Ing. Alena Škuciová | [email protected]

Fytoplazmy predstavujú jednobunkové fytopatogénne prokaryotické mikroorganizmy, ktoré spôsobujú výrazné škody na mnohých rastlinných druhoch, a ktoré majú celosvetové rozšírenie. Od ich objavu sa im postupne začína venovať viac pozornosti s cieľom potlačiť a eliminovať ich dopad a to predovšetkým na hospodársky významných rastlinách.

Stolbur rajčiaka (Tomato stolbur phytoplasma)

Stolbur, ako hospodársky veľmi nebezpečné ochorenie, napáda nielen rajčiak jedlý, ale aj papriku ročnú, zemiak, pupenec roľný a mnohé ďalšie druhy, ktoré patria do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), prýštecovitých (Euphorbiaceae), mrkvovitých (Daucaceae) a kukučinovitých (Cuscutaceae). Stolbur je najviac zastúpený predovšetkým v južnejších, teplejších a suchších oblastiach strednej a južnej Európy. V rámci Slovenskej republiky taktiež predstavuje hospodársky významný patogén v najteplejších, južných oblastiach, pričom v niektorých rokoch môže spôsobiť pri skorých infekciách až 100 %-nú stratu úrody na rajčiakoch. Pôvodcom ochorenia je fytoplazma, ktorú prenášajú viaceré druhy cikádiek, z ktorých najvýznamnejšia je žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus).

Obr. 1: Stolbur rajčiaka (Tomato stolbur phytoplasma)

Za zdroj infekcie sa najčastejšie považuje pupenec roľný a ďatelina lúčna. Patogén nie je prenosný mechanicky a ani semenom. Prvotné príznaky ochorenia možno pozorovať na všetkých nadzemných orgánoch napadnutých rastlín, nakoľko na rajčiakoch dochádza k výrazným zmenám. Vrcholky rastlín sú chlorotické, majú skrátené internódia a vertikálnejší rast. Listy, ktorých počet je zredukovaný, postupne zakrpatievajú, tuhnú a okraje sa stáčajú nahor. Sprievodným javom môže byť aj výskyt deformácie listov, alebo ich neprirodzené postavenie. Dochádza k redukcii všetkých orgánov. Súkvetie je výrazne vzpriamené, kalichy sú zväčšené, často zrastené, slabo fialovo sfarbené. Zvýšená je tvorba adventívnych korienkov. Napadnuté plody sú zakrpatené, zdrevnatené, bez chuti a zle vyfarbené. Pre semená rastlín je typické zakrpatenie a nedozrievanie. K preventívnej ochrane pred výskytom stolburu patrí predovšetkým likvidácia burín, ktoré môžu byť potencionálnym rezervoárom choroby. Ďalšími opatreniami je ničenie škodlivých prenášačov a v neposlednom rade aj pestovanie odrôd, ktoré sú voči stolburu odolnejšie. Okrem autorizovaného prípravku majú neautorizovaný vedľajší účinok proti cikádkam aj niektoré prípravky proti voškám, prípadne proti pásavke zemiakovej. Pred začatím ošetrovania rastlín je potrebné pozorovať výskyt cikádiek.

Bežné vírusy zemiakov Y, X, M, A, S Potato viruses - PVY, PVX, PVM, PVA, PVSp

Tieto vírusy zemiakov obsahujú jednoreťazcovú RNA v bielkovinovom obale. Patria do skupiny luteovírusov, teda vírusov prenosných voškami. Nie sú viditeľné bez použitia elektrónkového mikroskopu. Na svoju reprodukciu potrebujú hostiteľskú rastlinnú bunku. Hostiteľská rastlina je Solanum tuberosum subsp. tuberosum - ľuľok zemiakový obyčajný.

