Stav poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike a jej kvalita z hľadiska dynamiky sledovaných agrochemických parametrov
Poľnohospodárska pôda je základnou zložkou poľnohospodárskej výroby, základným stavebným prvkom predovšetkým rastlinnej výroby. Zložkou, ktorá si vyžaduje sústavnú starostlivosť, ako aj optimalizáciu jej chemizmu pre zabezpečenie trvalej udržateľnosti pôdnej úrodnosti. A preto kvalita poľnohospodárskej pôdy (s dôrazom na ornú pôdu), stav a dynamika zmien agrochemických parametrov sú dôležitými ukazovateľmi úspešnosti poľnohospodárstva. Správna aplikácia hnojív, racionálne hnojenie- čiže aplikácia dávky podľa potrieb pestovaných plodín, ako aj prístupnosť živín napomáha nielen ekonomickej stránke poľnohospodárov, ale prispieva aj k ochrane pôdy a vody.
Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy (ASPP) je pravidelným monitoringom vybraných parametrov pôdnej úrodnosti, pričom výsledky analýz pôdnych vzoriek sú pre poľnohospodárov podkladom a usmernením pre vypracovanie racionálneho plánu hnojenia. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ÚKSÚP) súlade s ustanoveniami Zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MPRV SR č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív, zabezpečuje a metodicky vedie Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy (ASPP) na Slovensku. V gescii ÚKSÚP je nielen metodické vedenie odberov pôdnych vzoriek, ale aj spracovanie pôdnych vzoriek, výkon analýz, spracovanie a vyhodnotenie výsledkov analýz, príprava výstupných zostáv a ich zasielanie poľnohospodárom, či štatistické vyhodnotenie ASPP za celú Slovenskú republiku.
ASPP je od roku 1956 na Slovensku vykonávané v pravidelných cykloch, počas ktorých je preskúšavaná poľnohospodárska pôda z celej Slovenskej republiky. Je to opakované celoplošné monitorovanie pôdnej reakcie poľnohospodárskej pôdy, ako aj obsahu základných živín vo forme prístupnej pre rastliny. Vzhľadom na dlhoročnú tradíciu, je ASPP významným indikátorom vplyvu hnojenia na pôdne vlastnosti, podkladom pre výpočet potreby hnojenia, ale zároveň aj jedným z možných ukazovateľov pre agrárnu politiku, jej smerovanie, a to najmä v oblasti výživy rastlín, hnojenia, či ochrany pôdy.
Aktuálne prebieha XIV. cyklus ASPP, z ktorého boli ukončené a vyhodnotené prvé 4 odberové roky (roky 2019-2022), čo je dostatočným podkladom pre porovnanie s rovnakým časovým obdobím predošlého (XIII. cyklu) ASPP, čím získame pohľad na kvalitu poľnohospodárskej pôdy a prierez dynamikou zmien sledovaných agrochemických parametrov.
Chemizmus poľnohospodárskej pôdy, jej kvalita a na ne nadväzujúca trvalo udržateľná pôdna úrodnosť, samozrejme bez degradácie a drancovania pôdy, je jednou z podstatných podmienok nielen funkčnej agrosústavy, ale aj udržania potravinovej bezpečnosti Slovenska.
Pôdne vzorky, počty a preskúšaná výmera – porovnanie medzi cyklami
Počas prvých štyroch odberových rokov XIV. cyklu ASPP bolo analyzovaných 229 364 pôdnych vzoriek, kým za rovnaké obdobie XIII. cyklu to bolo 186 646 pôdnych vzoriek, čo znamená nárast o viac ako 42 tisíc vzoriek. Avšak pri porovnaní preskúšanej výmery zisťujeme opačný trend – v prípade XIV. cyklu je to len 1 302 541,30 poľnohospodárskej pôdy, kým v sledovanom období XIII. cyklu je to 1 588 379,50 ha poľnohospodárskej pôdy.
