Príprava pôdy na jar, sejba, eliminácia sucha
Príprava pôdy, sejba a eliminácia sucha sa realizujú v zložitej sústave krajinného priestoru a často sú ovplyvňované mnohými faktormi. Pri príprave pôdy na jar sa bezprostredne mení vnútorná stavba pôdy, jej pórovitosť, objemová hmotnosť, štruktúra a i., ktoré podstatne ovplyvňujú termodynamické vlastnosti, fyzikálne, chemické a biologické procesy v pôde a pôdne režimy. Hlavnou „úlohou“ prípravy pôdy, nielen na jar, je regulácia vnútornej stavby pôdy, jej pórovitosti, objemovej hmotnosti, štruktúrnosti a iných pôdnych charakteristík, ktoré ovplyvňujú termodynamické vlastnosti, fyzikálne, chemické a biologické procesy v pôde a všetky pôdne režimy termodynamických podmienok v ornici a v rizosfére podľa požiadaviek rastlín (semien), ktoré chceme do vhodne pripravenej pôdy zasiať. Tým je daný i štruktúrny stav pôdy, ktorý je charakterizovaný vodostálymi agregátmi, priepustnosťou ornice a podorničia a schopnosťou viesť vodu a vzduch v aktívnom profile pôdy.
Na čo nezabúdať
Je potrebné pestovať také odrody, resp. hybridy, ktoré sa budú vedieť adaptovať na rôznorodé podmienky pestovania. Pri výbere ich treba posudzovať nielen podľa výkonnosti, ale aj odolnosti k napadnutiu škodcami a chorobami, odolnosti k poliehaniu i podľa kvalitatívnych ukazovateľov. Ďalšími významnými znakmi je skorosť a ekonomická výnosnosť vo vzťahu k intenzite pestovania. Pri vlastnom výbere odrody, resp. hybridu treba brať na zreteľ, že vysoko produkčné odrody a hybridy sú náročné na intenzitu vstupov, preto je vhodné ich zaraďovať na hony s kvalitatívne vysokými parametrami. Na „chudobnejších“ pôdach, na pieskoch, tam kde sa vytvárajú prísušky, alebo pri možnosti nižšej intenzity vstupov je výber vysoko produkčných hybridov prehnaným luxusom. Z pohľadu zvládnutia zberových prác (pri väčších výmerách v rámci podniku) je dôležité vysievať odrody s rôznym stupňom skorosti, aby bol zber zvládnutý bez zbytočných stresov a s tým strát na úrode. Základným pravidlom by malo byť, že by sme sa nemali orientovať len na jednu odrodu, pretože nie je dopredu známy vývoj počasia v pestovateľskom roku.
Je známe, že časť pestovateľov využíva aj farmárske osivo. Jeho hlavné nedostatky spočívajú v riziku zníženej biologickej hodnoty a tým aj nerovnomerného a slabšieho rastu, najmä ak sa jedná o osivo nemorené. Takéto osivo negarantuje kvalitu a odrodovú čistotu.
Predpoklady
Predpokladom úspešného pestovania jarných plodín, no nielen ich, sú vhodné pôdy, ktoré sú výhrevné a dobre prevzdušnené, so slabo kyslým až alkalickým pH. Za nevhodné považujeme pôdy kyslé, s vysokou hladinou podzemnej vody. Z pohľadu poveternostných podmienok je potrebný dostatok zrážok.
Ak sme pôdu na jeseň zorali bez povrchovej úpravy oráčiny, len čo to vlhkostné pomery skoro na jar dovolia, ju upravíme smykmi, bránami, či smykobránami. Už starí roľníci hovorili, že smyky majú ísť na jar do pôdy hneď ako obschnú vrcholce brázd. Stav pôdy vedeli posúdiť aj jej stiskom v dlani a jej samotným vypracovaním do tvaru guľky. Tak vedeli odhadnúť tzv. pôdne garé (pôdnu zrelosť). Pri predsejbovej príprave pôdy je potrebné zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Vtedy je koreňový systém schopný preniknúť hlbšie do podorničia a tak čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy. Pred sejbou je však možné použiť kombinátor, ktorým by sme mali pripraviť optimálne sejbové lôžko a pôdu tak, aby sme dosiahli drobnohrudkovitú štruktúru. Lôžko pre osivo je vlastne vrstva uľahnutej alebo utlačenej pôdy, ktorá má okrem termodynamických podmienok poskytovať vysiatemu semenu nepretržite dostatok ľahko prijateľnej vody pre napučiavanie, klíčenie a vhodné prostredie pre rast koreňov.
