Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Krmoviny

Cirok ako dobré krmivo pre hovädzí dobytok

17-03-2021
Doc. Mária Chrenková, PhD.; Ing. Ľubica Chrastinová, PhD.; Ing. Zuzana Formelová, PhD.; Ing. Zuzana Mlyneková, PhD.; Ing. Matúš Rajský, PhD. | maria.chrenkova@nppc.sk
NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Odbor výživy

Cirok je sacharidová krmovina z čeľade tráv, ktorá je odolná proti suchu. Vysoké teploty okolo 30 °C znáša veľmi dobre, ale teploty okolo 0 °C ju poškodzujú. Cirok sa vyznačuje nízkymi nárokmi na kvalitu pôdy a zásobovanie vodou.

Pestuje sa v mnohých štátoch s teplejšou klímou v Strednej Amerike, južnej Európe, Južnej Ázii, ale aj na južnom Slovensku a na južnej Morave. Ku kultúrnym formám ciroku patria cirok obyčajný cukrový (Sorghum saccharatum), cirok zrnový (Milo) alebo sudánska tráva (Sorghum sudanense).

Z obilnín na výrobu múky, ale aj ako krmivo pre dobytok, cirok patrí na piatu priečku pestovania obilnín na svete. V Afrike je cirok najdôležitejšou plodinou na výrobu chleba, pričom výnosy zrna dosahujú okolo 100 kg na ha pôdy. V USA na kŕmne účely pri vyšľachtených kultivaroch a pri ideálnom zavlažovaní a hnojení dosahujú výnosy na ha pôdy 50 až 100 metrických centov sušiny.

V poslednom období sa zvýšil dopyt po skrmovaní cirokového krmiva, najmä vzhľadom  na teplejšie klimatické podmienky. Cirok je možné siať až do konca mája, resp. začiatku júna z dôvodu vysokých teplotných nárokov pre klíčenie a nízkej tolerancie k chladu.

Alternatíva ku kukurici

V súvislosti so striedaním plodín v čase sejby v letnom suchom počasí (po skoro pozberaných obilninách na siláž z celých rastlín - GPS) stále častejšie prichádza do úvahy používanie ciroku ako alternatívy ku kukurici. Cirok je vhodný aj do miešaniek s kukuricou.

V tabuľke 1 uvádzame porovnanie obsahu živín v odrodách ciroku a v kukurici z pestovateľského experimentu. Na kŕmne účely boli odrody ciroku vysievané 24. mája a kukurica 10. mája. Termín zberu bol 10. október.

Tab. 1: Základné rozdiely v nesilážovanej hmote v ciroku a v kukurici (podľa DLG)

Tab. 1

Cirok má veľký potenciál pre tvorbu biomasy v krátkom vegetačnom období a má dobrú silážovaciu schopnosť. Na kŕmenie ho treba kosiť v čase tvorby metlín, keď dreň stebla obsahuje 5 - 18 % sacharózy. V čerstvom pokosenom krmive dochádza k rozkladu glykozidov za vzniku kyanovodíka, čo by mohlo viesť k otrave zvierat. Možný toxický účinok kyanovodíka sa celkom stráca už po 2 hodinách po skosení. Odporúča sa pred kŕmením nechať krmivo zavädnúť.

Ako vidno z obsahu vlákniny, medzi jednotlivými druhmi ciroku je minimálny rozdiel, ale je vyšší oproti obsahu v kukurici. Opačná tendencia je v obsahu škrobu, preto kukurica dosahuje aj vyššie hodnoty obsahu energie.

Tab. 2: Rozdiely v podieloch vlákniny v ciroku a v kukurici

Tab. 2

Vysoký obsah sacharidov v ciroku dáva predpoklad pre jeho veľmi dobrú silážovateľnosť. Ak by sa porovnávalo iba na základe škrobu, kŕmna hodnota ciroku oproti kukuričnej siláži by výrazne poklesla. Živinové zloženie ciroku poukazuje na jeho vhodnosť na kŕmne účely pre hovädzí dobytok.

Tab. 3: Podiely sacharidov v hmote ciroku a v kukurici

Tab. 3

Do zberu úrody by celá rastlina mala dosiahnuť obsah sušiny 26 až 30 %. Keďže cirok sa môže zasiať oveľa neskôr ako kukurica, efektívnejšie využíva vodu, prináša vyššie úrody z biomasy aj v období sucha a letných horúčav. Dvojnásobný obsah lignínu v ciroku obmedzuje stráviteľnosť sacharidov bunkových stien v bachore. Pri používaní bežných hybridov kŕmneho ciroku, vyšší obsah lignínu redukuje potenciálnu mieru stráviteľnosti vlákniny v bachore, dochádza k väčšiemu naplneniu bachora, zníženiu príjmu sušiny, a tým dôjde k poklesu produkcie mlieka. Obsah minerálnych látok, tiež makroprvkov a mikroprvkov sú podobné v ciroku aj v kukurici.

Tab. 4: Základné rozdiely v minerálnych látkach v ciroku a v kukurici

Tab. 4

Pri pestovaní ciroku na zelené krmivo, ho treba skosiť pred metaním, pretože po vymetaní stúpa podiel vlákniny a klesá obsah stráviteľných živín. Ak sa porasty ciroku nachádzajú v skoršom štádiu zrelosti, o čom svedčí aj nižší obsah sušiny, sacharidy sa nestihli uložiť vo forme zásobného škrobu.

Pri ciroku cukrovom sa premena cukru na škrob uskutoční len v obmedzenom množstve, ale naproti tomu neskôr obsah surovej vlákniny narastie skutočne rýchlo. Preto je oveľa ťažšie optimalizovať zber úrody ciroku ako pri kukurici. Cirok možno aj spásať. V tomto ohľade sa ešte výhodnejšie využíva hybrid ciroku so sudánskou trávou.

Sudánska tráva

Sudánska tráva (Sorghum sudanense) sa pestuje prevažne na zelené krmivo. Môže dať až tri kosby, ak sa prvý raz kosí pred metaním. Pri pestovaní sudánskej trávy ako hlavnej plodiny možno rátať s úrodami 250 až 500 q/ha. Vo vegetačne mladšom poraste (pod 50 cm výšky) sa obdobne ako v ciroku vyskytuje najviac kyanogénny glykozid durhin.
O väčšom obsahu durhinu svedčí aj tmavozelená farba rastlín dopestovaných vo veľmi úrodných pôdach. No obsah durhinu sa počas rastu znižuje a v čase kosby je len nepatrný. Pre zužitkovanie je najvhodnejšia výška 70 - 80 cm. Do tejto výšky dorastie za 65 až 80 dní po sejbe. Do druhej kosby dorastie za 30 až 40 dní po prvej kosbe.

Cirok nikdy nevyužívame za dažďa. Otravy zvierat by mohli nastať len pri spásaní mladých porastov. Jedovatosť sa však stráca po pokosení porastu a jeho zavädnutí už po jeden a pol hodine, keď už je skrmovanie neškodné. Šťavnatejšie krmivo než sudánska tráva poskytuje kríženec sudánskej trávy s cirokom cukrovým.

Pri nových genotypoch ciroku obyčajného (Brown Midrib genetické mutácie BMR) je nižší obsah lignínu o 10 až 20 %. Na siláž zberáme cirok cukrový v čase od plného kvitnutia do mliečnej zrelosti, teda v skoršej fáze než kukuricu, kedy poskytuje 300 až 400 q/ha zelenej hmoty. Silážuje sa s prídavkom slamy alebo kukuričného kôrovia, pretože pre vysoký obsah sacharózy (2,3 %) prebieha alkoholové kvasenie a následné zoctovatenie.

Ciroková siláž

V pokusoch na holsteinských dojniciach, kde ciroková siláž tvorila 60 až 65 % sušiny kŕmnej dávky, bola v prvej tretine laktácie denná mliečna úžitkovosť 25 kg aj pri BMR ciroku. Avšak dojnice zo skupiny kŕmenej pôvodnou cirokovou silážou dojili denne v priemere o 13 až 23 % mlieka menej.
V prepočte na FCM mlieko (prepočet na 4 % tuku) bola kŕmna dávka s kukuričnou silážou najlepšia. Súviselo to predovšetkým s príjmom sušiny a lepšou stráviteľnosťou NDV v BMR ciroku, čo potvrdili aj experimenty na fistulovaných dojniciach.
V inom pokuse pri 40 % podiele pokusnej siláže v prepočte na sušinu dávky nadojili dojnice v 124. dni laktácie takmer rovnaké množstvo mlieka (v pokusnej skupine s BMR cirokom 33,7 kg FCM /deň a s kukuricou 33,3 kg /deň). Najhoršie výsledky úžitkovosti (29,1 kg na deň) dosiahla skupina s konvenčným cirokom. Stráviteľnosť sušiny bola pri kukurici 54,1 % a pri konvenčnom ciroku 40,8 %.

Číselné údaje o obsahu živín a energie z rozboru rôznych typov ciroku naznačujú, že táto krmovina odolná proti suchu je dobrým krmivom pre hovädzí dobytok. Zvieratá ho konzumujú s obľubou, pretože dreň stebla je sladká a chutná. Pri skrmovaní ho treba dopĺňať bielkovinovými krmivami, čo sa prejaví na produkcii mlieka aj tuku. Skrmovaniu konvenčného ciroku je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, v ktorom sa môže zvýšiť obsah alkaloidov najmä za dlhotrvajúceho sucha. Druhy BMR ciroku sa môžu považovať za efektívnu alternatívnu náhradu ku kukuričnej siláži pri podiele 35 až 45 % zo sušiny kŕmnej dávky.

Poďakovanie: „Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-15-0477.“