Podmietka ako dôležitá súčasť žatevných prác
Význam podmietky spočíva v tom, že ide o operáciu, ktorá zabezpečuje najmä optimalizáciu hospodárenia s pôdnou vlahou a napomáha v boji proti zaburineniu pôdy, čím dochádza k eliminácii rastlinných chorôb a škodcov. Uľahčuje a skvalitňuje orbu, alebo iné operácie súvisiace s obrábaním pôdy. Z hľadiska zdravotného stavu pôdy napomáha rozvoju aeróbnych mikroorganizmov a zvyšuje antifytopatogénny potenciál pôdy.
Významnú úlohu hrá takisto v súvislosti so zapracovaním rastlinných zvyškov, prípadne aj organických a priemyselných hnojív. V neposlednom rade tiež napomáha pri urovnávaní povrchu pôdy, čo je veľmi významné najmä v technológiách jej plytkého obrábania.
Podmietkou dochádza k prerušeniu kapilarity vo vrchnej vrstve ornice a tým sa zníži odpar vody. Zväčšením pórovitosti vrchnej vrstvy umožníme zároveň ľahšie vsakovanie zrážkovej vody. Začlenením pozberových zvyškov rastlín sa do prevzdušnenej pôdy dostávajú energetické zložky výživy pre pôdne mikroorganizmy. Tým sa zvyšuje činnosť pri rozklade organických látok v pôde, urýchľuje sa dozrievanie pôdy a dochádza k hromadeniu ľahko prijateľných živín.
Podmietkou sa taktiež zničia buriny, alebo ich semená, ktoré sa dostali do vrchnej vrstvy pôdy. Korene už vzídených burín sa podmietkou podrežú a zaklopia. Do pôdy sa zapravia semená, ktoré vyklíčia. Tieto vzídené buriny sa potom zničia strednou orbou, ktorá nasleduje.
Termín podmietky
Po zbere obilnín zostane na poli strnisko, ktoré nechráni pôdu pred poveternostnými vplyvmi tak, ako chránil pôdu porast. Pôda po zbere rýchlo vysychá, dochádza k obrastaniu burín, ktoré boli porastom do zberu potláčané. Okrem toho sa vytvárajú podmienky pre rozvoj škodcov a chorôb. Z dôvodu zhoršovania fyzikálnych a biologických vlastností vrchnej vrstvy pôdy je potrebné podmietať čo najskôr.
Termín je najdôležitejším parametrom, musí sa dodržať pre splnenie úlohy podmietky. Strnisko sa má podmietať hneď po zbere, pretože strata vody odparovaním je v prvých dňoch najvyššia. Najideálnejšie by bolo podmietať hneď v deň zberu. Pôda je po zbere aspoň z časti vlhká, a preto nie je problém s dosiahnutím požadovanej hĺbky. Neskoršia podmietka neplní svoj účel, a ešte sa aj vykonáva horšie, pretože je pôda vyschnutá. Ak by bolo obdobie medzi oneskorenou podmietkou a sejbou následnej plodiny menšie ako štyri týždne, potom je lepšie podmietku nerobiť. Dodržanie termínu podmietky je závislé spravidla na odvoze slamy z pozemku, pokiaľ nie je slama určená na zaoranie.
Hĺbka podmietky a jej ošetrenie
Z hľadiska klasifikácie sa v odbornej literatúre píše o podmietke plytkej s hĺbkou do 80 mm, stredne hlbokej v rozsahu 80 až 120 mm a hlbokej v rozmedzí 120 až 150 mm. Dôležitú úlohu hrá rýchlosť podmietky, tento agrotechnický zásah by mal byť vykonaný do 24 hodín od upratania pozemku.
Hlavne staršie dostupné literárne zdroje uvádzajú, že hĺbka podmietky sa určuje podľa pôdnych a vlahových pomerov danej oblasti. V suchších oblastiach je úlohou zastaviť odparovanie vody z pôdy a zadržať čo najviac zrážok, preto sa uvádza najvhodnejšia hĺbka podmietky 0,1 až 0,2 m. Do hĺbky 0,1 až 0,12 m robíme podmietku vtedy, keď chceme zapracovať väčšie strnisko, alebo keď máme na strnisku hlboké koľaje. Hlbšie sa podmietajú aj zaplavené miesta. Uvádza sa aj možnosť opakovania podmietky. Všeobecne možno povedať, že k účinnému chemickému boju proti burinám a kvôli ťažkým strojom sa u nás vykonáva väčšinou hlbšia podmietka.