Ak sa zameriame na percentuálne zastúpenie jednotlivých spôsobov využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF), tak v porovnávaných obdobiach oboch cykloch najväčšie percento preskúšanej výmery predstavovala orná pôda (OP). V XIII. cykle vzorky OP tvorili až 70,50% z analyzovaných pôdnych vzoriek (zodpovedá 73,94% preskúšanej výmery) a v XIV. cykle dokonca 71,74%z analyzovaných pôdnych vzoriek (zodpovedá 72,25% preskúšanej výmery). Ďalšou početnejšou skupinou sú lúky a pasienky (trvalé trávne porasty – TTP), ktoré v sledovanom období tvorili 26,51% z analyzovaných pôdnych vzoriek v XIII. cykle (čo predstavuje 25,23% preskúšanej výmery) a za rovnaké obdobie XIV. cyklu 25,30% analyzovaných pôdnych vzoriek (26,96% preskúšanej výmery). Ďalšie kategórie využitia PPF boli zastúpené v oveľa nižšom počte analyzovaných pôdnych vzoriek: vinice tvorili v porovnávanom období len 1,97% analyzovaných pôdnych vzoriek XIII. cyklu (0,48% preskúšanej výmery) a 2,18% v XIV. cykle (0,50% preskúšanej výmery); ovocné sady iba 0,99% analyzovaných pôdnych vzoriek v XIII. cykle (0,34% preskúšanej výmery) a 0,75% v XIV. cykle (0,27% preskúšanej výmery); chmeľnice dokonca porovnávaných obdobiach v oboch cykloch len 0,03% z analyzovaných pôdnych vzoriek (čo v oboch cykloch predstavuje zhodne 0,01% preskúšanej výmery).
Porovnanie početnosti pôdnych vzoriek v závislosti od využitia PPF (v %) graficky zobrazuje graf č. 1.
Grafické porovnanie preskúšanej výmery (podľa spôsobu využitia PPF) – v % zastúpení je uvedené v grafe č. 2
Pôdne vzorky určené pre ASPP sú analyzované výlučne v skúšobných laboratóriách analýzy pôdy (SLAP) ÚKSÚP. Aktuálne má ÚKSÚP k dispozícii 2 SLAP- pracovisko Bratislava a Košice, ktoré analyzujú pôdne vzorky z celej SR. V pôdnych vzorkách ASPP je stanovovaná pôdna reakcia (pH), obsah prijateľných foriem fosforu (P), draslíka (K) a horčíka (Mg). V trvalých kultúrach (vinice, ovocné sady, chmeľnice) je stanovovaný aj obsah vápnika (Ca).
Obsah živín je stanovovaný z výluhu metódou Mehlich III., pretože tento roztok dobre modeluje prístupnosť živín z pôdy pre rastliny.
Pôdna reakcia (pH)
Pôdna reakcia je jedným z najdôležitejších parametrov ovplyvňujúcich pôdnu úrodnosť. Hodnota pH má vplyv na prístupnosť živín, ale aj viazanie živín, ovplyvňuje štruktúru pôdy a jej stav, čím vplýva aj na kolobeh vzduchu a vody v pôde, mikrobiálny život a aktivitu pôdnych mikroorganizmov, tvorbu humusu a pohyblivosť rizikových prvkov v pôde.
Priemerná hodnota pôdnej reakcie (pH)poľnohospodárskej pôdy v SR v porovnávanom období prvých štyroch odberných rokov oboch cyklov bola 6,3; čiže slabo kyslá pôdna reakcia. Táto kategória vyhovuje prevažnému množstvu kultúrnych rastlín a je vhodná pre ich pestovanie.
Rovnako stabilnú hodnotu váženého priemeru pH zisťujeme v porovnávanom období pri ornej pôde (6,5), TTP (5,6), ovocných sadoch (6,6). Pri viniciach zaznamenávame minimálnu odchýlku a to zvýšenie z hodnoty 6,9 v XIII. cykle na hodnotu 7,0 v XIV. cykle a naopak pokles hodnoty zo 6,5 v XIII. cykle na 6,3 v XIV. cykle pri chmeľniciach.
