Sledovanie zdravotného stavu vemena kôz ako kľučový nástroj prevencie proti mastitídam
Kozie mlieko a výrobky z neho vyrobené neustále naberajú na význame z hľadiska zdravej výživy človeka a v mnohých prípadoch pri rekonvalescenciách aj ako podporný zdroj vysokokvalitných živín a biologicky aktívnych látok pre ľudské zdravie a podporu imunity. Aj z tohto dôvodu v posledných rokoch v chove kôz zaznamenávame pozitívny trend zvyšovania ich početných stavov. Prevažujúcu časť populácie kôz chovaných na Slovensku predstavujú dojné plemená kôz, ktoré sú chované za účelom produkcie mlieka.
|
Obr. 1: Pred začatím sezóny dojenia je dôležité skontrolovať nastavenie dojacej techniky |
Rentabilita chovu dojných kôz je závislá na produkcií kvalitného surového kozieho mlieka, ktoré je primárnou surovinou pre výrobu kozích výrobkov, najmä kozích syrov. Predaj kozieho mlieka a kozích mliečnych výrobkov predstavuje pre chovateľa jeden z najdôležitejších zdrojov príjmu. Z tohto dôvodu by malo byť v záujme každého chovateľa kôz pravidelne sledovať zdravotný stav mliečnej žľazy ako kľúčového orgánu produkcie nutrične kvalitného a hygienicky bezpečného mlieka a tým zabezpečiť jeho technologickú kvalitu, ktorá je dôležitá pre jeho ďalšie spracovanie.
|
Obr. 2: Vemená kôz sú vystavené mikrobionálnemu tlaku |
Mastitídy u kôz
Narušenie zdravotného stavu mliečnej žľazy v dôsledku vzniku zápalového procesu známeho pod pojmom mastitída nemusí byť vždy sprevádzané viditeľnými zmenami na vemene alebo mlieku. V chove dojných kôz je klinická forma mastitídy menej častá a jej výskyt sa podľa doterajších výskumov pohybuje do 5 %. Pri klinickej mastitíde dokáže pozorný chovateľ veľmi rýchlo spozorovať narušenie zdravotného stavu mliečnej žľazy kozy a nežiadúci stav začať riešiť. Závažnejšou a častejšou formou mastitídy je subklinická mastitída, ktorou môže trpieť až polovica dojných kôz v stáde. Táto forma zápalu mliečnej žľazy je zákerná v tom, že nie je na prvý pohľad viditeľná, na vemene nie sú žiadne zjavné klinické príznaky a aj mlieko sa na prvý pohľad javí ako nezávadné. Jediným indikátorom narušenia zdravotného stavu mliečnej žľazy pri subklinickej mastitíde je zvyčajne zvýšený počet somatických buniek (PSB) spojený s bakteriologicky pozitívnym nálezom.
|
Obr. 3: Odber vzoriek kozieho mlieka na bakteriologické vyšetrenie a stanovenie PSB |
Význam sledovania PSB v kozom mlieku
Medzi dôležité diagnostické metódy zisťovania mastitíd v chovoch dojných zvierat patrí klinické posudzovanie vemena, tzv. maštaľné testy, kultivácia vzoriek na prítomnosť mikrobiálneho pôvodcu a zisťovanie počtu somatických buniek v mlieku (PSB). Somatické bunky v mlieku predstavujú predovšetkým biele krvinky, ktoré prichádzajú z krvi do vemena s cieľom udržať zdravie vemena. Ak sa do vemena dostane nežiadúca baktéria, PSB sa prirodzene zvyšuje. Nežiadúce patogény sa v mlieku dokážu veľmi rýchlo rozmnožovať a do mlieka vylučujú toxíny, ktoré predstavujú ďalšie potencionálne riziko pre konzumentov. Pre spracovateľov mlieka je dôležité vedieť, že mlieko s nežiadúcou mikrobiologickou kvalitou a vysokými hodnotami PSB sa vyznačuje zlou technologickou kvalitou, predlžuje sa čas potrebný pre zrážanie mlieka a výťažnosť syreniny je nižšia. Preto sledovanie PSB predstavuje jeden z hlavných spôsobov diagnostiky tohto závažného produkčného ochorenia vemena dojných zvierat.
