Mrvka myšia (Vulpia myuros) a riziká prenikania na ornú pôdu
Je to jednoročná ozimná tráva z čeľade lipnicovité, vysoká až 70 cm, v závislosti od podmienok prostredia. Steblá sú tenké, pošva horného listu siaha až k metline. Listy sú úzke, do 2 mm. Metlina je úzka a previsnutá, 5 – 35 cm, klásky jednostranné 7 – 10 mm dlhé. Semená sú 3,5 – 4,5 mm dlhé, široké okolo 0,5 mm. Kvitne v máji až júni. Vyskytuje sa v takmer celej Európe, okrem severných častí. Druhotne takmer na celom svete. Na Slovensku v oblastiach nížin a pahorkatín. Patrí medzi archeofyty.
|
Obr. 1: Mladá rastlina |
Pôvodne sa vyskytovala na ľahkých piesčitých pôdach, často na ruderálnych stanovištiach ako sú železničné násypy, okraje poľných ciest, ale len počas niekoľko posledných rokov začala prenikať na ornú pôdu. Tu ale nemá vyhranené nároky na pôdny typ ani druh a začína sa vyskytovať aj na extrémne ťažkých pôdach typu glej, prípadne pseudoglej. Príčin prenikania na ornú pôdu je viacero, vysoký podiel ozimín, úzke osevné postupy, nástup redukovaných systémov obrábania pôdy, opätovný vznik úhorovaných plôch a rozširovanie semien kombajnami.
|
Obr. 2: Hustý porast na ornej pôde |
Zvýšené riziko výskytu je ak nasleduje ozimina po ozimine. Mierne a vlhké zimy a teplé a suché letá predstavujú optimálne klimatické podmienky pre tento druh. Prevažná časť výskytu mrvky na ornej pôde je pri no-till a strip-till technológiách. Výskyt pri konvenčnej technológii je zriedkavejší.
|
Obr. 3: Plne odnožená rastlina |
Semená dozrievajú už koncom júna a v júli. Okrem činnosti človeka sa šíria najmä vetrom. Prevažná časť vzchádza koncom leta a začiatkom jesene po prekonaní primárnej dormancie približne 2- 3 mesiace po dozretí z malých hĺbok, pri dostatku vlahy aj z povrchu pôdy. Teplota pôdy pre klíčenie sa pohybuje od 5 do 30 °C s optimom 18 – 20 °C. Dormantných ostáva 5 – 10 % semien, ktoré môžu vzísť budúci rok.
|
Obr. 4: Dozreté rastliny |
Životnosť semien je väčšinou 1 – 3 roky. Hustota rastlín môže byť obrovská, aj niekoľko stoviek na m2. Pri takejto početnosti konkuruje každej ozimnej obilnine ale aj repke. Vyskytuje sa už miestami na celých parcelách nielen na okrajoch polí.
Možnosti regulácie
Tento druh je zatiaľ u nás málo známy a často sa pri výskyte zamieňa za metličku, lipnicu, prípadne iné druhy tráv. Je prirodzene odolný voči graminicídom. Počas sucha zvinuje listy a takto ešte zvyšuje svoju odolnosť voči herbicídom. Toto vytvára problém pri výskyte v repke, prípadne iných dvojklíčnolistových oziminách, kde aplikácia graminicídov je takmer neúčinná (obr. 5).
|
Obr. 5: Mrvka myšia 2 týždne po aplikácii graminicídu. Na výmrve pšenice vidno výrazné prejavy účinnosti, mrvka bez poškodenia. |
Ak rastliny vzídu do termínu sejby je možná aplikácia glyfosátu alebo mechanický zásah vhodným náradím. Pri použití glyfosátu je potrebné vedieť, že u plne odnožených rastlín dávky používané na jednoročné buriny nie sú dostatočné a časť prežíva, dávku je potrebné navýšiť. Svoju úlohu pritom zohrávajú aj vzpriamené a stočené listy na ktorých sa postreková kvapalina ťažko zadržiava. Suché podmienky počas leta potom vzchádzanie posúvajú do jesenného obdobia. Rastlinný kryt na poli s využitím medziplodín významne redukuje početnosť ale aj výšku rastlín mrvky. Je vhodné zvoliť zmesi s druhmi, ktoré majú rýchlejší počiatočný rast kvôli čím skoršiemu zapojeniu porastu. Výhodu lepšej konkurenčnej schopnosti je možné využiť aj pri sejbe repky.
V ozimnom jačmeni je možné použiť herbicídy s účinnou látkou flufenacet a pendimetalin buď preemergentne, alebo skoro post do maximálne 3. listu jačmeňa. Primeraná pôdna vlhkosť zvyšuje účinnosť. Pri vhodných podmienkach je efektivita aplikácie vysoká. Tieto prípravky možno použiť za rovnakých podmienok aj v tritikale a raži. Inou možnosťou je ú.l. prosulfurocarb preemergentne (s. post je neúčinný).
V pšenici je možné použiť vyššie spomenuté herbicídy za rovnakých podmienok ako u ozimného jačmeňa, raži a tritikale. Pendimetalin v herbicídoch registrovaných do pšenice, preem. alebo s. post. ak sú rastliny mrvky v najskorších rastových fázach, ale tam efektivita klesá a rastliny s 2 – 3 listami už väčšinou prežívajú. Dobrú účinnosť majú niektoré ALS inhibítory, z nich ú.l. mesosulfuron, pyroxulam, propoxycarbazone, sulfosulfuron vždy so zmáčadlami. Pri pyroxulame a sulfosulfurone je potrebná dostatočná listová plocha, aplikovať pri BBCH 15 – 20 buriny. Aplikáciu je potrebné vykonať čím skôr na jar, najlepšie pri teplotách do 23 °C pri vyššej vzdušnej vlhkosti a nižšej intenzite slnečného svitu čo spĺňajú večerné, prípadne nočné aplikácie. Bez tank-mixov s kvapalnými alebo vodorozpustnými granulovanými hnojivami. Plne odnožené rastliny sú značne odolné a aj pri maximálnych dávkach časť rastlín prežíva. Výška aj počet semien je redukovaný, ale semená sú klíčivé. Pri vyšších teplotách a suchu mrvka stáča listy a zmenšuje plochu, ktorú je možné zasiahnuť postrekom.
Mrvka myšia patrí medzi nebezpečné trávovité buriny. Rozsah skutočného rozšírenia na Slovensku nie je známy, keďže je to doteraz v poľnohospodárskej praxi takmer neznámy druh. Pri masovom rozšírení na pozemku môže spôsobiť pokles úrody aj o desiatky percent.
