Zhodnotenie ekonomických ukazovateľov pestovania viniča hroznorodého v rokoch 2019 - 2022
Na základe ekonomickej analýzy pestovania viniča hroznorodého v rokoch 2019 – 2022 môžeme konštatovať, že v celom hodnotenom období bolo pestovanie hrozna stratové. Najvyšší záporný výsledok hospodárenia pozorujeme v roku 2020, najnižší v roku 2019. Z uvedeného vyplýva, že pre pestovateľov hrozna je efektívnejšie vyrábať víno, ako predávať samotné hrozno.
História a súčasnosť v skratke
Bohatá história pestovania viniča na našom území siaha do 3. storočia, niektoré zdroje informujú o oveľa skoršom začatí pestovania viniča (Kelti 6-7 storočí p.n.l.). Prvé písomné správy o pestovaní viniča na území dnešného Slovenska sú zo začiatku 9. storočia. Neskoršie písomné správy sú z 11. storočia z Tekovskej stolice. Po páde Rímskej ríše sa o pestovanie hrozna a výrobu vína pričinila cirkev. Spočiatku to bolo predovšetkým z liturgických dôvodov, neskôr víno prenikalo k širokým vrstvám obyvateľstva a stal sa z neho dôležitý obchodný artikel. V polovici 19. storočia výmera vinohradov dosahovala až takmer 50 000 ha, koncom tohto storočia 80 000 ha vinohradov. Avšak po tomto období, aj vplyvom nových chorôb (perenospóra) a škodcov (fyloxéra) prichádza postupný úpadok slovenského vinohradníctva. Významný rozvoj nastal v 60-tych až 80-tych rokoch minulého storočia. Pestovateľské plochy vinohradov v roku 1985 boli na úrovni 32 140 ha. Po roku 1989 zaznamenalo slovenské vinohradnícke odvetvie výrazný pokles pestovateľských plôch, ktorý je dôsledkom nepriaznivej hospodárskej situácie v celom poľnohospodárstve. Dnes máme na Slovensku menej ako 8 000 ha rodiacich vinohradov. Moderné technológie v spojení s tradíciou a znalosťami umožňujú výrobu vysokokvalitných vín, ktoré získavajú mnohé ocenenia na medzinárodných súťažiach na celom svete.
Pestovateľské plochy klesajú, záporné saldo rastie
Vývoj pestovateľských plôch vinohradov, hektárových úrod, produkcie, cien hrozna a zahraničného obchodu s hroznom je uvedený v tabuľke 1. Celkové plochy vinohradov klesli z úrovne 10 927 ha na 10 173 ha (-7 %). Plochy rodiacich vinohradov klesli o 2 %, v roku 2022 boli na úrovni 7 787 ha. Z toho muštové odrody a hybridy zaberali plochu 7 680 ha. Hektárové úrody hrozna boli najvyššie v roku 2020 (6,21 t.ha-1), najnižšie v roku 2019 (5,49 t.ha-1). Produkcia hrozna bola najvyššia v roku 2020 (46 903 t), najnižšia v roku 2019 (43 058 t). Priemerné ročné ceny muštového aj stolového vína rastú a v roku 2022 boli na úrovni 615,3 €.t-1, resp. 1 015,9 €.t-1. V zahraničnom obchode s hroznom dovoz hrozna výrazne prevyšuje vývoz hrozna zo SR. Záporné saldo zahraničného obchodu s hroznom v roku 2022 bolo v množstevnom vyjadrení na úrovni – 17 771 t, vo finančnom vyjadrení – 30 879 tis.€.
Tabuľka 1: Vybrané informácie o vinohradoch, hrozne a víne v SR podľa rokov (v ha, t.ha-1, €.t-1, t).
