Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Ovocie

Zakladanie ovocných sadov

04-09-2015
Ing. Eduard Pintér, PhD. | eduard.pinter@gmail.com
Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva FZKI SPU v Nitre

Úspešné pestovanie ovocných rastlín (z hľadiska kvality a kvantity úrody, zdravotného stavu rastlín i životnosti výsadby) je možné len na základe správnej predvýsadbovej prípravy pôdy, výberu vhodnej odrody (odrôd) a podpníka pre danú lokalitu (z hľadiska pôdno-klimatických charakteristík polohy) a technológie pestovania (pestovateľského tvaru, systému pestovania, agrotechnických operácii vykonávaných požadovaným spôsobom v potrebnom termíne).

Podmienky prostredia

Pestovateľ musí najprv zistiť a zhodnotiť pôdno-klimatické podmienky na predmetnej parcele, kde plánuje založiť ovocný sad. Na základe pôdno-klimatickej charakteristiky územia zistí, ktorý ovocný druh (odrody a podpník) je tu možné - z agrobiologického hľadiska - úspešne pestovať, čiže dosahovať dostatočne veľké úrody ovocia požadovanej kvality, dostatočne dlhé obdobie (t.j. predpokladá sa vyhovujúca dĺžka životnosti výsadby, bez výpadku rastlín a bez výrazných stresových vplyvov na rastliny). Na Slovensku je vypracovaná rajonizácia jednotlivých ovocných druhov/plodín (t.j. územie Slovenska je rozčlenené podľa spĺňania požiadaviek daného druhu najmä na pôdno-klimatické podmienky), pričom daný ovocný druh sa odporúča pestovať prakticky len v 1. zóne vhodnosti, ktorá spĺňa požiadavky daného druhu na prostredie.

Ideálne je, ak sú k dispozícii klimatické charakteristiky za dlhšie časové obdobie priamo daného územia resp. blízkeho okolia. Niektoré informácie je možné získať aj zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Z klimatických podmienok sú najdôležitejšie: priemerné teploty vzduchu za jednotlivé kalendárne mesiace, veľké a hlavné vegetačné obdobie a rok, termín výskytu skorých jesenných a neskorých jarných mrazov, absolútne teplotné minimá, úhrn zrážok (prípadne aj intenzita) za jednotlivé kalendárne mesiace, veľké a hlavné vegetačné obdobie, intenzita a smer vetrov, prípadne aj výskyt búrok s krúpami (tento údaj je však veľmi premenlivý; v súčasnosti sa výsadby chránia protikrúpovými sieťami resp. generátorom rázovej vlny - tzv protikrúpový kanón).

Výber polohy

V prípade ovocných druhov, najmä teplomilných sa všeobecne za vyhovujúce považujú mierne svahovité resp. rovinaté polohy, chránené pred prílevom ľadového/studeného vzduchu najmä v období pučania a kvitnutia (resp. poloha má umožňovať odtok studeného vzduchu) a silnými vetrami; s čo najmenším prejavom erózie. V niektorých polohách najmä na juhu Slovenska môžu byť výhodnejšie polohy s inou ako južnou orientáciu, pretože južné svahy sú vystavené intenzívnemu slnečnému žiareniu už v predjarnom období, čo môže spôsobovať tvorbu mikrotrhlín kôry na kmienikoch a konároch a následnú infekciu rán patogénmi (citlivé sú najmä kôstkoviny; ochrana vo forme bielenia resp. použitia nepriehľadných chráničov je problematická a zvyšuje náklady); pučanie a kvitnutie nastupuje veľmi skoro a zvyšuje sa riziko poškodenia generatívnych orgánov (kvetných pukov resp. kvetov) mrazom.

Obr. 1 - Kontrola presnosti umiestnenia výsadbových jám

Obr. 1 - Kontrola presnosti umiestnenia výsadbových jám

Obr. 2 - Vyvŕtaná jama pripravená na výsadbu stromčeka (pri použití slabo rastúceho podpníka)

Obr. 2 - Vyvŕtaná jama pripravená na výsadbu stromčeka (pri použití slabo rastúceho podpníka)

Obr. 3 - Pri hĺbení výsadbových jám sa môžu pripraviť aj jamy pre oporný systém (drôtenku nevyhnutnú pri pestovaní ovocných rastlín na slaborastúcom popdníku), ktoré - v závislosti od typu oporného systému - môžu mať iné rozmery (zvyčajne majú menší priemer = sú užšie a sú hlbšie)

Obr. 3 - Pri hĺbení výsadbových jám sa môžu pripraviť aj jamy pre oporný systém (drôtenku nevyhnutnú pri pestovaní ovocných rastlín na slaborastúcom popdníku), ktoré - v závislosti od typu oporného systému - môžu mať iné rozmery (zvyčajne majú menší priemer = sú užšie a sú hlbšie)

Stanovenie vlastností pôdy

Pôdnu charakteristiku je najlepšie stanoviť priamo vykopaním pôdnych sond na predmetnom území a agrochemickým skúšaním pôdy. Stanovujú sa fyzikálne vlastnosti pôdy (napr. objemová hmotnosť) a chemické vlastnosti pôdy (pôdna reakcia, obsah prístupného fosforu, draslíka a horčíka, potreba vápnenia). Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 338/2005 Z.z., ktorá dopĺňa zákon  č. 136/2000 Z.z. (zákon o hnojivách), ustanovuje podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch).

V prípade intenzívnych ovocných sadov sa pôdna vzorka odoberá do hĺbky 40 cm. Niektoré informácie možno „prečítať“ aj z BPEJ danej parcely (každá parcela je charakterizovaná parametrami pôdno-ekologických vlastností, ktoré sú vyjadrené tzv. bonitovanými pôdno-ekologickými jednotkami). Kód BPEJ je sedem miestny: prvé dve čísla definujú klimatický región, nasledujúce dve čísla hlavnú pôdnu jednotku, 5. číslo svahovitosť a expozíciu, 6. číslo skeletovitosť a hĺbku pôdy, 7. číslo zrnitosť pôdy. Informácie o vlastnostiach pôdy možno teda získať priamo rozborom pôdy, prípadne z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy.

Pôdy – vhodné a nevhodné

Všeobecne sa za vhodné považujú stredne ťažké hlinité pôdy a stredne ťažké až ľahšie pôdy piesočnatohlinité, s vyhovujúcim vodným a vzdušným režimom, vyhovujúcou pôdnou reakciou (všeobecne neutrálnou, v prípade jadrovín neutrálnou až slabo kyslou, v prípade kôstkovín neutrálnou až mierne zásaditou), vyhovujúcim obsahom aktívneho vápnika (napr. broskyňové podpníky a dula neznášajú vysoký obsah aktívneho vápnika), dostatočne hlboké (pre slabo rastúce podpníky sa všeobecne odporúča aspoň 0,3 m; silnejšie rastúce resp. generatívne podpníky zvyčajne vyžaduje pôdy hlbšie), bez skeletu resp. slabo skeletovité, úrodné (černozeme, čiernice, hnedozeme, fluvizeme, kambizeme).

Všeobecne za nevhodné pre ovocné druhy sú považované pôdy ťažké až veľmi ťažké, glejové, pôdy príliš ľahké a vysychajúce, rašelinové. Aj tu existujú výnimky – druhy so špecifickými požiadavkami, napr. brusnica chocholíkatá (kanadská čučoriedka) vyžaduje pôdy s pH pod 4; vyhovujú jej pôdy s vyšším podielom organickej hmoty.

Na základe vlastností pôdy je potrebné vybrať vhodný podpník.

Pri výbere odrôd sa prihliada (okrem ekonomických hľadísk) najmä na ich odolnosť voči chorobám, škodcom, opeľovacie pomery, fenológiu (termín kvitnutia, dozrievania). V prípade cudzopelivých druhov resp. odrôd je potrebný výber vhodnej kultúrnej odrody ako opeľovača resp. sa používajú tzv. botanické druhy daného rodu ako opeľovače. Na podporu opeľovania je možné využívať včelstvá.

Pretože ovocný sad je trvalá kultúra je potrebné pred výsadbou vykonať všetky potrebné opatrenia, pretože prípadné chyby, nedostatky sa buď odstraňujú veľmi ťažko a spôsobuje to navýšenie nákladov resp. nemožno ich už napraviť.

