Úvod / Informácie / Ochrana rastlín / Odborné články

Cystotvorné nematódy – paraziti mnohých druhov rastlín

18-10-2017
Ing. Marek Renčo, PhD.; Ing. Andrea Čerevková, PhD.; Mgr. Jana Ondeková | renco@saske.sk
Parazitologický ústav SAV, Košice

Parazitické háďatká rastlín (nematódy) sa vyskytujú vo všetkých poľnohospodárskych oblastiach sveta. Existuje niekoľko foriem parazitických háďatiek rastlín, líšiace sa najmä špecifickými fázami v ich vývinových cykloch, miestom a spôsobom ich parazitovania, symptómami napadnutia a podobne.

V predchádzajúcom článku sme písali o tzv. hrčkotvorných háďatkách patriacich do rodu Meloidogyne. Mnohé z nich sú významný paraziti desiatok druhov poľnohospodárskych plodín, najmä však koreňovej zeleniny, rajčiakov, uhoriek a pod. V tomto príspevku sa venujeme ďalšej významnej skupine parazitických háďatiek rastlín, tzv. cystotvorným druhom. Podobne ako hrčkotvorné druhy háďatiek, aj cystotvorné patria k endoparazitom, teda parazitujú a vyvíjajú sa v pletive koreňa hostiteľskej rastliny. Avšak samička cystotvorných druhov po oplodnení nekladie vajíčka do želatínového vaku, ktorý ostáva v pletive koreňa, vďaka ktorému vznikajú na koreňoch typické hrčky (hrčkotvorné druhy), ale tvorí cystu (obr.1), táto trčí z koreňa (obr.2), po dozretí zhnedne a uvoľní sa do pôdy. Cysta je vlastne telo samičky, ktorá po ukončení produkcie vajíčok ktoré ostávajú v jej tele zahynie.

Obr. 1: Cysta háďatka rodu Heterodera plná vajíčok a lariev parazita

Obr. 1: Cysta háďatka rodu Heterodera plná vajíčok a lariev parazita
foto – Marek Renčo

Obr. 2: Cysty háďatka zemiakového na koreni zemiaku v procese dozrievania

Obr. 2: Cysty háďatka zemiakového na koreni zemiaku v procese dozrievania
foto – Marek Renčo

Obal cysty je relatívne pevný, chráni vajíčka a v nich vyvinuté larvy prvého štádia pred poškodením napr. počas zimy, v neprítomnosti vhodného hostiteľa a podobne. V cyste sú takto schopné vajíčka a larvy prežiť 10 aj viac rokov. Za priaznivých podmienok prostredia a prítomnosti hostiteľa (jar) sa z vajíčok liahnu larvy druhého štádia, opúšťajú cystu cez vulvárny otvor bývalej samičky, styletom (ústnym bodcom) prepichnú pletivo koreňa, vnikajú do koreňa kde cicajú šťavu z buniek a vyvíjajú sa do dospelosti (obr. 3).

Obr. 3: Vývinové štádium háďatka v pletive koreňa

Obr. 3: Vývinové štádium háďatka v pletive koreňa
foto – Marek Renčo

Vzhľadom na fakt, že parazitické háďatká rastlín svojou činnosťou poškodzujú najčastejšie pletivo a bunky koreňa hostiteľa, dôjde k jeho poškodeniu, rastlina nevie prijímať vodu a živiny z pôdy, vädne a hynie. Ak opatrne vytiahneme rastlinu z pôdy, korene umyjeme, na čiernom podklade môžeme biele cysty vidieť aj voľným okom (obr.2). Napadnutie rastlín sa najčastejšie prejavuje kruhovým vypadávaním rastlín v poraste, zakrpateným vzrastom rastlín, u cukrovej repy hovoríme o tzv. fúzatosti repy (obr. 4).

Obr. 4: Buľvy cukrovej repy poškodené háďatkom repným

Obr. 4: Buľvy cukrovej repy poškodené háďatkom repným
foto – Marek Renčo

Doteraz bolo celosvetovo opísaných 114 cystotvorných druhov háďatiek. Väčšina z nich (82) patrí do rodu HeteroderaGlobodera (12). Práve niektoré druhy z týchto rodov sú považované za ekonomicky najvýznamnejšie spôsobujúce straty na úrode pestovaných plodín v mnohých krajinách sveta. Z nich druhy ako H. avenae – háďatko ovsené, parazit obilnín a kukurice; H. schachtii – háďatko repné, parazit cukrovej repy, paradajok, karfiolu a podobne; H. humuli – háďatko chmeľové, parazit chmeľu; G. rostochiensis G. pallida – háďatká zemiakové, parazity zemiakov ale aj paradajok, boli zaznamenané aj na území Slovenska.

Na rozdiel od hrčkotvorných druhov, cystotvorné háďatká majú často veľmi špecifický okruh hostiteľských rastlín, preto aj ochranné opatrenia sú jednoduchšie, napríklad v prípade osevného postupu. Avšak vzhľadom na to, že vajíčka prežijú v pôde v cyste viac rokov, zaradenie pre nich vhodného hostiteľa na daný pozemok sa odďaľuje. Samozrejme, všetko závisí od druhu háďatka, preto správna identifikácia je základom pre aplikáciu tejto preventívnej metódy regulácie ich populácie v pôdach.

Ako ochranné opatrenie do úvahy pripadá aj pestovanie odrôd hostiteľských rastlín rezistentný voči danému druhu háďatka, ktorých je na trhu dnes dostatok, tu však už musíme počítať s vyššími finančnými nákladmi, podobne ako pri aplikácii chemických nematocídov. U nás je povolené ošetrenie  pôdy  prípravkom Basamid. Dostatočná výživa rastlín podmieňuje dobrý zdravotný stav rastlín, ktoré sú potom schopné odolávať aj silnejšej invázii háďatiek. Tento spôsob je však podobne ako pri pestovaní rezistentnej odrody finančne náročnejší spojený s aplikáciou minerálnych hnojív, nehovoriac o ich negatívnom vplyve na kvalitu pôd a spodných vôd.

V tomto smere je však výhodnejšia, menej nákladná a životné prostredie menej znečisťujúca aplikácia organických hnojív. Rozkladom organickej hmoty (komposty, maštaľný hnoj a pod.) sa do pôdy uvoľňujú látky, ktoré pôsobia na háďatká toxicky. Organická hmota obsahuje veľa baktérií, húb a plesní, ktoré tiež môžu zabíjať vajíčka a larvy háďatiek priamo v cyste. Na tomto princípe sú založené aj biologické metódy regulácie napr.  aplikácia parazitických mikroogranizmov, vírusov, baktérií, parazitických húb, dravých háďatiek či rôznych látok rastlinného pôvodu tzv. fytoncídov a to priamou aplikáciou do pôdy.

Ničenie burín je tiež dôležité nakoľko mnohé druhy parazitických háďatiek sa počas neprítomnosti hostiteľskej rastliny dokážu rozmnožovať na koreňoch burín, najmä botanicky príbuzných rastlín a tak prežívať mnoho rokov. Pri podozrení na výskyt niektorého z parazitických druhov nematód je možné zaslať celé korene rastlín aj s pôdou do nášho laboratória, kde urobíme analýzy vzoriek a potvrdíme prípadne vyvrátime jeho prítomnosť a navrhneme ochranné opatrenia.

Táto práca vznikla za finančnej podpory projektu “Centrum excelentnosti pre parazitológiu” (kód ITMS: 26220120022) na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. (1.0).