Ak sa však pozrieme podrobnejšie na percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií pôdnej reakcie, pri porovnaní prvých štyroch odberových rokov, zisťujeme v XIV. cykle mierny nárast v kategórii kyslej pôdnej reakcie (o 0,57%)a zároveň vzostup o 2,25% v kategórii slabo kyslá. Vzostup v kategórii kyslá pôdna reakcia môže byť čiastočne spôsobený presunom z kategórie extrémne kyslá (zmena o 0,49%) - ako jasne dokazujú údaje v tabuľke č. 1 (v XIV. cykle je jasný pokles z 3,14% na 2,65%).
Tabuľka č. 1: Porovnanie % podielov jednotlivých kategórií pôdnej reakcie (pH) za prvé štyri roky XIII. a XIV. cyklu ASPP - podľa jednotlivých typov PPF
Výraznejšie zmeny a presuny medzi jednotlivými kategóriami pôdnej reakcie pozorujeme pri ovocných sadoch a chmeľniciach. Pri ovocných sadoch je výrazný pokles v kategórii slabo kyslá z 33,73% v XIII. cykle na 27,48% v XIV. cykle (pokles o 6,25%); opačný trend – percentuálny nárast – v kategórii kyslá (o 2,15); neutrálna (o 2,9%), alkalická (o 1,31%) aj silne alkalická (o 0,74%).
Pri chmeľniciach enormný pokles v kategórii alkalická : z 28,95% na 10,70% (pokles o 18,25%); naopak prudký nárast v kategórii neutrálna (o 11,99%)a kyslá (nárast o 5,28%)
Porovnanie % podielov jednotlivých kategórií pôdnej reakcie (pH) za prvé štyri roky XIII. a XIV. cyklu ASP - podľa jednotlivých typov PPF – uvádza tabuľka č. 1
Dynamiku zmien pôdnej reakcie (hodnoty pH) – porovnanie hodnôt váženého aritmetického priemeru- v závislosti od spôsobu využitia PPF za prvé 4 odberové roky XIII. a XIV. cyklu ASPP graficky znázorňuje graf č. 3
Obsah prístupných foriem základných živín
Bez ohľadu na spôsob využitia PPF, sú vo všetkých pôdnych vzorkách stanovované obsahy základných živín: fosforu, draslíka a horčíka, a to vo forme prístupnej pre rastliny.
Tabuľka č.2 uvádza porovnanie % zastúpenia jednotlivých kategórií obsahu prístupných živín za prvé štyri odberové roky XIII. a XIV. cyklu ASPP.
Tabuľka č. 2: Porovnanie % podielu kategórií obsahu prístupných živín (4 odberové roky XIII. a XIV. cyklus ASPP)
Vážené aritmetické priemery za rovnaké obdobie a ich porovnanie medzi cyklami (XII. a XIV. cyklom ASPP) definuje tabuľka č. 3.
Tabuľka č. 3: Porovnanie hodnôt (vážený aritmetický priemer) sledovaných parametrov za prvé 4 odberové roky XIII. a XIV. cyklu ASPP (v mg.kg-1 pôdy)
Obsah prístupného fosforu
Fosfor má nezastupiteľnú funkciu v biochemických reakciách, ale aj v prenose energie, čo určuje jeho postavenie vo výžive rastlín. Príjem fosforu rastlinami je však výrazne ovplyvňovaný ako pôdnou reakciou, tak aj obsahom organických látok v pôde.
Ak sa pozrieme na obsah prístupného fosforu (vážený priemer) v pôdnych vzorkách poľnohospodárskej pôdy a porovnáme jeho hodnotu za prvé štyri odberové roky XIII. a XIV. cyklu ASPP musíme konštatovať, že obsah prístupného fosforu klesá. Kým v priemer za prvé 4 odberové roky XIII. cyklu to bola hodnota 60,0 mg.kg-1, za rovnaké obdobie je to už len 57,0 mg.kg-1, čiže zaznamenávame pokles o 3 mg.kg-1.
Porovnaním % zastúpenia jednotlivých kategórií zásobenosti prístupným fosforom, môžeme konštatovať len nepatrné rozdiely medzi sledovanými obdobiami XIII. a XIV. cyklu ASPP (v rozpätí od 0,58 do 1,49%), pričom najnižšia spomenutá hodnota (0,58%)je pokles v kategórii veľmi vysoký obsah a najvyššia hodnota (1,49%) je nárast v kategórii nízky obsah - čo je tiež potvrdením znižujúceho sa obsahu prístupného fosforu v pôde.
