Príprava trávnych porastov na vegetačné obdobie
Po vegetačnom kľude je dôležité vykonať na trvalých trávnych porastoch vhodné opatrenia, ktoré zvýšia produkčnú schopnosť a kvalitu porastov. Ide o uplatňovanie rôznych zásahov mechanickej, biologickej alebo chemickej povahy, ktoré zlepšujú fyzikálne a biologické pomery v pôde, čím menia botanickú skladbu, produkčné a kvalitatívne parametre krmu. Trávne porasty v podhorských oblastiach sú zložité a pestré spoločenstvá tráv, ďatelinovín a bylín. Majú vysokú produkčnú schopnosť, pretože zmiešané spoločenstvo komplexnejšie využíva pôdny priestor k príjmu vody, živín i nadzemný priestor k zachyteniu slnečnej energie. Trávne porasty využívajú nie len poľnohospodári ale aj lesníci, ako významný zdroj potravy pre lesnú zver. Tá v dôsledku zvýšenia ich počtu ako aj hľadania potravy často narúša trávne porasty a rozrýva ich povrch. Lúky a pasienky sa potom ťažšie mechanicky obhospodarujú, dochádza k poklesu produkcie fytomasy, k znižovaniu jej kvality a aj k strate atraktivity trávnych porastov. Tomuto sa dá čiastočne zabrániť, keď sa porasty pravidelne obhospodarujú.
Medzi najpoužívanejšie povrchové opatrenie patrí bránenie. Má význam hlavne na zanedbaných, degradovaných a extenzívnych plochách pri odstraňovaní stariny, preriedení silne zahustených, splsnatených porastov. Používajú sa najmä prstové brány, ktoré majú aj odburiňujúci účinok z dôvodu narúšania širokolistých burín. Prevzdušňujú mačinu, vyrovnávajú povrch pasienkov, rozhŕňajú mraveniská a aj exkrementy. Toto opatrenie často nahrádza smykovanie. Bránenie ťažkými bránami na jar sa neodporúča, pretože spomaľuje dorastanie poranených rastlín, oneskoruje zber a negatívne vplýva na druhové zloženie. Je to z dôvodu, že výkonné druhy tráv reagujú citlivejšie na brány. Bránenie preto odporúčame vykonať čo najskôr na jar. Čím je termín bránenia posunutý, tým je jeho efekt nižší. Porasty treba brániť vždy po vrstevnici, aby vznikli jemné ryhy, ktoré zvyšujú zadržiavanie vody na svahoch.
Valcovanie je ďalším jarným opatrením, ktoré zvyšuje kapilárnu vodivosť pôdneho profilu a podporuje vzlínavosť podzemnej vody, a tým sa zlepšuje zásobovanie koreňovej zóny vodou. Efekt valcovania je rozdielny na rôznych druhoch pôd. Pozitívny efekt je na piesočnatých, humóznych, kyprých a rašelinových pôdach, kde sú povrchové časti suché, zatiaľ čo v spodine je nadbytok vlahy. Na ílovitých pôdach s nevyhovujúcou hladinou podzemnej vody alebo na vlhších pôdach nevalcujeme. Rovnako aj príliš suché pôdy nie je vhodné valcovať, pretože dochádza k ďalšiemu vysúšaniu a poškodeniu porastu. Valcovaním môžeme regulovať zastúpenie ruderálnych burín v poraste a to znížením ich konkurenčnej schopnosti, čím z porastu postupne ustupujú. Naopak podiel ďatelinovín a niektorých tráv sa mierne zvyšuje. Pri zakladaní ďatelinotrávnych miešaniek má valcovanie väčší význam.
