Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Krmoviny

Výroba a uskladnenie objemových krmív senážovaním

24-07-2018
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Predpokladom úspešného senážovanie je optimálne zvládnutie tvorby samotnej úrody, uloženie objemového rastlinného materiálu a jeho dobrá konzervácia. Jednotlivými operáciami pri výrobe senáže sú kosenie, obracanie, zhrňovanie, zber, odvoz, uloženie a konzervácia zozbieraných krmovín. Celý priebeh zberu krmovín musí byť prispôsobený požiadavkám na kvalitatívne aj kvantitatívne vlastnosti krmiva vyrábaného senážováním. Základom je zabezpečenie anaeróbnych podmienok, kedy rolu prirodzeného konzervačnej látky plní hlavne oxid uhličitý akyselina mliečna. Nemenej dôležité je vo fáze spotreby senáže na kŕmenie dodržať správne zásady pri odoberaní a dávkovaní takto vyrobeného objemového krmiva.

Senážovanie je konzervovanie predsušeného, alebo značne zavädnutého krmiva bielkovinovej povahy, ktoré obsahuje 40-55 % sušiny. Senáž je veľmi kvalitné objemové krmivo, ktoré má asi polovičnú výživnú hodnotu sena. Skrmnovanie senáže vysokej kvality je pri hovädzom dobytku prvým predpokladom pre dosiahnutie vysokej produkcie mlieka a mäsa. Má nižšiu kyslosť ako siláž. Základným predpokladom úspešného senážovania je vhodný spôsob uskladnenia, ktorý zamedzuje prístupu vzduchu do krmiva aje vodotesný. Šťavy zo senážnej hmoty nesmú unikať do okolitého prostredia.

Práca senážnej linky končí, až keď je hmota anaeróbne zakrytá a zaťažená. Mnoho prác na farme môže vtomto čase počkať, práce na výrobe kvalitnej senáže nie. Dozrievanie plodín nemožno zastaviť. Ak rastliny zostarnú, stratia svoju výživnú a dietetickú hodnotu. Mikrobiálne procesy vpokosenom objemovom krmive stále pokračujú. Pokiaľ prebieha fermentácia nesprávnym smerom, je celá výroba senáže stratová. Pri nesprávnej fermentácii navyše môže dôjsť k produkcii metabolitov, ktoré môžu byť škodlivé pre zdravie zvierat. Jednou z najväčších chýb je podceňovať dôležitosť niektorých odporúčaní, myslieť si, že na senážovaní nie je čo pokaziť a že to vždy nejako dopadne. Človek na prvý pohľad nevie niekedy presne zhodnotiť či je senáž ešte vyhovujúca, alebo nie. Zvieratá však áno,zlá kvalita sa prejaví jednoznačne na ich úžitkovosti.

Úroda akvalita objemovej krmoviny určenej na výrobu senáže je ovplyvnená najmä počasím, a to ako počas vegetácie, tak aj v čase samotnej zberu. Pri zostavovaní technológie pre zber porastov je nutné brať do úvahy dva aspekty. Po prvé vývinové a rastovej fázy porastov a po druhé výkonnosť celej zberovej technológie. Len máloktorá činnosť na farme vyžaduje toľko tímovej práce, pracovného nasadenia a správneho odhadu ako senážovanie. Práve preto, že tak veľmi záleží na tom, v akej vegetačnej fáze sa krmovina pokosí, ako rýchlo zavädne na patričnú sušinu, ako kvalitne sa spracuje, utlačí a izoluje od vonkajšieho prostredia.

Rozhodujúci vplyv na následnú kvalitu našej siláže má doba zberu konkrétnej krmoviny. Pri lucerne je to obdobie keď je porast vo fáze tvorby kvetných pukov. Prakticky to znamená, že keď zoberieme medzi prsty vrchol rastliny cítime medzi prstami malú hrčku. Každý druh objemovej krmoviny má iné vlastnosti a z toho vyplývajú aj požiadavky na zostavenie linky a nastavenie strojov. Ideálne by bolo, keby bolo možné siláž žať v optimálnom vegetačnom štádiu, narezať ju na čo najmenšie častice a perfektne utlačiť. To ale nie je vždy možné. Stále je nutné prijímať nejaké kompromisy. Nemožno začať kosiť skôr, ale až keď je krmovina v optimálnom vegetačnom štádiu. Zber však musí byť rýchly, pretože bude nejaký čas trvať a ku koncu už by mohla byť krmovina už príliš stará. Najmä keby prišlo zlé počasie. Je teda potrebné využiť to, že je práve pekné počasie, a začať žať asi dva dni pred ideálnym termínom z hľadiska vegetačného štádia. Podobne je potrebné sa rozhodovať v prípade sušiny. Keby sa začala zavädnutá krmoviny žať, až bude mať ideálnu sušinu, ku koncu zberu by mohla byť sušina príliš vysoká. Zber teda treba naplánovať tak, aby sa najprv zbierali objemové krmoviny z pozemku, ktorý je na južnej strane svahu a celý deň je krmovina osvetlená slnkom a až potom krmoviny, ktorá bola síce pokosená ako prvá, ale zasychala pomalšie, pretože je na severnej strane kopca.

Do senážnej linky býva zapojených pomerne veľké množstvo zberových strojov (žacie stroje, zhrňovače, rozhrnovače, obracače, rezačky, lisy, baličky), dopravné prostriedky, stroje používané v silážnych žľaboch k nahrňovaniu, rovnomernému rozmiestneniu autláčaniu. Vzáverečnej fáze je to vzduchotesné zakrývanie hmoty. Potrebný je žeriav na premiestnenie panelov určených na žaťaženie. Pri inom spôsobe zase rukávce naplnené drobným štrkom. Stroje by mali byť výkonné, spoľahlivé, v dobrom technickom stave a dobre nastavené. Zberová linka na konzerváciu objemovej hmoty by mala byť dobre zostavená avčas pripravená. Technologický postup ma byť prispôsobený druhu a stavu senážovaného materiálu, použitej technike, dopravným vzdialenostiam, druhu a stavu skladov. Vsprávne zostavenej linke na výrobu senáže jeden článok systému nadväzuje na druhý, výkonom aj kapacitou. Každý účastník linky je riadne informovaný a preškolený, vie, čo má robiť a vie to urobiť. Osoba zodpovedná za konzerváciu celú linku nielen operatívne riadi, ale jej chod tiež kontroluje. Zásady odporúčané pre kvalitné senážovanie musia byť prísne dodržiavané (predovšetkým dostatočné utláčanie, následne potom rýchle a naozaj anaeróbne zakrytie). Z tohto zoznamu podmienok pre zaistenie správnej funkcie linky zberu a konzervácie je zrejmé, že najviac záleží na tímovej práci (kto zberovú linku pripraví, kto žne, kto výrobu senáže riadi a kontroluje).

Prvým krokom je kvalitný zber objemovej krmoviny (aká plodina sa zberá, ako je objemová hmota spracovávaná). Dôležité je aj technické vybavenie linky (čím sa krmovina kosí, dopravuje, rozvrstvuje, utláča, ako sa aplikujú senážne prípravky. Akým spôsobom akde sa krmovina ukladá, čím sa zakrýva azaťaží. Dôležitá je okamžitá výmena informácií počas prác, prípadne zmena stratégie najmä v dôsledku náhlych vplyvov počasia (akým spôsobom ďalej zberať akonzervovať dovezenú hmotu. Kvalita senážovaného materiálu, závisí od stratégie, znalostí a praxe ľudí, ktorí ju vykonávajú. Ak zvolia správny spôsob zberu a konzervácie, často ich ani to počasie nemôže zaskočiť.

Vedúci linky by mal byť človek rozhodný, s dobrým odhadom a autoritou. Musí sa často rozhodovať nepopulárne aniekedy aj riskovať, napríklad či pokračovať vo zbere aj keď mrholí, alebo naopak linku zastaviť, pretože sa sušina objemovej krmoviny sa začína nebezpečne znižovať. Musí kalkulovať napríklad aj s tým, že ľudia môžu byť v určitý deň viac unavení a mohlo by dôjsť k úrazu. Prípadné vynútené prerušenie práce senážnej linky by malo byť čo najkratšie. Často možno problémy predvídať a je nutné ich aj operatívne riešiť (napr. náhla zmena počasia, porucha strojov, výpadok ľudí z dôvodu choroby a podobne). Znamená to napríklad mať v zálohe staršiu, ale fungujúci rezačku, prípadne mať dohodu o zapožičanie niektorých strojov so susedným podnikom. Mať pripravené konzervačné prípravky a v prípade zhoršeného počasia ich aj kvalifikovane použiť. Vedúci linky by mal byť v priamom kontakte s človekom na rezačke aj v senážnom priestore.

Pred začiatkom senážovania je dobré vylúčiť zo senážnej linky limitujúci článok, ktorý by rýchlosť zberu anaskladňovania objemových krmovín zdržiaval. Poľnohospodári niekedy kupujú stroje, ktoré svojim výkonom zbytočne prevyšujú možnosti kvalitného naskladňovania objemovej hmoty aje ťažké výkonovo linku zladiť. Použitím nevhodných strojov pri zbere krmovín a jej doprave do silážnych priestorov sa do senáže môže zanášať aj veľké množstvo nečistôt. Treba sa vyvarovať situácii, keď sa zo starých a zle nastavených dopravných a utláčacích prostriedkov do senáže dostávajú ropné produkty. Podstatne to zhoršuje hygienický stav a silážovatelnosť krmovín.

Každý druh objemovej krmoviny zberanej na výrobu senáže vyžaduje iný spôsob práce. Na kosenie a úpravu tráv sa používajú žacie stroje s prstovým kondicionérom, na lucernu a ďatelinu žacie stroje s kondicionérom s gumenými valcami. Dôležitá je aj rýchlosť pohybu obracača azhrňovača. Pri trávach sa vyžaduje vyššia rýchlosť, pri lucerne a ďateline nižšia. Obracače sa môžu pohybovať relatívne veľkou rýchlosťou (8 až 15 km za hodinu), pretože pracujú s materiálom, ktorý je ešte dosť čerstvý na to, aby pri ňom dochádzalo kopadávaniu lístkov a teda k pomerne veľkým stratám na hmote. Navyše ďalšie narušenia hmoty je pre zavädnutie objemovej krmoviny priaznivé. Práce zhrňovačov, na rozdiel od obracačov, majú byť voči zbieranej hmote šetrnejšie. Aj preto býva ich rýchlosť jazdy takmer o polovicu nižšia ako pri obracačoch. Často sa tak stávajú limitujúcim prvkom v senážnej linke.

Ďalším parametrom, ktorý vyžaduje kompromisy je dĺžka rezanky. Ideálne pre fermentáciu by bolo, keby rezanka bola čo najkratšia. To by sa však nezlučovalo s požiadavkami zvierat. Aby dobre prebiehala bachorová fermentácie, prežúvavce vyžadujú štrukturálne vlákninu, teda dlhšie častice. Pri zavädnutej lucerne, ďateline a ostatných bielkovinových krmivách je optimálna dĺžka rezanky okolo 40- 50 mm. Čím je silážovaná hmota suchšia, tým má byť rezanka kratšia. Dĺžka rezanky má vplyv na správne utláčanie silážovanej hmoty. Čím je vyššia sušina zberanej objemovej krmoviny, tým musí byť rezanka kratšia. Len tak môžeme dosiahnuť dokonalé utlačenie hmoty, vytlačení prebytočného vzduchu, narušenie stebiel, najmä v oblasti kolienok a rozdrvenie zrna. Menšiu dĺžku rezanky do 25mm je nutné dodržať pri ukladaní objemovej krmoviny do veží, aby sa vlastnou hmotnosťou dokonale utlačila. Optimálny termín ku konzervácii obilnín je cestovitá konzistencia zrna, začínajú mierne žltnúť steblá, ale kolienka sú ešte zelené.

Účinnou pomôckou pri prijímaní kompromisov je použitie silážnych prípravkov. Pri zhoršujúcich sa podmienkach možno pre správny priebeh fermentácie pridať účinnejší silážny prípravok. Ten však tiež býva väčšinou aj drahší. Treba však dodať, že použitie silážnych prípravkov by nemalo nahrádzať technické nedostatky. Cieľom týchto prípravkov je dodať do objemovej hmoty vhodné baktérie, predovšetkým pre usmernenie fermentačného procesu aaj to v prípade neplánovaného zhoršenia podmienok pre senážovanie.

Zavädnutie pokoseného porastu má pri bielkovinových krmivách zásadný vplyv na budúcu kvalitu silážovaného krmiva. Priaznivý vplyv vyššieho obsahu sušiny na kvalitu konzervovaného krmiva je daný vyšším osmotickým tlakom v bunkách (pútanie vody v rastlinných bunkách, ktoré sa stáva nedostupným pre väčšinu nežiaducich baktérií), koncentráciou živín a zvýšením obsahu sacharidov. Dĺžka doby vädnutia je závislá od počasia, druhu krmoviny, poradím kosby a tiež od použitej techniky. Zásadný vplyv na kvalitu budúcej siláže má rozdiel percenta sušiny na povrchu zberaného riadku a na spodku zberaného riadku. Rozdiel medzi vrchom a spodkom by nemal byť väčší ako štyri percentá, lebo silážovaná hmota má potom veľmi rozdielnu kvalitu. Zo skúsenosti odporúčame, aby po kosačke bol nasadený rozhrňovač, ktorý dokáže pokosenú hmotu rozhodiť na tenkú vrstvu. Pred rezaním hmoty, musí riadkovač zhrnúť rozhodenú hmotu na riadky. Takto sa dá dosiahnuť rovnomerná sušina hmoty pri vädnutí. Najnovšie kosačky už rozvrstvujú skosenú hmotu po ploche rovnomerne, takže môžeme vynechať pracovný postup rozhŕňania hmoty na plochu.

Ďalším krokom v rámci silážneho procesu je pridávanie konzervačného prostriedku do rezanky, či už sypkého alebo tekutého. Prídavok konzervačného prostriedku je dôležitý z dôvodu rýchleho zníženia pH hmoty a tým zlepšenia fermentačného procesu, ktorý vedie k lepšej stabilite siláže. Čo sa týka priestorov na skladovania siláží a senáží, poznáme povrchové silážne žľaby (odokryté a zakryté), silážne veže, silážne vaky a silážované baly obmotané fóliou.

Senážovanie krmovín je spôsob konzervovania čerstvej až silne zavädnutej objemovej krmoviny v anaeróbnom prostredí pri nízkom pH 3,8-5,2. Obmedzená výmena plynov medzi atmosférou a silážnou hmotou musí viesť k produkcii CO2 (vyprodukovaného respiráciou krmív za účasti mikrorganizmov) atým k vytvoreniu anaeróbneho prostredia. Tak môžeme dosiahnuť kvalitatívne dobré senáže. Konzervovaná objemová krmovina je ešte stabilizovaná aj kyselinou mliečnou - produktom mliečneho kvasenia sacharidovej zložky krmív. Významné je i druhové zastúpenie epifytnej mikroflóry, botanické zloženie porastu a vegetačné štádium zberaných druhov. Pre chemizmus a kvalitu skladovaných objemových krmív má význam aj koncentrácia dusíkatých látok, pufračná schopnosť, koncentrácia alkalických popolovín a obsah jednoduchých cukrov. Všetky vyššie spomenuté ukazovatele môžeme ovplyvniť výberom plodín a správne vykonaným postupom konzervácie vrátane pridania konzervačných látok podľa metodik.

Dôležitou operáciou významne vplývajúcou na kvalitu askladovateľnosť senáží je správne utláčanie navážanej hmoty objemových krmovín. Cieľom tohto procesu je, čo najlepšie vytesnenie vzduchu zo silážovanej hmoty, aby silážny proces prebiehal v optimálnych ( anaeróbnych ) podmienkach. Tu odporúčame také dopravné prostriedky, ktoré vedia dosiahnuť čo najväčšie zaťaženie v kg na centimeter štvorcový styčnej plochy kolesa a siláže. Navážaná hmota v silážnom žľabe sa má na úvod rovnomerne rozhrnúť vo vrstve 20 centimetrov hrubej. Ak je vrstva hrubšia, nedokážeme hmotu riadne utlačiť a takto vyrobená siláž riadne nesfermentuje. Pri navážaní rezanky do žľabu treba dávať pozor na to, aby sa nenavážalo rýchlejšie ako stíhame utláčať. Veľkým pomocníkom je stroj na stláčanie senážovaného materiálu, vktorom sú zabudované kolesá z železničných vagónov. Dobré je riešenie, ak vonkajšie kolesá sú umiestnené veľmi blízko okraja amôžu utláčať hmotu takmer tesne pri stene. Šírka utláčadla by mala byť oniečo väčšia ako šírka traktora, ktorý ho ťahá.

Rýchlosť návozu objemovej krmoviny by sa mala prispôsobiť času, ktorý treba na jej dobré utlačenie. Častou chybou totiž býva, že dopravné prostriedky privážajú krmoviny až príliš rýchlo autláčanie potom nie je tak intenzívne. Je potrebné, aby utláčací stroj prešiel po jednom mieste najmenej trikrát. Vo väčšine podnikov sa odkladá zakrytie naskladnenej krmoviny k senážovaniu na druhý deň dopoludnia. Aj to je chyba. Bolo by lepšie sa napríklad dohovoriť s vodičmi dopravných prostriedkov, aby po ukončení návozu ešte pomohli natiahnuť a utesniť plachty. Práve prvé hodiny po skončení navážania hmoty bývajú pre kvalitu senáže rozhodujúce. Predovšetkým preto, že sa vytvára oxid uhličitý, ktorý z čiastočne otvorených silážnych žľabov nenávratne unikne do povetria. Pritom oxid uhličitý v senáži významne pomáha zaisťovať jej stabilitu.

Každý článok zberovej linky by mal nadväzovať na druhý, a to výkonom i kapacitou. Väčšinou je limitujúci zhrňovanie. Rieši sa to tak, že sa začne zhŕňať oveľa skôr, než vyrazí rezačka. Hmota objemového krmu potom býva v riadku nerovnomerne zavädnutá. Lepšie by bolo kúpiť ešte jeden zhrňovač, prípadne do linky zaradiť ešte jeden, napríklad aj zapožičaný alebo prenajatý v službe. Zakúpenie výkonnejšieho zhrňovače nič nerieši, pojazdná rýchlosť zhrňovača sa nedá zvyšovať. Ďaleko lepšie je hmotu zhrnúť do riadku, ktorý je dostatočne široký, kompaktný a prevzdušnený. Ten potom rovnomernejšie zasychá a rezačka je lepšie využitá. Kosiť by sa malo po uschnutí rosy. Strnisko by malo byť najmenej 5 cm vysoké. Použitie kondicionérov je takmer nevyhnutné, ale rizikové je za dažďa. Ideálne je kosiť v popoludňajších hodinách, to býva obsah vodorozpustných cukrov v rastlinách najvyšší. S pokoseným krmivom by sa malo aspoň raz za 24 hodín pohnúť.

Dnes už je bežnou súčasťou vybavenia zberovej senážnej linky aj aplikátor na silážnej prípravky. Spôsob aplikácie prípravku musí umožňovať jeho homogénne zapravenie ku každej čiastočke krmiva. Používajú sa k tomu špeciálne aplikátory tak na rozpustné (tekuté či sypké), tak na granulované prípravky. Aplikátor má byť na rezačke správne namontovaný a ešte pred začatím zberu vyskúšaný. Jeho obsluha by mala byť dobre oboznámená nielen s tým, ako funguje, ale aj čo robiť, keď nefunguje.

Veľmi dôležitá je stratégia plnenie senážnych žľabov. Čím je hmota suchšia, tým by vrstvy mali byť tenšie. Optimálna výška jednej vrstvy je 15 cm, maximálna 25 cm. Denne by sa malo do žľabu naskladniť toľko materiálu, aby vrstva bola najmenej 50 cm vysoká. Ak sa preruší plnenie, nemalo by sa začínať utláčaním, ale navezením novej vrstvy. Posledná vrstva by mala byť čo najtenšia a nie veľmi suchá. Odporúča sa ju poliať z kropiace kanvy vodou zriedenou kyselinou propiónovú. Ešte lepšie je ako poslednú vrstvu naviezť hmotu zavädnutú na nižšiu sušinu. S tým je ale nutné vopred počítať a pripraviť si ju. Počasie sa ovplyvniť nedá, možno ho však predvídať. Treba počítať aj s tým, že vo veľkom podniku môžu byť na rôznych miestach odlišné mikroklimatické podmienky. V zatienených miestach, v mrazových kotlinách či na podmáčaných lúkach bude pokosený krm zasychať oveľa pomalšie ako na otvorenej preslnenej ploche. Ak sa zhorší počasia aočakávame dlhší dážď, je niekedy výhodnejšie zberať aj za dažďa, než senážnu linku prerušiť. Prerušenie výroby senáže by potom mohlo trvať aj niekoľko dní, čo sa výrazne prejaví na kvalite uskladnenej hmoty.

Fóliami sa zakrýva utlačená objemová krmovina v silážnych žľaboch, ale prípadne aj na nespevnených hromadách, prípadne v lisovaných hranatých obrích balíkoch uskladnených v blokoch (väčšinou po 36 kusoch v jednom bloku). Fólie mávajú nielen rôznu veľkosť a farbu, ale aj kvalitu. Senážovaná hmota sa zakrýva dvoma vrstvami fólie. Tá spodná býva slabšia a priehľadná - veľmi dobre k materiálu priľne. Horná fólia (plachta) je silnejšia. Farba plachty nie je pre kvalitu fermentačného procesu a udržanie stability senáže rozhodujúca, ale určitý vplyv na kvalitu senáže mať môže. Čierne plachty pohlcujú teplo, čo môže viesť k podpore teplomilnejšie kmeňov baktérií, prípadne i ku kondenzácii pár na spodnej strane plachty. Odporúča sa používať plachty s jednou stranou bielou a druhou (spodnou) čiernou. Medzi oboma fóliami sa vytvorí vzduchová izolačná vrstva, ktorá vyrovnáva kolísanie teplôt a zamedzuje zvlhčovanie senážovanie hmoty kondenzáciou pár. Rozmery plachiet sú určujúce pre úplné zakrytie povrchu senáže. Prekrytie na seba nadväzujúcich plachiet by malo byť najmenej 50 cm, rovnako u krajov silážne stavby (steny) by mala byť rezerva (najmenej 50 cm) na dostatočnej vzduchotesné zakrytie senážnej hmoty. Všetky spoje a okraje plachiet musí byť zaťažené po celej dĺžke.

K zaťaženiu fólie je možné používať betónové panely, banské gumové pásy, plachty z priemyselnej tkaniny a podobne. Najjednoduchšie a najlacnejšie je zakrytie celej plochy senážovanie hmoty ojazdenými pneumatikami z osobných automobilov. Balíky slamy sa neosvedčili, poskytujú úkryt pre hlodavce, hnijú azhoršujú hygienický stav uskladnenej senážnej hmoty!. Ako najlepší spôsob sa k zaťaženiu plachiet osvedčili asi desať kilogramov ťažké a asi 1,2 metra dlhé rukávy naplnené sypkou hmotou, väčšinou drobnými kamienkami alebo štrkom (piesok apôda sa neodporúča, pretože sa vyplavujú). Položením plných vriec po obvode plachty a na spojoch sa zabezpečí perfektná izolácia (medzi pneumatikami, aj keď sa prisunú tesne k sebe, vždy ešte ostane nejaká medzera, kadiaľ môže prúdiť vzduch).

Neoddeliteľnou súčasťou kvalitne urobenej siláže je záverečné ošetrenie povrchu senáže produktom na báze kyseliny propiónovej a následné prikrytie siláže silážnou fóliou. Fóliu je treba vzduchotesne uzavrieť. Tak isto treba vzduchotesne zaťažiť všetky spojovacie plochy fólií. Po celej ploche fólie rozložíme vedľa seba záťaže tak, aby sa navzájom dotýkali. Toto je potrebné urobiť aj dôvodu, aby nám fóliu počas roka neroztrhal vietor. Aby sme mali absolútnu istotu hermetického uzavretia silážneho žľabu, odporúčame dať na vrch ešte špeciálnu silážnu sieť.

Kontrolu sušiny naskladnenej objemovej krmoviny je možné robiť niekoľkými spôsobmi. Existujú na to kontaktné detektory, ale tie sú dosť drahé. Najjednoduchšie je kúpiť „obchodnícke“ váhy. Asi 200 gramov rezanky zvážiť ausušiť v mikrovlnnej rúre. Sušina sa vypočíta z úbytku hmotnosti pred sušením a po ňom. Presnosť je zhruba plus mínus dve -tri percentá sušiny vporovnaní spresnými prístrojmi a pre orientáciu vo výrobnej praxi to úplne postačuje. Orientačné sušinu väčšinou stanovuje pracovníčka na váhe.

V súčasnej dobe sú rozšírené pracovné postupy senážovania objemových krmovín do veľkoobjemových vakov valcovitého typu. Výhoda tohto spôsobu uskladnenia je vo vhodnosti najmä pre menšie farmy, kde nie sú k dispozícii žľaby nebo veže, pričom nie sú problémy s únikom štiav.

Ďalší nový spôsob skladovania je obaľovanie balíkov objemových krmovín fóliou. Sušina materiálu pre takýto spôsob silážovania - senážovania je odporúčaná medzi 20 až 40 %. Podmienkou dokonalého obalenia i založenia stohu je spoľahlivá, kvalitná fólia, ktorá ale znevýhodňuje ekonomiku takéhoto spôsobu konzervácie. Pokiaľ nastane v povrchových vrstvách vplyvom prístupu vzduchu pod fóliu k výskytu plesní, znamená to znehodnotenie veľkého množstva hmoty. Zasiahnutá vrstva sa nedá od zdanlivo dobrého materiálu bezpečne oddeliť a aj keď na pohľad vyzerá dobre, môže obsahovať mykotoxíny plesní.

Pri veľkovýrobnej technológii silážovania na veľkých farmách je vsúčasnosti objemová krmovina tlačená do fóliových tunelov „rukávov“ až o dĺžke 60 m, pri priemere až 2,5 m a celkovej kapacite uskladnenej hmoty do 200 ton. Plastické rukávce sa vyznačujú absolútnou nepriepustnosťou svetla a vzduchu, vysokou odolnosťou proti ultrafialovému žiareniu sú tiež odolné proti organickým kyselinám. Silážovanie do plastových vakov nevyžaduje žiadne iné investície na vybudovanie stabilných stavieb. Veľkou výhodou zhradiska uchovania kvality krmiva je, že vložené objemové krmivá sú po zhutnení vobale ihneď hermeticky uzatvorená.

Ak nedodržíme ktorýkoľvek bod technologického postupu, nepomôže nám žiadny konzervačný prostriedok. Konzervačné prostriedky nám pomáhajú robiť z dobrých siláží ešte lepšie, stráviteľnejšie a stabilnejšie. Zo zlých dobrú neurobia.

Pri skrmovaní siláží-senáží je treba zabezpečiť čo najkratšiu dobu medzi odberom hmoty siláže a dopravou do žľabu. Maximálna doba pri medziskladovaní by mala byť pri silážach (senážach) v letnom období do 2 hodín, na jar a jeseň do 5 a v zimnom období do 12 hodín. Pri silážovaní i meziskladovaní nesmie byť krmivo znečistené zeminou. Aj kvalita tej najlepšej senáže sa dá ale pokaziť nesprávnym odberom. Ak sa nevyberá siláž frézou alebo vyrezávačom, ale naopak, drapákom alebo nakladačom (honom), dochádza k vytrhávaniu siláže a narušíme stenu siláže často až do hĺbky 50 cm. Tu dochádza následne k jej zvetrávaniu a zahrievaniu. Takto sa potom energia uvoľňuje do prostredia a nie v bachore dojníc, kde je to očakávané. Je veľmi dôležité aj to, aby sa odber siláže robil tak, aby sa odberová stena posúvala vpred aspoň o 80 cm za týždeň. V opačnom prípade dochádza tiež k zvetrávaniu a zahrievaniu odberovej plochy. Len siláže vysokej kvality sú kľúčom k lacnejšej a rentabilnejšej výrobe mlieka.

Pri senážovaní však vždy záleží na konkrétnych ľuďoch a podmienkach. Úspešný bude ten, kto dokáže odhadnúť, čo je v danej chvíli najlepšie urobiť, operatívne sa rozhodnúť a svoje rozhodnutie presadiť a realizovať. Zvyšujte svoje nároky, nebojte sa nových vecí. Voľba správnej stratégie zberu a konzervácie krmovín je vždy hľadaním a nájdením kompromisu medzi danými možnosťami. Správnosť voľby stratégie sa pozná podľa výšky strát fermentáciou a podľa výsledných hodnôt chemických analýz reprezentatívnych vzoriek senáže. Zostatky krmiva v žľaboch svedčia o chutnosti senáže a podľa úžitkovosti a zdravia zvierat možno usudzovať na to, koľko bolo v senáži využiteľných živín.