Spodná vrstva pod osivom má byť primerane uľahnutá, objemová hmotnosť 1250 - 1450 kg.m-3. Vrchná vrstva nad osivom (sadivom) má byť kyprá s objemovou hmotnosťou 800 – 1000 kg.m-3, aby bol dobrý kontakt semien s pôdou. Najlepší kontakt medzi semenami a pôdou sa dosiahne, keď sa semená pri sejbe zatlačia spodnou časťou do spevneného lôžka a skyprená vrstva nad lôžkom sa k nim mierne pritlačí. V krátkosti to znamená známe tvrdé lôžko, mäkká perinka! Optimálna pórovitosť v lôžku pre osivo by všeobecne mala byť 48 - 52% na pôdach hlinitých a 50 - 58% na pôdach ílovitých; vlhkosť sejbového lôžka 55 - 65% poľnej vodnej kapacity. Množstvo vody, ktoré potrebujú semená plodín k napučiavaniu, aby mohli vyklíčiť je rôzne. Hustosiate obilniny potrebujú k vyklíčeniu 50 - 65% vody vzhľadom k hmotnosti ich suchých semien, kukurica a konopa 44%, väčšina strukovín 88 - 107%, repa cukrová 120 - 130%, ďatelina lúčna 120%, lucerna siata 56%, repka 60%, ľan siaty 100%, trávy 26 - 30% a pod.. Prevládať majú štruktúrne agregáty od 0,25 do 10 mm, hrudy nemajú byť väčšie ako 50 mm. Dôležitý je i prívod vody hydraulickou vodivosťou pôdy, dostatok prístupných živín a dostatok kyslíka. Pokiaľ by sme pripravili pôdu príliš najemno (i keď pod kukuricu je možné pripraviť pôdu i mierne „nahrubo“), môže sa to obrátiť proti nám vo forme vytvárania nežiaduceho prísušku a následného odplavovania vrchnej vrstvy pôdy pri vyšších úhrnoch jarných dažďov (erózia). Najmä vodná erózia je pri kukurici siatej, no nielen pri nej, veľmi nebezpečná. Erózia patrí medzi nevratné degradačné procesy, ktoré spôsobujú také zmeny pôd, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa môžu zmeniť ich morfologické i fyzikálno-chemické vlastnosti. Na Slovensku prevláda viac vplyv vodnej erózie, ktorou je ohrozených okolo 50% poľnohospodárskych pôd. Veternou eróziou je ohrozených do 10% poľnohospodárskych pôd.
Sejba
Sejba (sadenie) je agrotechnická operácia, ktorou sa pomocou sejačky (vysadzovača) rozmiestňujú v pôde semená (sadivo) do určitej hĺbky a na určitú vzdialenosť od seba. Najväčší význam pri zakladaní porastu, z hľadiska úrody a kvality, má termín sejby. Za každý oneskorený deň v porovnaní so sejbou v období keď to stav pôdy dovoľuje, sa úroda znižuje o niekoľko kg.ha-1. Siať sa má v agrotechnickom termíne potrebný počet semien pri ich optimálnom plošnom rozmiestnení a do správnej hĺbky. Agrotechnický termín, v dnešnej dobe, často nekorešponduje s okamžitými pôdno-poveternostnými podmienkami. Hĺbku sejby ovplyvňujú viaceré faktory. Z biologických vlastností pestovanej plodiny je to najmä veľkosť semien, spôsob klíčenia, množstvo vody potrebné pre vyklíčenie semien a druhové vlastnosti rastu rastlín. Z pôdnych vlastností to je druh pôdy, vlhkosť pôdy, kultúrny stav pôdy a z ďalších faktorov to sú predovšetkým meteorologické podmienky. Z hľadiska veľkosti semien pri väčšine druhov plodín platí pravidlo, že väčšie semená vysievame relatívne hlbšie a menšie semená plytšie. Pri dvojklíčnolistových rastlinách rovnako veľké semená tých druhov, ktoré klíčia epigeicky (zárodočné listy so semenom vychádzajú nad povrch pôdy), sa vysievajú relatívne plytšie, ako semená druhov, ktoré klíčia hypogeicky (semeno ostáva v pôde). Semená, ktoré potrebujú k vyklíčeniu viacej vody sa sejú hlbšie. Na piesočnatých pôdach semená toho istého druhu plodiny vysievame v rámci rozpätia normy hlbšie, ako na pôdach s vyšším obsahom ílovitých častíc. Na pôdach dostatočne vlhkých sejeme o niečo plytšie ako na suchších. Na štruktúrnych pôdach sejeme na stred normou stanovenej hĺbky, na zlievavých pôdach o niečo plytšie. Z klimatických a meteorologických podmienok hĺbku sejby najviac ovplyvňujú zrážky. V suchších oblastiach sa ten istý druh vysieva o niečo hlbšie ako vo vlhkejších. Okrem dodržania stanovenej hĺbky sejby je tiež dôležité, aby sa všetky semená zasiali rovnako hlboko. Inak nerovnomerne klíčia a zle vzchádzajú. Veľký vplyv na úrody má agrotechnický termín sejby (sadenia). Je to optimálne obdobie, v ktorom sa má určitá plodina zasiať (zasadiť).
Pri jarných plodinách závisí termín sejby od minimálnej teploty potrebnej k vyklíčeniu a vzídeniu určitej plodiny. Siať sa majú vtedy, keď teplota pôdy dosiahne vo vrchnej vrstve osivového lôžka uvedené teploty. Zásadne sa majú jarné plodiny, pri zohľadnení teploty pôdy, siať čo najskôr.
Škodám a nedostatkom pri ošetrovaní spôsobeným neorganizovanými vstupmi do porastov možno predísť vytvorením koľajových riadkov, alebo vodiacich stôp. V súčasnosti sa vo väčšej miere už využíva navigácia strojov pomocou systému GPS, takže hovoríme o tzv. skrytých koľajových riadkoch (v poraste nie sú vynechaná „chodníčky“ pre pohyb poľnohospodárskej techniky), ale stroj je navádzaný signálom cez satelit. Vodiaca stopa je nezasiaty riadok alebo riadky pre vedenie jedného kolesa aplikačnej techniky, ktorý slúži hlavne pre orientáciu vodiča. Vytvárajú sa pri sejbe. Pri tvorbe koľajových riadkov sa vychádza z pracovného záberu sejačiek a aplikačnej techniky a z rozchodu kolies a šírky pneumatík traktorov a strojov na aplikáciu hnojív a pesticídov. Koľajové riadky a zostava strojov má byť taká, aby pracovné zábery aplikačnej techniky boli deliteľné pracovným záberom sejačky.
Minulosť, príprava pôdy, sejba, eliminácia sucha, technológie obrábania pôdy a možnosť ich využitia z hľadiska prípravy pôdy
V 30. rokoch 20. storočia sa v USA, v oblasti Veľkých plání, potýkali so suchom. Došlo k udalosti, ktorú považujú v USA za najvýznamnejšiu klimatickú udalosť v celej ich doterajšej histórii. Rekonštrukcia výskytu súch v Severnej Amerike počas posledných 1000 rokov ukázala, že najintenzívnejšie a najrozšírenejšie nastalo v roku 1934. Sucho spolu s vetrom viedlo k tomu, že vo vzduchu neustále víril prach a aj preto toto obdobie dostalo prezývku Dust bowl, čo by sme mohli preložiť ako Prachová misa. Ukázalo sa, že sucho z roku 1934 bolo o 30 % silnejšie ako doterajšie rekordné z roku 1580. Postihlo plných 71,6 % rozlohy západu Severnej Ameriky. Pre porovnanie: v roku 2012 to bolo 59,7 %. Dôvodom bolo, že počas zimy zotrvával na západnom pobreží Severnej Ameriky systém vysokého tlaku, ktorý obracal späť prúdenia vlhkého vzduchu. Čosi podobné nastalo i v zime 2013/2014. Druhým, veľmi výrazným dôvodom bolo, že na jar 1934 sa vyskytli prachové búrky, spôsobené nesprávnym obrábaním pôdy. A práve toto malo za následok, že boli prijaté zákony na ochranu pôdy a farmári začali intenzívne využívať konzervačné technológie obrábania pôdy. Dnes už v Severnej Amerike čosi také ako Prachová misa asi nehrozí. Zmenilo sa obrábanie pôdy, takže erózia je minimalizovaná. 27. apríla 1935 bol prijatý zákon o ochrane pôdy, ktorý podpísal prezident Roosevelt.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa i u nás už hľadali riešenia, ktorými by bolo možné zabezpečiť prípravu pôdy pred sejbou poľných plodín energeticky a časovo menej náročnejšími pracovnými postupmi ako súčasť protieróznych opatrení. Začali sa spájať pracovné operácie a to využívaním kombinovaných strojových súprav pomocou operácií plytkého kyprenia pôdy za pomoci rotačných, tanierových, alebo radličkových kypričov. To viedlo i v našich podmienkach k iným spôsobom zakladania porastov.
Iné spôsoby zakladania porastov
V dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby sa zavádzajú do praxe už aj iné technológie ako iba konvenčná. Sú to tzv. konzervačné technológie (minimalizačná a pôdoochranné technológie). Už v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve z roku 2000 sa uvádzalo, že využívanie týchto technológií by malo byť na ploche až 15% výmery ornej pôdy SR. Na trhu dnešnej poľnohospodárskej prvovýroby je už veľa domácich i zahraničných firiem núkajúcich stroje na konzervačné obrábanie pôdy. Obstarávacie ceny mechanizácie by mali byť vynahradené nižšími energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou a v konečnom dôsledku krátkou dobou návratnosti vložených finančných prostriedkov do ich kúpy. To môže byť limitujúci prvok v príprave pôdy na jar.
Medzi najdôležitejšie dôvody riešenia problematiky konzervačných technológií patrí obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy, zníženie počtov prejazdov po poli a mnohé ďalšie. Nezanedbateľné je i ekonomické hľadisko, najmä v dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby.
Pred samotnou sejbou je dôležité, najmä v podmienkach konzervačného obrábania, mať vyrovnaný pozemok s dostatočnou zásobou živín a optimálnou pôdnou reakciou. Je potrebné zabezpečiť dostatočné a kvalitné rozdrvenie a rozhodenie rastlinných zvyškov priamo kombajnom, alebo drvičmi, resp. rezačmi slamy po ploche. Regulácia zaburinenosti je často limitujúcim prvkom úspešnosti celej technológie. Každý pestovateľ vie, že vzhľadom na pomalší rast niektorých poľných plodín, v počiatočných fázach rastu, je použitie herbicídnej ochrany často nevyhnutné. Na jar nemožno opomenúť preemergentnú aplikáciu herbicídov, čím dosiahneme bezkonkurenčné prostredie v počiatočných fázach rastu. Pri bezorbovej technológii je možné aplikovať týždeň pred samotnou sejbou neselektívny herbicíd. Nasleduje sejba špeciálnou bezorbovou sejačkou, rovnako ako pri už spomínanej konvenčnej technológii. Zároveň je možné prihnojovať (sejačky, ktoré dokážu zapraviť hnojivo do blízkosti osiva). Sejačka by mala byť vybavená odhrňovacími kotúčmi zvyškov rastlín, prihnojovacou a insekticídnou jednotkou.
Aj v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre – Výskumnom ústave rastlinnej výroby (NPPC - VÚRV) v Piešťanoch je problematika rôzneho zakladania porastov poľných plodín riešená ako prioritná téma, pričom je zameraná najmä na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Viaceré výskumy poukazujú na skutočnosť, že pri kvalifikovanom využívaní týchto technológií vo vhodných pôdno-klimatických podmienkach, nedochádza k zhoršeniu parametrov úrodnosti pôdy. Za rozhodujúce sa považuje udržanie štruktúrneho stavu pôdy a obsah pôdnej organickej hmoty.
Klimatické podmienky ako prírodný limitujúci faktor
Ako uvádzajú kolegovia z NPPC – VÚPOP klimatické podmienky sú popri pôde hlavným prírodným faktorom limitujúcim výšku úrod a určujúcim medziročnú variabilitu úrod. Úrody plodín sú okrem príkonu fotosynteticky aktívneho žiarenia a teploty závislé hlavne na množstve a rozdelení zrážok počas vegetačného obdobia. Aj krátkodobý nedostatok vody v kritickej vývojovej fáze plodiny môže výrazne znížiť jej úrodu. Naše hlavné poľnohospodárske produkčné oblasti sa nachádzajú v nížinách, pre ktoré sú vo vegetačnom období typické vyššie úhrny potenciálnej evapotranspirácie než sú dotácie zrážkovými úhrnmi.
Sucho je považované za jeden z najvážnejších problémov poľnohospodárskej výroby. Všeobecne možno konštatovať, že sucho predstavuje významnú zápornú odchýlku od normálnych klimatických podmienok. Vo vzťahu k rastlinnej výrobe sa pod pojmom sucho spravidla rozumie taký stav, kedy plodiny trpia nedostatkom vody počas určitej doby.
Vodný režim pôdy je okrem množstva zrážok determinovaný aj ich rozdelením v priebehu roka. Výdatné prehánky, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v letných mesiacoch, môžu ovplyvniť hodnoty klimatických indexov. Je nutné poznamenať, že v našej zemepisnej šírke je sucho prirodzeným prejavom klímy, ktorý sa vyskytuje s rôznou frekvenciou, trvaním a závažnosťou sucha a veľkosťou zasiahnutého územia. Územie Slovenska nie je v európskom kontexte chápané ako územie náchylné na výskyt sucha. Výskum sucha a jeho dôsledkov sa v poslednej dobe zintenzívnil. Analýzy potvrdzujú zmeny klimatických pomerov a postupné vysušovanie územia. Z hľadiska poľnohospodárstva sa očakávajú dopady zmeny klímy okrem iného v dôsledku zvýšeného výskytu suchých periód a vĺn horúčav, vplyvom zvýšeného potenciálneho výparu a iba malého zvýšenia zrážkových úhrnov, ako aj vplyvom krátkodobých i viacdenných intenzívnych zrážok. Zmena klímy môže výrazne ovplyvniť všetky zložky poľnohospodárskych ekosystémov. Výsledný efekt bude závisieť od klimatických a pôdnych podmienok, smere a rýchlosti zmien, citlivosti plodín, ako aj adaptačnej kapacity, dostupnosti zdrojov a infraštruktúry.
Malé zhrnutie
Rastlinná výroba má biologický charakter a príprava pôdy na jar, sejba a eliminácia sucha patria medzi základné úkony rastlinnej výroby a treba im venovať náležitú pozornosť.
Prípravu pôdy na jar, sejbu a elimináciu sucha nemožno podceňovať pre ich mnohostranný význam. Technológia pestovania poľných plodín je veľmi komplexný proces vyžadujúci neustálu pozornosť. Je to proces, pri ktorom najsilnejšími faktormi sú podmienky pestovania, odroda (hybrid) a v neposlednom rade samotný pestovateľ. Zvýšenou agronomickou zodpovednosťou, či už pri zakladaní, výžive, ochrane porastov, ale i pri využití na trhu dostupných kvalitných stimulačných látok eliminujúcich stresové faktory vplývajúce na porast počas jeho rastu a vývinu možno, i napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, ako i nie práve najvhodnejšej skladbe plodín v našich osevných postupoch, dosahovať úrody v požadovanej kvantite i kvalite. Podmienky pestovania však každý rok stavajú pestovateľa do novej a novej situácie a zodpovedajú meniacemu sa klimatickému charakteru pestovateľských regiónov. Tomu sa prispôsobuje i samotná príprava pôdy, sejba a eliminácia sucha, či už pri ozimných, ale v tomto čase, jarných plodín. Pokiaľ chceme zachovať ekologický postoj k príprave pôdy, k sejbe a k eliminácii sucha, ako nedeliteľnej súčasti rastlinnej výroby, je potrebné zdôrazniť integrovaný systém pestovania poľných plodín, v rámci ktorého by sme mali venovať pozornosť nielen princípom hospodárenia ekologickým, ale i ekonomickým.