Pohľad na welfare v chove kôz a súčasné výzvy
Koza patrila medzi prvé zvieratá, ktoré naši predkovia domestikovali a jej chov je spätý s formovaním ľudskej civilizácie. Už naši predkovia si uvedomovali, že produkčný potenciál zvierat a ich welfare je ovplyvnený úrovňou chovateľského prostredia.
S narastajúcou ľudskou populáciou sa zvyšovala potreba zabezpečenia produkcie potravín. Čoraz väčší počet hospodárskych zvierat sa začal chovať intenzívnym spôsobom a s narastajúcou intenzifikáciou živočíšnej výroby rástli aj obavy spoločnosti a nároky legislatívy na zabezpečenie dobrých životných podmienok chovaných zvierat.
V porovnaní s intenzívnym chovom hydiny, ošípaných alebo hovädzieho dobytka bol welfare v chove kôz vnímaný spoločnosťou pozitívne, keďže značná časť kôz sa stále chová extenzívnym spôsobom. Extenzívny chov kôz umožňuje kozám uspokojovať svoje behaviorálne potreby v ich prirodzenom prostredí a preto životné podmienky kôz boli považované za „dobré“. Z tohto dôvodu nebola venovaná patričná pozornosť hodnoteniu welfare v chove kôz.
V posledných rokoch produkcia kozieho mlieka a dopyt po kozom mlieku neustále rastie. To pozitívne vplýva na zvyšovanie početnosti stavov kôz a technologický a technický rozvoj ich chovu, pričom aj v tomto sektore živočíšnej výroby zaznamenávame čoraz väčšiu diverzifikáciu. S intenzívnejšími spôsobmi chovu kôz sa zvyšuje potreba zabezpečenia optimálnych životných podmienok. Preto identifikácia a pravidelný monitoring nedostatkov v oblasti dobrých životných podmienok kôz je kľúčovým nástrojom pre tvorbu produktívnych, efektívnych a trvalo udržateľných systémov ich chovu.
Ako sa mení pohľad na welfare v chove hospodárskych zvierat?
V závislosti od skupiny ľudí a ich predstave o tom ako majú vyzerať dobré životné podmienky zvierat je pojem welfare definovaný rôznymi spôsobmi. V minulosti bol welfare zvierat posudzovaný najmä z pohľadu fyzického zdravia s dôrazom na elimináciu bolesti a chorôb, ale v súčasnosti sa čoraz väčší dôraz kladie na to ako sa zvieratá cítia. Prvým impulzom k snahe zlepšiť životné podmienky zvierat chovaných intenzívnym spôsobom bola kniha „Animal Machines“, ktorá poukazovala na vtedajšie nevhodné a kruté podmienky intenzívneho chovu hospodárskych zvierat. Táto kniha zvýšila záujem vedeckej aj verejnej komunity o zlepšovanie životných podmienok zvierat a bola jedným z hlavných podnetov pre vytvorenie štátnej vedeckej komisie na ochranu práv zvierat vo Veľkej Británii. Výsledky Brambellovej komisie boli základným podkladom pre tvorbu zákonov o ochrane hospodárskych zvierat a ustanovenie 5 slobôd viedlo k lepšiemu pochopeniu a zabezpečeniu životných potrieb zvierat vo viacerých krajinách sveta.
S postupným rozširovaním vedeckého poznania o welfare zvierat sa koncepcie welfare začali modifikovať. Zásadnou zmenou nových koncepcií welfare je prijatie faktu, že negatívne pocity nie je možné úplne odstrániť, iba dočasne neutralizovať, keďže tieto pocity predstavujú dôležité podnety k vyvolaniu životne dôležitých reakcií organizmu „tvz. impulzov k životu“. Zároveň pri tvorbe nových koncepcií welfare by mali byť brané do úvahy aj zlepšujúce sa adaptačné schopnosti zvierat a je potrebné neustále analyzovať ich biologické fungovanie. Ďalší vývoj a definície dobrých životných podmienok zvierat sa bude odvíjať aj od úrovne morálneho chápania spoločnosti. V súčasnom období sa často postoj prezentuje cez vnútorné pocity človeka, čo častokrát skôr komplikuje ako pomáha welfar zvierat. Nemenej rizikovým pre welfare zvierat je aj postoj spoločnosti premietajúci sa do predajnosti produktov živočíšnej výroby. Preto je veľmi dôležité aby stanoviská spoločnosti a hlavne legislatívy boli založené na skutočnom poznaní potrieb zvierat prostredníctvom poznatkov získaných objektívnym výskumom a reálnou interpretáciou výsledkov.