Pri podrobnejšom skúmaní hodnôt v tabuľke č. 2 môžeme skonštatovať markantné zmeny predovšetkým pri pôdnych vzorkách z chmeľníc (nárast o 12,1 mg.kg-1) a viníc (pokles o 13,2 mg.kg-1). Ešte výraznejšie zmeny je vidno v % zastúpení jednotlivých kategórii zásobenosti fosforom: pri viniciach výrazný nárast v kategórii nízky obsah ( v XIV. cykle o 10,86% viac ako v XIII. cykle); pri chmeľniciach výrazný pokles v kategórii nízky obsah (o 11,05%) a naopak výrazný nárast v kategórii veľmi vysoký obsah (o 14,87%). Výraznejšie, aj keď nie tak markantné, sú zmeny v obsahu P v ovocných sadoch: nárast o 7,25% v kategórii nízky obsah a naopak pokles v kategórii vyhovujúci (o 3,96 %) a dobrý (o 6,07%). V prípade ornej pôdy sú rozdiely nepatrné: od 0,44 (pokles v kategórii veľmi vysoký obsah) po 2,37% (nárast v kategórii nízky obsah). Podobne je to aj pri TTP: zmeny od 0,08% (nárast v kategórii vysoký obsah) po 2,28 (pokles v kategórii vyhovujúci obsah).
Znižovanie obsahu prístupných foriem fosforu v pôde môže byť dôsledkom nielen poddimenzovanej výživy (kedy sa poľnohospodári neriadia výsledkami rozborov pôdnych vzoriek, ani aplikáciou dávky potrebnej pre pestované plodiny, t. j. odber fosforu plodinami a tvorbou ich úrody je vyšší ako dodaný fosfor), ale v poslednom období aj výraznou stratou fosforu vplyvom pôdnej erózie, či zmenou klímy a nevhodnými agrotechnickými zásahmi do pôdy.
Vzhľadom na zvyšujúcu sa cenu fosforečných hnojív, ako aj ich nedostatok (v dôsledku politickej situácie, nedostatku vstupných surovín, či rastúcich nákladov na výrobu hnojív) je potrebné zohľadniť skutočné potreby pestovaných plodín, nároky na spotrebu fosforu pri tvorbe úrody, rovnako aj výber pestovaných plodín, druh pôdy a pôdnu reakciu.
Dynamika obsahu prístupných foriem fosforu - porovnanie váženého priemeru za prvé 4 odberové roky XIII. a XIV. cyklu ASP je graficky vyhodnotená v grafe č. 4
Obsah prístupného draslíka
Draslík je rovnako dôležitou makroživinou vo výžive rastlín, má dôležitú úlohu vo fotosyntéze, vodnom režime rastlín a zároveň zohráva významnú úlohu v obranyschopnosti rastlín voči chorobám a škodcom. Rovnako aj pri obsahu draslíka –porovnaním hodnoty váženého priemeru sledovaného obdobia XIII. a XIV. cyklu ASPP- musíme konštatovať pokles, a to o 7,5 mg.kg-1. Ak sa zameriame na jednotlivé kultúry (spôsob využitia PPF), nárast obsahu draslíka (vyjadrený váženým aritmetickým priemerom) nájdeme len minimálny v kategórii TTP - o 0,2 mg.kg-1, zato výrazný pri chmeľniciach – o 25,5 mg.kg-1. Pri ostatných typoch využitia PPF je zreteľný pokles obsahu draslíka v analyzovaných pôdnych vzorkách. Vo vzorkách ornej pôdy je pokles o 8,9 mg.kg-1; vo vzorkách z viníc dokonca o 24,7 mg.kg-1 a vo vzorkách z ovocných sadov o 21,4 mg.kg-1.
