Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Olejniny

Zber slnečnice ročnej

15-11-2017
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Slnečnica je druhou najpestovanejšou olejninou na Slovensku. Poskytuje vysoko  kvalitný, dietetický olej. Olej má vysokú výživnú hodnotu, najmä pre vysoký obsah esenciálnej kyseliny linolovej (75- 85%). Pestujú sa aj hybridy s obsahom 70-80% kyseliny olejovej. Semeno obsahuje 20-30% bielkovín a 7-10% glycidov. Menej kvalitný olej sa využíva pri výrobe fermeží, farbív, mazadiel a mydiel. Výlisky, ktoré sa získavajú pri spracovaní slnečnicových semien, obsahujú približne 36% bielkovín, dostatočné množstvo oleja, sú vhodné najmä pre výkrmový hovädzí dobytok.  Slnečnicu možno využívať i ako strniskovú plodinu, na zelené kŕmenie a na zelené hnojenie. Osevné plochy slnečnice stúpajú najmä v rokoch, keď dochádza k vyorávaniu kapusty repkovej pravej.

Význam slnečnice spočíva predovšetkým v získavaní vysoko kvalitného, hodnotného oleja, využívaného ako stolový, alebo aj technický olej. Hlavným produktom pri pestovaní slnečnice sú nažky, ktoré sú zdroj pre výrobu oleja vyznačujúceho sa výbornými dietetickými vlastnosťami. Úžitok z pestovania slnečnice však môže byť širší. Opodstatnenie pestovania slnečnice zvyšuje aj vhodnosť jej použitia ako náhradnej plodiny v prípade plošných vyorávok vymrznutých ozimín. Podľa pestovateľských skúseností je slnečnica pomerne náročná plodina po celú dobu vegetácie a len precízne zvládnutie celej agrotechniky od prípravy pôdy a sejby až po vlastný zber dokáže zabezpečiť kvalitné zhodnotenie vložených prostriedkov.

Príprava porastu slnečnice na zber

Jednotlivé hybridy slnečnice dozrievajú prirodzenou cestou, v závislosti od svojej skorosti a termínu sejby v priebehu septembra až októbra. To je zároveň aj agrotechnický termín pre zber a výmlat slnečnice, ktorý sa v našich podmienkach vykonáva upravenými obilnými kombajnami. Listy slnečnice by mali byť v tomto čase už odumreté, spodná strana úborov by mala byť zafarbená do hneda. Vlhkosť nažiek by sa mala byť medzi 17-19 %. V „mokrých“ rokoch, je spravidla nevyhnutnou prípravnou fázou pre úspešný zber slnečnice desikácia porastu, ktorá predchádza vlastnému zberu. V tomto pestovateľskom ročníku sa ukazuje vzhľadom na suché počasie potreba desikácie porastov len na niektorých plochách. V závislosti od poveternostných podmienok sa v jednotlivých rokoch bez desikácie zberá len asi 20 % porastov. Ukazuje sa, že je ekonomicky opodstatnené poistiť si kvalitu aj kvantitu úrody rovnomerným a rýchlym ukončením vegetácie porastu. Ak slnečnica zostáva na poli po dozretí dlhšie úroda sa znižuje každým dňom. Dôvodom môžu byť hubové choroby, vtáky aj zver. Zároveň sa znižuje sa aj kvalita produkcie, a tým aj jej cena.

Desikácia porastov má význam z vyššie uvedených hľadísk niekoľkých dôvodov:

  • Zladenie zrelosti celého porastu do jedného termínu a umožnenie bezproblémového mechanizovaného zberu úrody. Ošetrenie je osobitne potrebné, ak bolo nepravidelné vzchádzaniu porastu, ktoré sa neskôr prejavuje aj nerovnomerným rastom a dozrievaním nažiek.
  • Desikácia bráni šíreniu hubových chorôb v úboroch. Tieto ochorenia sa vyskytujú hlavne na mechanicky, prípadne inak poškodených úboroch a pri vlhkom počasí počas dozrievania.
  • Desikant vplýva na redukciu rizika zvýšenia kyslosti oleja, ktorá obmedzuje hlavne trhové uplatnenie produkcie z hľadiska kvality.
  • Použitie desikantu ma tiež význam v zaburinených porastoch. Toto opatrenie býva aktuálne najmä v ostatných rokoch, keď často vplyvom jarného suchého a teplého počasia nedostatočne účinkujú pôdne herbicídy. Počas vegetácie majú predovšetkým konkurencieschopnejšie buriny ideálne podmienky pre rast a následne ovplyvňujú vlhkosť porastu a celý priebeh dozrievania.
  • Desikant skracuje dozrievanie nažiek čím umožňuje znížiť zberové straty spôsobené voľne žijúcim vtáctvom, ktoré je významným redukujúcim činiteľom úrod hlavne na menších plochách v blízkosti lesov.
  • Desikácia je tiež vhodná aj z dôvodu zníženia vlhkosti zberaných nažiek, čo potom vedie aj k zníženiu energetickej náročnosti pri ich sušení.