Vývoj pohľadu na welfare v chove kôz a metódy jeho hodnotenia
Vo všeobecnosti sa venuje väčšia vedecká pozornosť zvieratám, ktoré sú chované intenzívnym spôsobom. Extenzívny chov zvierat, s ktorým sa stretávame aj v chove kôz, je považovaný za prirodzenejší a vonkajšie prostredie umožňuje zvieratám uspokojovať svoje prirodzené behaviorálne potreby. Taktiež mnoho konzumentov si spája chov malých prežúvavcov s vyšším štandardom welfare, keďže značná časť malých prežúvavcov sa stále chová extenzívnym spôsobom. Z týchto dôvodov boli životné podmienky kôz považované za „dobré“ a welfaru kôz nebola venovaná taká pozornosť ako v prípade intenzívneho chovu hovädzieho dobytka, ošípaných alebo hydiny.
Postupným vývojom v tomto sektore živočíšnej výroby a cieľavedomým šľachtiteľským procesom sa vyšľachtili plemená kôz s vysokým produkčným potenciálom a systémy ich chovu prechádzali z tradičných nízko produkčných pastevných systémov na intenzívnejšie produkčné systémy. K intenzifikácií chovu kôz došlo z niekoľkých rôznych dôvodov:
- intenzifikácia rastlinnej výroby a priaznivé ceny za nákup krmív,
- nedostatok pastierov, potreba odstrániť sezónnosť vo výrobe mäsa a mlieka,
- využitie plemien s vysokým produkčným potenciálom,
- ťažkosti ktoré sprevádzajú pastvu v prírodných alebo chránených oblastiach,
- rastúce ceny pozemkov,
- v prípade dojných kôz rastúci dopyt po kozom mlieku a priaznivé výkupné ceny mlieka.
V intenzívnom chove dojných kôz sú používané rôzne moderné technológie a postupy (strojové dojenie, kontrola mlieka, umelá inseminácia a zdravotné programy) za účelom naplnenia ich produkčného potenciálu a správna interpretácia veľkého množstva údajov predstavuje účinný nástroj pre zlepšenie manažmentu chovu dojných kôz.
Hodnotenie welfaru v chove kôz vzhľadom na rozmanitosť systému ich chovu je ťažké a nie je možné vytvoriť univerzálne hodnotiace ukazovatele. Napriek tomu, v rámci európskeho projektu Welfare Quality® zameraného na rozvoj systémov hodnotenia dobrých životných podmienok na farme boli vypracované protokoly hodnotenia welfare pre ekonomicky najzáujmovejšie hospodárske zvieratá, a to pre hovädzí dobytok, ošípané a hydinu. Welfare Quality® definovalo 4 princípy a 12 kritérií kvality welfare, ktoré sa stali podkladom pre ďalší európsky projekt Animal Welfare Indicators (AWIN). V uvedenom projekte bol vypracovaný protokol hodnotenia dobrých životných podmienok dojných kôz v období laktácie v intenzívnych alebo polo-intenzívnych produkčných systémoch.
V súčasnosti v rámci programu Horizont 2020 prebieha ďalší európsky projekt TechCare (https://techcare-project.eu/) zameraný na využívanie moderných technológií pre zlepšenie riadenia a monitorovania dobrých životných podmienok malých prežúvavcov. Do projektu je zapojených 9 krajín, ktoré identifikovali hlavné problémy týkajúce sa welfare malých prežúvavcov.
