Hospodársky významné choroby rastlín 1
Huby (Fungi) tvoria samostatnú ríšu eukaryotických, heterotrofných organizmov. Neobsahujú chlorofyl tzn., že nie sú schopné fotosyntézy. Väčšinu z nich tvoria mikroskopické huby. Živiny získavajú saprofyticky alebo paraziticky, niekedy v symbióze s inými organizmami. Väčšina húb patrí k saprofytom, ktoré sa vyživujú na odumretom pletive rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Menšia časť húb sú parazity, ktoré sa živia z pletív živých hostiteľských rastlín. Ako parazity a saprofyty spôsobujú veľké množstvo hubových ochorení rastlín.
Alternáriová škvrnitosť papriky (Alternaria capsici-annui)
Vyskytuje sa vo všetkých teplejších pestovateľských oblastiach. Jej prvý výskyt v podmienkach strednej Európy je známy už od roku 1932, kedy sa vyskytla v Rumunsku. Patogén spôsobuje hospodársku škodlivosť hlavne na plodoch papriky, na ktorých sa objavujú nepravidelné, neostro ohraničené škvrny sivej, sivohnedej až sivočiernej farby. Škvrny sa neskôr pokrývajú sadzovitým povlakom. Za primárny zdroj infekcie možno považovať pôdu, v ktorej patogén prezimuje vo forme nerozložených zvyškov infikovaných častí rastlín. Ďalším zdrojom nákazy môže byť tiež infikované osivo. Konídie sú v prostredí rozširované pomocou vetra. Pre rozvoj infekcie sú potrebné vhodné podmienky, ako vysoká relatívna vlhkosť vzduchu a teplota nad 25 °C. K infekcii dochádza po častých zrážkach alebo pri hmlistom počasí. V takýchto podmienkach môžeme symptómy spozorovať už po troch dňoch od infekcie. Keďže je alternáriová škvrnitosť papriky prenosná aj osivom, základným spôsobom ochrany je zakúpenie a siatie výlučne zdravého osiva. Rovnako dôležité je aj odstránenie rastlinných zvyškov po zbere úrody, nakoľko z nich by mohla pochádzať infekcia. Dôležité je aj dodržiavanie správneho osevného postupu, a teda vyhýbať sa pestovaniu papriky na tej istej ploche aspoň po dobu troch rokov. Na ochranu pred alternáriovou škvrnitosťou papriky v podmienkach Slovenska možno použiť autorizovaný prípravok.
|
Obr. 1: Alternáriová škvrnitosť papriky (Alternaria capsici-annui) |
Alternáriová škvrnitosť mrkvy (Alternaria dauci)
Jednou z najvýznamnejších chorôb mrky, ktorá je v súčasnosti rozšírená po celom svete vo všetkých oblastiach jej pestovania, je alternáriová škvrnitosť mrkvy. Najvyššie škody bývajú zaznamenané pri napadnutí osivárskych porastov a vzchádzajúcich rastlinách. Vo väčšom rozsahu môžeme pozorovať príznaky na listoch až počas druhej polovici vegetácie. Pre najstaršie listy je typická tvorba 1 až 2 mm veľkých žltohnedých škvŕn so svetlejším lemom. Škvrny sa postupne zväčšujú, tmavnú a splývajú. Takto napadnuté listy žltnú, hnednú a deformujú sa. V neskorších fázach sú listy úplne suché a odumreté. Po celom obvode stopiek a býľ sa tvoria tmavohnedé škvrny. Pri mechanizovanom zbere úrody sa oslabené listy od koreňov ľahko oddeľujú a korene zostávajú v pôde. Choroba sa väčšinou vyskytuje ohniskovo, pri silnejšom výskyte však celoplošne. V prípade, že Alternaria dauci napadne mladé rastliny, dochádza k ich úhynu, nakoľko patogén je jedným z pôvodcov úhynu klíčiacich rastlín. Huba prežíva v pôde na napadnutých pozberových zvyškoch rastlín. Počas vegetačného obdobia sa medzi rastlinami rozširuje pomocou vetra a dažďa konídiami. Vhodnými podmienkami pre rozšírenie ochorenia je vlhšie prostredie, teploty nad 25 °C a husté porasty. Nebezpečenstvo napadnutia sa zvyšuje pri nedostatku stopových prvkov. Hlavný zdroj šírenia ochorenia predstavujú infikované semená. Preto sa odporúča vykonávať testovanie semien na prítomnosť alternáriovej škvrnitosti mrkvy. K preventívnym opatrenia pred šírením alternáriovej škvrnitosti mrkvy patrí dodržiavanie zásad striedania plodín, pričom sa odporúča pestovať na rovnakom mieste mrkvu najskôr o tri roky. Potrebné je zneškodniť pozberové zvyšky rastlín a pestovať mrkvu na vzdušných miestach. Odporúčajú sa redšie výsevy a obmedzená závlaha. Samozrejmosťou je využitie zdravého a moreného osiva fungicídmi. Preventívne za vlhkého počasia alebo pri prvých príznakoch napadnutia sa odporúča využiť aj chemické ošetrenie rastlín.