Zber slnečnice ročnej bez desikácie má opodstatnenie iba na bezproblémových plochách pri ideálnom priebehu počasia v dobe dozrievania. Pri voľbe desikantu je nutné brať ohľad na rýchlosť účinku, zdravotný stav porastu a prípadne na zaburinenie pozemku. Desikácia sa v súčasnosti vykonáva vhodnou pozemnou aplikačnou technikou. Straty spôsobené pojazdom postrekovačov sú tolerovateľné a vynahradia spôsobené škody, ktoréby vznikli pri zbere desikantom nepripraveného porastu.

Desikácia sa vykonáva vtedy, keď je porast takmer zrelý (asi 80 % nažiek je zrelých a ich vlhkosť dosahuje 20–30 %). Správny termín desikácie je potrebné dodržať, nakoľko tvorba oleja je najviac ovplyvnená až v záverečnej fáze vývoja nažky. Asi za 4–7 dní je potom možné začať so zberom a výmlatom slnečnice. O možnostiach uplatnenia pozberaných nažiek slnečnice značne rozhoduje ich kvalita, ktorá je daná predovšetkým kvalitným dozrievaním. Problémom sa väčšinou stáva dlhá doba zrenia a prechod chorôb z úborov do nažiek.

Slnečnicu zberáme až po dozretí nažiek, najčastejšie pri vlhkosti 15%. Pre rovnomerné dozrievanie sa často využíva desikácia porastov. Robí sa pri vlhkosti nažiek 28-30 %. Na zber využívame kombajny s adaptérmi. Pozberové zvyšky je vhodné rozdrviť a zaorať.

Nažky je potrebné dosušiť na 8-10 % vlhkosť. Olejnatosť nažiek by mala byť min. 44%. Požiadavkou pre dlhodobé skladovanie je čistota nažiek minimálne 98 %. Úrodový potenciál súčasných odrôd slnečníc je približne  5 t.ha-1.

Úprava kombajnu pre zber slnečnice

Pri zbere slnečnice sa odporúča vybaviť obilný kombajn vhodným adaptérom. V súčasnosti sú v ponuke adaptéry na zber slnečnice od rôznych výrobcov v 4, 6, 8 a 12- riadkovom vyhotovení. Spravidla sú vyrábané v pevnom, alebo sklopnom prevedení a s horizontálnym drvením, resp. bez drvenia stoniek. Vhodným nastavením sa dosiahne rovnaká rýchlosť reťazového dopravníka ako je pojazdová rýchlosť obilného kombajnu. Reťazové dopravníky privedú rastlinu k aktívnym rotačným nožom, ktoré odrežú stonku a úbor s nažkami je priebežnou závitovkou dopravený do kombajnu.

Ďalšie úpravy obilného kombajnu pre zber slnečnice spočívajú v nastavení mláťacieho a separačného ústrojenstva. Mláťací bubon by mal mať medzi mlatkami výplne z plechu. Obvodová rýchlosť sa nastavuje v rozsahu 14 - 18 m.s-1. Mláťacia medzera na vstupe by mala mať 35 mm a na výstupe 30 mm. Čistidlo upravujeme podľa veľkosti a hmotnosti semien. Zachovávame tie isté zásady ako pri zbere obilnín. Ploché sito meníme za sito vhodné pre semená slnečnice  (otvory 8 ÷ 12 mm). Ventilátor nastavujeme na 400 - 550 otáčok za minútu. Žalúziové sito nastavujeme na 8 - 10 mm. Po vykonanej kontrole kvality práce pracovné režimy ústrojenstiev kombajnu podľa potreby korigujeme. Ak je mlátená hmota vlhšia, majú byť otvory horných sít 18 mm a spodných 16 mm a vhodné je zvýšiť aj otáčky ventilátora. Kosenie vykonávané podľa stavu porastu čo možno najvyššie, nakoľko pri zbere väčšej časti stoniek hrozí nebezpečenstvo upchatia mláťacieho ústrojenstva (vláknité a drevnaté stonky sa ťažko lámu).