Obr. 2: Virózy na zemiakoch

Príznaky sa líšia podľa odrody a kmeňa vírusu, od veľmi slabých symptómov ľahkej mozaiky až po silné príznaky vo forme výraznej mozaiky, kučeravosti a nekrózy listov. Ľahká mozaika so slabo výrazným žltnutím listov sa vyskytuje po primárnej infekcii. Ťažká mozaika, kučeravosť, silné zvrásnenie a čiarkovitosť listov je prejavom sekundárnej infekcie. Prejavuje sa od začiatku vzchádzania a zvýrazňuje sa postupným rastom rastlín. Najskôr sa na listoch spodného poschodia objavia menej výrazné, neskôr veľmi zreteľné čiarky alebo krúžky a bodky - nekrózy. Tieto sú najčastejšie zreteľné na nervoch rubu listov. Nekrózy postupne napadnú celý list, ktorý žltne, odumiera a obvykle zostává visieť na PVX - Príznaky sú rozdielne v závislosti od pestovaných odrôd a kmeňa vírusu. Väčšinou ide o veľmi slabé prejavy vo forme mozaiky. Ľahká mozaika sa prejavuje na listoch rastlín svetlými škvrnami. Lístky bývajú mierne zvlnené až zvráskavené. Niekedy môže dôjsť aj k nepatrnému zmenšeniu veľkosti lístkov a k miernej inhibícii rastu. Príznaky sú zreteľnejšie počas zamračeného počasia, za nižších teplôt (16 – 20 °C). U niektorých odrôd môže byť vírus prítomný v latentnej forme, prípadne sa objaví v kratšom časovom období. PVM - typickým príznakom je lyžicovité stáčanie listov pozdĺž hlavného nervu, a to predovšetkým na listoch horného a stredného poschodia. U niektorých odrôd býva toto stáčanie sprevádzané rôznymi formami ľahkej mozaiky, alebo aj miernym zvráskavením listov. Celá rastlina v priebehu vegetácie odumiera a zasychá. Kmeň Y-NTN, takzvaný nekrotický, vyvoláva na hľuzách mnohých odrôd výskyt zdurených ružovkastých až hnedastých krúžkov. Počas skladovania sa príznaky zvýrazňujú, krúžky hnednú, nekrotizujú, mierne sa prepadajú a zasahujú aj dužninu hľúz.

PVX - Príznaky sú rozdielne v závislosti od pestovaných odrôd a kmeňa vírusu. Väčšinou ide o veľmi slabé prejavy vo forme mozaiky. Ľahká mozaika sa prejavuje na listoch rastlín svetlými škvrnami. Lístky bývajú mierne zvlnené až zvráskavené. Niekedy môže dôjsť aj k nepatrnému zmenšeniu veľkosti lístkov a k miernej inhibícii rastu. Príznaky sú zreteľnejšie počas zamračeného počasia, za nižších teplôt (16 – 20 °C). U niektorých odrôd môže byť vírus prítomný v latentnej forme, prípadne sa objaví v kratšom časovom období.

PVM - typickým príznakom je lyžicovité stáčanie listov pozdĺž hlavného nervu, a to predovšetkým na listoch horného a stredného poschodia. U niektorých odrôd býva toto stáčanie sprevádzané rôznymi formami ľahkej mozaiky, alebo aj miernym zvráskavením listov.

PVA - Spôsobuje tzv. miernu mozaiku, často spojenú s kučeravosťou listov. U niektorých odrôd môže spôsobovať ťažké formy mozaiky, ktorej príznaky sa môžu prejaviť krátke časové obdobie, obvykle za podmračeného a chladnejšieho počasia. PVS - vizuálne hodnotenie príznakov je veľmi obtiažne, pretože prejavy bývajú väčšinou latentné. Niekedy u infikovaných rastlín dochádza k miernemu prehĺbeniu žiliek nervov, sprevádzané miernym zvráskavením listov, veľmi slabou chlorózou a predovšetkým vzpriamením špičiek listov.

V závistosti od druhu a kmeňa vírusu, prenos je možný sadivom, cez rany v tkanive, šťavou alebo prostredníctvom biologických prenášačov. Najdôležitejším prenášačom sú vošky, hlavne voška broskyňová Myzus persicae.

Tieto vírusy sú prenášané voškou neperzistentným spôsobom, čo znamená, že vírusy voška prenesie len kontaktne sosáčikom, nie sú v nej pomnožené, tak ako vírus zvinutky zemiakov. Z hľadiska šírenia vírusových chorôb zemiakov je významná doba náletu, sila a druhové zastúpenie vektorov. Veľmi významná je aj prítomnosť či absencia infekčných zdrojov, vek a stav rastlín v čase nebezpečného náletu vektorov a realizovaná ochrana. V našich pôdnych a klimatických podmienkach je výskyt vošiek a ich počet vyšší než v prímorských, severnejšie položených štátoch.