Ošetrenie podmietky je zložené z operácií bránenia alebo valcovania a najčastejšie sa vykonáva hneď s podmietkou. Dochádza k urovnaniu povrchu, zabráni sa vysychaniu hrúd. Valcovanie sa vykonáva najčastejšie v suchších oblastiach a na ťažkých pôdach.
Mechanizácia používaná na podmietku
V súčasnosti ponúkajú výrobcovia na trhu s poľnohospodárskou technikou veľké množstvo rôznych riešení techniky na obrábanie pôdy. Z hľadiska technologického vývoja tejto skupiny strojov sa v posledných piatich až desiatich rokoch všetci výrobcovia zamerali najmä na spoľahlivosť, rýchlosť, jednoduchosť obsluhy a presnejšie dodržanie hĺbky obrábania pôdy. Moderné stroje využívané pri obrábaní pôdy by mali prispievať k zníženiu nákladov, zníženiu rizika vzniku vodnej a veternej erózie, zabezpečeniu správnych agrotechnických termínov, obmedzeniu utuženia pôdy, zníženiu či úplnému zamedzeniu vyplavovania živín do podzemných vôd, zabezpečeniu optimálnej pôdnej štruktúry, ako aj variabilnému nastaveniu podľa miestnych podmienok.
Hlavné je šetrné kyprenie a umožnenie kvalitného následného uloženia osiva do pôdy i pri vyššom výskyte rastlinných zvyškov na povrchu pôdy a v povrchovej vrstve ornice.
Princípy konštrukcie techniky na podmietku
S významom podmietky korešponduje tiež široká ponuka náradia a jeho kombinácií. Dochádza najmä k zdokonaľovaniu konštrukcie, zväčšovaniu pracovných záberov a zvyšovaniu variability s cieľom prispôsobiť sa aktuálnym pôdno-klimatickým podmienkam.
Kvalitne vykonaná podmietka je jedným z najdôležitejších agrotechnických zásahov. Aby mohla splniť vyššie uvedené očakávania, musí sa využívať správne náradie, ktoré dokáže robiť podmietku v rôznych podmienkach, v požadovanom čase a kvalite, to všetko s ohľadom na zväčšovanie pracovných záberov a rozmanité pôdne podmienky.
Náradie je možné rozdeliť podľa konštrukcie na podmietače radličkové, tanierové, kombinované a špeciálne. Vzhľadom k požiadavkám na neustále sa zvyšujúcu plošnú výkonnosť sa presadili najmä tanierové podmietače, pri použití ktorých je možné dosahovať vysokých denných výkonností. Tradiční výrobcovia radličkového náradia na tento trend zareagovali veľmi rýchlo a dnes je možné povedať, že výkonnostné parametre tanierových a radličkových podmietačov sú porovnateľné.
Radličkové podmietače
U radličkových podmietačov, ktoré sa objavili na trhu v začiatkoch 90-tych rokov, sa dosiahlo aktuálnych výkonnostných parametrov najmä vďaka stále sa zväčšujúcemu pracovnému záberu. Kým v počiatkoch ich ponuky na trhu prevládali náradia s pracovným záberom do 6 metrov, dnes je tento pracovný záber považovaný za dolnú hranicu v oblasti ponuky. Vysoká výkonnosť radličkového náradia je daná hlavne ich konštrukciou, kedy sa jednotliví výrobcovia zameriavajú na znižovanie ťahového odporu a dostatočnú priechodnosť pri výskyte väčšieho množstva pozberových zvyškov. Pozornosť sa tiež venuje rýchlej výmene opotrebiteľných dielov, v niektorých prípadoch aj samotných pracovných nástrojov (radličiek). V tejto oblasti možno tiež pozorovať určitý trend, ktorý spočíva vo vývoji a výrobe kombinovaného náradia, ktoré je tvorené sekciami tanierov a radličiek. Dochádza tak ku spojeniu výhod oboch konštrukcií, výsledkom čoho je vyššia pracovná rýchlosť a teda aj výkonnosť pri zabezpečení vysokej kvality vykonávanej práce.