Pri detailnejšom preskúmaní zastúpenia jednotlivých kategórii obsahu draslíka v poľnohospodárskej pôde, vidíme len nepatrné zmeny: od 0,15% (nárast v kategórii dobrý obsah) po 1,56 (nárast v kategórii vyhovujúci obsah a rovnaký pokles v kategórii veľmi vysoký obsah). Ak sa však zameriame na jednotlivé spôsoby využitia PPF a zmeny v % zastúpení jednotlivých kategórii obsahu prístupného draslíka, zistíme výrazné zmeny predovšetkým pri vzorkách reprezentujúcich chmeľnice: v kategórii veľmi vysoký obsah nárast po 7,93%, v kategórii nízky obsah o 12,97% a v kategórii vyhovujúci obsah dokonca pokles o 24,34%. Významné sú aj zmeny pri pôdnych vzorkách z viníc (nárast v kategórii vyhovujúci obsah o 7,21% a naopak pokles v kategórii dobrý obsah o 5,25%) a vzorkách z ovocných sadov (pokles v kategórii vysoký obsah o 6,19% a nárast v kategórii dobrý obsah o 6,14%). V porovnaní s týmito zmenami sú výkyvy v obsahu prístupného fosforu v pôdnych vzorkách z ornej pôdy a TTP naozaj zanedbateľné. Pri OP sa zmeny pohybujú v rozpätí od 0,11% (pokles v kategórii dobrý obsah) po 2,13% (pokles v kategórii veľmi vysoký obsah). V pôdnych vzorkách reprezentujúcich TTP je rozpätie zmien od 0,7% (pokles v kategórii veľmi vysoký obsah) po 4,7% (pokles v kategórii nízky obsah).
Vzhľadom na nezastupiteľnú úlohu draslíka vo vodnom režime rastlín, predovšetkým ak vezmeme do úvahy neustále sa zvyšujúce riziko globálneho otepľovania a znižovania, či skôr už nedostatku zrážok na celej našej planéte, sú spomínané výsledky poukazujúce na znižujúci sa obsah prístupného draslíka signálom pre systematické a racionálne doplnenie zásob draslíka. Upozorňujúc na ochranu životného prostredia a zachovanie rovnováhy ekosystému je vhodnejším riešením využitie organických hnojív. Nesmieme však zabúdať na sledovanie pomeru obsahu K:Mg, ktorý je dôležitým ukazovateľom prístupnosti oboch živín pre rastliny.
Porovnanie váženého priemeru obsahu prístupného draslíka podľa spôsobu využitia PPF za prvé štyri odberové roky XIII. a XIV. cyklu ASPP je znázornené v grafe č. 5.
Obsah prístupného horčíka
Horčík je makroživinou, ktorá má v rastlinných pletivách viacero funkcií, a to nielen v súvislosti s fotosyntézou, ale aj pri syntéze makromolekulárnych zlúčenín. Rovnako ako obsah fosforu, aj príjem horčíka je výrazne ovplyvňovaný pôdnou reakciou a do určitej miery aj zložením pôdneho roztoku. Ďalším determinantom prístupnosti Mg je obsah K a ich vzájomný pomer.
Horčík je prvkom, ktorý v hodnotenom období zaznamenal nárast, vyjadrené hodnotou váženého priemeru v pôdnych vzorkách poľnohospodárskej pôdy- a to o 7,4 mg.kg-1. Ak túto skutočnosť rozmeníme na drobné, aj pri porovnaní % zastúpenia jednotlivých kategórii zásobenosti Mg, vidíme nárast v kategórii veľmi vysoký obsah (o 2,16 %), kým v ostatných kategóriách zaznamenávame len pokles (od 0,11 % v kategórii vysoký obsah po 0,98 % v kategórii dobrý obsah).
Keď však porovnáme vážený priemer pri jednotlivých spôsoboch využitia PPF objavíme výraznejšie posuny v hodnotách.
V pôdnych vzorkách reprezentujúcich ornú pôdu je jasný nárast v hodnotenom období o 9,1 mg.kg-1; pri TTP je to nárast o 7,4 mg.kg-1, ale pri viniciach je to nárast dokonca o 20,2 mg.kg-1.
Opačný trend môžeme vidieť pri ovocných sadoch (pokles v XIV. cykle o 8,8 mg.kg-1) a pri chmeľniciach pokles až o 12,7 mg.kg-1. Tieto číselné hodnoty však za sebou skrývajú skutočnosť, že obsah prístupného Mg sa v hodnotenom období pri ovocných sadoch zmenil z kategórie vysoký na dobrý a pri chmeľniciach rovnako prepad z kategórie dobrý do kategórie vyhovujúci.
