Listnaté dreviny sa vo významnej miere podieľajú na tvorbe kultúrnej krajiny. Sú nevyhnutnou súčasťou mnohých prírodných procesov a úzko nadväzujú na viaceré prírodné a antropické prvky v území. Globálna zmena klímy, na ktorú odborníci už dlhšiu dobu upozorňujú, má za následok ešte väčšie narušenie stability už i tak narušených rastlinných ekosystémov. Následkom týchto zmien môže dôjsť k tomu, že druhy, ktoré v konkrétnych podmienkach existovali niekoľko storočí, nebudú na vzniknutú situáciu schopné dostatočne rýchlo a adekvátne reagovať a začnú chradnúť, degenerovať a postupne hynúť. Negatívne pôsobenie dôsledkov globálnej zmeny klímy sa prejavuje nielen na zdravotnom stave domácich, ale aj nepôvodných drevín vyskytujúcich sa na našom území. Výrazné vplyvy sú nielen v lesných komplexoch, ale aj na plochách poľnohospodárskej pôdy, kde tvoria výsadby listnatých drevín podstatnú časť vegetácie.

Dôsledky zmeny klímy menia nielen pestovateľské podmienky, ale aj prístupy k výsadbám drevín. Druhy rodu JUGLANS L. – ORECH (Juglandaceae – orechovité ) je možné charakterizovať ako mohutné, neskoro pučiace stromy s riedko rozkonárenou korunou. Z pozorovania porastov tejto čeľade vyplýva, že adaptabilita týchto drevín na súčasné stanovištné podmienky a náchylnosť na napadnutie škodcami je rôzna a to nielen medzi druhmi, ale aj v rámci druhu.

Na orechoch kráľovských (Juglans regia L.) sa na jar stretávame s pomerne častým výskytom dvoch veľmi významných chorôb. Jednou je xantomóza spôsobená baktériami Xantomonas campestris pv. Juglandis, druhou je antraknóza spôsobená hubou Gnomia leptostyla. Obe choroby sa prejavujú na listoch vo forme škvŕn a významne sa podieľajú na znižovaní asimilačných plôch. V posledných rokoch zaznamenávame na orechoch kráľovských aj baktériové poškodenie, ako aj poškodenie listov roztočmi, ktoré sa vyskytujú spolu na jednom strome. Baktérie spôsobujú na listovej čepeli hranaté vodnaté škvrny. Pri veľkej infekcii škvrny splývajú, čím spôsobujú odumieranie veľkej časti pletiva a predčasné opadanie listov. Ošetrenie spočíva v likvidácii opadaného lístia (zdroja infekcie). Z roztočov sú to najčastejšie vlnovníkovec orechový (syn. Eriophyes tristriatus Nal.) a vlnovník orechový (syn. Eriophyes erineus), pričom veľké škody roztočmi vznikajú až po premnožení tohto škodcu nad prah škodlivosti. Z uvedeného vyplýva, že k udržaniu rodovej a druhovej diverzity drevín bude potrebné čoraz výraznejšie presadzovať dreviny vyznačujúce sa väčšou ekologickou plasticitou a schopné relatívne rýchlo sa na dané zmeny adaptovať.

Uplatnenie orecha čierneho na Slovensku

Orech čierny (Juglans nigra L.) pochádza z východnej časti Severnej Ameriky, kde v prevažnej miere rastie blízko riek a brehovej vegetácie od južného Ontária, od západu po juhovýchod Južnej Dakoty, na juh k Georgii, na sever Floridy a juhozápadne do Texasu.

Ľudskou aktivitou sa v 17. storočí orech čierny rozšíril do Európy, kde okrem parkových výsadieb bol pokusne vysádzaný aj v lesnom hospodárstve (obrázok 2). Napriek svojmu potenciálu bol orech čierny v predchádzajúcom storočí z lesníckeho hľadiska považovaný na Slovensku za drevinu okrajového záujmu. V rámci jeho využitia môžeme konštatovať, že ani z pohľadu výskumu sa mu nevenovala na Slovensku značná pozornosť.

V zmysle Vyhlášky č. 170/2021 Z. z. Ministerstva životného prostredia SR z 19. apríla 2021 (Príloha č. 36), ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov patrí orech čierny (Juglans nigra L.) medzi osvedčenú nepôvodnú drevinu rovnako, ako orech kráľovský (Juglans regia L.), ktorý je u nás rozšírenejším a známejším druhom. Toto zaradenie však bráni jeho širšiemu uplatneniu a využitiu v rámci zakladania legálnych výsadieb na poľnohospodárskej pôde. Keďže jedince orecha čierneho vykazujú pomerne rýchly rast, výrazne by pomohlo, keby bol orech čierny zaradený medzi rýchlorastúce dreviny, podobne ako je tomu v niektorých iných krajinách. V zmysle uvedenej vyhlášky je orech čierny zaradený medzi strednoveké stromy dosahujúce vek 100 až 200 rokov. Plody má guľovité s ostro rozbrázdenou škrupinou a jedlým jadrom. Orech čierny je podobný orechu popolavému (Juglans cinerea L.), ktorý má však plody podlhovasté, zahrotené a lepkavé.