Tanierové podmietače
Tanierové podmietače prekonali za posledných 15 rokov rad konštrukčných zmien. Možno ich podľa konštrukcie podmietacích sekcií rozdeliť do dvoch skupín.
Stroje, ktoré by sme mohli zaradiť do prvej skupiny, majú pre určitý počet tanierov spoločný hriadeľ a na ich vývoj a výrobu sa zameriavajú len niektorí „masoví“ výrobcovia. Priemer tanierov, ktorý sa používa, je väčšinou 660 alebo 710 mm, často sa oba priemery na jednom náradí kombinujú, taniere sú buď s ozubeným obvodom, alebo s hladkým obvodom, opäť sa tieto varianty kombinujú. Spravidla pracovný záber končí okolo 6 m.
Druhou skupinou sú také podmietače, ktoré sú osadené individuálne uloženými taniermi s menším priemerom 450 - 500 mm. Podmietače sa ponúkajú so záberom 2,5 až 12 m. Stroje o zábere do šiestich metrov sa ponúkajú ako nesené a ak majú menší priemer tanierov, sú určené pre vykonávanie podmietky do 12 cm.
Výhodou tanierových podmietačov je vysoká plošná výkonnosť pri podmietke, alebo pri opakovanom plytkom kyprení pôdy. Vo výbave sú väčšinou utužovacie a drobiace valce, takže nie je nutné zaraďovať po podmietke jej ošetrenie v samostatnej operácii. Pri primárnom spracovaní pôdy zanechávajú taniere hrebenité dno pod spracovanou vrstvou pôdy, preto sa odporúča, aby v prípade opakovaného kyprenia bol zmenený smer jazdy súpravy, spravidla šikmo na smer jázd predchádzajúcich.
Záver
Aj keď podmietka je známa už viac ako 150 rokov, v modernej agrotechnike sa jej význam v niektorých oblastiach mení. Je to dané predovšetkým obmedzovaním zberu slamy, uplatňovaním pôdoochranných technológií obrábania pôdy, zmenami v oblasti osevných postupov, ale aj vývojom novej techniky a i.
Za predpokladu, že zberáme slamu, nevznikajú žiadne mimoriadne požiadavky na podmietku okrem dostatočného utuženia pôdy valcami a dodržania prípustnej koncentrácie slamy v spracovávanej vrstve pôdy.
Špecifické požiadavky na podmietku v rámci pôdoochranných technológií vznikajú ak neuskutočňujeme zber slamy a je tu potreba jej zapravenia do pôdy. Použitie tejto technológie obmedzujeme tam, kde je rozklad slamy v pôde obmedzovaný nedostatkom vlhkosti, nízkymi teplotami, nedostatkom dusíka, kyslou reakciou pôdy a i. Najdôležitejším predpokladom pre rovnomerné zapravenie slamy pri podmietke a jej účinný rozklad v pôde je jej dostatočné rozdrobenie a rovnomerné rozmiestnenie po povrchu pôdy.
Veľké množstvo slamy na povrchu pozemku môže tiež negatívne ovplyvňovať klíčenie vypadnutých semien predplodiny, dochádza k vzchádzaniu „vo vlnách“, čo môže spôsobovať problémy v boji proti burinám napr. pri ozimnej repke, kde je navyše malý časový odstup medzi zberom predplodiny a sejbou.
Uvedeným skutočnostiam musíme prispôsobiť predovšetkým hĺbku podmietky. Vzniká tu konflikt požiadaviek: boj proti burinám a vypadnutým semenám predplodiny vyžaduje plytké spracovanie pôdy (20 – 50 mm), dobré zapravenie slamy naopak hlbšie spracovanie pôdy (100 – 200 mm). Pri voľbe hĺbky v rámci pôdoochrannej technológie by sme mali s ohľadom na následnú sejbu umiestniť slamu vo vrstve nad sejbovým lôžkom. Aktuálnosť tejto požiadavky vzrastá so skracovaním času medzi podmietkou a sejbou následnej plodiny.
Dodajme ešte, že v súčasnosti sú k dispozícii sejačky, ktoré umožňujú kvalitný výsev aj pri výskyte väčšieho zastúpenia slamy na povrchu pôdy. Je to dané predovšetkým riešením špeciálnych výsevných pätiek, ktoré sú schopné uložiť osivo na neporušený horizont bez slamy.