Reakcie odrôd zemiakov na stres zapríčinený suchom
Zemiaky pozná ľudstvo už niekoľko tisícročí. Pestujú sa na všetkých kontinentoch ak opomenieme Antarktídu, do nadmorskej výšky takmer 5000 m. Pre svoje jedinečné pestovateľské a úžitkové vlastnosti testovali sa v kozme ako potravinová alternatíva pre medzikontinentálne lety. Aj preto, že majú nesporne niekoľko výhod oproti ostatným dôležitým plodinám. Za krátku vegetačnú dobu vytvoria podstatne viac hmoty vhodnej na výživu, úroda z jednotky plochy je až štvornásobne vyššia v porovnaní napr. so pšenicou, ryžou, čím uživia podstatne viac obyvateľov. Nutričná hodnota je vo vzťahu ku kuchynskej úprave prekvapivo dobrá. Preto sa stali vo svete treťou najrozšírenejšou plodinou a zároveň potravinou. Aj preto, že zemiak je nenáročný na pôdnoklimatické podmienky, ktoré v dôsledku klimatických zmien sa permanentne zhoršujú.
Rok 2015 sa zapíše do histórie meteorológie ako jeden z najteplejších ale zároveň aj najsuchší v Európe i na Slovensku. Extrémny nedostatok zrážok počas hlavnej vegetačnej sezóny pociťovali najmä farmári zaoberajúci sa rastlinnou produkciou. Sucho postihlo plodiny, ktoré v hlavnom vegetačnom období sú viac závislé na vode. A práve v roku 2015 v mesiacoch jún až august dažďové zrážky významne chýbali. Medzi takéto postihnuté plodiny suchom určite patria rôzne druhy zeleniny ale aj zemiaky.
Graf: Úhrn zrážok v porovnaní s dlhodobým priemerom za mesiac jún - august 2015 na sledovaných skúšobných staniciach ÚKSÚPu
Zemiaky v podmienkach Slovenska sa vyrábajú vo všetkých pestovateľských oblastiach, no nie všade s možnosťou zavlažovania. Významné plochy zemiakov sa nachádzajú v Podunajskej nížine, kde v posledných rokoch pestovanie zemiakov sa stalo stabilizačným faktorom rastlinnej produkcie. Aj v tomto roku napriek extrémom počasia pestovatelia tu dosahovali vysokú produkciu aj za cenu vyšších nákladov na prevádzkovanie závlah. Ostatní výrobcovia zemiakov museli čakať na vlahu z hora, ktorá v hlavnom vegetačnom období neprichádzala, alebo určite nie podľa ich predstáv. Počas mesiacov jún až august, ktoré sú zodpovedné za tvorbu fotosyntetického aparátu, neskôr inicializácii a tvorby hľúz a v konečnom efekte za výšku úrod napršalo na sledovaných lokalitách od 40 do 60 percent z dlhodobého priemeru. Neberúc v úvahu rovnomernosť rozloženia zrážok. Pri tropických denných teplotách, viac ako 15°C v noci, boli významne redukované základné funkcie fotosyntetického aparátu, transport asimilátov z nadzemnej časti do hľúz. Napriek tejto skutočnosti mnohé odrody zemiakov v týchto extrémoch prekvapujúco dosiahli dobré výsledky. Čo potvrdzujú i dosiahnuté úrody odrôd zemiakov, ktoré boli vysadené na Skúšobnej stanici v Spišskej Belej. Na tejto lokalite v aktuálnom ročníku bolo zaradených do odrodových pokusoch vyše 60 odrôd zemiakov s rozdielnou vegetačnou dobou, rôzneho úžitkového zamerania. S cieľom preveriť stálosť a zároveň správanie sa odrôd v extrémnych podmienkach, ktoré zhodou okolností rok 2015 priniesol. Spôsob pestovania bol zameraný na výrobu konzumných zemiakov a podriadený cieľu dosiahnuť optimálny prejav deklarovaných vlastností testovaných odrôd.