Pokles domácej produkcie a nárast spotreby vína
V tabuľke 2 je uvedený vývoj vybraných informácií o produkcii, spotrebe a zahraničnom obchode s vínom, vínovými výrobkami a hroznovou šťavou. Produkcia vína z domácej suroviny rastie. V roku 2019 bola na úrovni 319 tis.hl, v roku 2022 332 tis.hl (+4 %). V hodnotených komoditách víno, mušty a hroznová šťava pozorujeme v celom období záporné saldo zahraničného obchodu. Dovoz i vývoz vína rastie. Pozitívom je, že dovoz rastie miernejším tempom (+20 %), vývoz rastie výraznejšie (+ 44 %). Napriek tomu záporné saldo zahraničného obchodu s vínom dosiahlo v roku 2022 vysokú úroveň – 43 606 tis.€. V roku 2022 bolo záporné saldo zahraničného obchodu pri muštoch -1 354 tis.€ a pri hroznovej šťave -654 tis.€. Domáca spotreba vína klesá. Celková spotreba z úrovne 77 977 tis.l na úroveň 64 633 tis.l (-17 %) a priemerná ročná spotreba na obyvateľa z úrovne 14,3 l na úroveň 12,3 l (-14 %).
Tabuľka 2: Vybrané informácie o víne a vínových výrobkoch v SR podľa rokov (v tis.hl, tis. €, tis.l, l).
Výrazný nárast nákladových položiek pestovania viniča
Kalkulácie nákladových položiek pestovania viniča hroznorodého v rokoch 2019 – 2020 boli čerpané zo zdrojov VÚEPP a v rokoch 2021 - 2022 zo zdrojov MPaRV SR (tabuľka 3). Sú priemerom výberového súboru podnikov, preto ich treba považovať za orientačné a u jednotlivých pestovateľov viniča môžu byť odlišné. Z analýzy priamych nákladov pozorujeme pokles troch položiek (osivá sadivá nakúpené resp. vyrobené, ostatný priamy materiál a služby a ostatné priame náklady). Úroveň ostatných priamych nákladových položiek rástla. Najvyšší absolútny nárast sme zaznamenali u položky odpisy HIM (+1 604,7 €), najvyšší relatívny nárast u položky opravy a udržiavanie (+1 840 %). Priame náklady spolu sa zvýšili z úrovne 2 956,2 €.ha -1 na úroveň 5 025,1 €.ha -1 (+2 068,9 €.ha-1, resp. +70 %). Nepriame náklady sa znížili z úrovne 686,9 €.ha -1 na úroveň 327,1 €.ha -1 (-359,87 €.ha-1, resp. -52 %). Celkové vlastné náklady sa zvýšili o 1 709,1 €.ha -1 (+47 %) a v roku 2022 boli na úrovni 5 352,2 €.ha-1.
Tabuľka 3: Kalkulácie nákladových položiek pestovania viniča hroznorodého v jednotlivých rokoch v € na hektár.
Ekonomika výroby v červených číslach
Výrobno-ekonomická analýza pestovania hrozna bez dotácií je uvedená v tabuľke 4. Na efektívnosti pestovania hrozna sa okrem dosiahnutých hektárových úrod podieľali súčasne všetky ostatné faktory (ceny výrobcov, vlastné náklady a dotácie). Úroveň všetkých hodnotených ukazovateľov rástla. Cena výrobcov o 6 %, vlastné náklady na hektár o 47 %, vlastné náklady na tonu o 12 % a tržby na hektár o 30 %. Z tabuľky 4 pozorujeme nízku efektívnosť nákladov, najnižšiu v roku 2020 (0,49). V tabuľke 5 sú do výpočtu efektívnosti zahrnuté aj dotácie. Dotácie na hektár sa zvýšili z úrovne 236,3 € v roku 2019 na úroveň 785,4 € v roku 2022 (+549,1 €, resp. +332 %). Výnosy sú tvorené tržbami a dotáciami. V roku 2022 boli na úrovni 4 340,1 €.ha-1. Pri hodnotení výsledkov hospodárenia sme každoročne zaznamenali stratu a to aj pri započítaní dotácií. Najvyššia efektívnosť nákladov bola v rokoch 2019 a 2022 (0,81). Najnižšiu stratu pozorujeme v roku 2019 (-675 €.ha-1). Z uvedeného vyplýva nevyhnutnosť finalizácie produkcie hrozna, lebo pestovanie hrozna a jeho predaj je v podmienkach SR nerentabilné.
Tabuľka 4: Výrobno-ekonomická analýza pestovania viniča hroznorodého v SR podľa rokov (bez implementácií dotácií).
Tabuľka 5: Analýza účinnosti dotácií viniča hroznorodého v SR podľa rokov.