Ochrana proti vírusovým chorobám zemiakov sa vykonáva v rámci množenia zemiakového sadiva. Je to systém komplexnej semenárskej agrotechniky a množenie sadby pre túto činnosť v najlepších oblastiach za predpokladu vyrovnanej výživy. Všetky vírusové choroby zemiakov sú prenosné sadivom. Z tohto dôvodu je nutné sadiť iba certifikované sadivo, ktoré má stanovené vysoké kvalitatívne parametre, vrátane stanoveného maximálneho prípustného výskytu vírových chorôb. Jednotlivé odrody zemiakov vykazujú rozdielnu náchylnosť voči jednotlivým vírusom. Preto je nutné dokonale poznať pestovanú odrodu, jej náchylnosť a odolnosť k jednotlivým vírusom. Ochranu proti voškám v porastoch sadivových zemiakov je nutné robiť včas a opakovať ju podľa náletu vošiek V množiteľských porastoch je nutné sústavne vykonávať negatívne výbery, odstraňovať vírusové infekčné zdroje. Taktiež významným faktorom je dodržiavanie izolačných vzdialeností a včasná desikácia porastov.

Wheat streak mosaic virus (WSMV) Vírus čiarkovitej mozaiky pšenice

Vírus patrí do rodu Tritimovirus čeľaďe Potyviridae. Opísaných je viacero kmeňov - izolátov - v rôznych lokalitách, s rozdielnymi (miernymi aj výraznými) symptómami. Na Slovensku sa výskumu slovenských izolátov WSMV venovalo Oddelenie rastlinnej virológie Virologického ústavu SAV, ktoré v nich zistilo molekulárnymi analýzami typickú deléciu (genetická mutácia) v géne. Bola tak u nás prvýkrát zistená nová fylogenetická skupina tohto vírusu, ktorej výskyt sa neskôr potvrdil aj v ďalších EÚ krajinách, v Turecku, aj na Americkom kontinente.

Obr. 3: Wheat streak mosaic virus (WSMV) Vírus čiarkovitej mozaiky pšenice

Symptómy na rôznych obilninách závisia od kmeňa vírusu, od druhu hostiteľskej rastliny, citlivosti odrody, kondície a vývojového štádia rastlín. Pri neskorších infekciách a pri vyšších teplotách sú príznaky menej zreteľné. Výrazné príznaky a najväčšie škody na úrodách sú na infikovanej pšenici. Typické sú prerušované svetlozelené až žlté pruhy pozdĺž žilnatiny a mozaika na listoch. Vrcholy listov a staršie listy žltnú. Škvrnité listy nakoniec zhnednú a odumrú. Pri skorých infekciách sú rastliny zakrpatené a majú sterilné klasy. Na prose, ako aj divo rastúcich burinách, napr. ježatke alebo moháry a i., sa môže vírus prejaviť silnými mozaikami. Na niektorých odrodách kukurice a tritikale sa nevyskytujú príznaky, alebo sú len mierne. Hostiteľské rastliny môžu byť aj bez príznakov. Symptómy WSMV často bývajú evidentné na okrajoch polí (blízkosť burín) a odstupňovanie symptómov v poraste môže závisieť od vzdialenosti od zdroja nákazy. WSMV je závažný patogén rozsiahlych oblastí pestovania pšenice. Vyskytuje sa v Severnej Amerike, Austrálii a v rôznych lokalitách Ázie. Výskyt WSMV a príbuzných vírusov bol od 80-tych rokoch 20. storočia zaznamenaný aj v mnohých štátoch strednej a východnej Európy, v posledných rokoch aj v ČR a v SR.