V podmienkach praxe zohráva dôležitú úlohu pri diagnostike subklinických mastitíd pravidelná kontrola úžitkovosti zahrňujúca aj stanovenie PSB a tiež pre operatívne riešenie NK-test. Pravidelný monitoring PSB ako významného ukazovateľa zdravia vemena a tým aj technologickej a hygienickej kvality mlieka sa rutinne využíva najmä v chove dojných kráv . V súčasnom období sa čoraz častejšie s ním stretávame aj v chove dojných oviec a len veľmi zriedkavo v chove dojných kôz . Príčinou môže byť aj to, že fyziologická hladina PSB v kozom mlieku nie je stále úplne objasnená a v súčasnosti v Európskej únií neexistuje záväzná norma stanovujúca limit PSB v surovom mlieku oviec a kôz ako je tomu pri surovom kravskom mlieku. Avšak z mnohých dôvodov má podľa nášho názoru sledovanie PSB v chove malých prežúvavcov svoje významné opodstatnenie.
Z doterajších vedeckých poznatkov vyplýva, že PSB v kozom mlieku je vyšší oproti dojniciam a bahniciam. Premenlivosť PSB v kozom mlieku je okrem zdravotného stavu vemena ovplyvnená viacerými faktormi. Premenlivosť v PSB ovplyvňujú mnohé neinfekčné faktory ako sú napr. štádium a poradie laktácie, plemeno, spôsob a frekvencia dojenia a mnohé iné. Dôležité je tiež konštatovanie, že vyšší PSB v kozom mlieku nie vždy musí nevyhnutne indikovať zápalový proces v mliečnej žľaze. Z viacerých štúdií však vyplýva, že vysoký PSB v kozom mlieku je spôsobený predovšetkým prítomnosťou patogénnych mikroorganizmov, zvyčajne sa jedná o bakteriálne infekcie. Toto tvrdenie je v súlade aj s našim doterajším výskumom mlieka kôz, kde sa nám štatisticky potvrdilo, že bakteriologicky pozitívne vzorky boli spojené s vyšším PSB oproti vzorkám bez patogénu. V každom prípade však, PSB aj vo vzorkách mlieka bez prítomnosti baktérií bol výrazne vyšší ako je limit pre dojnice.
Patogény spôsobujúce subklinické mastitídy u kôz
Podľa doterajších vedeckých poznatkov medzi najčastejšie identifikované patogény spôsobujúce subklinickú mastitídu patria koaguláza negatívne stafylokoky (S.), a to najmä S. epidermidis, S. caprae, S. simulans, S. chromogenes, S. xylosus a S. warneri. Tieto patogény sa prirodzene nachádzajú v prostredí zvierat (environmentálne patogény) a v prípade ak dôjde k narušeniu obranných mechanizmov organizmu napríklad v dôsledku nesprávnej techniky a technológie dojenia a imunita zvieraťa je oslabená stávajú sa tieto druhy mikroorganizmov pre zviera patogénnymi. Druhým najčastejšie zisteným patogénom je Staphylococcus aureus, ktorý je charakteristický svojou vysokou infekčnosťou a pri infekcií týmto patogénom zvyčajne dochádza k dramatickému zvýšeniu PSB v kozom mlieku. Infekcia S. aureusom predstavuje závažný problém nielen z pohľadu možného rýchleho prenosu na vemená ostatných kôz, ale priebeh zápalového procesu môže dynamicky prechádzať z jednej formy mastitídy na druhú. Zápalový proces mliečnej žľazy spôsobený S. aureusom bez zjavných viditeľných príznakov môže prejsť do klinickej, chronickej prípadne gangrenóznej formy mastitídy. Oproti klinickej forme, kde na vemene viditeľný opuch a začervenanie, tak pri gangrenóznej mastitíde sa tento stav zhoršuje a mliečna žľaza začne nekrotizovať a postihnutá koza väčšinou na následky choroby uhynie. Pri chronickej forme sa po neúspešnej liečbe pomocou antibiotík zostávajú baktérie S. aureus životaschopné vo vnútri epiteliálneho tkaniva mliečnej žľazy, vďaka čomu môže dochádzať k opakovanému zápalovému procesu mliečnej žľazy. Pri pozitívnom bakteriálnom náleze na S. aureus je potrebné zvýšiť dôraz na správnu hygienu pri dojení a vzhľadom na vysokú infekčnosť tohto patogénu. Ako už bolo v tomto texte spomenuté, je vhodné choré kozy dojiť ako posledné z dôvodu eliminácie možného prenosu na zdravé kozy. Poslednou možnosťou ako zabrániť riziku prenosu na zdravé kozy je choré jedince vyradiť zo stáda.