Ideálne je vysadiť ovocný sad na tzv. panenskej pôde, t.j. na parcele kde ešte ovocný sad nebol. V prípade pestovania na parcele po zlikvidovaní ovocného sadu je potrebné zhodnotiť stav pôdy a odporúča sa nechať pôdu oddýchnuť, aby sa odstránila únava pôdy. Tá je výsledkom relatívne jednostranného vyčerpania živín z pôdy, hromadenia výlučkov ovocných rastlín daného druhu v pôde a premnožením určitých mikroorganizmov v pôde. To všetko spôsobuje stres pre následnú ovocnú kultúru. Odporúča sa striedanie kultúr, po kôstkovinách sa neodporúča opäť pestovať kôstkoviny. Veľmi často, najmä z ekonomických dôvodov, sa ovocná výsadba zakladá hneď po zlikvidovaní starej výsadby, pričom stromy sa vysádzajú v priestore medziradia predchádzajúcej výsadby.

Predvýsadbová príprava pôdy

Pred výsadbou je potrebné doplniť obsah organickej hmoty v pôde a to buď hnojením organickými hnojivami (napr. maštaľným hnojom - všeobecne sa odporúča dávka 40-80 t.ha-1), čím sa dopĺňa obsah organickej hmoty a živín v pôde, alebo zeleným hnojením. V prípade zeleného hnojenia sa pôda obohacuje len o organickú hmotu; v prípade použitia bôbovitých rastlín (strukoviny, lucerna, ďatelina) pri zelenom hnojení sa pôda obohacuje aj o dusík (ale nie o draslík, fosfor, horčík, vápnik). Pôdu je potrebné podľa možnosti vyhnojiť v celom aktívnom pôdnom profile, t.j. kde sa bude nachádzať väčšina koreňov ovocnej rastliny. Vyhláška MP SR č. 338/2005 uvádza kritéria hodnotenia výsledkov rozborov pôd osobitne pre ovocné sady a vinice na základe pôdneho druhu (t.j. osobitne pre ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú pôdu). V súčasnosti sa odporúča doplniť obsah príslušnej živiny na hornú hranicu dobrého obsahu danej živiny pre daný pôdny druh.

Ďalšími cieľmi predvýsadbovej prípravy pôdy je zlepšiť štruktúru pôdy v celom aktívnom pôdnom profile a odstrániť buriny (najmä trváce).

Kritéria hodnotenia výsledkov rozborov pôd výluh metódou Mehlich III - ovocné sady a vinohrady

(Limity pre dobrý obsah fosforu, draslíka a horčíka (v mg.kg-1) pre ľahkú, strednú a ťažkú pôdu - ovocné sady a vinohrady)

živina

Pôda

ľahká
stredná
ťažká
fosfor
131-180
111-150
91-130
draslík
211-320
261-400
341-510
horčík
136-200
221-330
351-450

Výsledok rozboru pôdy uvádza obsah živiny v pôde v mg na kilogram pôdy (mg.kg-1). V prípade, že zistený obsah živiny je nižší ako dobrý obsah (horná hranica), je potrebné danú živinu do pôdy dodať.

V prípade moderných intenzívnych ovocných výsadieb pri použití slaborastúcich podpníkov sa v predvýsadbovej príprave nepoužíva rigolovanie, ale len veľmi hlboká orba resp. orba s podrývaním (do hĺbky 0,40 m). Maštaľný hnoj sa spolu s potrebnou dávkou priemyselných hnojív zapracúva do pôdy hlbokou orbou zvyčajne na jeseň. Pred samotnou výsadbou sa povrch vyrovná, vyznačia sa bloky a rady (odporúča sa orientácia radov sever – juh; na svahovitých polohách sa zvyčajne sadí po vrstevniciach). Výsadba sa uskutočňuje na jar alebo na jeseň. Teplomilné ovocné druhy sa odporúča vysádzať v jarnom termíne. V prípade jarnej výsadby hneď ako to dovolia pôdne podmienky - ešte pred začatím pučania púčikov (najmä v prípade výsadby stromčekov s voľnými koreňmi) a to buď do individuálne hĺbených/vŕtaných jám alebo do tzv. rigolov.