Pôdno-klimatické nároky orecha čierneho

Orech čierny vyžaduje humózne, hlinité a hlboké pôdy, ktoré sú dobre zásobené vodou. Vo svojej domovine rastie v klimatických podmienkach s priemernými zrážkami približne 800 mm ročne. V oblastiach, kde sú zrážky nižšie, je vlahový deficit kompenzovaný podzemnou vodou. Práve porasty v lužných lesoch s hlbokými naplavenými pôdami a dobre zásobené podzemnou vodou spĺňajú pôdno-ekologické nároky orecha čierneho. Vyžaduje slnečné a teplé stanovištia a zároveň nemá rád konkurenciu ostatných drevín. Z pohľadu jeho pôdno-klimatických nárokov mu vyhovujú v našich podmienkach nielen nížiny, ale aj mierne pahorkatiny do výšky 400 m n. m., s priemernou ročnou teplotou nad 8°C. V rámci lesníckej rajonizácie ide o vegetačný stupeň dubový (južná časť Slovenska a Východoslovenská nížina) a stanovištia na rozhraní dubového a bukového vegetačného stupňa, kde je predpoklad intenzívnejších zrážok. Z pohľadu jeho nárokov na pôdnu vlahu sú vhodné lokality v povodí Dunaja, Váhu, Nitry, Ipľa, Hronu, Torysy a Ondavy.

Potenciál uplatnenia orecha čierneho v agrolesníckych systémoch

Orech čierny ako perspektívna drevina s rýchlym rastom, pomerne odolná voči chorobám a škodcom sa začína čoraz výraznejšie uplatňovať v rôznych častiach Európy. Jeho prednosťou je produkcia kvalitného a vysoko ceneného dreva, ale do popredia sa dostáva aj z pohľadu využitia plodov. V Českej republike bol v roku 2017 orech čierny zvolený za strom roka, čo posunulo túto drevinu do popredia a pozornosti odbornej a laickej verejnosti z pohľadu jej širšieho uplatnenia. Porasty orecha čierneho sa v súčasnosti u našich západných susedov nachádzajú napríklad v Znojme, Bučoviciach, Strážniciach či Židlochoviciach.

Z pohľadu uplatnenia orecha čierneho v poľnohospodárskej krajine je potrebné upriamiť pozornosť hlavne poľnohospodárov, ovocinárov, podnikateľov a rodinných fariem na agrolesníctvo, ako zaujímavého systému hospodárenia na poľnohospodárskej pôde.Z ekonomického pohľadu je dnes agrolesníctvo považované predovšetkým za nástroj rozširujúci ponuku produktov, vrátane maximálneho uplatnenia úžitkových drevín, ktoré majú viacúčelové využitie.

Na Slovensku umožňuje nová Spoločná poľnohospodárska politika pre roky 2023 – 2027 realizovať, resp. uplatňovať intervenciu agrolesníckych systémov k zmierneniu dopadov zmeny klímy a adaptácii na ňu. Z pohľadu praktického využitia agrolesníctvo predstavuje systémy a postupy hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, kde sú dreviny zámerne integrované s plodinami a/alebo zvieratami na tej istej parcele alebo jednotke obhospodarovania pôdy bez zámeru založiť trvalý lesný porast. Stromy môžu byť vysadené v radoch (líniová výsadba drevín) alebo v skupinách, pričom na trvalých trávnych porastoch môže byť aj roztrúsená forma výsadby (pestovanie drevín na trvalých trávnych porastoch).

Pri plánovaní výsadieb s orechom čiernym treba brať do úvahy skutočnosť, že patrí medzi výrazné alelopatické druhy. Látka juglón je prítomná vo všetkých častiach stromu, hlavne v kvetných pukoch, plodoch a koreňoch. Vylučovanie do prostredia inhibične pôsobiaceho juglónu môže ovplyvniť okolitú vegetáciu, čo je podstatnou informáciou v rámci jeho uplatňovania nielen v agrolesníckych systémoch. Vplyv juglónu na konkrétne plodiny však nebol v našich podmienkach zatiaľ experimentálne testovaný, a preto sa nedá zovšeobecniť jeho negatívny vplyv na okolitú vegetáciu.