|
Obr. 2: Alternáriová škvrnitosť mrkvy (Alternaria dauci) |
Antraknóza cibule (Colletotrichum dematium)
Takmer na celom svete sa v súčasnosti vyskytuje choroba antraknóza cibule. K významnejším poškodenia dochádza predovšetkým na jej bielych odrodách. Odolnými voči ochoreniu sú farebné odrody cibúľ. Choroba zvyčajne nespôsobuje zníženie samotnej úrody, avšak má vplyv najmä na ekonomiku predaja – silno infikované suknice sú čiastočne znehodnotené, čím klesá atraktívnosť a predajnosť cibúľ. Huba pravdepodobne prežíva v pôde, odkiaľ sú rastliny infikované ešte v podmienkach poľných porastov. Pre rozvoj ochorenia je ideálne vlhké počasie a teploty v rozpätí od 20 do 30 °C. Za týchto podmienok dochádza k rýchlemu rozvíjaniu sa patogéna. Infikované miesta vzniknuté na poli sa postupne zväčšujú, a to či už počas samotnej prepravy cibúľ do skladovacích priestorov alebo počas doby uskladnenia. Okrem cibule kuchynskej sa antraknóza môže objaviť aj na šalotke alebo póre. Na vonkajších sukniciach cibule sa vytvára tmavozeleno alebo až čierno sfarbený porast huby. Vzchádzajúce rastliny, ktoré sú infikované, majú šedé sfarbenie a neskôr odumierajú. Postupom času môže dochádzať k zničeniu povrchových sukníc cibule, jej scvrkávaniu, prípadne k vybiehaniu cibule. Na miestach, kde sa antraknóza cibule vyskytuje, odporúčame pestovať farebné odrody, pretože tie sú viac odolné voči ochoreniu. Z chemických prípravkov povolených v Slovenskej republike nie je žiadny autorizovaný priamo proti tomuto ochoreniu. Avšak mnohé z prípravkov povolených proti plesni cibuľovej alebo alternáriovej škvrnitosti majú čiastočný účinok aj proti antraknóze cibule. Po zbere cibúľ je potrebné ich čo najskôr dôkladne vysušiť, napr. suchým ohriatym vzduchom. Takto znížime vitalitu konídií huby. Odporúčame zabezpečiť skladovacie podmienky tak, aby bola teplota prostredia tesne nad 0 °C a relatívna vzdušná vlhkosť okolo 65 %.
|
Obr. 3: Antraknóza cibule (Colletotrichum dematium) |
Pleseň sivá na kapuste (synonymum botrytída kapusty) (Botrytis cinerea)
Ochorenie spôsobuje huba známa pod názvom plesnivka sivá z triedy Ascomycetes. Huba je rozšírená po celom svete, pričom napáda široké spektrum hostiteľských rastlín. V priebehu skladovania dokáže huba narobiť veľké škody. Veľa zrážok a vysoká vlhkosť vzduchu predstavujú optimálne podmienky na výskyt ochorenia. Huba napáda najmä neskorú kapustu na poli a priesady vo vlhkých, nedostatočne vetraných skleníkoch. Na báze stonky chorých semenáčikov vznikajú hnedé škvrny. Stonky v tých miestach hnijú a klesajú, v dôsledku čoho padajú na zem a hnijú. Rastliny pokrýva sivý práškovitý povlak. Na kapustových hlávkach v skladoch sa objavujú spočiatku na vonkajších listoch svetlobronzové vodnaté hnilobné škvrny, ktoré takisto pokrýva sivý povlak. Trochu neskôr černejú a napokon hnijú. Postupne dochádza k rozpadu celej hlávky kapusty. Pri semenných porastoch môže huba napadnúť súkvetia a šešule, na ktorých sa objavujú charakteristické hnilobné škvrny so sivým povlakom. Šešule odumierajú. Huba napáda oslabené rastliny, pričom priestupným miestom sú poškodené miesta rastlín. V priebehu vegetačného obdobia sa huba šíri konídiovými výtrusmi alebo úlomkami podhubia, ktoré prenáša vietor. Uprostred konídiových stopiek alebo v infikovaných pletivách huba vytvára sklerócie. Z nich sa vyvíjajú stopky apotécií, na ktorých sa nachádzajú vreckaté výtrusy. Tieto výtrusy sú len veľmi zriedka príčinou infekcie. V poľných podmienkach prezimujú sklerócie a podhubie na zvyškoch rastlín. V skladových podmienkach dokážu prezimovať aj konídiové výtrusy. Z ochrany pred výskytom huby je potrebné dôkladne pozbierať a spáliť alebo zakopať pozberové zvyšky. Pôdu v skleníkoch, v ktorých sa pestujú priesady, treba tepelne alebo chemicky dezinfikovať. Odporúča sa semená kapusty pred sejbou moriť a nevysievať ich husto a ani hlboko. V podmienkach skleníkov sa odporúča čo najčastejšie vetrať. Pri skladovaní je potrebné udržiavať teplotu prostredia od 0 do 1°C a vlhkosť sa má pohybovať v rozpätí od 85 do 90 %. Z chemických prípravkov na ochranu rastlín sú povolené prípravky na ošetrovanie počas vegetácie.