Úprava výpestkov pred vysádzaním

Pred výsadbou je vhodné stromčeky, najmä koreňový systém, ponoriť do vody aspoň na niekoľko hodín a pred samotnou výsadbou ich, najmä pri slnečnom, teplom a veternom počasí chrániť pred vysychaním (umiestniť ich aspoň v tieni, prípadne prikryť ich vlhkou jutovinou; mať ich založené vo vlhkej pôde resp. piesku). Pred samotnou výsadbou stromčeka sa môže upraviť koreňový systém - odstraňujú sa poškodené časti koreňov, skracujú sa príliš dlhé korene (zbytočne však neodstraňujeme jemné korienky, ktoré zabezpečujú príjem vody a živín z pôdy). Na začiatku je dôležitý najmä rozvoj koreňového systému - potrebné je vysádzať rastliny s dobre vyvinutým koreňovým systémom, pri kmenných tvaroch s rovným a nepoškodeným kmienikom. Po vysadení miesto štepenia nesmie byť pod úrovňou pôdy (možné je len krátkodobé prihrnutie pôdy ku kmieniku napr. pri jesennej výsadbe, ale po odhrnutí pôdy musí byť miesto štepenia minimálne na úrovni pôdy). Po vysadení sa odporúča zavlažiť každý výpestok. V prípade slaborastúcich podpníkov sa vo výsadbách musí použiť oporný systém, najčastejšie drôtenka; ku každému stromčeku sa dáva oporný kolík, napr. bambusový, v prípade použitia oporných kolov je možné drôtenku vybudovať v nasledujúcom roku.

Obr. 4 - Pre úspešné ujatie a rast ovocnej rastliny je veľmi dôležitý koreňový systém, ktorý musí byť dobre vyvinutý, zdravý, bez poškodenia, s čo najväčším podielom jemných korienkov, na ktorých sa nachádzajú koreňové vlásky, ktorými rastlina prijíma vodu a živiny z pôdy

Obr. 4 - Pre úspešné ujatie a rast ovocnej rastliny je veľmi dôležitý koreňový systém, ktorý musí byť dobre vyvinutý, zdravý, bez poškodenia, s čo najväčším podielom jemných korienkov, na ktorých sa nachádzajú koreňové vlásky, ktorými rastlina prijíma vodu a živiny z pôdy

Obr. 5 - Výpestky sa chránia založením do pôdy (príp. vlhkých pilín alebo piesku) pred vysušením koreňového systému po vybratí z ovocnej škôlky pri predaji ovocných výpestkov v ovocnej škôlke a pred výsadbou výpestkov

Obr. 5 - Výpestky sa chránia založením do pôdy (príp. vlhkých pilín alebo piesku) pred vysušením koreňového systému po vybratí z ovocnej škôlky pri predaji ovocných výpestkov v ovocnej škôlke a pred výsadbou výpestkov

Ošetrovanie vysadených stromčekov

Rez nadzemnej časti závisí najmä od typu výpestku a pestovateľského systému. Najmä v prvých rokoch po výsadbe je potrebné vytvoriť vhodné podmienky pre rast ovocných rastlín - v prípade potreby zavlažovať, v príkmennom páse udržiavať pôdu bez burín (bez vegetačného pokryvu). V moderných intenzívnych ovocných výsadbách sa v medziradí používa najmä systém koseného zatrávnenia alebo prirodzený vegetačný pokryv; prípadne mulčovanie (nakrývanie pôdy napr. slamou). Zatrávnenie medziradí umožňuje prejazd mechanizácie prakticky hneď po daždi, čiže zvyčajne vtedy, keď je potrebné vykonávať postrek ochrannými látkami proti chorobám. Tráva sa zvyčajne vysieva do každého druhého (párneho) medziradia (v prípade zavlažovania je to možné už v roku výsadby stromčekov) a prípadný prejazd mechanizácie (napr. postrekovačov) sa uskutočňuje v trávou nevysiatom medziradí. Ostatné medziradia sa môžu zatrávniť prakticky hneď, ako je zapojený založený trávny porast v párnych medziradiach a predpokladáme, že znesie prejazd mechanizácie. Dôležité je, aby v období kvitnutia ovocných rastlín bola tráva resp. prirodzený vegetačný pokryv čo najnižšia a v medziradiach bez zatrávnenia (vegetačného pokryvu) sa pôda nekyprila - to umožňuje vyžarovanie tepla z pôdy a to môže spolu s použitím iných protimrazových opatrení (protimrazovou závlahou, vírením – premiešavaním vzduchu, zapaľovaním špeciálnych parafínových sviec) ochrániť kvetné puky, kvety resp. plôdiky pred mrazovým poškodením, čo v prípade zlého ročníka pre ostatných pestovateľov môže priniesť veľký profit vďaka zachránenej úrode.