Z pohľadu pestovania orecha čierneho na ornej pôde je najvhodnejšia forma líniovej výsadby vo vnútri pôdnych blokov, kde môžu orechové porasty efektívne predeľovať väčšie poľnohospodárske plochy na menšie. V rámci ornej pôdy môžu líniové výsadby orecha čierneho aj lemovať, resp. ohraničovať pôdne bloky s cieľom zníženia veternej a vodnej erózie. V súvislosti s ornými pôdami je vhodné pripomenúť, že vzhľadom na ich vyšší produkčný potenciál v porovnaní s trvalými trávnymi porastami, rastie v nich orech čierny intenzívnejšie.

Ďalšou možnosťou je výsadba orecha čierneho na trvalých trávnych porastoch. Výsadba môže byť realizovaná na lúkach a pasienkoch kombinovaná s pasením hospodárskych zvierat, alebo vo forme extenzívnych sadov. Vzhľadom na zabezpečenie rovnováhy medzi stromami a pastvou je nevyhnutné zabezpečiť dostatočný prienik slnečnej energie, pričom väčšia vzdialenosť stromov od seba obmedzuje aj výskyt chorôb a škodcov. Z praktického hľadiska tieto pozemky nie je potrebné pred výsadbou celoplošne pripravovať, zatrávnenie ostáva, potrebné je v prvých rokoch po výsadbe stromov zabezpečiť chrániče kmeňov proti hospodárskym zvieratám a divokej zveri.

Keďže v súčasnosti zaznamenávame narastajúci záujem aj po produktoch zo spracovania plodov orecha čierneho, či už v potravinárskom, farmaceutickom alebo liehovarníckom priemysle, perspektívnymi výsadbami sa ukazujú aj intenzívne sady s orechom čiernym. Pri primárnej produkcii plodov je však potrebné zdôrazniť potrebu zabezpečenia kvalitnejších pôd s dostatkom vlahy, nakoľko z našich pozorovaní a pôdnych analýz vyplýva, že na pôdach chudobných na živiny a s deficitom vlahy boli plody nižšej kvality a s menším počtom plodov.

Z viacročného pozorovania výsadieb môžeme zároveň konštatovať, že v období sucha má orech čierny tendenciu k predčasnému opadu nielen listov, ale aj plodov. Okrem iného sa na experimentálnych výsadbách sleduje aj to, ako klimatické podmienky vplývajú na rast a odolnosť jedincov orecha čierneho voči mrazu. Z predbežných pozorovaní zatiaľ vyplýva, že rast orecha čierneho v nižších a teplejších oblastiach je rýchlejší, avšak jedince pestované vo vyšších polohách sú menej náchylné na poškodenie skorým jarným mrazom, keďže vegetačná sezóna tam začína neskôr ako v nižších polohách.

K optimalizácii pestovania a využitia orecha čierneho na Slovensku nás čaká ešte dlhá cesta. V súvislosti s adaptáciou agrolesníctva u nás, nie je zatiaľ vypracovaná kompletná legislatíva v tejto oblasti a nastavené jednoznačné kritéria, podľa ktorých by sa jednotlivé systémy pestovania hodnotili a porovnávali medzi sebou. Agrolesníctvo sa však dostalo do viacerých strategických materiálov MŽP SR a MPRV SR a jeho podpora je deklarovaná v aktuálnom programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Agrolesníctvo sa stalo súčasťou nového strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2023 –2027 a odborná pracovná skupina pripravila návrh intervencií na podporu zakladania agrolesníckych systémov na Slovensku pre roky 2023 –2027, na ktorý priamo nadväzuje vypracovaná metodika zakladania agrolesníckych systémov na poľnohospodárskej pôde.

Z pohľadu pestovania drevín v meniacich sa klimatických podmienkach, je potrebné si uvedomiť, že aj na Slovensku by sme mali začať s implementáciou drevín, ktoré budú nielen produktívne, ale prispejú aj k udržaniu mimoprodukčných funkcií v krajine. Medzi takéto dreviny, orech čierny rozhodne patrí a optimálne pôdno-klimatické podmienky vo vybraných oblastiach Slovenska umožňujú pestovať orech čierny v agrolesníckych systémoch.

Príspevok bol vypracovaný vďaka finančnej podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV-20-0326, APVV-17-0416) a projektu „Modely transformácie drevinami zarastených nelesných pozemkov na produkčné agrolesníckesystémy (TRANSAGROLES)“ - projekt výskumného zámeru NLC na roky 2022 – 2026, Výskum a vývoj pre udržateľný rozvoj lesnícko-drevárskeho sektora v meniacich sa podmienkach.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti