Agrolesnícke systémy – výhody pre krajinu i produkciu
Klimatická zmena je sprevádzaná čoraz výraznejšie extrémnymi výkyvmi počasia, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú pestovateľské podmienky v celej Európe. Jednotlivé štáty a ich organizácie zamerané na poľnohospodárstvo a lesníctvo tak reagujú na extrémne sucho, povodne a iné dôsledky rôznymi odporúčaniami a adaptačnými opatreniami. Z tohto dôvodu sa aj u nás dostávajú agrolesnícke systémy do povedomia nielen poľnohospodárom, ale aj ovocinárom, vinohradníkom a laickej verejnosti, nakoľko ponúkajú širokú škálu alternatívneho hospodárenia na pôde, ktoré kombinuje pestovanie drevín s jednou alebo viacerými formami poľnohospodárskej produkcie, prípadne chovu zvierat.
Súčasné agrolesníctvo predstavuje systémy a technológie efektívneho riadenia a využívania pôdy. V praxi to znamená hospodárenie na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde v rôznych usporiadaniach, pričom sa využívajú tak poľnohospodárske ako aj lesnícke technológie. Inými slovami povedané, agrolesníctvo je integrácia drevín s poľnohospodárskymi plodinami a/alebo hospodárskymi zvieratami, pri využití benefitov vyplývajúcich z interakcii ekonomických, či ekologických. Vo všeobecnosti sa jedná o krajinno-hospodársky manažment, v ktorom by mali byť v rovnováhe ekologické a ekonomické zložky. Z tohto pohľadu sa nejedná o novú koncepciu, len o zdokonaľovanie pôvodných základov poľnohospodárskej produkcie z oblasti pôdnych, biologických, mikroklimatických a ekonomických vedných disciplín.
Podmienky pre získanie podpory „Zakladanie agrolesníckeho systému“
S účinnosťou od 15.01.2023 je v platnosti Nariadenie vlády SR č. 3/2023 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory na neprojektové opatrenia Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Súčasťou nového nariadenia vlády je aj podpora na založenie agrolesníckeho systému na poľnohospodárskej ploche a podpora na založenie líniových vegetačných prvkov. Uvedená legislatíva tak predpokladá zvýšený záujem poľnohospodárov o výsadbu drevín predovšetkým na ornej pôde.
Nárok na podporu majú fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť na pôde evidovanej v LPIS, pričom sa dobrovoľne zaviažu plniť záväzok:
- zabezpečiť riadne ošetrenie (ochranu a údržbu) vysadených drevín po dobu 5 rokov,
- počet životaschopných jedincov z vysadených drevín nesmie klesnúť pod úroveň 80 %.
V zmysle § 43 uvedeného nariadenia sa podpora bude poskytovať na poľnohospodársku plochu, ak súvislá výmera založeného agrolesníckeho systému je najmenej 0,5 ha ornej pôdy alebo trvalého trávneho porastu a celková výmera založeného agrolesníckeho systému je najmenej 1 ha. Prijímateľ podpory je povinný v roku podania žiadosti podľa § 2 ods. 5 zabezpečiť v súlade s plánom na založenie agrolesníckeho systému výsadbu 100 ks stromov na 1 ha najneskôr do 15. decembra formou
- líniovej výsadby s najmenšou vzdialenosťou línií 12 m a najmenšou vzdialenosťou stromov 3 m alebo
- rozstrúsenej výsadby stromov na trvalom trávnom poraste s najmenšou vzdialenosťou stromov 8 m; v prípade vytvárania skupín stromov v počte 20 ks v jednej skupine a výmerou skupín do 400 m 2 plochy na 1 ha.
Prijímateľ podpory je zároveň povinný na poľnohospodárskej ploche zabezpečiť rôznorodosť drevín v zložení najmenej troch druhov drevín a v členení založenia drevín, ktoré nepresiahnu 60 % dominantnej lesnej dreviny a 30 % druhej dreviny. Ak sa výsadba drevín realizuje na plochách spadajúcich do oblasti Natura 2000, podpora sa poskytuje len v prípade, ak prijímateľ podpory predloží súhlas orgánu ochrany prírody na založenie agrolesníckeho systému pri podaní žiadosti. Druhy stromov určené na založenie agrolesníckeho systému zverejňuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo vestníku, výšku podpory po dobu 5 rokov uvádza tabuľka 1.
Tabuľka 1: Výška podpory pre intervenciu „Zakladanie agrolesníckeho systému“
Agrolesnícke skúsenosti zo zahraničia
Skúsenosti s agrolesníctvom v Spojenom kráľovstve popisuje na viacerých fórach Jo Smithová, ktorá sa dlhodobo agrolesníctvom zaoberá. Upozorňuje, že ako každý systém, aj agrolesníctvo má svoje prednosti aj nedostatky. Medzi prednosti patrí diverzifikácia produkcie, ktorá znižuje podnikateľské riziká, rozširuje možnosti finančného príjmu, zvyšuje produktivitu a znižuje výskyt chorôb a škodcov. Prínos pre životné prostredie uvádza vo vyššom ukladaní uhlíka, biodiverzite, regulácie mikroklímy a recyklácii živín. Z pohľadu pracovných miest ponúka agrolesníctvo príležitosť nielen pre mladých farmárov, ale aj možnosť angažovania sa pre rodinné farmy. Z nedostatkov uvádza predovšetkým vyššie náklady na prácu a problémy s mechanizáciou.
Výsledky pokusov z Nemecka popisuje Dirk Freese, ktorý pôsobí na oddelení ochrany pôdy a rekultivácií na Brandenburg University of Technology Cottbus-Senftenberg. Na základe dlhoročných výsledkov uvádza, že na pestovaných plochách klesla koncentrácia nitrátov v podzemnej vode pod stromoradím a bola výrazne nižšia, ako pod plodinovým pásom. Pri výsadbe líniových stromov 70 m výrazne klesla rýchlosť vetra, čo znížilo evapotranspiráciu z plochy určenej pre poľnohospodárske plodiny.
Skúsenosti z Francúzska popisuje Christian Dupraz z Národného ústavu pre agronomický výskum (INRA), ktorý pôsobí ako expert pre agrolesníctvo. Uvádza, že 100 ha agrolesníckej plochy poskytne rovnakú produkciu ako 140 ha plochy, kde sú stromy a pole oddelené do blokov. Dôvodom je lepšie využitie slnečného žiarenia, vody a hnojív. Konštatuje, že dlhodobé skúsenosti francúzskych farmárov ukazujú, že síce sú v niektorých rokoch výnosy obilia na plochách s drevinami o 10 % nižšie, ale ak je suché a horúce počasie, zvýšia sa úrody o 0,5-1 t/ha vďaka mikroklíme, ktoré stromy vytvoria. Agrolesníctvo tak pomáha poľnohospodárskej krajine prispôsobovať sa klimatickým zmenám a udržiava produktivitu udržateľným spôsobom.
Taktiež Stephen Briggs zo Spojeného kráľovstva, ktorý pôsobí ako konzultant pre hospodárenie s pôdou a vodou pre firmu Innovation for Agriculture vidí agrolesníctvo pozitívne. Hospodári na farme s veľkosťou 120 ha v ekologickom režime a 52 ha plochy v agrolesníckom systéme. V roku 2009 na tejto ploche vysadil jablone s počtom 85 stromov na hektár, pričom šírku poľného pásu uvádza 24 m, stromového pásu 3 m. Konštatuje, že pri pestovaní vŕby na štiepku a ozimnej pšenici v ekologickom systéme by pri oddelenom pestovaní bolo potrebné pre dosiahnutie kombinovaného výnosu 1,40krát väčšia plocha, pri kombinácii s jabloňami napríklad 1,1krát väčšia plocha.
Skúsenosti zo zahraničia nám zároveň potvrdzujú, že počas suchého a veľmi teplého vegetačného obdobia sú úrody poľnohospodárskych plodín na plochách so stromami vyššie, nakoľko dreviny vytvoria priaznivejšiu mikroklímu.
Agrolesníctvo na ornej pôde
Agrolesníctvo na ornej pôde je možné definovať ako súbežné pestovanie drevín spolu s jednoročnými alebo viacročnými plodinami (stromy/ kríky/poľnohospodárske plodiny). Dreviny je možné vysadiť do radov, alebo riedko rozptýliť po celej ploche, prípadne pozemok aj účelovo olemovať stromoradím. Na jednej strane nám táto forma agrolesníctva ponúka množstvo druhovej a odrodovej diverzity tak zo strany poľnohospodárskych plodín ako aj drevín (predovšetkým ovocných drevín), ale na druhej strane si táto inovatívnosť vyžaduje profesionalitu, dobrý podnikateľský plán a komplexný prístup.
