Príprava pôdy a sejba kukurice siatej na zrno
Predsejbová príprava pôdy a zakladanie porastu stále zostávajú jedným z najdôležitejších článkov technologického procesu pestovania kukurice siatej.
Bez pôdy a starostlivosti o ňu sa to nedá
Na začiatok trochu teórie. Poľnohospodárska pôda je zložitá dynamická sústava biologického charakteru pôsobiaca v krajinnom priestore a jej obrábanie má biologický charakter. Realizuje sa v zložitej sústave krajinného priestoru, je ovplyvňované mnohými faktormi pôdnych, poveternostných podmienok prostredia a činnosťou človeka.
Pri príprave pôdy na jar sa bezprostredne mení vnútorná stavba pôdy, jej pórovitosť, objemová hmotnosť, štruktúra a i., ktoré podstatne ovplyvňujú termodynamické vlastnosti, fyzikálne, chemické a biologické procesy v pôde a pôdne režimy.
Hlavnou „úlohou“ obrábania nielen na jar je regulácia vnútornej stavby pôdy, jej pórovitosti, objemovej hmotnosti, štruktúrnosti a iných pôdnych charakteristík, ktoré ovplyvňujú termodynamické vlastnosti, fyzikálne, chemické a biologické procesy v pôde a všetky pôdne režimy termodynamických podmienok v ornici a v rizosfére podľa požiadaviek rastlín (semien), ktoré chceme do vhodne pripravenej pôdy zasiať. Tým je daný i štruktúrny stav pôdy, ktorý je charakterizovaný vodostálymi agregátmi, priepustnosťou ornice a podorničia a schopnosťou viesť vodu a vzduch v aktívnom profile pôdy.
Ako má, resp. by mala, vyzerať príprava pôdy na jar?
Príprava pôdy na jar a sejba jarných plodín môže byť „vďaka“ rôznym, často ťažko predvídateľným problémom, problematická. Nemožno ale robiť predčasné závery, ale vyčkať, sledovať situáciu a podľa nej sa zariadiť. Prípravu pôdy na jar a sejbu nemožno podceňovať pre ich mnohostranný význam vo vzťahu k nasledujúcim pracovným operáciám a k dosiahnutiu konečného výsledku – úrode.
Predpokladom úspešného pestovania kukurice sú vhodné hlboké, humózne pôdy, ktoré sú výhrevné a dobre prevzdušnené, so slabo kyslým až alkalickým pH. Za nevhodné považujeme pôdy kyslé, s vysokou hladinou podzemnej vody. Z pohľadu poveternostných podmienok je potreba zrážok viac ako 300 mm za vegetáciu. Kukurica, čo sa týka požiadaviek na vlastnosti pôdy, je nenáročnou rastlinou, limitujúcim prvkom sú ale poveternostné podmienky. V kukuričnej výrobnej oblasti (KVO) môžeme pestovať hybridy s FAO 380 – 580 pri počte jedincov 65 000 – 75 000 na hektár. V týchto podmienkach je suma efektívnych teplôt 1 610 – 1 760 °C. V zemiakárskej výrobnej oblasti (ZVO) možno pestovať hybridy s FAO i menej ako 240, až po 280, ale s výsevkom až 95 000 klíčivých zŕn na hektár (silážna kukurica, CCM) so sumou efektívnych teplôt minimálne 1 400 °C. V podmienkach SR kukurica môže poskytnúť optimálnu úrodu v potrebnom množstve tak v KVO ako i v ZVO, to znamená, že ju môžeme zaradiť do osevného postupu vo všetkých výrobných oblastiach.
Ak sme pôdu na jeseň zorali bez povrchovej úpravy oráčiny, len čo to vlhkostné pomery skoro na jar dovolia, ju upravíme smykmi, bránami, či smykobránami.
Pri predsejbovej príprave pôdy je potrebné zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Vtedy je koreňový systém schopný preniknúť hlbšie do podorničia a v prípade hydromorfných pôd čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy.
V rámci predsejbovej prípravy samozrejme nemožno opomínať jeden z veľmi významných faktorov ovplyvňujúcich úrodu - hnojenie. Živiny fosfor a draslík je najvodnejšie aplikovať už na jeseň. Počas jarnej predsejbovej prípravy je potrebné venovať významnú pozornosť predovšetkým výžive dusíkom. Dávku odporúčame stanovovať na základe agrochemických rozborov pôd, aby nedochádzalo k prípadným nedostatkom v zásobenosti už v počiatočných vývojových fázach. Rovnako je nežiaduce aj prípadné prehnojenie porastov, tak z pohľadu ekonomických, ako aj ekologických rizík. Je potrebné naďalej upozorňovať pestovateľov na vyváženosť vo výžive porastov, a to nielen pri kukurici, ale aj pri ostatných plodinách, keďže sa aj naďalej stretávame s opomínaním výživy fosforom, ale predovšetkým draslíkom. Dôležité je venovať pozornosť aj výžive mikroelementami, pri kukurici je jedným z najvýznamnejších zinok, ale napríklad aj bór.
