtáčej chrípke v porovnaní s kurčatami, ktoré nedostávali testované prírodné látky. Esenciálne oleje z eukalyptu a mäty piepornej podávané brojlerom infikovaným H9N2 spôsobili zníženie mikroskopických lézií v ich priedušnici a významné zníženie úmrtnosti (Barbour et al., 2009).

Cesnak

Cesnak je jednou z mnohých liečivých bylín sľubujúcich alternatívu namiesto používaných antibiotík u hydiny. Hlavnými aktívnymi zložkami cesnaku sú aliín, alicín, ajoén, S-alylcysteín a dialylsulfidy (Ampode et al., 2019).

Eid a Iraqi (2014) zistili, že pridanie cesnakového prášku (100, 150 alebo 200 g na tonu) kurčatám malo vysoko významný vplyv na titer protilátok proti vírusom vtáčej chrípky, ako aj na hematológiu krvi.

Kurkuma

Kurkuma je rastlina, ktorej hlavnou účinnou látkou je kurkumín. Umar a kol. (2015) podávali kurkumín v krmive pre morky napadnuté vírusom vtáčej chrípky H9N2 a liečená skupina kurkumínom vykazovala iba mierne klinické symptómy, najnižšie vylučovanie vírusu v porovnaní s kontrolnou skupinou. Hartati a kol. (2015) zistil, že podávanie kurkumínu v krmive pre nosnice stimuluje aktivitu lymfocytov. Ukázalo sa, že kurkumín zvyšuje adaptívnu imunitu. Predchádzajúci výskum ukázal, že možný mechanizmus účinku kurkumínu spočíva vo väzbe vírusových častíc na receptory kyseliny sialovej na bunkovom povrchu (Widhowati et al., 2017).

Ženšen

Perorálne podávanie saponínov zo stonky a listov ženšenu v pitnej vode alebo ľubovníka bodkovaného ako doplnok kŕmnej dávky významne zvýšil sérovú protilátkovú odpoveď na vakcíny H5N1 alebo H9N2 u kurčiat (Zhai et al., 2011).

Čajovník

Lee a spol. (2012) skúmali potenciál zeleného čaju proti infekcii vtáčej chrípky u kurčiat. Antivírusové účinky boli pozorované v závislosti od pridaného množstva do kŕmnej dávky, keď sa kurčatám podávalo 10 g/kg krmiva.

Červená cibuľa

Antioxidačný účinok červenej cibule je pozorovaný v dôsledku obsahu flavonoidov, saponínov a S-alk(en)yl-L-cysteínu, ktoré sú schopné čistiť voľné radikály v tele (Vu et al, 2012). Antimikrobiálne vlastnosti súvisia s flavonoidmi, askalínom, tanínom, éterickými olejmi, kumarínom a izoflavónovým genisteínom obsiahnutým v cibuli. Takéto zlúčeniny môžu blokovať vývoj hubového mycélia. Flavonoidy, najmä kvercetín, sú schopné zvýšiť produkciu interferónu gama a proliferáciu lymfocytov, ktoré majú potenciál zlepšiť imunitný systém organizmu (Farhadi et al, 2014). Extrakt z červenej cibule sa používa v alternatívnej medicíne na zníženie a/alebo odstránenie chorobnosti a úmrtnosti a tiež na zlepšenie produktivity u hydiny. Hadidi a kol. (2019) zaznamenali, že prášok zo sumahu a červených rias zvýšili (0,5 a 2 % suplementácia do krmiva) titre protilátok proti vtáčej chrípke u vyliahnutých japonských prepelíc.

Sladké drievko

Sladké drievko obsahuje bioaktívne zložky, ako sú flavonoidy a glycyrrhizín. Zistilo sa, že extrakt zo sladkého drievka vykazuje imunogénne a antioxidačné účinky, ktoré môžu zlepšiť rast, konverziu krmiva a biochemické ukazovatele krvi hydiny a môžu byť využité na respiračné, tráviace a imunitné problémy u hydiny (Alagawany et al., 2019).

Tymián

Talazadeh a Mayahi (2017) realizovali experiment na brojlerových kurčatách, ktorým bol podávaný v pitnej vode detský sirup proti kašľu s tymiánovým extraktom (0,2 %). Zistilo sa, že sirup vrátane extraktu z tymiánu je schopný zlepšiť špecifickú protilátkovú odpoveď proti vírusu vtáčej chrípky.

Na základe doterajších zistení - niektoré rastlinné zložky boli účinné, čo naznačuje, že môžu potlačiť replikáciu vírusu a znížiť klinické príznaky vírusových ochorení u rôznych úžitkových zvierat. Prídavok rastlinných aditív má okrem toho množstvo výhod, vrátane minimálnych vedľajších účinkov a zníženia rezíduá v kuracom mäse a vajciach.

Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Minimalizácia dopadov COVID 19 prostredníctvom cielenej výživy a potravinová bezpečnosť v podmienkach pandémie, 313011AVA9, spolufinancovaného zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.