Ak porovnáme % zastúpenie jednotlivých kategórii obsahu Mg, tak opäť najvýraznejšie zmeny zaznamenávame v pôdnych vzorkách získaných z chmeľníc: v kategórii dobrý obsah pokles o 19,22% a naopak vzostup o 16,26% v kategórii vyhovujúci obsah.
Výraznejšie sú ešte presuny medzi jednotlivými kategóriami v pôdnych vzorkách reprezentujúcich ovocné sady (pokles o 3,74% v kategórii vyhovujúci obsah a nárast o 3,65%v kategórii veľmi vysoký obsah) a vinice (pokles o 5,07% v kategórii vyhovujúci obsah a nárast o 4,04% v kategórii veľmi vysoký obsah). V porovnaní s týmito druhmi využitia PPF sú zmeny hodnôt v pôdnych vzorkách ornej pôdy minimálne, aj keď z hľadiska obsahu horčíka tiež podstatné- zmeny od 0,02% (pokles v kategórii nízky obsah) po 1,8 % (nárast v kategórii veľmi vysoký obsah). Rovnako aj v pôdnych vzorkách reprezentujúcich TTP sú nižšie rozdiely v hodnotách: od 0,23% (pokles v kategórii dobrý obsah) po 3,04% (nárast v kategórii veľmi vysoký obsah).
Hodnotiac výsledky obsahu prístupného horčíka je dôležité opätovne si pripomenúť pomer obsahu K:Mg a klásť dôraz na zachovanie správneho pomeru.
Porovnanie váženého priemeru obsahu prístupného horčíka podľa spôsobu využitia PPF za prvé štyri odberové roky XIII. a XIV. cyklu ASPP zobrazuje graf č. 6.
Záver
Pôda je našim neoceniteľným, a ešte stále nedoceneným pokladom, preto si vyžaduje sústavnú starostlivosť. Významnú funkciu – akýmsi indikátorom kvality poľnohospodárskej pôdy, ako aj starostlivosti o ňu je Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy, ktoré rozsiahlou databázou údajov a výsledkov. Pravidelný výkon ASPP poskytuje nielen prehľad o chemizme poľnohospodárskej pôdy SR, ale aj možnosti racionálneho hnojenia, obmedzenie drancovania pôdy, či prijatie komplexných pôdoochranných opatrení a vytváranie podmienok pre optimalizáciu pestovania kultúrnych plodín.
Na základe uvedených výsledkov, porovnaním hodnotených období (prvých štyroch odberových rokov XIII. a XIV. cyklu ASPP), môžeme konštatovať pokračujúci trend ochudobňovania poľnohospodárskej pôdy, postupný pokles obsahu prístupných makroživín (výnimkou je zatiaľ na niektorých kultúrach horčík). Daná skutočnosť je spôsobená nielen stúpajúcimi cenami priemyselných hnojív (a tým klesajúce množstvo aplikovaných dávok), ale aj nedostatkom organických hnojív (vzhľadom na znižujúce sa počty hospodárskych zvierat – až likvidácie chovov). Vhodným riešením je využívanie zeleného hnojenia, organických kompostov, ale samozrejme aj zlepšenie rentabilnosti chovov hospodárskych zvierat a následne zvýšenie podielu využitia organických hnojív získaných zo živočíšnej výroby.
Rovnako je dôležité poukázať na pôdnu reakciu (ako determinujúci ukazovateľ sprístupnenia živín z pôdy rastlinám), preto nesmieme zabúdať na úpravu pH na hodnoty optimálne pre zabezpečenie maximálnej využiteľnosti živín.
Perspektívnym riešením sa ukazuje aj tzv. regeneratívne poľnohospodárstvo, ktoré je založené na špecifických pestovateľských a chovateľských postupov, pričom sa znižuje poškodzovanie pôdy, degradácia životného prostredia a naopak zvyšuje sa biodiverzita, zlepšuje sa štruktúra pôdy, hospodárenie s vodou a aktivizuje sa mikrobiálny život v pôdnom ekosystéme.