Hnojenie, agrotechnika odrodového pokusu
Agrotechnika odrodového pokusu
Priebeh vegetácie
Výsadba odrôd zemiakov sa uskutočnila ručne, do vhodne vlhkostne aj štruktúrne pripravenej pôdy. Suchší a teplejší charakter počasia do výsadby vystriedalo obdobie dažďov, kedy počas mesiaca máj v nárazových lejakoch napršalo v Spišskej Belej viac ako 170 mm. Mierne chladnejší a vlhkejší mesiac oddialil vzchádzanie a spomalil rast nadzemnej časti jednotlivých odrôd zemiakov. Vlhkejšie obdobie v máji vystriedal suchší jún s vysokými dennými i nožnými teplotami. Čo urýchlilo kompletizáciu porastov a ich následné zapájanie. Najskoršie odrody začali kvitnúť a súčasne iniciovať prvé hľuzy v druhej dekáde júna. Mesiac júl nepriniesol zmenu v počasí, vysoké denné i nočné teploty redukovali početnosť hľúz pod trsom i prírastky na úrode. V ďalšom vegetačnom období mnohé, najmä skoršie odrody začali predčasne fyziologicky dozrievať. V druhej polovici mesiaca august pri kontrolných odkopoch na väčšine odrôd už bola šupka na hľuzách vyzretá. Pozitívom ročníka bol nízky výskyt hubových ochorení na vňati ako sú pleseň zemiaková a alternáriová škvrnitosť a takmer bezstratový zber. Naopak, bolo nutné častejšie vstupovať do porastov proti pásavke zemiakovej, prenášačom viróz ako aj vektorom fytoplazmy. Vysoký výskyt stolburu bol evidovaný v teplejších výrobných oblastiach v druhej polovici vegetácie. Zber prebiehal v teplom období jesene. Pri zbere sme zaznamenali na hľuzách veľmi nízky výskyt mokrých hnilôb, nižšie percento mechanicky poškodených hľúz z dôvodu lepšieho vyzretia šupky a stredne veľkých hľúz. Napriek tomu po prechodnej skládke v závislosti na odrode sme evidovali sporadický výskyt mokrej tzv. pythiovej hniloby. Po suchom roku hľuzy zemiakov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi boli napadnuté vo vyššej miere chrastavitosťou obyčajnou. U niektorých odrôd sa prejavilo skrátenie dormancie ešte v pôde s prejavom predčasného naklíčenia hľúz. Ako je aj uvedené v tabuľke, v P1 generácii opäť sa potvrdila lepši adaptabilita odrôd pôvodom zo sadiva vyrobeného v sadivovej oblasti v Spišskej Belej napriek tomu, že v predchádzajúcom roku sa u týchto porastov negatívne výbery nevykonávali. Napriek nízkym zrážkam počas roka vonkajšia kvalita hľúz ( kvalita tvaru a vyrovnanosť veľkosti ) u sledovaných odrôd bola veľmi dobrá. Vnútornú kvalitu, stolovú hodnotu hľúz po uvarení odrôd významnejšie ovplyvnil vyšší obsah sušiny, škrobu v hľuzách, čím sa stali mnohé odrody po uvarení menej pevné, múčnatejšie, rozvárivejšie. Obsah voľných cukrov bol rekordne nízky, výrobky – zemiakové lupienky a hranolčeky po dosmažení – u väčšiny odrôd dosiahli vysoký stupeň kvality.
| V pokuse bola preverovaná suchovzdornosť 60 odrôd zemiakov foto: autor článku |
Priemerné úrody, uvedené vlastnosti skúšaných odrôd zemiakov z lokality Spišská Belá
Veľmi skoré až skoré odrody
Stredne skoré až neskoré odrody
Uvedené výsledky len potvrdzujú realitu, že mnohé odrody zemiakov dokážu prekonať krátkodobé obdobie sucha, nedostatok vlahy počas vegetácii, teda účinne eliminovať stres vytvorený aj vysokými teplotami. V roku 2015 odrody boli nútené nasadzovať hľuzy v suchej pôde - za nepriaznivých vlhkostných podmienok. Preto reagovali na sucho redukciou počtu hľúz. Čím šetrili vlahu, energiu na vytvorenie síce menšieho počtu hľúz, no konzumnej až sadivovej veľkosti. U takéhoto typu odrôd, napriek vlahovému deficitu, sa dosiahla v celku dobrá úroda s vysokou výťažnosťou konzumných hľúz. Čo je pre realizáciu úrody podstatné. (Impala, Elfe, Jely...). U iných odrôd bezprostredne po tuberizácii začína rýchly prírastok na vňati ale hlavne na hľuzách. V prípade vodného deficitu v neskoršom štádiu rastu odrody v krátkom čase vytvorili úrodu s tržnou hodnotou. Takto reagujú na sucho spravidla veľmi skoré až skoré odrody s dobrou dynamikou rastu hľúz pri strednej početnosti hľúz pod trsom. (Anuschka, Everest, Red Scarlet, Carrera, Monika...) Zvlášť v roku 2015 sa prejavil určitý typ odrôd „tolerantných voči suchu“. Ich spoločnou charakteristikou bolo predĺženie dĺžky vegetačného obdobia. V nepriaznivých podmienkach spomalili svoj rast a prečkali nepriaznivé obdobie takmer bez prírastku. Pri zlepšení vlahových podmienok pokračovali v raste s novým prírastkom na úrode. ( Jelly, Agria, Cascada, Arlet...) Iné odrody kombináciou vyššie uvedených vlastností racionálne hospodárili z vlahou, čím pri takmer 50 percentnom deficite vlahy oproti normálu, v stresových podmienkach vytvorili ekonomicky prijateľnú trhovú produkciu zemiakov.
Záver
Výsledky pokusu posúvajú zemiak ako veľmi adaptabilnú plodinu vhodnú do všetkých výrobných pásiem Slovenska. Ďalšie hľadanie nových genotypov, skúšanie nových odrôd je perspektívne jedným z možných opatrení, ktoré môže eliminovať prichádzajúce extrémy meniacej sa klímy. Preto je nutné s plnou vážnosťou začať sa zaoberať opatreniami, ktoré zmierňujú dopad sucha najmä u plodín, ktoré vedia efektívne s vlahou hospodáriť. Medzi systematické opatrenia, ktoré sa už dnes úspešne realizujú, ako sú boj proti burinám, racionalizácia mechanických zásahov do pôdy za účelom lepšieho zachytávania vody a živín, racionalizačné a minimalizačné opatrenia pri spracovaní pôdy je nutné zaradiť i testovanie nových genotypov vo vzťahu na stresujúce podmienky, ktoré prináša globálne oteplenie. Samozrejmosťou sa musí stať aj využívanie existujúcich závlah, či výstavba a využívanie úspornejších, kvapôčkových závlahových systémov nielen v podmienkach kukuričnej, repnej ale aj vo vyššie položených pestovateľských oblastiach. Kde ešte pred nedávnom vlahy zo zrážok bolo dosť a naopak v suchších rokoch sa tu dosahovali lepšie výsledky práve v rastlinnej produkcii.