|
Obr. 4: Pleseň sivá na kapuste Botrytis cinerea) |
Botrytída šalátu – pleseň sivá na šaláte (Botryotinia fuckeliana), anamorfa : Botrytis cinerea
Huba, s výskytom vo všetkých oblastiach, kde sa šalát pestuje, prezimuje mycéliom alebo skleróciami. Optimálne prostredie pre rozvoj ochorenia je daždivé počasie a teploty vzduchu od 15 do 20 °C. V priebehu vegetačného obdobia vytvára huba konídiá, ktoré sa ľahko uvoľňujú do prostredia a spôsobujú ďalšie infekcie. Botrytis cinerea, je polyfág, ktorý má široké spektrum hostiteľov. Okrem šalátu siateho k nim patrí rajčiak jedlý, uhorka siata, zemiak, petržlen záhradný, mrkva siata, hlúboviny a aj ovocné druhy rastlín. K napadnutiu šalátu hubou môže dôjsť pri pestovaní v pareniskách, skleníkoch, ale aj vo voľnej prírode, a to počas všetkých rastových fáz. Napadnuté sú najmä rastliny oslabené presádzaním či poranením. Postupne dochádza k odumieraniu napadnutých rastlín a hnilobnému rozkladu koreňového krčka. Na mladých rastlinách zo začiatku môžeme pozorovať jemné mycélium, neskôr sivé povlaky. Vodné škvrny sú typické pre staršie rastliny, ktoré postupne žltnú a tvoria sa na nich sivé povlaky. V prípade vlhkého počasia a nedostatku svetla sa celé hlávky pokrývajú bielym mycéliom. Napadnuté časti hnednú a černejú za suchého počasia. Pre koreňový krčok je charakteristická hnedočervená škvrnitosť. Huba v spolupôsobení s inými hubami často spôsobuje padanie klíčiacich rastlín. Dôležitou ochranou pred pôsobením huby, ktorá spôsobuje botrytídu šalátu, je sterilizácia pôdy parou alebo chemicky, a tiež dodržiavanie čistoty. Rovnako je potrebné striedanie plodín v osevnom postupe a prihliadanie na dostatočné prevzdušnenie priestoru. Nadmerná zálievka je nevhodná. Odporúča sa zavlažovať rastliny ráno, aby čo najskôr obschli. Vhodné je využívať vzpriamené odrody s vyššie nasadenými listami. Napadnuté rastliny je potrebné čím skôr odstrániť. Rozvoj ochorenia podporuje zvýšené hnojenie dusíkom. Chemická ochrana spočíva v morení osiva alebo ošetrení priesad 4 - 5 dní pred ich presádzaním. Povolený je biologický prípravok na báze huby Bacillus subtilis. Účinkuje proti bakteriálnym a hubovým patogénom na základe konkurenčnej schopnosti k týmto patogénom. Bacillus subtilis pokryje povrch rastliny a konkuruje patogénom odberom živím priestorovou konkurenciou. Dochádza k produkcii lipoproteínov, ktoré majú fungicídny a antibakteriálny účinok. Prípravok podporuje odolnosť voči hubovým a bakteriálnym patogénom.
|
Obr. 5: Botrytída šalátu (Botryotinia fuckeliana) |
Fytoftórová hniloba papriky (Phytophthora capsici)
V južných častiach Európy sa pestovatelia stretávajú aj s fytoftórovou hnilobou papriky, ktorá má v našich podmienkach predpoklad výskytu v skleníkových a fóliovníkových podmienkach, a to zväčša po výseve nedeklarovaného, infikovaného osiva. Semená majú pri silnej infekcii hnedú farbu, scvrkávajú sa a strácajú klíčivosť. Okrem papriky ročnej sa fytoftóra môže vyskytovať aj na rajčiaku jedlom, uhorke siatej a melóne. Samotné symptómy sú najlepšie pozorovateľné na plodoch papriky ročnej, avšak prejav môže byť viditeľný aj na všetkých častiach rastliny. Malé, vodnaté, tmavozelené škvrny objavujúce sa v blízkosti stopky plodov sú typickými príznakmi. V čase vlhkého a teplého počasia sa škvrny predlžujú ku špičke plodu. Infikované pletivá žltnú, preliačujú sa a zasychajú. Na stonkách sa tesne nad povrchom pôdy objavujú tmavozelené, vodnaté prstence. Tie postupne zahnívajú, taktiež hnednú a zasychajú. Príznaky môžu byť pozorované aj na listoch – na nich sa tvoria škvrny nepravidelného tvaru. Huba postupne preniká až do semien. Huba dokáže prežívať nielen na odumretých zvyškoch napadnutých rastlín, ale aj v pôde. Ochorenie sa v porastoch spočiatku vyskytuje hniezdovite. V prípade infekcie rastliny už zo semena, huba postupne prerastá do plodov cez stopku. V priebehu vegetačného obdobia sa huba rozširuje spórami, ktorým v roznášaní napomáhajú vodné kvapky. Infekcia sa takto prenáša najmä na plody, ktorá sa nachádzajú v blízkosti pôdy. Ako už teda bolo vyššie spomínané, huba sa prenáša osivom. Preto treba na sejbu používať iba zdravé osivo. Samozrejmosťou je aj odstránenie zvyškov rastlín po zbere úrody a taktiež dodržiavanie správneho osevného postupu.
|
Obr. 6: Fytoftórová hniloba papriky (Phytophthora capsici) |
Hrdza cibule (Puccinia allii)
Môže sa vyskytovať na cibuli kuchynskej, cesnaku kuchynskom, póre a pažítke. Hospodársky významné ochorenie sa dnes vyskytuje vo všetkých oblastiach pestovania cibuľovín. Prvými príznakmi ochorenia sú malé, biele škvrny a bodky vo veľkosti 1 – 2 mm v priemere vyskytujúce sa na listoch a stvoloch, na ktorých sa postupne tvoria oranžové kôpky uredospór (3 – 5 mm). Tieto kôpky sú predĺžené a tvoria sa hlavne medzi listovými žilami. Najskôr sa v mieste škvŕn tvoria pľuzgieriky, ktoré praskajú a uvoľňujú sa oranžové uredospóry. Okolo pľuzgierikov sa môže vytvárať žltkasté lemovanie. Hrdza cibule sa zvyčajne začína na starších listoch pričom postupne v priebehu vegetácie prechádza aj na mladšie listy. Pre silno napadnuté listy je typické celé pokrytie zhlukmi uredospór, ktoré postupne žltnú a usychajú. Počas druhej polovici vegetácie sa na listoch tvoria hnedé pľuzgieriky, v ktorých sa tvoria kôpky teleutospór. Huba spôsobuje výrazné zníženie úrody. Zdrojom nákazy sú prezimujúce porasty cibuľovín a tiež burinné druhy cibuľovín. K prejavu ochorenia dochádza v období od júla až do zimy. Rozvoj patogénu ukončuje chladné počasie. Uredospóry sú počas vegetácie primárnym zdrojom infekcie a môžu byť rozširované aj na veľké vzdialenosti vďaka vetru. Za optimálne podmienky pre rozvoj patogéna sa považujú teploty okolo 15 °C a 100 %-ná vlhkosť vzduchu aspoň počas 4 dní. Z preventívnych opatrení sa odporúča pri zakladaní porastov využiť priepustné a ľahké pôdy a striedať citlivé plodiny po sebe na pozemku. Vhodné je aj nepestovať v blízkosti seba porasty cibule a póru a tiež zabezpečiť likvidáciu burinných druhov cibuľovín. Dôležitá je harmonická výživa pôdy – prehnojenie dusíkom a nedostatok prístupného draslíka podporujú výskyt hrdze. Prípravky na ochranu rastlín sú povolené do cibule a póru.
|
Obr. 7: Hrdza cibule (Puccinia allii) |
Ďalšou skupinou spôsobujúcou hospodársky významné ochorenia rastlín sú baktérie a fytoplazmy. Fytoplazmy predstavujú jednobunkové fytopatogénne prokaryotické mikroorganizmy, ktoré spôsobujú výrazné škody na mnohých rastlinných druhoch, a ktoré majú celosvetové rozšírenie. Od ich objavu sa im postupne začína venovať viac pozornosti s cieľom potlačiť a eliminovať ich dopad a to predovšetkým na hospodársky významných rastlinách. Poslednou skupinou sú vírusy.