Hodnotenie kvalitatívnych parametrov pôdy sa v prevažnej miere doteraz zameriavalo na ornicu, ktorá spravidla dominantne ovplyvňuje produkčný proces v poľnohospodárstve. Z pohľadu agrolesníctva nám chýbajú poznatky o vplyve a pôsobení rozličných faktorov na formovanie koreňového systému v rozdielnych pôdnoekologických podmienkach. Problematika podornice a jej dôležitosť v produkčnom procese predstavuje v súvislosti s agrolesníctvom aktuálnu tému, pretože bezprostredne ovplyvňuje charakter pestovania drevín na poľnohospodárskej pôde. Význam podornice je pri pestovaní drevín podstatný, nakoľko stromy patria medzi hlboko koreniace a zároveň trvalé kultúry. Produkčné aspekty podornice, hlavne obsahom využiteľnej vody a živín koreňovým systémom sú dôležité hlavne počas ontogenetického vývoja dreviny.
Podornica bola v minulom storočí chápaná ako vrstva pôdy, ktorej hornú hranicu vymedzovala hĺbka orby a dolnú hranicu materská hornina, resp. pôdotvorný substrát. V prevažnej miere sa za podornicu ešte stále považuje vrstva pôdy v rozpätí 0,31 – 0,60 m, čo je určované hĺbkou hlbokej orby a tá predstavuje približne 0,30 m. Vlastnosti podornice pôd Slovenska primárne určuje zastúpenie pôdnych typov, subtypov, variet pôdneho profilu, ako aj pôdotvorný substrát, z ktorého sa pôda formovala. Sekundárne sú vlastnosti podornice formované pestovateľskou činnosťou človeka. Vo všeobecnosti platí, že fyzikálne vlastnosti pôd primárne ovplyvňujú vlhkostný, vzdušný a tepelný režim pôdy a následne rast a rozvoj koreňového systému zabezpečujúci príjem vody a živín. V súvislosti s charakteristikou fyzikálnych vlastností pôd je dôležité z produkčného hľadiska spomenúť aj tepelný režim pôd, pretože jarné obdobie je kľúčové pre zakoreňovanie plodín. Podornica, vzhľadom na teplotu vzduchu , hĺbku a podmienky tepelnej vodivosti vykazuje nižšiu teplotu ako ornica, čo možno priaznivo hodnotiť najmä počas letných mesiacov. Obsah živín v podornici je do značnej miery funkciou ich obsahu v ornici a možnosťou ich vertikálnej migrácie, ktorú určuje predovšetkým zrnitosť pôdy, množstvo a intenzita zrážok, schopnosť živiny pútať sa na sorpčný komplex pôdy a v neposlednom rade spôsob hospodárenia a manažment pôdnych živín.
Možnosť prenikania koreňov jednotlivých drevín v pôde je primárne geneticky podmienená, ale pod vplyvom komplexu faktorov prostredia sa môže prostredníctvom adaptačného systému rastliny značne meniť. Hĺbka zakorenenia poľných plodín má priamy význam vo vzťahu k možnostiam pestovania trvalých drevín a to hlavne z pohľadu posudzovania príjmu vody. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že asi 80 % z celkového aktívneho povrchu koreňov jednoročných plodín sa nachádza v ornici. Prekorenenie podornice a následne príjem živín je treba chápať ako funkciu času. K poľným plodinám intenzívnejšie prekoreňujúcich podornicu možno zaradiť hustosiate obilniny, repku olejnú, slnečnicu ročnú, cukrovú repu a z viacročných plodín predovšetkým lucernu siatu. Medzi plodiny slabšie prekoreňujúce podornicu možno zaradiť väčšinu druhov zeleniny a viacero druhov tráv.
Pokiaľ ide o časové usporiadanie, dreviny na ornej pôde môžu byť v počiatočnej fáze rotácie striedané jednoročnými poľnohospodárskymi plodinami alebo viacročnými krmovinami. V systéme pestovania so širokými rozstupmi môžu byť medziplodiny pestované nepretržite. Poľnohospodárske plodiny v osevných postupoch je potrebné striedať za sebou na jednotlivých pôdnych blokoch a súčasne v rokoch v rámci rotácie plodín. Správny osevný postup poľnohospodárskych plodín je i v tomto prípade najúčinnejším agrotechnickým opatrením, pričom ich zber je potrebné načasovať na letné mesiace, t.j. do obdobia dozrievania napríklad ovocných plodín.