Pred sejbou je však možné použiť kombinátor, ktorým by sme mali pripraviť optimálne sejbové lôžko a pôdu tak, aby sme dosiahli jej optimálny predsejbový stav (drobnohrudkovitá štruktúra). Lôžko pre osivo je vlastne vrstva uľahnutej alebo utlačenej pôdy, ktorá má okrem termodynamických podmienok poskytovať vysiatemu semenu nepretržite dostatok ľahko prijateľnej vody pre napučiavanie, klíčenie a vhodné prostredie pre rast koreňov. Cieľom je vytvoriť v pôde dve vrstvy s odlišnými fyzikálnymi a funkčnými vlastnosťami. Nemožno opomínať i jarnú redukciu burín.
Optimálna pórovitosť v lôžku pre osivo by mala byť 48 - 52% na pôdach hlinitých
a 50 - 58% na pôdach ílovitých. Vlhkosť sejbového lôžka má byť 55 - 65% poľnej vodnej kapacity, spodná vrstva pod osivom má byť primerane uľahnutá, objemová hmotnosť 1250 - 1450 kg.m-3,dobrý kontakt semien s pôdou, prívod vody hydraulickou vodivosťou pôdy, dostatok prístupných živín a dostatok kyslíka. Vrchná vrstva nad osivom (sadivom) má byť kyprá s objemovou hmotnosťou 800 – 1000 kg.m-3, pórovitosť pôdy celková 60%, prevládať majú štruktúrne agregáty od 0,25 do 10 mm, hrudy nemajú byť väčšie ako 50 mm.
Rovný povrch pôdy uľahčí zapravenie osiva pri sejbe do rovnakej hĺbky. Napomáhajú nám k tomu i dnes už bežne využívané stroje na prípravu pôdy a sejbu.
Pokiaľ by sme pripravili pôdu príliš najemno (i keď pod kukuricu je možné pripraviť pôdu i mierne „na hrubo“), môže sa to obrátiť proti nám vo forme vytvárania nežiaduceho prísušku a následného odplavovania vrchnej vrstvy pôdy pri vyšších úhrnoch jarných dažďov (erózia). Najmä vodná erózia je pri kukurici siatej veľmi nebezpečná.
Erózia patrí medzi nevratné degradačné procesy, ktoré spôsobujú také zmeny pôd, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa môžu zmeniť ich morfologické i fyzikálno-chemické vlastnosti.
Na Slovensku prevláda viac vplyv vodnej erózie, ktorou je ohrozených okolo 50% poľnohospodárskych pôd. Veternou eróziou je ohrozených do 10% poľnohospodárskych pôd. Je to teda výrazný problém dnešnej doby.
Sejba kukurice siatej na zrno
Najväčší význam pri zakladaní porastu, z hľadiska úrody a kvality, má termín sejby. Za každý oneskorený deň v porovnaní so sejbou v období keď to stav pôdy dovoľuje, sa úroda znižuje o niekoľko kg.ha-1. Kukurica siata, ako jarná plodina, má i svoje optimálne agrotechnické termíny sejby podľa výrobných oblastí. V dnešnej dobe tieto termíny je možné rôzne „posúvať“ na základe čoraz častejšie sa vyskytujúcich výkyvov počasia a z toho plynúceho rizika výskytu chorôb, škodcov, sucha, a pod. Pri kukurici siatej sa za významný prvok, limitujúci termín sejby, považuje minimálna teplota pôdy. Tá má dosiahnuť 8 - 10 °C (10 - 12 °C). Táto teplota sa, v závislosti od poveternostných pomerov, v KVO dosahuje zvyčajne od 18. do 30. apríla, v prechodnej KVO a v RVO od 20. apríla do 5. mája, v chladnejšej časti RVO od 1. do 10. mája a v ZVO od 1. do 20. mája. Odporúčaný výsevok pre pestovanie kukurice siatej býva rozdielny a treba vychádzať z odporúčaní i vlastných skúseností. Pri určovaní hustoty porastu je potrebné vychádzať z odporúčaných údajov buď priamo pre konkrétny hybrid, alebo aspoň pre príslušnú skupinu hybridov charakterizovanú dĺžkou vegetácie. Hĺbka sejby pri kukurici siatej závisí od viacerých faktorov - od veľkosti zrna a druhu pôdy a riadi sa aj termínom sejby, kde sa berie do úvahy vlhkosť a teplota pôdy. Pre drobnozrnné osivo je odporúčaná hĺbka sejby 50 mm a pre veľkozrnné 60 - 80 mm (horná hranica platí pre ľahšie pôdy, dolná pre ťažšie pôdy). Spôsob sejby je daný sejačkou. Dnes je na trhu množstvo firiem, ktoré dokážu farmárovi pomôcť a podať vyčerpávajúce informácie i servis.