Pre dojné kozy boli najdôležitejšími problémami:
- ochorenie vemena na mastitídu,
- nedostatočné zásobovanie krmivom alebo vodou,
- agonistické chovanie/boj o potravu,
- zlé životné podmienky,
- gastrointestinálne parazity a ektoparazity,
- krívanie/zdravie paznechtov.
Aká je úroveň welfare v chove kôz?
V súčasnej dobe existujú v podstate dva systémy chovu kôz, a to pastevný a maštaľný. V pastevnom systéme chovu sa počas dňa kozy pasú a na noc alebo v prípade zlého počasia sú uzavreté v maštali. Naopak pri intenzívnom spôsobe chovu sú kozy počas celého roka v maštali a sú kŕmené kompletnou kŕmnou dávkou. Okrem týchto dvoch hlavných systémov chovu existujú ešte ich rôzne kombinácie (pastevný systém v letnom období/v zimnom období na maštali).
Mnohé zahraničné štúdie porovnávali úroveň welfare v intenzívnom, polo-intenzívnom alebo extenzívnom chove kôz. V intenzívnom systéme chovu dojných kôz absencia prirodzeného pohybu po pastve negatívne vplývala na zdravotný stav paznechtov. Ďalej vyšší infekčný tlak spôsobený nedostatočnou úrovňou hygieny podstielky môže negatívne vplývať na čistotu zvierat, výskyt abscesov a výtokov z očí. Zároveň kontrola kôz v intenzívnom chove je náročnejšia. Spôsobené je to predovšetkým vysokým počtom zvierat, náročnejším riadením a vysokou pracovnou vyťaženosťou chovateľov, kde nie je možné zabezpečiť potrebnú individuálnu kontrolu kôz, čo negatívne vplýva na úroveň welfare.
Aj keď pastevný chov (extenzívny chov) je vo všeobecnosti považovaný za prirodzenejší neznamená to, že úroveň welfare oproti intenzívnemu systému chovu je vždy vyššia. Vysoké teploty počas pasenia (tepelný stres), nekvalitné pastviny (zhoršenie výživného stavu), náročnosť sledovania zdravotného stavu jednotlivých zvierat (neskorá liečba), mokrá pôda a infekčné agens (vyššie riziko vzniku krívania), nedostatočný kontakt s človekom (stres pri manipulácií) a predátory (poranenie, prípadne usmrtenie zvierat) negatívne vplývajú na úroveň welfare zvierat chovaných extenzívnym spôsobom.
V súčasnosti už aj na Slovensku dochádza k intenzifikácií chovu kôz. Najmä v chove dojných kôz niektorí chovatelia prechádzajú na mimosezónne kotenie kôz s celoročnou produkciou kozieho mlieka. Je možné predpokladať, že čoraz väčší počet chovateľom bude prechádzať k intenzívnejším spôsobom chovu dojných kôz.
|
Obr. 1: Polo-intenzívny a intenzívny systém chovu kôz na Slovensku |
Mastitída u kôz - hlavná priorita welfaru u kôz
Ako už bolo uvedené, ochorenie vemena na mastitídu je jednou z dôležitých faktorov negatívne vplývajúcich na welfare kôz. Mastitída je zvyčajne spôsobená bakteriálnou infekciou vemena a predstavuje závažný problém v chove dojných kôz s negatívnym dopadom na ich produkciu, kvalitu mlieka a celkový zdravotný stav. Klinická mastitída je charakteristická zjavnými patologickými príznakmi na vemene a kvantitatívnymi aj kvalitatívnymi zmenami mlieka a bolesťou vemena. Z pohľadu welfare, asymetria vemena a výskyt abscesov na vemene sú jedny z najčastejšie viditeľných zdravotných problémov mliečnej žľazy kôz a môžu byť jedným z indikátorov mastitídy. Naopak pri subklinickej mastitíde nie sú evidentné žiadne klinické príznaky, mlieko je bez vizuálnych zmien, ale zvyčajne sa zvyšuje PSB v dôsledku prítomnosti mastitídneho patogénu. Aj z našich výskumov vyplýva, že táto forma mastitídy u kôz dominuje a najčastejšími pôvodcami subklinických mastitíd sú koaguláza-negatívne stafylokoky. Krajiny zapojené do projektu Tech-Care zaradili medzi hlavné priority riešenia welfare u malých prežúvavcov mastitídu (viac na: https://techcare-project.eu/practice-abstracts/) a u kôz má riešenie tohto zdravotného problému najvyššiu prioritu.