Uplatnenie ovocných drevín na ornej pôde
Z doterajšieho záujmu zo strany poľnohospodárov o agrolesníctvo sa predpokladá zvýšený záujem o pestovanie ovocných drevín, nakoľko boli aj v minulosti tradičnými drevinami nášho vidieka. Z tohto dôvodu sú potrebné aj informácie o možnostiach a potenciáloch ich využitia na orných pôdach, u ktorých je predpoklad vyššieho produkčného potenciálu ako na trvalých trávnych porastoch.
Vhodná je výsadba predovšetkým tradičných polokmeňov a vysokokmeňov ovocných drevín, pretože majú schopnosť prežiť v často nepriaznivých pôdno-klimatických podmienkach. Je dobré uprednostniť miestne a krajové odrody, u jabloní a hrušiek sa odporúčajú výpestky v tvare polokmeňa (cca 1,6 m) u čerešní čiastočne aj vysokokmene vo výške kmeňa 1,8 m s dvojročnou korunkou, pričom väčšia vzdialenosť stromov od seba obmedzuje výskyt chorôb a škodcov. Čím má pôda vyšší produkčný potenciál, tým náročnejšie dreviny je možné pestovať. V kombinácii s pestovaním poľnohospodárskych plodín na jednej ploche sa žiada aj optimalizácia pestovateľských tvarov drevín. Základné informácie ku koreňovému systému jednotlivých ovocných druhov uvádza tabuľka 2.
Tabuľka 2: Potenciály koreňového systému jednotlivých ovocných druhov
Problematika hnojenia ovocných stromov je značne široká, čo vyplýva z rozdielnych nárokov jednotlivých druhov ovocných drevín, ich veku, rodivosti, individuálnej plastičnosti a odrodových zvláštností. Vzhľadom na koreňový systém ovocných drevín, značná časť koreňov prijíma živiny zo starších zásob aj z hlbších pôdnych vrstiev. Preto je potrebné klásť dôraz na prípravu pôdy a jej optimálne vyhnojenie pred zakladaním pozemku. Ovocné stromy majú k dispozícii dlhšie obdobie pre prijímanie živín a vytvárajú si zásoby živín v koreňoch, kôre a dreve pre nasledujúce vegetačné obdobie. Dokážu dobre využívať živiny z pôdnych zásob, pričom odber živín z pôdy na jednotku úrody je relatívne menší v porovnaní s obilninami. Výraznejší transport živín do nadzemných orgánov sa uskutočňuje až pri teplote nad 7°C. Intenzita transportu živín je v podstate úmerná intenzite rastu nových letorastov. Preto pučanie a rozvoj kvetov skoro na jar prebieha väčšinou na úkor zásobných látok v kôre a dreve stromov. Porovnanie odberu živín z jednotky plochy pri úrode 30 t.ha -1 jabĺk a 5 t.ha -1 ozimnej pšenice ilustruje tab. 3.
Tabuľka 3: Porovnanie odberu živín z jednotky plochy pri zrovnateľnosti úrody 30 t.ha -1 jabĺk a 5 t.ha -1 ozimnej pšenice (Fecenko, Ložek, 2000)
Záver
Koruny drevín vyvíjajúce sa desiatky rokov chránia pôdu pred teplotnými a vlahovými výkyvmi a hlboký koreňový systém dokáže zásobiť strom živinami i v období sucha. Líniové výsadby drevín znižujú rýchlosť vetra, zatiaľ čo podzemný koreňový systém stabilizuje pôdu. Vďaka uvedeným vlastnostiam sú dreviny schopné účinne znižovať nebezpečenstvo výskytu veternej a vodnej erózie, zosuvov pôdy a nebezpečnej svahovej erózie. Najmä v suchých oblastiach dreviny podstatnou mierou prispievajú k zadržiavaniu vody, čím sa zvyšuje dostupnosť a zásoba vody v takýchto ekosystémoch. V meniacich sa podmienkach globálneho otepľovania a s ním súvisiace čoraz výraznejšie sucho by sme mali uprednostňovať predovšetkým druhy, ktoré budú môcť nielen prežiť, ale aj prispieť k zvýšeniu produkčných i mimoprodukčných funkcií v krajine.
Príspevok bol vypracovaný vďaka finančnej podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja a projektu „Výskum možností využitia orecha čierneho (Juglans nigra L.) a gaštana jedlého (Castanea sativa Mill.) z produkčno-ekologického hľadiska v agrolesníckych systémoch na Slovensku (APVV-20-0326)“.