Pri použití moderných sejačiek, nie je vždy nutné po sejbe bránenie. V prípade sucha môžeme pôdu valcovať, asi do 3 dní po sejbe. Ak sa vytvorí prísušok, na jeho rozrušenie môžeme použiť ľahké brány. Valcovanie je aktuálne v suchších podmienkach a prispieva k rovnomernejšiemu a rýchlejšiemu vzchádzaniu kukurice. Treba si dávať pozor na tvorbu prísušku. Bránením po sejbe, resp. 3 - 5 dní po valcovaní (ale najneskôr 5 - 7 dní po sejbe), sa mechanicky ničia vzchádzajúce buriny (až 75%) a plytko do pôdy sa zapracujú herbicídy aplikované od sejby do vzídenia.
Ďalším vhodným mechanickým zásahom počas vegetácie, hlavne z pohľadu regulácie zaburinenosti a prípadného rozrušenia prísušku je plečkovanie (medziriadková kultivácia). Prvé plečkovanie musí byť plytké, maximálne do hĺbky sejby kukurice. V prípade druhého plečkovania je nutné ponechať širšie ochranné pásy okolo riadkov. Od mechanického ošetrovania sa často upúšťa a prikláňa sa k chemickej ochrane, nakoľko dnes už je na trhu množstvo prípravkov na chemickú ochranu.
Pri chemickej ochrane je viacero možností: PPI (presowing) metóda - predsejbová aplikácia herbicídov, ktorú je potrebné vykonať so zapracovaním a obyčajne spolu s poslednou pracovnou operáciou prípravy osivového lôžka. Preemergentná aplikácia (PRE) sa vykonáva po zasiatí pred vzídením kukurice. Postemergentne (POST) sa herbicídy aplikujú počas vegetácie, cielene na vzídené buriny, s možnosťou kombinácie herbicídov proti skutočne sa vyskytujúcemu spektru burín.
A čo iné spôsoby zakladania porastov?
Ako už bolo naznačené, jedným z faktorov potrebných k dosiahnutiu uspokojivých výsledkov v pestovaní kukurice siatej je i obrábanie pôdy. V dnešnej dobe sa pri pestovaní kukurice zavádzajú do praxe už aj iné technológie ako iba konvenčná. V dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby, sa tieto dostávajú čoraz viac do zorného poľa nielen slovenských farmárov.
Medzi najdôležitejšie dôvody riešenia problematiky minimalizačných a pôdoochranných technológií patrí obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy, zníženie počtov prejazdov po poli a mnohé ďalšie.
Už v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve z roku 2000 sa uvádzalo, že využívanie týchto technológií by malo byť na ploche až 15% výmery ornej pôdy SR. Na trhu dnešnej poľnohospodárskej prvovýroby je už veľa domácich i zahraničných firiem ponúkajúcich stroje na minimalizačné alebo pôdoochranné obrábanie pôdy. Obstarávacie ceny mechanizácie by mali byť vynahradené nižšími energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou a v konečnom dôsledku krátkou dobou návratnosti vložených finančných prostriedkov do ich kúpy. To môže byť limitujúci prvok v príprave pôdy na jar.
Na spresnenie, konvenčná technológia je charakteristická podmietkou po zbere predplodiny do hĺbky 0,08 – 0,10 m, aplikáciou organických alebo anorganických hnojív a jesennou orbou do hĺbky 0,25 – 0,28 m. Na jar možno na urovnanie povrchu pôdy použiť smyk a pred sejbou na skyprenie a prípravu pôdy kombinátor, či iné náradie (kultivátor, ťažké brány). Môže sa, podľa potreby, rozhodiť ešte dávka priemyselných hnojív (PH). Sejba sa robí do hĺbky 40 – 60 mm. V suchých podmienkach môžeme, na podporu vzlínania vody, vysiate osivo kukurice zavalcovať. Medziriadková vzdialenosť býva 0,70 - 0,76 m, vzdialenosť zŕn v riadku 0,15 – 0,20 m. Optimálna teplota pôdy pre klíčenie je 10 – 12 °C.
V prípade kukurice siatej je možné použiť i technológie redukovaného obrábania pôdy. Kukuricu môžeme pestovať minimalizačnou technológiou, ale i pôdoochrannými technológiami: nastielacou (Mulch-till), či bezorbovou technológiou (No-till). Pásové obrábanie (Strip-till) a sejba do hrobkov (Ridge-till) sa u nás už tiež rozbiehajú. Sejba do hrobkov pri pestovaní kukurice po kukurici spôsobuje veľmi vysoký zmyv pôdy (až 3 t.ha-1.rok-1). Pravdou je, že dnes sa už pestovanie kukurice po kukurici robí v podstatne menšom rozsahu (a za pomoci kvalitnej ochrany), ako pred výskytom Kukuričiara koreňového.
Rozdiel medzi konvenčnou, minimalizačnou a pôdoochrannými technológiami je v objeme rastlinných zvyškov, alebo percente pôdy, ktorá je nimi po sejbe pokrytá. Podľa zaužívanej definície vychádzajúcej z poľnohospodárskej praxe USA a Kanady konvenčná technológia je taká, pri ktorej rastlinné zvyšky po sejbe pokrývajú 0 - 15% povrchu pôdy, pôdoochranné technológie zanechávajú pôdu pokrytú na viac ako 30%. Za minimalizačné sa považujú technológie, pri ktorých zostáva po sejbe 15 – 30% povrchu pôdy pokrytého rastlinnými zvyškami.
Ako už bolo spomenuté, spomedzi pôdoochranného obrábania pôdy sa v podmienkach SR v obmedzenej miere využívajú No – till a Mulch – till systémy (bez akéhokoľvek obrábania pôdy a nastielacia technológia). Pásové obrábanie pôdy (Strip – till) a technológia sejby do hrobkov (Ridge – till) sa tiež začínajú rozmáhať. Minimalizačné technológie sa v podmienkach slovenskej praxe vyskytujú viac. Ide o redukciu počtu mechanických zásahov a intenzity obrábania pôdy, kedy sa využíva spájanie operácií, napr. predsejbová príprava pôdy súčasne so sejbou, prípadne pri sejbe sa môžu aplikovať hnojivá alebo pesticídy (viacfunkčné stroje a agregáty). To všetko s cieľom ekonomického profitu (znižovanie nákladov na pestovanie), obmedzenia vodnej a veternej erózie, úspory nafty, času a dodržania agrotechnických termínov (obrábanie pôdy, sejba) ale i kvality pri nízkych energetických vstupoch.
Pred samotnou sejbou kukurice je dôležité, najmä v podmienkach redukovaného obrábania, mať vyrovnaný pozemok s dostatočnou zásobou živín a optimálnou pôdnou reakciou. Pokiaľ je predplodinou pre kukuricu obilnina, je potrebné zabezpečiť dostatočné a kvalitné rozdrvenie a rozhodenie rastlinných zvyškov priamo kombajnom, alebo drvičmi, resp. rezačmi slamy po ploche. Regulácia zaburinenosti je často limitujúcim prvkom úspešnosti celej technológie. Každý pestovateľ vie, že vzhľadom na pomalší rast v počiatočných fázach rastu je použitie herbicídnej ochrany často nevyhnutné. Zanedbanie tohto prvku technologickej disciplíny prináša problémy dlhodobého charakteru. Čiastočným riešením do budúcnosti by mohli byť geneticky modifikované, na herbicídy rezistentné, kukurice. Táto problematika je v štádiu dlhodobého skúšania a následného legislatívneho vysporiadania.
Už na jeseň je nutné aplikovať herbicídy proti pýru a výmrvu predplodiny. Na jar potom preemergentne aplikovať herbicídy, čím dosiahneme bezkonkurenčné prostredie pre rastliny kukurice v počiatočných fázach rastu.
Pri bezorbovej technológii je možné aplikovať týždeň pred samotnou sejbou herbicíd na báze glyfosátu. Nasleduje sejba špeciálnou bezorbovou sejačkou do hĺbky 40 – 60 mm, rovnako ako pri už spomínanej konvenčnej technológii. Zároveň je možné prihnojovať (sejačky, ktoré dokážu zapraviť hnojivo do blízkosti osiva). Sejačka by mala byť vybavená odhrňovacími kotúčmi zvyškov rastlín, prihnojovacou a insekticídnou jednotkou.
Obrábanie pôdy ako komplexný systém
Technológie redukovaného obrábania pôdy je nutné uplatňovať poctivo a v priebehu viacerých rokov. Strata elánu, finančné straty a ústup od tejto technológie v sebe skrývajú nedodržanie technologickej disciplíny. To, či sa technológii bude v pestovateľských podmienkach, toho ktorého pestovateľa, dariť je najmä v rukách jeho samotného. Technológie redukovaného obrábania kukurice, no nielen jej, majú na Slovensku budúcnosť a ich väčšie uplatnenie nenechá na seba dlho čakať.