K minimalizačným jarným technológiám zaraďujeme aj vertikutáciu a prísev. Cieľom vertikutácie je vertikálne prerezať a prečesať splstnatený trávny porast. Presekávajú sa nadzemné výbežky, čím sa rozruší splsnatenie, prípadne zmachovanie, vyčesáva sa odumretá nadzemná fytomasa a súčasne sa jemne nakyprí najvrchnejšia vrstva pôdy. Pri vertikutácii sa nemôžu poškodiť vegetačné orgány tráv, ale nadzemné výbežky listových ružíc burín musia byť odstraňované. Utlačená mačina silno obmedzuje cirkuláciu vzduchu a jeho prenikanie ku koreňom spolu so živinami, zasakovaniu zrážkovej vody a bráni odnožovaniu. Významnou úlohou vertikutácie je aj zvýšenie prívodu svetla k odnožovacej zóne tráv, čím sa podporí ich rast. Nedostatok kyslíka a anaeróbne prostredie v mačine vedie k zmene chemických vlastností pôdy, najmä k zníženiu pH. Dôsledkom je spomalenie rastu koreňov a intenzity mikrobiálnej činnosti. Vhodným termínom pre zrealizovanie vertikutácie je skorá jar (apríl – máj) alebo neskoré leto (august – september), aby trávy do jesene mohli ešte zregenerovať. Nie však neskoro v jeseni alebo pri zamrznutej pôde. Po vertikutácii je trávny porast opäť schopný prijímať v dostatočnej miere vzduch, vodu a živiny, čím sa podporí odnožovanie tráv a dochádza k zmladeniu trávneho porastu.
Najvhodnejšia alternatíva obnovy trávnych porastov vo vzťahu k životnému prostrediu je prísev. Prísevom dodáme do pôvodných trávnych porastov vhodné druhy tráv a ďatelinovín. Prínosom prísevov je aj zníženie erózie a zmyvu pôdy na svahoch. Prísevom ďatelinovín zvýšime fixáciu biologického dusíka a znížime náklady na renováciu trávnych porastov. Podstatou prísevu je vytvorenie optimálnych podmienok na klíčenie, rast mladých rastlín a zapojenie vzchádzajúceho porastu. Osivo má byť uložené do vhodnej hĺbky, aby malo dostatok vlahy na klíčenie. Obdobie do rastovej fázy odnožovania je veľmi dôležité pre zapojenie porastu a trvá 4 až 10 týždňov. Aby nedochádzalo k zatieneniu mladých rastlín pri výške porastu 200-250 mm urobíme presvetľujúcu resp. odburiňujúcu kosbu.
Prezentované výsledky predstavujú pokus, pri ktorom sme sledovali spôsoby eliminácie negatívnych dôsledkov pôsobenia lesnej zveri na využívaných trávnych porastov (2019 – 2021). Plochy sa nachádzali pri obci Králiky, ležiacej na východnej strane Kremnických vrchov v nadmorskej výške 800 m n. m. a obhospodaruje ich PD Podlavice. Celé územie patrí do regiónu Kremnických a Starohorských vrchov. Pôdny typ je kambizem a pôdny druh pôdy hlinitý až hlinito piesočnatý. Pokus bol založený na jar v roku 2019 na trávnych porastoch poškodených lesnou zverou (obr. 1) a pozostával z troch variantov: 1– pôvodný porast, 2 – porast ošetrený bránami (na prieč – na kríž), 3 – porast ošetrený bránami + prísev.
|
Obr. 1: Porast pred vykonaním mechanizačných opatrení |
Pred samotným zrealizovaním prísevu bola pokusná plocha upravená bránami na prieč (na kríž). Variant 1 - pôvodný porast zostal bez úpravy. Následne sme zrealizovali prísev miešanky s výsevkom 38 kg.ha-1 sejačkou PNEUMATIC BOX. Zloženie miešanky bolo nasledovné: ďatelina lúčna (Margot 5 %), ďatelina plazivá (Rivendel 13 %), kostrava lúčna (Levočská 13 %), kostrava červená (Levočská 13 %), lipnica lúčna (Slezanka 5 %), kostravovec (Bečva 13 %), mätonoh trváci (Mustang 19 %), timotejka lúčna (Levočská 19 %. Ďalším krokom bolo vykonanie tzv. presvetľovacej kosby - pri výške porastu 20 - 25 cm. Po presvetľovacej kosbe sa uskutočnila produkčná kosba. V ďalšom roku sa uskutočnili už tri produkčné kosby. Termíny kosieb: 1. kosba - v čase klasenia prevládajúcich druhov tráv; 2. kosba - 6 až 8 týždňov po prvej kosbe; 3. kosba - 8 až 10 týždňov po druhej kosbe. Po príseve sa ďatelinotrávna miešanka veľmi dobre zapojila.