Pri zbere slnečnice je dôležité, aby odrezávanie úborov a ich postup do šikmého dopravníka bol čo najšetrnejší. Minimálne prestoje, nízke zberové straty a nízke prevádzkové náklady zohrávajú v súčasnosti stále významnejšiu úlohu. Skúsenosti z praxe potvrdzujú zvýšenie úrod slnečnice vplyvom minimalizácie zberových strát pri použití špeciálneho adaptéru ku kombajnu. Podľa niektorých zdrojov je návratnosť investície do nákupu špeciálneho slnečnicového adaptéra zabezpečená už pri asi 200 ha pozberaných plôch. Preto jedným z odporúčaní pre prax je aj to, že farmári by sa mali pri pestovaní slnečnice rozhodnúť pre výber z viacerých hybridov s rozdielnou dĺžkou vegetačnej doby, aby mohli vykonávať časovo zladený zber pri ich postupnom dozrievaní. Zberové straty by sa mali pohybovať do 5 %. Úrody slnečnice sú spravidla v rozpätí 2 - 3 t.ha -1. Dôležité je pripomenúť, že úrodový potenciál slnečnice je približne až na úrovni 5 t.ha-1.

Pozberová úprava nažiek slnečnice

Nakoľko slnečnica je olejnina, je nutné dodržať hlavné zásady pozberovej úpravy a zásady bezpečnosti sušenia a skladovania tejto komodity. V rôznych metodických postupoch je odporúčaný nasledovný sled operácií úpravy nažiek slnečnice: predčistenie, sušenie, čistenie. Predčistené nažky sušíme na vlhkosť 7 - 8% podľa olejnatosti a predpokladanej dĺžky skladovania. Pri sušení nesmie teplota prekročiť 60 °C, optimom je rozpätie 45 - 50 °C. Pri sušení je nutné niekoľkokrát týždenne sušiace zariadenie čistiť (olejový prach je silne horľavý). Usušené nažky znovu čistíme do obsahu nečistôt 2% a obsahu poškodených semien do 3%. Optimálna vlhkosť nažiek pre skladovanie je 7,5%, pri vyššom obsahu tuku (nad 46%) je lepšie sušiť na vlhkosť 7%. Pri nižších vlhkostiach dochádza k zníženiu kvality nažiek a doby skladovania. Ďalšou požiadavkou pre dlhodobé skladovanie je čistota nažiek, minimálne 98 %.  Nažky takto usušené a vyčistené je možné skladovať do výšky vrstvy 3 - 4 m. Pritom kontrolujeme teplotu nažiek, ktorá nesmie prekročiť teplotu okolia o viac ako 5 °C.

Záver

Slnečnica ročná je pomerne náročná na pestovanie po celú dobu vegetácie. Len precízne zvládnutie celej agrotechniky od prípravy pôdy a sejby až po vlastný zber dokáže zabezpečiť kvalitné zhodnotenie vložených prostriedkov. Ak chceme pestovať slnečnicu aj v nasledujúcich rokoch, nemali by sme po zbere zabúdať ani na kvalitnú hlbokú orbu pre dobré zaoranie rastlinných zvyškov, ktoré sú potenciálnym zdrojom šírenia hubových chorôb v ďalších vegetačných obdobiach. Pri súčasnom trende nárastu pestovateľských plôch olejnín je  čoraz náročnejšie zabezpečiť, aby sme slnečnicu v osevnom postupe nezaraďovali po sebe za menej ako 5 až 7 rokov. Ak sa nám túto podmienku podarí splniť, je kvalitná orba  jedna z  možností zabezpečenia ochrany pred šírením hubových chorôb a škodcov. Ak nie, pre dobrý vývoj porastov potom bude nevyhnutný hlavne správny výber a použitie herbicídov, fungicídov a insekticídov čo sa javí ako finančne náročnejší variant.

Olejnaté plodiny majú v našom poľnohospodárstve trvale významné postavenie pre ich viacstranné využitie. Výmera ich pestovania z roka na rok stúpa a záujem o olejnaté semená a to najmä o repkové a slnečnicové je nielen zo strany tukového priemyslu, ale aj z technických odvetví. Sú potrebné pre výrobky v kozmetike, farmácii, náterové a impregnačné hmoty,   čistiace prostriedky, textilný a strojársky priemysel a ďalšie. Pre prvovýrobcov znamená, že pestovanie olejnín (najmä repky a slnečnice) je stále ekonomicky zaujímavým odvetvím rastlinnej výroby.