Výskyt mastitíd v chove kôz z pohľadu systému chovu a manažmentu dojenia
Pri porovnávaní intenzívneho a polo-intenzívneho chovu kôz sa zistilo, že nie je možné jednoznačne označiť, ktorý z týchto systémov je vhodnejší z pohľadu výskytu mastitíd. Môžeme však poukázať na riziká a nedostatky, s ktorými sa v chovoch stretávame.
V polo-intenzívnom chove kôz je charakteristický pohyb kôz po pastvine s ktorým je spojené riziko poranenia ceckov o kríky, ktoré kozy s radosťou ohrýzajú. Takéto poranenie môže byť rezervoárom pre patogény, ktoré môžu predstavovať potencionálne riziko pre vznik mastitídy, najmä ak úroveň hygieny pri dojení je nižšia. Na druhej strane možnosť prístupu na pasienok v polo-intenzívnom chove kôz pozitívne vplýva na ich čistotu, pričom čistota tela a hlavne vemena je jedným z faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať zdravotný stav vemena. Preto je najmä v intenzívnom chove kôz dôležité venovať pozornosť podstielkovému materiálu. Na Slovensku sa zvyčajne využíva slamená podstielka, ktorú kozy oproti ostatným podstielkovým materiálom preferujú najviac. Ako už bolo spomenuté, pri zlom manažmente nastielania dochádza k znečisťovaniu tela kôz a riziko mikrobiálnej kontaminácie povrchu cecku od špinavej časti teľa sa zvyšuje a môže byť jedným z príčin vzniku environmentálnej mastitídy. V krajinách ako je Nórsko alebo Brazília sa pre nedostatok vhodného podstielkového materiálu a pre zabezpečenie vyššej úrovne hygieny kozy chovajú v roštových kotercoch, ktoré kozy preferujú najmenej.
|
Obr. 2: Poranenie vemena pri ohrýzaní kríkov môže byť rezervoárom pre patogény spôsobujúce mastitídu u kôz |
Pozitívny dopad na hygienickú kvalitu mlieka a na zdravotný stav vemena má zabezpečovanie hygienického získavania mlieka (čistota farmy, zvierat a dojárne), pravidelná kontrola stavu dojacieho zariadenia. Určitým rizikom zdravia vemena je ponechanie cicania matku kozľatami. Z pohľadu spoločnosti na welfare ako kozliat tak aj matky je spôsob preferovaný, ale riziká spočívajú v poranení ceckov zubami kozliat a zvýšeným rizikom vzniku mastitíd a bolestí vemena.
Záverom možno konštatovať, že welfaru v chove kôz nebola v minulosti venovaná dostatočná pozornosť. Ako bolo vyššie spomenuté, v súčasnosti je trend opačný a mnohé výskumy definovali najčastejšie nedostatky vo welfare kôz. Definovanie a zabezpečenie dobrých životných podmienok kôz je základným predpokladom pre elimináciu negatívnych faktorov, ovplyvňujúcich ich zdravie, psychickú pohodu a úžitkovosť. Vo welfare dojných kôz má riešenie ochorenia vemena na mastitídu najvyššiu prioritu. Preto pamätajme, že nevhodné podmienky ustajnenia, nehygienické prostredie, zlý manažment dojenia, vysoká hustota zvierat v ustajňovacích priestoroch majú priamy vplyv na pohodu kôz a zdravotný stav vemena.
Použitá literatúra je dostupná u autora.
Poďakovanie:
Táto publikácia bola podporená projektom APVV-21-0134 „Subklinická mastitída u oviec a kôz: somatické bunky a morfológia vemena“, VEGA 1/0597/22 „Etiológia zmien počtu somatických buniek v mliečnej žľaze kôz: fyziologické a patologické aspekty“ a GA FAPZ 06/2023
