Pri dĺžke doby využívania viacročných krmovín sa môžeme stretnúť s dvoma odlišnými názormi. Jeden názor tvrdí, že viacročné krmoviny postačuje pestovať na jeden úžitkový rok (v roku výsevu v podseve, alebo z letného výsevu) a po dvoch až troch kosbách porast zaorať. Jeho zástancovia tvrdia, že viacročné krmoviny slúžia ako predplodina pre pšenicu, ako prerušovač v osevnom postupe zostavenom prevažne z obilnín a repky.

Druhý názor tvrdí, že je lepšie pestovať viacročné krmoviny na dva, popr. i viacej úžitkových rokov. Stúpenci tohto názoru argumentujú rozložením nákladov na orbu, prípravu pôdy a osivo na viacej rokov, resp. na vyšší objem pozbieraného krmu. Nezanedbateľné je odpočinutie pôdy a zvýšenie obsahu humusu v pôde, oživenie mikrobiálneho života v pôde. Po vhodnej aplikácii herbicídu v krycej plodine nie je nutné v niekoľkých úžitkových rokov aplikovať pesticídy – s výnimkou likvidácie porastu po skončení jeho životnosti totálnym herbicídom s účinnou látkou glyphosatem. Opodstatnenie majú obidva názory a ani jeden sa nemôže uplatňovať univerzálne. V intenzívnych obilninárskych oblastiach, na rovinatých pozemkoch, ktoré sa ľahko spracovávajú budú častejšie porasty jednoročné. V chladnejších oblastiach, ale hlavne na svahovitejších a erózne ohrozených pôdach, ale aj skeletovitých alebo ťažkých, kde spracovanie vyžaduje vyššie úsilie a náklady budú vhodnejšie porasty doslova viacročné.

Počiatky šľachtenia tetraploidnej ďateliny lúčnej boli zamerané predovšetkým na zvýšenie výnosu krmoviny, NL (dusíkaté látky) a vyššiu odolnosť proti rakovine, ktorá v minulosti porasty starých krajových odrôd diploidných ďatelinovín často poškodzovala. Až v priebehu šľachtenia ďalších odrôd sa začala pozornosť viacej venovať  vytrvalosti a odolnosti voči ďalším chorobám. V súčasnej dobe sú omnoho závažnejším problémom viacročnej ďateliny lúčnej Fuzariózy. Intenzívne sa šľachtia odrody odolné virózam a listovým chorobám. Boli tiež vyšľachtené tetraploidné odrody rôznych skorostí a tak s využitím najskorších diploidných odrôd, pestovatelia môžu zasiať porasty a zberať postupne vždy v optimálnej kŕmnej zrelosti. Trávnymi komponentmi ďatelinotráv boli tradične dva druhy – kostrava lúčna a timotejka lúčna, avšak obidve trávy bývajú súčasťou miešaniek pre TTP. Ich vytrvalosť je veľmi obmedzená a zrejme po prvom úžitkovom roku výkonnosť začne výrazne klesať.

Používaním novších odrôd ďateliny lúčnej a nových druhov tráv od druhej polovici 70. rokov sa výnosy krmovín a kvalita ďatelinotráv darí výrazne zlepšiť.

Do krátkodobých miešaniek na báze diploidných ďatelinovín vedľa druhov kostravy lúčnej a timotejky, ktoré už pochopiteľne majú niekoľko nových výkonnejších odrôd – je to mätonoh mnohokvetý cv. Bečva.

Do viacročných miešaniek s tetraploidnou ďatelinou lúčnou sa na pozemky s vyrovnanými vlahovými pomermi alebo do vlhších podmienok môžu použiť hybridy (Felina, Hykor, Perun, Lofa), tetraploidný mätonoh trváci.Na suchšie pozemky vedľa ovsíka obyčajného je vhodná kostrava trsteníkovitá a jej hybridy.

Zásady pre zostavovanie ďatelinotrávnych miešaniek

Od 70. rokov pri zostavovaní ďatelinotrávnych miešaniek sa začal používať opačný pomer trávy a ďateliny, ako bolo do tej doby obvyklé. Pomer sa obrátil v prospech vyššieho podielu ďatelinoviny v miešanke a súvisí to s vyššou konkurenčnou schopnosťou nových odrôd tráv – predovšetkým hybridov a mätonohov, lebo tieto sú schopné ďatelinu potlačiť. Ďalším dôvodom zmeny pomerov je snaha vyprodukovať (s minimálnou dávkou dusíka alebo bez neho) objemovú krmovinu s čo najvyššou koncentráciou NL v sušine a tak trávy v miešanke slúžia k podpore lepšieho zavädania na pokose a tiež k urýchleniu konzervácie pri silážovaní (zvyšujú sušinu, majú vyšší obsah vodorozpustných cukrov ako ďatelinoviny).

Množstvo trávneho komponentu v ďatelinotrávnej  miešanke sa riadi:

a) požadovanou kvalitou vyprodukovanej krmoviny ( akou kategóriou zvierat bude skrmovaná)  napr. pre vysokoprodukčné dojnice poskytne vyššiu produkciu NL a zároveň najviac energie, miešanka ak do nej bude namiešaný mätonoh mnohokvetý (jednoročná miešanka), mätonohový hybrid, alebo mätonoh trváci (viacročná miešanka), lebo tieto neskoršie druhy majú nižší obsah vlákniny a zároveň najvyšší obsah WSC (vodorozpustných cukrov).Tieto hybridy, alebo mätonoh mnohokvetý sa do miešaniek väčšinou miešajú s nižším podielom okolo 10% (4 kg/ha), len výnimočne sa zvyšuje až na 20%.Tieto miešanky sú síce najkvalitnejšie, ale obtiažnejšie zavädajú, majú nižší obsah sušiny pri zbere a mäkké steblá mätonohu na pokose rýchlo poliehajú. Podobe ako čistý mätonoh, vyžadujú zber výkonnými mechanizačnými zberačmi.

Do viacročných miešaniek patria vytrvalejšie druhy tráv (kostrava trsteníkovitá a jej hybridy, ovsík obyčajný, mätonoh trváci, cv. Perun a pod.) s vyšším podielom zastúpenia (až 45%), aby po preriednutí ďateliny mohli zaplniť prázdne miesta, s možnosťou prihnojenia dusíkom.

b)  dobou výsevu a spôsobom založenia porastu, porasty vysievané na jar môžu mať vyšší podiel trávy ako miešanky vysievané v lete, alebo skoro na jeseň. Málo vyvinutá ďatelina na jeseň môže byť následne potlačená trávou, ktorá rastie i počas teplejšej zimy. Ďateliny s trávami ozimného charakteru kostravy, mätonohu trváceho, ale i s timotejkou alebo ovsíkom, môžu byť zakladané do krycej plodiny – obilniny.

c) prípadným požiadavkám na zber už v roku výsevu. Vyzimované porasty, ktoré sa už nevyplatí prisiať, môžeme nahradiť skorým jarným výsevom ďatelinotrávy s vyšším podielom mätonohových hybridov (6 kg/ha), popr. i s mätonohom jednoročným, ako krycou plodinou (5-10 kg/ha ). Zber prichádza o 3-4 týždne neskoršie v porovnaní s porastami z výsevu predchádzajúcich rokov.

Vždy je nutné prihliadať k biologickým vlastnostiam použitého druhu trávy, hlavne rýchlosti rastu po zasiatí a konkurenčnej schopnosti. Najsilnejším konkurentom ďateliny lúčnej je mätonoh mnohokvetý cv. Bečva a Perun, mätonoh hybridný cv. Odra, čiastočne cv.Lofa -  po zasiatí rastie veľmi rýchlo. Pre dobrý vývoj miešanky po zasiatí je veľmi dôležité dodržať hĺbku siatia, výsev ďatelinotrávy  sa musí nastaviť na optimálnu hĺbku pre ďatelinu, teda 10-15 mm.

Zloženie ďatelinotrávnych miešaniek podľa skorosti

Odrody tráv i ďatelinovín sú šľachtené zámerne s rôznou skorosťou, aby sa miešanky dali zberať postupne vždy v optimálnej kŕmnej zrelosti (tab.1). Pri neskorom letnom výseve ďatelinotráv a hlavne v oblastiach s častými prísuškami, je treba znížiť podiel trávy, predovšetkým mätonohového charakteru. V novembri ďatelinoviny ukončujú rast, ale trávy rastú ďalej i za miernych zím a  mohlo by dôjsť k potlačeniu ďatelinovinovej zložky v miešanke. Nové odrody a druhy tráv i tetraploidné odrody ďateliny lúčnej boli skúšané v mnohých pokusoch v rámci vyšších polôh. Dosahovali veľmi dobrých výnosov a dobrú odolnosť drsným podmienkam, takže už roky sú vysievané v praxi. Hybridy Perun a Bečva sú vhodné i do ranných miešaniek s ďatelinou hlavne pre vysoký obsah vodorozpustných cukrov. V chladnejších oblastiach môžu v dobe zberu skorých miešaniek byť len vo fáze steblovania a teda majú veľmi nízku sušinu a obtiažnejšie zavädajú.

Tabuľka 1: Rozdelenie druhov a odrôd ďatelín a tráv pre použitie do miešaniek podľa skorosti

V tabuľke 2 sa uvádzajú výnosy troch jednoduchých ďatelinotrávnych miešaniek rôznych skorostí za tri kosby v priebehu vegetačného obdobia. Pokusy boli vždy zberané v optimálnej fenofáze podľa skorosti. Výsledky pokusu vyjadrujú produkčnú schopnosť, bez zberových strát a vplyvu, ako sú poškodenie eróziou a pod. Pri správnom založení a ošetrovaní porastu je reálne dosiahnuť v praxi v podmienkach, ako zemiakárska, alebo okrajová repárska oblasť cca 80%uvedených výnosov. Pri zodpovedajúcom ošetrovaní ide o udržanie i do tretieho roku veľmi kvalitných porastov s dostatočným zastúpením ďateliny. K zásadným opatreniam, zaisťujúcim viacročnosť ďatelinotrávnych porastov patrí valcovanie na jar po obschnutí povrchu pôdy aj sledovanie výskytu hrabošov a ich regulácia.

Tabuľka 2: Produkcia sušiny skorej, stredne skorej a neskorej vysiatej ďatelinotrávy ( t.ha^-1 )

Podľa týchto zistení je nutné ďalej sa zaoberať touto problematikou, hlavne v súvislosti s klimatickou zmenou. Rast koncentrácie oxidu uhličitého, rast teploty vzduchu, rast fotosynteticky aktívneho žiare­nia počas vegetačného obdobia zvyšujú potenciál tvorby biomasy. Preto bude potrebné v predstihu sa zameriavať na šľachtenie odrôd a hybridov pro­dukčného typu s väčším dôrazom na adaptabilitu proti biotickým a abiotickým stresom, t. j.odrodám s menšou citlivosťou na extrémy teplôt, sucha či chorôb.

Poďakovanie: Príspevok bol spracovaný vďaka podpore  projektu  APVV-0098-12  Analýza, modelovanie a hodnotenie agroekosystémových služieb.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti