Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Vinič a víno

Nový program aj v sadoch a viniciach

18-07-2023
Tomáš Sládeček1; Jaroslav Slamečka2 | [email protected]
1 NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra; 2 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Ústav chovu zvierat

V slovenskom poľnohospodárstve je viac odvetví, v ktorých je možné uplatniť ekologickejšie výrobné postupy. Z dôvodu ich koordinácie sa pre roky 2023 – 2027 vypracoval strategický plán, v ktorom sú začlenené všetky oblasti poľnohospodárskej výroby. Cieľom je prispieť k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti.

Čo sú hlavné body strategického programu?

Naša agrárna krajina je prázdna, chýbajú v nej prvky zelenej infraštruktúry. Bude potrebná tvorba biokoridorov a ekologickej zelene (remízky, vetrolamy, solitéry), ktoré zároveň zabezpečia aj protieróznu ochranu pôdy a zadržiavanie vody v krajine. Zvýšenie biodiverzity sa zabezpečí tiež budovaním neproduktívnych prvkov a delením veľkých pôdnych blokov na menšie. Podporí sa chov ohrozených plemien hospodárskych zvierat. Spestriť by sa malo aj prostredia vo vinohradoch vysievaním plôch medzi radmi viniča.

Celofarmová ekoschéma

Rozdelí veľké parcely na menšie (max 50 ha, v chránených územiach max. 20 ha) na celkovej ploche 477 tisíc hektárov a vytvorí neproduktívne prvky a deliace biopásy v celkovej výmere 17,5 tisíc ha, čo predstavuje 1,3% výmery ornej pôdy na Slovensku. Celofarmová ekoschéma prispeje k zastaveniu poklesu biodiverzity aj prostredníctvom podpory zatrávnenia medziradí v sadoch a vinohradoch. V rámci TTP podporí biodiverzitu prostredníctvom oneskoreného termínu kosenia na 3-15% rozlohy TTP. Alternatívou k odloženému termínu kosenia je pasenie na 10 percentách TTP.

Ekoschémy pozostávajú z nasledujúcich prvkov:

  1. Zlepšenie štruktúry pôdy na stanovenej výmere
    Ide o aplikáciu maštaľného hnoja ako hospodárskeho hnojiva s cieľom zlepšiť pôdne vlastnosti v množstve 20 – 40 t/ha a následné zapracovanie do pôdy, pestovanie medziplodín zo zoznamu a ponechanie biomasy na ploche, alebo zapravenie do pôdy ako zelené hnojivo, aplikácia povoleného alebo certifikovaného kompostu, zapravenie slamy.
  2. Neproduktívne plochy a prvky nad rámec GAEC 8 (Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky)
    Plánuje sa vyčlenenie neproduktívnych plôch a prvkov na ploche ornej pôdy v rozsahu 1 % a v chránených územiach 3 %. Za neproduktívnu plochu sa považuje aj biopás a pôda ležiaca úhorom. Minimálne 10 % neproduktívnych plôch musí byť súvisle osiatych zmesami pre opeľovače.
  3. Maximálna výmera parcely
    Jedným z významných nástrojov zachovania biodiverzity budú zmeny vo veľkoplošnom hospodárení, ktoré sa najväčšou mierou podieľa na súčasnej ochudobnenej pestrosti. Prijímateľ podpôr bude povinný obmedziť veľkosť parciel na 50 ha, v chránenom území na 20 ha. Ak je výmera väčšia, bude prijímateľ povinný túto plochu rozdeliť biopásom s minimálnou šírkou 12 metrov tak, aby rozčlenené plochy ornej pôdy nepresahovali maximálnu výmeru.
  4. Odložený termín kosenia
    Je úprava pravidiel kosenia trávnych porastov spôsobom, na prevenciu nadmernej mortality živočíchov zdržujúcich sa na týchto plochách najmä v období ich rozmnožovania.
  5. Alternatíva odložený termín kosenia + pasenie
    Ako doplnkový postup sa stanovuje pasenie hospodárskych zvierat, nakoľko narušenie poľnohospodárskeho využívania trvalých trávnych porastov má negatívny vplyv na krajinotvornú funkciu, mení sa tiež botanické zloženie porastu, v ktorom dominujú menej hodnotné trávy, byliny a vyskytujú sa nálety drevín.
  6. Zatrávnenie medziradia
    Na plochách trvalých plodín (vinice, sady, chmeľnice) je vhodné podporiť mitigáciu zmenu klímy a adaptáciu na ňu formou zvýšenia podielu pokrytej plochy. Zabezpečením celoročného pokrytia plochy medzi radmi dochádza k uchovávaniu uhlíka v pôde a k ochrane pôdy ako prírodného zdroja. Podporované bude zabezpečenie celoročného zeleného krytu plochy minimálne každého druhého medziradia viníc, sadov, chmeľníc plodinami alebo ich zmesami zo zoznamu a ich obhospodarovanie kosením, pasením a/alebo mulčovaním ako hlavnou agrotechnickou operáciou. Zároveň je vylúčená aplikácia herbicídu v medziradí, čo komplementárne prispeje k cieľu ochrany biodiverzity a znižovania použitia prípravkov na ochranu rastlín.
    Vysievanie týchto plôch prináša viaceré benefity. Rastliny viažuce dusík, ktoré miešanky obsahujú, obohacujú pôdu o živiny, čo zvyšuje nielen jej kvalitu, ale dáva predpoklad oj lepšej a kvalitnej úrode plodiny, ktorá sa na ploche pestuje. Miešanky zadržiavajú vodu na ploche, čím prispievajú k lepšej hospodárnosti v vodnými zdrojmi. Kvitnúce rastliny lákajú všetky druhy hmyzu – aj užitočné, aj tie škodlivé, čím odvádzajú ich škodlivý tlak z hlavných plodín, Zelená biomasa je tiež zdrojom potravy voľne žijúcich bylinožravcov, ktoré v prípade ich výskytu na ploche robia potom menšie škody, či na viniči, alebo na stromoch.

