Obnova trávnych porastov narušených výstavbou diaľnic
V súčasnosti sa eviduje zvýšený záujem o návrat k ekologicky vyváženým druhovo pestrým rastlinným spoločenstvám, tzv. kvetnatým lúkam. Majú dôležitý ekologický, pôdoochranný, krajinotvorný význam. Druhovo pestré trávne porasty čoraz častejšie s prebiehajúcimi infrakštrukturálnymi zásahmi v krajine slúžia k ozeleňovaniu plôch poškodených pri výstavbe diaľnic, lyžiarskych svahov, alebo na úpravu skládok po ťažobnej činnosti, skládok odpadu a v nemalej miere sa uplatňujú pri zatrávňovaní nevyužitej ornej pôdy. Obnova trávnych porastov má v súčasnosti veľký význam na antropogénne poškodených lokalitách, ktoré boli narušené stavebnou činnosťou alebo vznikli v dôsledku dlhodobého nerešpektovania zásad pratotechniky.
Obr. 1: Orná pôda určená na zatrávnenie (jar 2009) (foto: autori) |
Obr. 2: Ten istý pohľad po 2 rokoch od zatrávnenia (rok 2011) (foto: autori) |
V ostatných rokoch sa hľadajú nové neinvazívne spôsoby obnovy trávnych porastov. O revitalizáciu narušených území sa človek predtým usiloval prevažne technickými prostriedkami, dnes sa kladie dôraz hlavne na metódy obnovy, ktoré sú prírode blízke, s cieľom prirodzene a udržateľne obnoviť narušené územie či celú krajinu. Aj keď v poľnohospodárskej praxi síce prevládajú konvenčné spôsoby obnovy a použitie klasických komerčných zmesí osív, čoraz viac sa z hľadiska zvýšenia druhovej diverzity trávnych porastov uprednostňujú nové, alternatívne prírode blízke spôsoby obnovy s cieľom prirodzene a udržateľne obnoviť narušené územie či celú krajinu. Alternatívne metódy pri ekologickej obnove zahŕňajú postupy, ktoré využívajú semenný alebo rastlinný materiál autochtónnych druhov, ako napr. výsev druhovo bohatých trávnych zmesí, mulčovanie senom z druhovo bohatých trávnych porastov, prenos mačiny a iné. Rôzne výskumné projekty potvrdili, že aplikácia pôvodnej vegetácie a semien vedie k stabilnej a udržateľnej vegetácii s vysokou hodnotou z hľadiska ochrany prírody.
Obr. 3: Pri obnove ornej pôdy, ktorá je bohatá na živiny, sú ruderálne druhy silnejšie ako pomaly rastúce byliny - (foto jeseň 2009 a prevládajúce burinné druhy) (foto: autori) |
Medzi vhodné prírode blízke spôsoby obnovy narušených plôch patrí zakladanie trávnych porastov priamo zozbieraným druhovo bohatým materiálom.
Vhodnou metódou zatrávnenia narušených pôd je mulčovanie zeleným senom, aplikácia výmlatu z druhovo bohatých trávnych porastov, prenos pôdy, prenos pôdnych blokov s vegetáciou, samovoľná sukcesia a iné. Všetky technológie pre zber semien a rastlinného materiálu druhovo bohatých trávnych porastov sú popísané v „Príručke pre zber semien a ekologickú obnovu druhovo bohatých trávnych porastov“ (Scotton, Kirmer, Krautzer, 2011).
Doterajšie skúsenosti
Zatrávnenie ornej pôdy alebo narušených plôch v krajine metódami blízkymi prírode sa už niekoľko rokov úspešne realizuje v zahraničí. Napr. v Nemecku je prioritou obnova devastovaných plôch vplyvom povrchovej ťažby hnedého uhlia, pričom pre zachovanie území sa uplatňujú prirodzené spôsoby obnovy. napr. aplikácia zelenej alebo suchej hmoty bohatej na semená alebo výsev autochtónnych druhov. Tieto metódy sú veľmi úspešné aj pred eróziou a urýchľujú vývoj pôvodných rastlinných spoločenstiev. V Nemecku je rozpracovaný systém prípravy regionálnych zmesí, ktorý podlieha prísnym pravidlám, aby sa zachovala regionalita použitého materiálu. V alpských krajinách, najmä v Rakúsku a Taliansku venujú veľkú pozornosť obnove plôch v horských oblastiach poškodených a ohrozených eróziou vplyvom zimných športov a výstavbou lyžiarskych zjazdoviek, ako aj výstavbe ciest a obnove cestných násypov. V Rakúsku, neďaleko Klagenfurtu boli demonštrované výsledky obnovy diaľničného svahu hydroosevom komerčnou a regionálnou zmesou osív a rôznych technológií úpravy povrchu (mulč, návoz ornice).
V Českej republike existuje program na obnovu kvetnatých lúk degradovaných alebo zaniknutých po rozoraní v dobe kolektivizácie poľnohospodárstva, za použitia regionálnych zmesí osív.