|
Obr. 2: Trávny porast v roku 2020 |
Najvyššiu produkciu sušiny (2,88 t.ha-1) v prvom roku pokusu dosiahol prisievaný variant 3. Pôvodný porast mal produkciu v priebehu roka najnižšiu (1,47 t.ha-1). V ďalších rokoch bol porast počas vegetačného obdobia využívaný už tromi kosbami. Vyššia intenzita využívania, ale aj dostatok zrážok a nižšia teplota vzduchu sa podpísala na vyššej produkcii sušiny v priebehu roka 2020. Najvyššiu produkciu sušiny sme zaznamenali na prisievanom a pobránenom variante (3) s úrodou sušiny na úrovni 13,31 t.ha-1 (tab. 1). Variant 2, ktorý bol ošetrený bránami mal nižšiu produkciu sušiny o 2,67 t.ha-1, čo znamená nižšiu úrodu o 20 %ako prisievaný porast. Pôvodný porast mal aj v druhom roku využívania produkciu najnižšiu (6,98 t.ha-1).
Tabuľka 1: Produkcia sušiny v t.ha -1 v priemere rokov 2019 - 2021
Aj v treťom roku bola úroda sušiny najvyššia na prisievanom poraste (8,57 t.ha-1). Je zaujímavé, že pobránený porast mal takmer rovnakú produkciu sušiny (8,23 t.ha-1), ktorá bola nižšia len o 0,34 t.ha-1 pri porovnaní s prisievaným porastom. V priemere rokov bola taktiež najnižšia produkcia na pôvodnom poraste, 4,91 t.ha-1. Pobránený porast dosiahol vyššiu produkciu sušiny ako pôvodný porast o 2,06 t.ha-1, čo je zvýšenie o 42 %. Najvyššiu úrodu fytomasy mal prisievaný porast, 8,25 t.ha-1. Pri porovnaní s porastom len pobráneným, je to zvýšenie o 1,28 t.ha-1 a pri porovnaní s pôvodným porastom je to zvýšenie o 3,34 t.ha-1 , čo je 67,6 %-ný nárast fytomasy (graf 1).
Graf 1: Produkcia sušiny v rokoch 2019 až 2021
V priebehu sledovaného obdobia bol najvyšší obsah N – látok, draslíka a vápnika na prisievanom poraste. Koncentrácia dusíkatých látok sa pohybovala v rozpätí od 116,00 g.kg-1 sušiny na pôvodnom poraste do 134,65 g.kg-1sušiny na prisievanom variante. Variant ošetrený bránami dosiahol najvyššie hodnoty P, Mg a Na. Pôvodný porast mal hodnoty uvedených prvkov najnižšie pri porovnaní s ošetrovanými variantami (prísev, bránenie). Koncentrácia P bola najvyššia na pobránenom variante (3,97 g.kg-1 sušiny). Na prisiatom variante sme zaznamenali obsah P o niečo nižší (o 11,6 %). Najvyššiu koncentráciu draslíka dosiahol variant 3 (21,45 g.kg-1sušiny). Obsah sodíka (0,44 - 0,50 g.kg-1 sušiny) bol deficitný na všetkých sledovaných variantoch. Z krmovinárskeho hľadiska sú obsahy minerálnych látok - fosforu, horčíka a vápnika na vyššej úrovni ako sú požadované hodnoty (graf 2). Odporúčaná koncentrácia vápnika pre zvieratá sa pohybuje v intervale od 4 do 11 g.kg-1. Nami zistené hodnoty boli v požadovanom rozpätí. V priemere rokov a kosieb najvyššia koncentrácia Ca bola na pobránenom variante (4,32 g.kg-1 sušiny).
Graf 2: Obsah organických a minerálnych látok (g.kg-1 sušiny) v priemere rokov 2019 – 2021
Na základe našich výsledkov odporúčame rozryté porasty od zvierat na jar pobrániť. Tam kde je to možné zrealizovať aj prísev, pretože samozatrávnenie je dlhodobý proces. Správne ošetrené porasty poskytnú vyššiu a kvalitnejšiu produkciu fytomasy, ďalej sa podporí aj diverzita a zintenzívni sa aj atraktivita trávnych porastov.