Prirodzenými hostiteľskými rastlinami WSMV sú jednoročné trávy (čeľaď lipnicovité), ktoré sú aj hostiteľmi prenášačov vírusu: stoklas jalový Bromus sterilis (L), ježatka kuria Echinochloa crus-galli, milota Eragrostis cilianensis, pstovka krvavá Digitaria sanguinalis (L.), psiarka roľná Alopecurus myosuroides, lipnica ročná Poa annua (L.)HUDS., metlička obyčajná Apera spica-venti (L.), pýr plazivý Elytrigia (Agropyron) repens (L.), mohár zelený Setaria viridis (L.), mohár sivý Setaria pumila (POIROT).

Hlavnou hostiteľskou rastlinou je pšenica. Vírus infikuje aj jačmeň, raž, ovos a proso. Pomerne odolné sú kukurica a tritikale. Symptómy na rôznych obilninách závisia od kmeňa vírusu, od druhu hostiteľskej rastliny, citlivosti odrody, kondície a vývojového štádia rastlín. Pri neskorších infekciách a pri vyšších teplotách sú príznaky menej zreteľné. Výrazné príznaky a najväčšie škody na úrodách sú na infikovanej pšenici. Typické sú prerušované svetlozelené až žlté pruhy pozdĺž žilnatiny a mozaika na listoch. Vrcholy listov a staršie listy žltnú. Škvrnité listy nakoniec zhnednú a odumrú. Pri skorých infekciách sú rastliny zakrpatené a majú sterilné klasy. Na prose, ako aj divo rastúcich burinách, napr. ježatke alebo moháry a i., sa môže vírus prejaviť silnými mozaikami. Na niektorých odrodách kukurice a tritikale sa nevyskytujú príznaky, alebo sú len mierne. Hostiteľské rastliny môžu byť aj bez príznakov. Symptómy WSMV často bývajú evidentné na okrajoch polí (blízkosť burín) a odstupňovanie symptómov v poraste môže závisieť od vzdialenosti od zdroja nákazy. V prirodzených podmienkach je vírus prioritne prenášaný roztočom Aceria tosichella, čeľade Eriophyidae. Roztoč je malý, ľudským okom takmer neviditeľný (dĺžka < 0,3 mm), valcového tvaru, krémovej farby. Roztoč je schopný preniesť vírus vo fáze nymfy alebo aj ako dospelec.

Obr. 4: Aceria tosichella

Preferuje predovšetkým pšenicu, ktorá je vynikajúcim hostiteľom pre množenie vírusu. Roztoč je prenášaný vetrom, vzdialenosť prenosu je ovplyvnená rýchlosťou a smerom vetra. Môže sa však preniesť aj mechanizáciou, človekom, zvieraťom, alebo hmyzom. Niektoré zdroje udávajú, že WSMV je v malom množstve prenosný aj semenom. Infekčných semien pšenice býva menej ako 1%, ale siatím infikovaného osiva pšenice pri bežnom výseve 500 rastlín na 1 m2, sa infekcia v priaznivých podmienkach môže značne rozšíriť. Prenos infekcie WSMV semenom u slovenských izolátov zatiaľ nebol dokázaný. Horúce a suché leto nie je vhodné pre množenie roztoča, ten prežíva v burinných trávach. Často sa ukrýva v pazuchách listov, v nerozvinutých nových listov a semenných plevách. Optimálna teplota na reprodukciu roztoča je 22-28 °C, pri nižších teplotách rýchle klesá a pri 15 °C sa roztoč takmer nemnoží. V období skorej daždivej jesene sa vyvinie veľké množstvo populácie roztoča, ktoré je schopné zamoriť na jeseň siate obilniny alebo trávy. Roztoč prezimuje vo všetkých stupňoch vývoja (vajíčka, nymfy a dospelce). Dokáže prežiť asi 3 mesiace pri teplotách okolo bodu mrazu na rastlinách pšenice a tráv. V rastlinách vírus prežíva len v zelenom materiály (obilniny, rastliny zo samovýsevu, buriny), preto sa nemôže šíriť zo strniska. Zimné obdobie prežíva vírus ako súčasť infikovanej rastliny. Pri šíriacej sa masívnej jesennej infekcii má najmä pšenica veľmi vysoké straty na úrode, ktoré sa blížia k 100 %. Jarné infekcie zvyčajne zapríčiňujú podstatne menšie straty, minimálne straty sú pri infekcii po odnožovaní. Podmienky, ktoré ovplyvňujú rozšírenie vírusovej infekcie WSMV sú:

• „Zelený most“, prítomnosť infekcie WSMV a populácie roztočov v divo rastúcich obilninách (výdrv) a burinných trávach, sú nebezpečenstvom pre vzídený porast.
• Klimatické vplyvy na množenie vektora (teplo a vlhko) a prenášanie vektora (sucho).
• Kultivar, vývojové štádium obilnín, výživa porastu a pod.

V ochrane sa uplatňuje kontrola populácie vektora a zdroja infekcie WSMV, t.j. prerušenie „zeleného mostu“. Výdrv obilniny treba minimálne 4 týždne pred ďalším výsevom zapracovať do pôdy, burinné trávy zlikvidovať mechanicky alebo chemicky. Podobne treba upraviť aj susedné pozemky. Prispôsobiť agrotechniku pestovania pšenice, napr. zaradenie pšenice v osevnom postupe, posunúť termín výsevu a vyvinúť stratégiu ochrany. Sejba zdravého osiva pšenice po pretestovaní reprezentatívnej vzorky. Symptómy WSMV sú veľmi podobné symptómom vyvolaných suchom alebo nedostatkom živín. Včasná diagnostika zabráni rozširovaniu infekcie.

Vírusové zakrpatenosti obilnín

patria k najčastejším, hospodársky významným vírusovým ochoreniam obilnín, rozšíreným po celom svete. Pôvodcami ochorenia sú vírusy: Wheat dwarf virus - vírus zakrpatenosti pšenice a Barley yellow dwarf virus - vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa, s rôznymi geneticky odlišnými kmeňmi vírusov.

Vírus WDVpatrí do rodu Mastrevirus čeľaďe Geminiviridae. Súčasná nomenklatúra rozdeľuje vírus na tri kmene: pšeničný kmeň (WDV-W), jačmenný kmeň (WDV-B) a ovsený kmeň (WDV-O) (Schubert et al., 2007). Jednotlivé kmene sa odlišujú geneticky, majú rôznu virulenciu (stupeň patogenity) a hostiteľské okruhy. Hostiteľské spektrum rastlín je z čeľade lipnicovitých (Poaceae). Okrem kultúrnych druhov: pšenica (Triticum aestivum), jačmeň (Hordeum vulgare), ovos (Avena sativa), raž (Secale cereale), tritikale (Triticosecale), hostiteľskými rastlinami sú aj divorastúce druhy tráv.Pšeničný kmeň (WDV-W) je virulentnejší a má široké spektrum hostiteľských rastlín. Okrem pšenice, jačmeňa, ovsa, raže a tritikale sa vyskytuje na mnohých divorastúcich a burinných trávach. Hostiteľmi jačmenného kmeňa (WDV-B) sú jačmeň, niektoré druhy rodu ovsa (Avena spp.) a mnohé divorastúce a burinné trávy.

Obr. 5: Vírusové zakrpatenosti obilnín

Prejav príznakov závisí od kmeňa vírusu, od druhu hostiteľa, kondície porastu, vývojového štádia porastu (čím mladší tým náchylnejší), citlivosti odrody a iné. Pri neskorších infekciách a pri vyšších teplotách sú príznaky menej zreteľné. Symptómy na kultúrnych druhoch sa objavujú približne 14 dní po infikovaní. Výrazné príznaky a najväčšie škody na úrodách sú na infikovanej pšenici. Charakteristickými prejavmi sú farebné zmeny a redukcia rastu, redukcia odnoží a klasov a ich čiastočná alebo úplná hluchosť. Na listoch sa vytvárajú nezreteľne ohraničené škvrnky a prúžky. Ich farba býva jasnozelená, špinavožltá až jasnohnedá (obzvlášť zreteľne na vlajkovom liste). Listy majú niekedy purpurový nádych, u pšenice vlajkový list môže prechádzať až do červena. V pokročilom štádiu choroby listy od špičky a okrajov žltnú, žltnutie sa rozširuje na celú listovú plochu a steblá. Škvrny nekrotizujú, v poslednom štádiu nastáva hnednutie a odumieranie celých rastlín. Silne infikované rastliny z jesennej infekcie väčšinou po prezimovaní hynú. Významnými rezervoármi WDV v agro-ekosystéme sú obilné výdrvy, burinné jednoročné trávy a druhy tráv trvalých trávnatých spoločenstiev. Vektorom vírusu WDV je cikádka burinová (Psammotettix alienus) vo všetkých vývinových štádiách. Prenos vírusu osivom, pôdou ani mechanicky nebol zistený.