Na Slovensku sa úspešne realizovali projekty na revitalizáciu územia a ochrany pre povodňami a obnovu druhovo bohatých nivných lúk (Ekologická obnova údolia Olšavice, obnova nivy rieky Morava). Skúsenosti so zatrávňovaním lyžiarskych zjazdoviek vo Vysokých Tatrách publikovali (Čunderlíková, Marhold,1985), v Národnom parku Malá Fatra (Hegedüšová a kol., 2011) a v Jasnej (Kizeková, Zimková, Čunderlík,2006).
VÚTPHP sa v rámci svojich úloh venuje aj problematike obnovy trávnych porastov. Okrem „klasickej" obnovy s cieľom zvýšiť/obnoviť druhovú diverzitu porastu a zlepšiť kvalitu krmiva formou technológie bezorbových prísevov tráv a ďatelinovín do poškodenej mačiny trávneho porastu sa venuje aj ekologickej obnove trávnych porastov. Problematika ekologickej obnovy sa stala námetom pre riešenie medzinárodného projektu SALVERE „Semi natural grasslands as a source of biodiversity improvement“ (Poloprírodné trávne porasty ako zdroj zlepšenia biodiverzity). Do projektu (roky 2009-2011), ktorého cieľom bolo zhodnotiť možnosti využitia poloprírodných trávnych porastov s bohatým druhovým zložením na založenie porastov s vysokou prírodnou hodnotou, bolo zapojených 8 partnerov zo 6 štátov (Taliansko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko Česká republika a Slovenská republika). VÚTPHP v rámci riešenia si kládol za cieľ zatrávniť narušené plochy, konkrétne nevyužitú ornú pôdu pomocou rastlinného materiálu získaného z priľahlých blízkych plôch druhovo bohatých trávnych porastov.
Úspešnosť prenosu cieľových druhov zv. Arrhenatherion a Mesobromion bola už po 2 rokoch od zatrávnenia 64-70 %, a novovytvorený obnovovaný porast sa podobal pôvodnej cieľovej vegetácii. Naše získané skúsenosti so zatrávnenia ornej pôdy dokazujú, že je to účinný spôsob ako zatrávniť pomerne nenáročným spôsobom narušené územie a obohatiť druhovú pestrosť lúk.
V rámci nového rezortného výskumu a vývoja na roky 2016 – 2018 „ Komplexné systémy hospodárenia na trávnych porastoch“ sa rieši Ekologická obnova trávnych porastov a zatrávňovanie narušených plôch. V rokoch 2014 – 2015 prebiehala výstavba nového diaľničného úseku R2 Pstruša – Kriváň a preto narušené plochy si vyžadovali biologickú rekultiváciu a úpravu terénu po ukončení stavby. Pretože veľká časť diaľnice prechádza chránenými biotopmi národného a európskeho významu,(Lk7 Psiarkové aluviálne lúky, Lk10 Vegetácia vysokých ostríc, Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach) bolo potrebné, aby plochy biotopov narušených pri výstavbe diaľnice boli ekologicky revitalizované a ďalej slúžili na pôvodný poľnohospodársky účel. Na danom území dominujú psiarkové aluviálne lúky, ktoré sú biotopom národného významu.
Už počas výstavby diaľnice sme v spolupráci so Správou CHKO Poľana zabezpečovali terénne poradenstvo a navrhovali sme technologické postupy obnovy.
Na revitalizáciu chráneného biotopu LK7 sa použila metóda aplikácie zeleného sena. Zelené seno je čerstvo pokosená biomasa zdrojového lúčneho porastu s vysokým obsahom cieľových druhov, ktorá je ihneď po zbere prevezená a rozprestretá na obnovovanú plochu.
Biologická revitalizácia poškodených a rekultivovaných lúčnych mokraďových biotopov prebiehala na úseku 5,3 – 8,5 km stavby pozdĺž rieky Slatinka. V rámci tohto úseku sme na jar 2016 založili trvalé monitorovacie plochy s rôznym časovým termínom zatrávnenia.
Varianty riešenia:
- monitorovacia plocha 1- rekultivovaná – jún 2014
- monitorovacia plocha 2- rekultivovaná- august 2014
- monitorovacia plocha 3- rekultivovaná – jún 2015
- monitorovacia plocha 4- rekultivovaná- august 2015
- monitorovacia plocha 5- rekultivovaná – jún 2016
- monitorovacia plocha 6- vysiata komerčnou zmesou
- monitorovacia plocha 7- poškodená na jar 2014, ponechaná bez zásahu- samozatrávnená plocha
Vytypované lokality spadajú do územnej pôsobnosti Správy CHKO Poľana. Na každej lokalite sme zamerali trvalé plochy 5x5 m, na ktorých zaznamenávame druhové zloženie obnovovaných porastov. Pretože skúseností so zatrávňovaním diaľničných násypov po infraštrukturálnych zásahov na Slovensku nie je veľa, preto táto problematika sa stala predmetom riešenia v rámci nového rezortného výskumu na roky 2016 - 2018.