Po druhoch Staphylococcus sú druhými najčastejšie izolovanými patogénmi spôsobujúcimi mastitídy vemena kôz druhyStreptococcus (Str.).V prípade ochorenia vemena kôz sa jedná najčastejšie oStr. uberis, Str. agalactiae, Str. dysgalactiae.Výskyt týchto patogénov v kozom mlieku zvyčajne poukazuje na úroveň hygieny pri dojení a v ustajňovacích priestoroch.
Tab. 1: Nami zistené patogény v kozom mlieku na vybranej farme
Pozornosť venujme
Liečba subklinických mastitíd nie je u kôz veľmi bežná, keďže ako už bolo spomenuté monitoring PSB v mlieku kôz a bakteriologické vyšetrenie mlieka sa vykonáva iba sporadicky. Podstatná časť chovateľov kôz ani netuší, že ich zviera môže trpieť týmto závažným produkčným ochorením. Pre stanovenie efektívnej liečby mastitídy je veľmi dôležité vykonať bakteriologické vyšetrenie kozieho mlieka na úrovni jednotlivých polovíc vemena. Identifikácia patogénu v mlieku a stanovenie jeho citlivosti na používané antibiotiká prináša chovateľovi niekoľko benefitov. Podľa zistenej citlivosti identifikovaného patogénu je možné správne nastaviť antibiotickú liečbu. Výber správneho antibiotického liečiva prispieva k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu uzdraveniu. Zároveň identifikovanie druhu patogénu môže poukázať na nedostatky v manažmente chovu, ktoré si chovateľ možno predtým neuvedomoval a správnym nastavením proti mastitídnych opatrení ich vie cielene riešiť. Správne nastavenie a vykonávanie protimastitídnych opatrení eliminuje vznik mastitíd, čo sa prejaví aj na nákladoch spojených s prípadnou liečbou postihnutých kôz. Taktiež sa znižuje miera brakovania a nie je nutné navyšovať plánovaný počet kozičiek v odchove pre potreby obnovy stáda. Z produkčného hľadiska pri zachovaní optimálneho zdravotného stavu vemena kôz nedochádza k nežiadúcemu znižovaniu produkcie kozieho mlieka, zhoršovaniu jeho nutričnej kvality a technologických aj hygienických vlastností.
Záverom je potrebné zdôrazniť, že aj v chove dojných kôz pravidelné sledovanie zdravotného stavu mliečnej žľazy prostredníctvom merania PSB s identifikáciou patogénov, neustále analyzovanie získaných výsledkov a následne zlepšovanie chovateľských podmienok a postupov sú kľúčovými nástrojmi pri prevencií mastitíd.
Poďakovanie:
Táto publikácia bola podporená projektom APVV-21-0134 „Subklinická mastitída u oviec a kôz: somatické bunky a morfológia vemena“, VEGA 1/0597/22 „Etiológia zmien počtu somatických buniek v mliečnej žľaze kôz: fyziologické a patologické aspekty“ a GA FAPZ 06/2023