Taxonómia kmeňov (izolátov, sérotypov) vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (obilnín) čeľade Luteoviridae nie je uzavretá. Väčšina kmeňov patrí do rodov: Luteovirus (BYDV-PAV, BYDV-MAV, BYDV-PAS) a Polerovirus (CYDV - Ceral yellow dwarf virus, CYDV-RPV, CYDV-RPS). Niektoré kmene sú nezaradené. Hostiteľskými rastlinami sú kultúrne druhy z čeľade lipnicovitých (Poaceae), napr.: jačmeň (Hordeum vulgare), pšenica (Triticum aestivum), ovos (Avena sativa), raž (Secale cereale), tritikale (Triticosecale), kukurica (Zea mays), proso, ryža a veľké množstvo tráv.

V prirodzených podmienkach je vírus prenášaný pomocou hmyzích vektorov – vošiek. Prenos vírusov je možný všetkými vývinovými štádiami vošiek, perzistentným (trvalým) spôsobom. Hlavný vektor je voška čremchová (Rhopalosiphum padi). Skratky kmeňov sú vytvorené kombináciou začiatočných písmen latinských rodových a druhových pomenovaní hlavných prenášačov a končia prvým písmenom slova vírus: PAV prenáša voška čremchová (Rhopalosiphum padi) a voška ovsená (Macrosiphum /Sitobion/ avenae), zriedka voška kukuričná (Rhopalosiphum maidis), Shizaphis graminum a Diuraphis noxia. MAV prenáša voška ovsená (Macrosiphum /Sitobion/ avenae), zriedka voška čremchová (Rhopalosiphum padi), Rhopalosiphum maidis, Shizaphis graminum a Metopolophium dirhodum. SGV prenáša Shizaphis graminum, čiastočne voška ovsená (Macrosiphum /Sitobion/ avenae), voška čremchová (Rhopalosiphum padi), voška kukuričná (Rhopalosiphum maidis). RMV prenáša voška kukuričná (Rhopalosiphum maidis), nepravideľne voška ovsená (Macrosiphum /Sitobion/ avenae), voška čremchová (Rhopalosiphum padi), Shizaphis graminum. RPV prenáša voška čremchová (Rhopalosiphum padi), nepravideľne Shizaphis graminum, zriedka voška kukuričná (Rhopalosiphum maidis) a voška ovsená (Macrosiphum /Sitobion/ avenae). Vírus je mechanicky neprenosný, neprenáša sa osivom, pôdou, peľom, ani kontaktom medzi rastlinami, ani mechanicky.

Prejav príznakov závisí od kmeňa vírusu, od druhu hostiteľskej rastliny, citlivosti odrody, kondície a vývojového štádia porastu (čím sú rastliny skôr infikované, tým výraznejší je symptomatický prejav a tým väčšie sú straty na výnosoch zrna). Charakteristickými prejavmi sú farebné zmeny a zakrpatený rast, nejednotný vývoj porastu. Koreňová sústava infikovaných rastlín je slabo vyvinutá, rastliny sú oslabené, môže sa objaviť väčší počet odnoží (silné odnožovanie), netypicky vzpriamené postavenie rastlín. Listy majú oslabenú schopnosť fotosyntézy, môžu sa objaviť sa škvrny a po 1 až 3 týždňoch začínajú žltnúť listy od špičky a okrajov listov (pozdĺž listovej žilnatiny) do zlatožlta až oranžova, pričom spodná časť listu najprv ostáva zelená, neskôr zožltne celá čepeľ. Často pozorujeme poruchy metania, klasy zostávajú v pošve, vzpriamenejšie, hrubšie, tuhšie, hluché a nevyvinuté, tvorba zadinového zrna. Zrno je horšej kvality, menšej hmotnosti (nižšie úrody) a môže byť ovplyvnená jeho klíčivosť. Klasy napadnutých rastlín bývajú veľmi skoro napadnuté sekundárnymi parazitmi. Napadnuté rastliny sú náchylnejšie na prienik sekundárnych patogénov (huby, baktérie) a je zvýšený vplyv abiotických prvkov prostredia. Kmene BYDV sa líšia agresivitou pôsobenia na hostiteľské rastliny a intenzitou príznakov. Najsilnejší prejav príznakov spôsobuje kmeň PAV. Tento kmeň je najagresívnejší, stály a vyskytuje sa najčastejšie. Infekcia kmeňa MAV má stredne silné príznaky. Medzi menej agresívne, nestabilné sérotypy s miernymi príznakmi patria kmene CYDV-RPV, BYDV-RMV, BYDV-PAS.

Typické príznaky BYDV na niektorých hostiteľských rastlinách:

• jačmeň: žlté zafarbenie listov, škvrnitosť (chlorotické symptómy na listoch), zúbkovanie (trhanie) okrajov listov, netypické postavenie rastlín
• ovos: listy oranžové až charakteristicky červené, skrúcanie listov do závitu
• pšenica: chloróza, žltnutie a červenanie listov, skrúcanie listov do závitu
• raž, tritikale: žltnutie a červenanie listov
• kukurica: nápadné červenanie nižších listov, karmínová pruhovitosť, na špičkách a okrajoch starších listov kukurice sa vytvárajú žlté, červené až fialové škvrny, zhoršená tvorba palíc, často bez symptómov trávy: červenanie a žltnutie listov, aj bez symptómov.

K primárnej infekcii dochádza na jeseň cicaním prenášačom vírusu na rastlinách. Dochádza k výmene infikovaných štiav medzi škodcom a hostiteľom. Najnáchylnejšie rastliny k infekcii sú mladé rastliny do fázy tretieho listu. Rastliny po infekcii sú už nevyliečiteľné. Pri silnej infekcii porastu ozimín (30 až 50 %) je doporučené, pre zníženie rizika šírenia viróz v nasledujúcom roku, porasty zaorať a zvoliť náhradnú plodinu pre vektora nehostiteľskú.

Faktory posilňujúce infekcie BYDV a WDV:

• suchá a teplá jeseň, teplá mierna zima bez mrazivých dní, časté striedanie mrazov a tepla ň
• premnoženie vektorov na jeseň a jar v susedných porastoch (kukurica v čase dozrievania je výrazný rezervoár vošky čremchovej), v divorastúcich a burinných trávach
• nedostatok živín.

Škody na úrode závisia od kmeňa vírusu (časté sú aj zmesné infekcie viacerých kmeňov vírusov), populácie vektora, vývojového štádia infikovaných rastlín, kondície, citlivosti odrody, od klimatických podmienok a i.

Chemická ochrana je možná iba nepriama

• morenie osiva systémovými insekticídnymi prípravkami, postrek a likvidácia vektorov v ranných vývojových fázach (2 – 4 pravých listov) už pri prvom nálete. Množenie vektorov viróz sledovať predovšetkým v prípadoch, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá, suchá dlhšia jeseň, podobne aj skoro na jar a porast chemicky ošetrovať ihneď pri ich prvom zistení
• chemicky, prípadne mechanicky likvidovať jednoklíčnolistové buriny v okolí porastov obilnín, ako zdroje infekcie.

Preventívne agrotechnické opatrenia:

• najzraniteľnejšie obdobie vegetácie rastlín letovou aktivitou vektorov je štádium 2 - 3 pravých listov do vytvorenia 5 - 7 pravých listov, cca 8 - 10 týždňov po vzídení, preto neskoršia sejba ozimín oproti agrotechnickému štandardu a jarné obilniny siať čo najskôr, aby porasty boli zdatnejšie pri jarnom prelete prenášačov
• likvidácia zeleného mostu - výdrv likvidovať podmietkou a hlbokou orbou ešte pred vzídením, aj trávnatých porastov susediacich s vysiatymi obilninami (zdroje vektorov)
• správna agrotechnika, výživa, hnojenie, kultivácia, vodný režim a i.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti