Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Včelárstvo

Aktuálnych desatoro pre prežitie včelstiev

20-02-2019
Ing. Jókay Tibor | vceldru@zeliz.sk
ukážková včelnica SZV , Želiezovce

Pády včelstiev počas produkčnej sezóny vyprázdnenie úľov, teda klasické CCD sa začínajú objavovať i na Slovensku. V tomto roku sa prvýkrát vyskytli i na území našej ZO, ktorá združuje do 90 včelárov s 2900 včelstvami, na teritóriu dvanástich obcí. Nie akútna otrava, ale postupné vytrácanie sa včiel z úľov v ktorých zostáva len odumretý plod a zásoby, až kým nastane rabovka. V niekoľkých posledných rokoch nastúpilo do včelárenia množstvo iných negatívnych faktorov, ktoré v kumulatívnom pôsobení položia včelstvo oveľa skôr ako varroáza, mor či hniloba. Zvládnuť tieto negatívne efekty je oveľa ťažšie a komplikovanejšie . Najťažšie je rozpoznať, analyzovať z čoho sa asi negatívny patogénny účinok skladá a ako konať proti nim preventívne (profylaxia). Riešiť varroázu, mor či hniloba, ktorých príznaky sú viditeľné v úli, na plode ,či na včelách sú oproti tomuto zloženému fenoménu „malinou“. Štátne zverozdravotné orgány, včelárska veda a výskum si dávajú „gól do vlastnej brány“ keď státisíce eur vyhadzujú von oknom na prehliadky včelstiev na mor a varroázu a praktickému včelárovi, včelárskej praxi nevedia ponúknuť ani mäkké „F.“ ako ratovať to, čo sa ešte zachrániť dá. Musíme si pýtať to, čo potrebujeme a odmietnuť to, čo nepotrebujeme. Nezávisle od toho, aká bude zima predpovedám, že jarné spády budú vysoké. Praktických desatoro čerpaných z prežitej praxe „ v kocke“ poukazuje na problém, ktorý je oveľa zložitejší od toho, aby som poukázal na riešenia.  Kolaps spôsobuje faktor, ktorý v danej situácii, kritickom stave, diagnóze preváži. A možných kombinácií negatívnych vplyvov, vrátane patogénnych je  niekoľko stoviek. Vo vyprázdnenom úli niet čo riešiť. Čosi sa však dá dosiahnuť znalosťou problematiky a v rámci prevencie:

  1. Patogény včelstiev: byť čo najďalej od najbližšieho včelára. Nie preto, že by sme nikomu nemali veriť, ale istota je istota a idú na nás ťažké časy. Vlastne, už tu i sú. Ideálne je stanovište, kde do desiatich kilometrov nie je včelnica. Varroáza už nie je patogénom číslo jeden ohrozujúcim život včelstiev. Stal sa ním poškodený (zničený) mikrobiom a v heterogénnom pôsobení (znásobené pôsobenie) účinok ďalších najmenej desiatich negatív, škodlivých vplyvov spôsobujúcich krátkovekosť včiel. Len z časti vieme predpokladať, ktorý je prioritný negatívny činiteľ,  ktoré mu sekundujú a v akej miere. Z časti pomôže skúsenosť a intuícia. Vo vzájomnej kombinácii vytvárajú do 280 diagnóz,  možných patogénnych pôsobení. Každá z nich môže včelstvo s ľahkosťou položiť. Významným faktorom je tu i „vnútroúľová chémia“. Preto pozor na výber liečiv proti varroáze.
     
  2. Včelia pastva: včeláriť (výber stanovišťa)  v čo  najmenej agrochémiou zaťaženom prostredí , mať poblíž neobrábané polia nekosené lúky, zelené pásy, lesy, mokrade, močiare, vodné toky. Je nevyhnutné, aby aspoň časť z tých 75 km2  , na ktoré včelstvá z jedného stanovišťa zalietávajú  bolo takéhoto charakteru. Stanovište včelstiev: Včela prišla z lesa. (A zrejme záchranu pre ňu bude znamenať, keď sa tam i navráti.) Ideálnym stanovišťom je, ak včelstvá prebúdza vstávanie slnka a po obede ochladzuje tôňa, chládok lesa.
     
  3. Mikrobiom včely: Prísun agrochémie z vonkajšieho prostredia ako zásadný faktor spôsobujúci chronickú otravu pri už vybranom stanovišti včelstiev neovplyvníme. Jedine ho zmeniť. Výber liečiv proti varroa však áno. Organickými kyselinami a ich citlivým nasadením šetríme i matku, ktorá by mala zotrvať v úli dva roky. (V súčasnosti sa však i toto stáva otázne). Otázne sa stáva i to, či umelo odchované matky (inseminované) neochudobňujú postupne (pokračujúca plemenitba) genón včely i o prvky zakladajúce pevnú imunitu.  Sama včelárska prax zrejme navodí trendy, že atraktívnymi sa stanú rojové matky – divé a neskrotné aké ich príroda stvorila, že ich neudržíme medzi prstami keď ich chceme označiť... Pridáva to na genetickej variabilite zakladajúcej celkovú odolnosť včelstva, včelnice keď v tridsiatich úľoch vedľa seba sedia všetko -  matky vlastné sestry, od chovateľa matiek, ktorý plemenivo na  ich výchovu vybral z jedného úľa?
     
  4. Menej brať od včelstva – a viac mu dávať, viac mu dopriať. Zimovať na mede, alebo zásobách doplnených z kvalitného kryštálu. Otázka dobrej peľovej pastvy sa stáva dôležitejšou od nektárovej. Pri nedostatku je hlavnou príčinou liahnutia krátkovekých včiel a teda i CCD. A to už i v našich končinách. Z larvičiek kŕmených na peľ ochudobnenou kŕmnou kašičkou sa liahnu i na oko menšie a krátkoveké včely. Praktickým prejavom, dôsledkom toho  je,  že matka stupňuje plodovanie (ak k tomu má vytvorené podmienky vo výžive) aby dobehla stratu, zvýšila silu, početnosť včelstva. Ak sa však i naďalej liahnu krátkoveké včely – tento výpadok nevie dobehnúť. (Včelstvo reaguje pudovo, aktivovaný je prislúchajúci závit genetickej špirály.) Ak sa už pri  vzniku takéhoto kritického stavu  pripojí i premnožené VARROA a vírusy, alebo trebárs i zvýšený prísun agrochémie (znáška z poľnohospodárskych kultúr) - výsledkom sú opustené úle s plodom a zásobami v auguste, septembri, na čo nie sme v slovenských podmienkach zvyknutý. Je treba zabudnúť na vytáčanie včelstiev dohola (med sa vyberie i z plodiska). Jednou z poistiek pred strádaním, hladovaním včelstiev je, že v rámikoch plodiska musí byť neustále „lesknúci sa med“ – otvorené zásoby medu.
    Pozor na ochudobňovanie včelstiev od peľu. Je potrebné veľmi citlivo zvažovať kedy začať a kedy skončiť.
     
  5. Bude stále ťažšie zazimovať kmeňové včelstvá. Smerujeme do rokov, kedy kmeňové včelstvá budeme schopný zazimovať len pridaním zrelého odloženca (ktorý by prezimoval i samostatný). Problémom to bude zrejme pre tých včelárov, ktorí nie sú pripravený na umelú výrobu včelstiev. Na produkčných včelniciach je to operácia spojená s výmenou matiek na konci leta, na jeseň. Pripravme sa tiež i na to, že matky bude potrebné meniť každým rokom Ich chronická otrava agrochémiou (v kŕmnej kašičke) a znížený potenciál spermatéky  dôsledkom zníženého pohlavného potenciálu trúdov znižuje ich výkonnosť i dĺžku života. Stále častejšie sú prípady, že je potrebné meniť i jednoročné matky. Včely to zbadajú ešte skôr ako včelár a chystajú tichú výmenu.
     

    Obr. 1

    Obr. 2

    Obr.: Pre vyššie výpadky včelstiev bude nutné zvýšiť počty rezervných včelstiev, mladých včelích matiek, ktoré najlepšie prezimujú v batériových úľoch (vzájomne sa vyhrievajú)
    foto: autor
  6. Zmeny vo vonkajšom prostredí, včelej pastve (a stále intenzívnejšie to postihne i sever Slovenska), sú také veľké, že technológia včelárenia „včelárske zvyky“ spred 30 – 50 rokov prestávajú platiť a sú vyslovene zavádzajúce. Myslím, že z tohto dôvodu by sa malo autoritami odboru prehodnotiť aj to, čo je včelárskej verejnosti ponúkané odborníkmi prednášajúcimi vo včelárstve. Lebo ono to už vôbec nie je o varroáze, úľovej otázke, či tlmené rojenia a metódach zvyšovania výnosov... Údiv včelára nad vyprázdneným úľom už v auguste, septembri nebude jav neobvyklý... Nedá sa robiť nič iné ako rešpektovať nastúpené časy, zachrániť čo sa dá. V skúsenostiach, vedomostiach sa musíme posúvať dopredu – ak budeme chcieť vôbec včeláriť.
     
  7. Zafixujme si do „včelárskeho videnia“: Čo najpestrejšia a výpadkami čo najmenej prerušená peľová pastva. Na jednom stanovišti (nie päťdesiat ako doteraz) ale len 20 – 30 včelstiev. Pre zdravý, plnohodnotný plod je potrebný heterogénny peľ pochádzajúci aspoň z desiatky druhov rastlín (dôležité hlavné od stredu júla – výchova dlhovekých zimných včiel). Nektár sa do určitej miery dá nahradiť sirupom z kvalitného kryštálu (tlmenie negatív nastupujúcej klimatickej zmeny – sucho, extrémne horúčavy). Za prírodný peľ však doteraz nemáme alternatívu, rovnocennú náhradu čo by za niečo stála. Držme sa ďaleko od kukurice (zväčša to nie je možné), lebo včelstvám ponúka kontaminovaný peľ a kvapky z gutácie, ktoré spôsobujú akútnu otravu.
     
  8. Na včelstvách nešetriť, pozorovať ich chovanie, porovnávať, analyzovať, vyvodzovať závery, konfrontovať so znalými. Vyvarovať sa prílišného experimentovania.  Všetko dobré tu už bolo vymyslené – už sa dá len prečítať opísať. Včela je tvor veľmi konzervatívny, vlastné pre ňu je len to, čo jej umožnilo prežiť predchádzajúcich 50 – 100 miliónov rokov. Vieme jej z toho o čo sme ju ukrátili aspoň časť vrátiť ? Mikročipy do úľa, či na hlavičku matky, austrálsky úľ z ktorého vyteká med rovno do pohára to určite nebudú. Prechmaty z experimentov chodia spolu s morálnymi a ekonomickými škodami. Včelstvám budeme musieť poskytovať skôr oveľa väčšiu starostlivosť.  potom sa to už asi nie každému neoplatí.  Doteraz to bolo skôr bez námahy, len to vytáčanie dalo zabrať a bolo to teda skoro zadarmo... Včelár sa musí začať chovať ako dobrý hospodár.
  9. Následkom negatívnych civilizačných vplyvov odolnosť (imunita) včelstiev značne poklesla. Minimálne o toľko musíme zvýšiť  mieru citlivosti hodnotenia ich aktuálnych životných situácií, stavov a konať v prospech opätovného obnovenia rovnovážneho stavu. Túto mieru, rozmer hodnotím kvantitatívne, na 20 až 30% (dolná hranica). V auguste 2018 skolabovalo v susednom Maďarsku z 1,2 milióna – 500 tisíc včelstiev. Z nich sa do zazimovaného stavu podarilo dostať zhruba 100 tisíc. Nie však s istotou, že prezimujú... Je otázne, ako sa uvedenými skutočnosťami vyrovnáme. Sú tu, ale preto že sú nepríjemné a nemáme na ne riešenia ich zametáme pod koberec. Ako sa k problematike postavia a budú vedieť orientovať  včelári so zafixovanou 30 – 40 ročnou praxou? Všeobecne platí, že úlohou štátu (teda i veterinárnej, ochrany zdravia zvierat) je starať sa o všeobecné blaho národa. Zatiaľ je však ticho ako pred búrkou. Búrkou v odbore môžu byť hromadné pády, pandémia. A to už bude dosť neskoro. Čo spoločného majú tieto názory s objektivitou ukáže už najbližšia jar. Na nárast intenzity tohto problému poukazujem už niekoľko rokov, moje včelstvá na to dôrazne upozorňujú

Negatívne zmeny v živote nútia dobrého hospodára k vytváraniu vyšších rezerv. Ani tie však nemusia byť postačujúce:

  • odložence až do výšky počtu kmeňových včelstiev (nie však odoberaním plodových plástov, ako protirojové opatrenie, ale rozoberaním kmeňových včelstiev, oslabenie o 1 – 2 plodové rámiky hoci už v máji, včelstvo do letného slnovratu  nedokáže dobehnúť,
  • rezervné matky, miera brakovania je však potrebné zvýšiť, len tie kvalitné budú schopné doviesť svoje včelstvá do zazimovania. Matky posledných rokov sú všeobecne menej výkonné. Budeme radi keď sa včelstvá budú rojiť a získame matky „s raketovým nástupom“ v plodovaní... (i tu však treba počítať s útlmom keď trúdy sú menej výkonný),
  • ak budeme chcieť  udržať matky v plnom plodovaní, budeme musieť i v produkčnej sezóne viac kŕmiť. Na termín – podnecovanie zabudnime. Musíme a budeme musieť i v lete kŕmiť. A cukor nie najlacnejší z reťazca, ale kvalitný – „vysoko oktánový“ kryštál.
  • finančná hotovosť na účte pre krytie neočakávaných potrieb, výdavkov na včelstvá bude nevyhnutnosťou. „Ak by ešte niečo bolo treba“. Pripravme sa na to, že včely budú viac pýtať (práca, materiálové náklady) a v ich schopnostiach bude menej dávať. Stále viac problémov pre zdravé chovy, starostlivých gazdov, bude spôsobovať „fenomén nezvládnutia vlastného rastu“ mladých a začínajúcich včelárov, „slniečkárov“, či ekonomických migrantov do včelárstva  (rabovky, reinvázie, skryté divoké kočovanie...)
  1.  Kategórie patogénnych činiteľov stresu a poškodenej črevnej flóry (mikrobiomu) sa stali v niekoľkých posledných rokoch nebezpečnejšími pre život včelstiev ako varroáza či mor a hniloba. Popri tom sa o nich hovorí veľmi málo. Rozhodujúcou mierou prispievajú ku kolapsom včelstiev, ak sa tieto dostávajú do kritickej situácie. Negatívny stres je neustále prítomný v živote včelstva. Pri vzniku, raste, zvýšení intenzity pôsobenia  akéhokoľvek negatívneho činiteľa vedúceho k ohrozeniu jej života miera stresu narastá. „Spaľuje“ , vo zvýšenej miere opotrebúváva – skracuje život včiel. Z toho dôvodu je úlohou včelára dopriať, vytvárať včelstvu stav pohody. Včely mu to vrátia vo zvýšenom prínose produktov.  Nulovú úroveň, či pozitívneho rozmeru stres prechádza  v období  prirodzenej pohody, ktorú pre včelstvo vytvára príroda.  V maxime pozitívneho stresu žije včelstvo napríklad v období pretrvávajúcich 3 – 5 kilogramových denných znášok  z repky agátu, či iného znáškového zdroja. Dĺžka  týchto časových intervalov je však v porovnaní s dĺžkou plnej aktivity včelstiev ( produkčné obdobie : marec – september) pomerne krátke.  Stres je tým patogénom, ktorý ukončí život včelstva čase kolapsu spôsobeného akýmkoľvek iným patogénom, negatívnym vplyvom. Stav stresu (samozrejme negatívneho) zvyšuje: rozoberanie včelstva, kočovanie, liečebné zásahy, výmena matky, klietkovanie matky, zvýšená miera hluku, otrasov v blízkosti včelstva, odobratie plodu, zásob,  prírode cudzie látky – chémia v úli, neprirodzené – náhle zníženie jedincov v kolónii a mnoho ďalších činiteľov.

Ak vyššie uvedené problémy nebudeme riešiť (zložená problematika) a státisíce eur budeme „vyhadzovať von oknom“ na Eradikačné  programy tlmenia moru, kde sa na 90% iba kvalifikujú klinické stavy (znaky zvýšeného infekčného tlaku, kedy sa ešte dá včelstvu pomôcť sa nesledujú, lebo sa ani nevyučujú) a potom sa včelstvá iba pália. Klieštika máme všade a počas celého roka, jedine tak sčítanie počtov včelstiev pri jarnej prehliadke včelstiev na varroa prináša malé pozitívum. Náklady sa hradia z NP rozvoja slovenského včelárstva. Sú to prostriedky minuté s minimálnym efektom pre aktuálnu včelársku prax a vôbec neprispievajú k ochrane odboru lavírujúceho na hrane prežitia.

Ak nám nepostačuje varovanie  od našich južných susedov a to  nie je tu ešte jar, kde z 1,2 milióna včelstiev zo začiatku roku 2018 v auguste skolabovalo 500 tisíc a k jari 2019 zostane (odhadujem) tých 400 tisíc (včelia pastva a klíma takmer identická s našou) tak s čím môžeme počítať u našich počtov 250 – 280 tisíc včelstiev? Vyletí z nich na jar aspoň 150 tisíc ? Je vždy lepšie dopredu sa báť a konať, aby sa tak nestalo, ako sa naraz  zľaknúť. Bol by som rád, keby som sa mýlil (rozdiel však nebude veľký).Strata 100 tisíc včelstiev len z národohospodárskeho hľadiska (zachovanie biodiverzity, prínos  opeľovania).  V prepočte na vedecky dokázaný  prínos jedného včelstva 2 000 €/rok, by potencionálna strata predstavovala  200miliónov  euro.

A to sa bijeme o „groše“ z NP slovenského včelárstva – 1,2 milióna eur ročne.