Aby bola obnova porastu úspešná a aby sa vyvinulo potrebné druhové zloženie, je potrebné venovať dostatok času kvalitnej príprave pôdy a požiadavkám týkajúcich sa vhodne zvolených technologických postupov a manažmentu po obnove.
Postup pri obnove druhovo bohatého trávneho porastu:
- prvým krokom je príprava obnovovanej plochy: (vytvorenie optimálnych podmienok pre vyklíčenie a uchytenie vysiatych druhov);
- termín realizácie: zdrojový porast má byť zberaný v čase optimálnej zrelosti semien cieľových druhov (pre trávy –jún, ďatelinoviny, byliny- august). Pozberané zelené seno by malo byť rovnomerne rozprestreté na pripravenú obnovovanú plochu, kde bude uschýnať a pravidelne sa obracať, aby nezačalo hniť, zhruba po mesiaci sa uskutoční odvoz hmoty aby sa podporilo klíčenie a vzchádzanie semien. Množstvo aplikovaného materiálu je zhruba 2 kg.m2 (t.j. na výšku 50 –100 mm);
- dôležitý je pomer veľkosti zdrojovej plochy k obnovovanej (donor - receptor). Odporúča sa využiť seno z približne rovnakej plochy, aká sa obnovuje, pretože hrubšia vrstva biomasy by zabraňovala klíčeniu. Pomer veľkosti zdrojovej plochy k obnovovanej ploche je závislý od produkcie biomasy, obsahu semien a požiadaviek na obnovu. Pohybuje sa v rozpätí od 1:2 pri vegetácii s vysokou produkciou biomasy a veľkým obsahom semien až po 8:1 pri nízkej vegetácii s malou pokryvnosťou. Na plochách ohrozených eróziou alebo vysychaním sa odporúča aplikovať 1–2 kg čerstvej biomasy na m2, čo predstavuje nástielku vo výške 50 – 100 mm. Na rovných plochách a plochách ktoré nie sú ohrozené eróziou je možné znížiť množstvo na 0,5 – 1 kg čerstvej biomasy na m2, t.j. aplikácia na výšku 30 – 50 mm. Podľa našich zistení optimálny je pomer 1:2 (dvojnásobne väčšia plocha);
- manažment po obnove: Po založení, najmä v prvých rokoch je dôležité venovať zvýšenú pozornosť následnej údržbe obnovovaných porastov, t.j., pre optimálne uchytenie autochtónnych druhov je potrebné zabezpečiť vhodné ekologické podmienky, najmä pravidelné kosenie. Obhospodarovanie kosením je nevyhnutné na kontrolu nežiaducich ruderálnych druhov. V prvom roku totiž prevládajú burinné druhy, preto je dôležité urobiť odburiňovaciu kosbu a následne odstrániť pokosenú hmotu.
Obr. 4: Upravený terén na rekultiváciu (monitorovacia plocha 1) (foto: autori) |
Obr. 5: Obnova okraja biotopu nastielaním zeleného sena (jún 2014, monitorovacia plocha 1) (foto: autori) |
Obr. 6: Úspešnosť zatrávnenia a druhovopestrý porast po 2 rokoch vývoja (jún 2016, monitorovacia plocha 1) (foto: autori) |
Záver
Ekologická obnova poloprírodných TP zaznamenala v ostatných rokoch výrazný pokrok. Je to dané prílišnou intenzifikáciou, opúšťaním od pravidelného hospodárenia, alebo čoraz častejším zatrávňovaním narušených plôch po infraštrukturálnych zásahoch. Mnohé poloprírodné travinno -bylinné biotopy sú v rámci celej Európy v súčasnosti v nepriaznivom stave v dôsledku sukcesných zmien, ku ktorým dochádza najmä po opustení obhospodarovania.
Prvé skúsenosti s obnovou diaľničných násypov a nadväzujúcich poškodených plôch rozprestretím zeleného sena z priľahlých chránených biotopov sa ukazujú ako pozitívny a úspešný spôsob zatrávňovania takto narušených území. Už v prvom roku po obnove sa novovzniknutá vegetácia podobala cieľovému spoločenstvu a aj napriek výskytu burinných rastlinných druhov môžeme tento spôsob obnovy odporučiť na podobne narušené územia, ale len pri dodržaní pravidelného obhospodarovania a správne zvolených technologických postupov.
Záverom je nutné zdôrazniť, že len pravidelným kosením docielime druhovú bohatosť trávneho porastu a zabránime jeho degradácii. Predpokladom úspešnej rekultivácie narušených plôch je, aby aj po ukončení stavby sa obnovované plochy biotopov patrične obhospodarovali, aby nedošlo vplyvom zanedbania k ich poškodeniu.
Na základe viacerých získaných poznatkov a dosiahnutých výsledkov sa táto metóda, ktorá sa zakladá na prírode blízkych spôsoboch obnovy, ukazuje ako vhodná na rekultiváciu narušených území ako napr. skládok odpadu, lyžiarskych svahov, diaľničných násypov a v neposlednom rade slúži k ochrane a tvorbe krajiny.