Zoznam plodín pre celoročný zelený kryt medziradia

  • ďatelina egyptská Trifolium alexandrinum L.
  • ďatelina lúčna Trifolium pratense L.
  • ďatelina obrátená Trifolium resupinatumL.
  • ďatelina plazivá Trifolium repens L.
  • ďatelina purpurová Trifolium incarnatum L.
  • ďatelina mechúrikatá Trifolium vesiculosumSavi
  • facélia vratičolistá Phacelia tanacetifoliaBenth.
  • facélia kalifornská Phacelia congestaHook.
  • horčica biela Sinapis alba L.
  • kostrava červená výbežkatá Festuca rubrasubsp. rubra
  • kostrava červená trstnatá Festuca rubrasubsp. commutata
  • kostrava drsnolistá Festuca brevipila
  • kostrava ovčia Festuca ovina
  • ľadenec rožkatý Lotus corniculatus L.
  • ľaničník siaty Camelina sativa(L.) Crantz
  • lipnica lúčna Poa pratensis L.
  • lucerna siata Medicago sativa L.
  • lucerna ďatelinová Medicago lupulina
  • mätonoh mnohokvetý Lolium multiflorum Lam.
  • mätonoh trváci Lolium perenne
  • mrkva obyčajná Daucus carota L.
  • nevädza poľná Cyanus segetum Hill)
  • pohánka jedlá Fagopyrum esculentumMoench
  • ranostajovec pestrý Securigera varia(L.) Lassen
  • reďkev siata Raphanus sativus L.
  • skorocel kopijovitý Plantago lanceolata L.
  • slez nebadaný Malva neglecta Wallr.
  • slez praslenatý Malva verticillata L.
  • vičenec vikolistý Onobrychis viciifoliaScop.
  • psinček Agrostis

Pri tvorbe zoznamu plodín sa myslelo na možnosť zostavenia rôznorodých miešaniek, plniacich dôležité funkcie v konkrétnom type sadu alebo vinohradu. Pri mladých vinohradoch a sadoch sa odporúčajú zmesi osív hlboko zakoreňujúcimi rastlinami a rastlinami s rýchlim vegetačným vývojom, ktoré dokážu rýchlo pokryť povrch pôdy a vytvoriť veľké množstvo biomasy, ktorú je možné následne zapraviť do pôdy. Po odumretí rastlín s mohutnou koreňovou sústavou, ako je napr. reďkev a mrkva, dochádza k prevzdušňovaniu aj hlbších vrstiev pôdy. Významnú úlohu zohrávajú v týchto zmesiach aj jedno a viacročné ďatelinoviny viažuce atmosférický dusík v pôde.

Pre staršie vinohrady a sady sa odporúčajú zmesi rastlín, ktoré vytvárajú zelený pokriv v priebehu celého vegetačného obdobia. Pre tieto zmesi sa odporúčajú rastliny, ktoré nekonkurujú vysadeným kultúram a zároveň obohacujú a udržujú substrát v medziradiach v optimálnej štruktúre. Osvedčili sa nižšie ďatelinoviny ako ľadenec rožkatý, ďatelina plazivá, lucerna ďatelinová v kombinácii s trávami a bylinami ako psinček, nevädza a pod.

Do časti viníc a sadov, ktoré sú vo zvýšenej miere zaťažené prejazdom poľnohospodárskymi mechanizmami, je vhodné vysievať zmesi rastlín, ktoré vynikajú dobrou odolnosťou voči suchu a takejto záťaži.

  1. Vhodné obhospodarovanie plôch rýchlorastúcich drevín
    Na plochách rýchlorastúcich drevín sa vzhľadom na potrebu zachovania biodiverzity vyžaduje optimálne ošetrovanie medziradia aj samotných riadkov vo vegetačnom období za účelom prevencie výskytu expanzívnych druhov rastlín vrátane inváznych druhov bez použitia prípravkov na ochranu rastlín. Vo vegetačnom období vykonať najmenej 2 x ošetrenie medziradia a riadkov s cieľom prevencie výskytu expanzívnych druhov rastlín vrátane inváznych druhov bez použitia POR.

Pozitívom je, že strategický plán dáva predpoklad pre postupné zlepšovanie ekologických podmienok v agrárnej krajine, ktoré by mohli viesť ku stabilizácii biodiverzity pri zachovaní produkčných parametrov. Ekologická kvalita agrárnej krajiny je pre trvalo udržateľný vývoj veľmi dôležitá.