Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Ovocie

Moderné typy výsadieb - všeobecná charakteristika, vybrané typy rezu, štíhle vreteno jabloní

05-09-2016
Ing. Eduard Pintér, PhD. | eduard.pinter@gmail.com
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva

V súčasnosti je pre intenzívne výsadby ovocných drevín (na rozdiel od extenzívnych výsadieb) typický najmä veľký počet stromov na jednotke plochy, podľa potreby intenzívne využívanie závlahy a hnojenia (často vo forme hnojivej kvapkovej závlahy - fertigácia) a ochrana rastlín pred škodlivými abiotickými a biotickými faktormi (podľa možnosti na základe signalizácie výskytu chorôb napr. podľa priebehu počasia - meteorologických prvkov, najmä zrážok, teploty, dĺžky ovlhčenia listov; v prípade škodcov napríklad na základe odchytu pomocou feromónových lapačov).

Ovocná výsadba broskýň v tvare štíhle vreteno

Ovocná výsadba broskýň v tvare štíhle vreteno. Príkmenný pás ošetrený herbicídom. V príkmennom rade voľne ležiaca hadica kvapkovej závlahy. Medziradie s vegetačným pokryvom kosené podľa potreby. V medziradí parafínové sviece používané ako protimrazová ochrana.

Stromy majú menšiu veľkosť (menší objem koruny) čo je dané použitím slaborastúcich podpníkov (ktoré sú vyšľachtené – vyselektované prakticky už pre každý druh ovocných drevín). Nevýhodou slaborastúcich podpníkov – najmä v prípade jabloní kde sa používa najmä podpník M9 a pri hruškách dula (MA, MC) – je slabé ukotvenie stromu v pôde a z toho vyplývajúca nutnosť oporného systému (buď vo forme oporného kolu pri každej rastline, rôznych typov drôtenky alebo ich kombinácia). Slaborastúce podpníky vyžadujú kvalitné – úrodné pôdy s požadovanými chemickými i fyzikálnymi vlastnosťami (stredne ťažké pôdy; černozeme, čiernice, hnedozeme, fluvizeme; bez skeletu, dostatočne hlboké) a kvalitnú predvýsadbovú prípravu pôdy. Slaborastúce podpníky majú plytký koreňový systém a preto sú citlivejšie na vlahový deficit (a to počas celého vegetačného obdobia, nielen v období rastu plodov – t.j. vyžadujú doplnkovú závlahu; obdobne ako v oblastiach kde sa zrážky vyskytujú častejšie a ich úhrn je zvyčajne väčší ako u nás – napr. v Holandsku, Belgicku alebo Rakúsku či Taliansku v oblasti Álp), výraznejšie im konkurujú o živiny a vodu buriny, trávy či podplodiny a môžu ich poškodiť silnejšie zimné mrazy. Výhodou je, že v rámci predvýsadbovej prípravy pôdy nie je potrebná rigolácia - zvyčajne stačí hlboká orba (kombinovaná s podrývaním). Ďalšou výhodou je, že živiny (hnojivá) stačí zapravovať relatívne plytko do pôdy. V zahraničí sa s cieľom ochrany životného prostredia a šetrenia finančných prostriedkov využíva hnojivá závlaha v blízkosti kmienikov a hnojivá sa aplikujú tiež len do príkmenných pásov. V pokusných výsadbách sa skúša systém, pri ktorom sa najprv v stanovených vzdialenostiach (budúcich radoch) vyhĺbia dostatočne hlboké rigoly - brázdy, na ktorých dno sa umiestni dostatočne pevná geotextília, následne sa na ňu nasype pôda, resp. substrát s požadovaným obsahom živín do ktorej sa vysadia stromčeky a okraje textílie sa nakoniec umiestnia takmer ku kmienikom stromčekov – koreňový systém sa nachádza v „uzavretej zóne - je uzatvorený“ kde sa dodávajú voda a živiny vo forme kvapkovej závlahy a textília zároveň bráni rastu burín v príkmennom páse.

Menšia veľkosť stromu znamená, že strom nemá veľký objem kmeňa a kostrové konáre - asimiláty sa využijú na tvorbu úrody (nie „dreva“). Menší objem koruny znamená lepšie osvetlenie a prevzdušnenie vnútra koruny (čo podporuje fotosyntézu, vyfarbovanie plodov a zároveň urýchľuje oschnutie listov, letorastov, plodov a tým sa vytvárajú menej vhodné podmienky pre šírenie napr. hubových chorôb), umožňuje zvyčajne kvalitnejšiu aplikáciu postrekov (rovnomernejšie do celého objemu koruny - či už listovej výživy alebo pesticídov), zjednodušuje ošetrovanie koruny (zimný resp. predjarný rez ale aj letný rez) a zber plodov. Uvedené však neplatí v súčasnosti v plnej miere, pretože ekonomická situácia a vysoké investičné náklady (potreba väčšieho počtu výsadbového materiálu – zdravého a kvalitného - na jednotku plochy; vyššia cena atraktívnych podľa možnosti proti hospodársky najvýznamnejším chorobám prípadne škodcom odolných odrôd; používanie nákladných závlahových systémov ale aj napr. protikrúpových sietí všeobecne či protidažďových fólii v prípade čerešní) nútia pestovateľov dosahovať väčšie úrody kvalitného ovocia čo je možné zabezpečiť nárastom výšky stromov. V minulosti konečná výška štíhleho vretena jabloní bola 2,2-2,5 m v prípade zberu „zo zeme“; neskôr 2,5-3 m pri zbere s použitím systému „vláčikového zberu“ kedy sú palety na ovocie na minivlečkách kde sa zberač môže postaviť a tak pozbiera aj plody nachádzajúce sa vo väčšej výške a v súčasnosti je konečná výška 3,5 m i viac – takmer po ochrannú sieť pred krúpami, ktorá je umiestnená zvyčajne vo výške 4-4,5 m nad povrchom pôdy. Vzhľadom na skutočnosť, že z fyziologického hľadiska najintenzívnejší je rast v hornej časti koruny (najsilnejšie prírastky majú koncové letorasty – výhonky a to najmä stredník; a najslabší je rast v spodnej časti koruny) a že sa zväčšila výška stromu dochádza k zatieneniu spodnej časti koruny, kde sa netvoria nové prírastky (resp. len slabé a v nedostatočnom množstve) ani rodivý obrast a výsledkom je „vyhoľovanie“ bázy koruny a „presun“ rodivosti smerom hore. Oproti klasickej – najčastejšie používanej drôtenke s 3 radmi „vodiacich“ drôtov nad sebou v odstupe približne 0,60 m – zvyčajne vo výške 0,6 m, 1,2 m a 1,8-2 m (na spodnom drôte - vo výške 0,5-0,6 m je často fixovaná hadica kvapkovej závlahy a pretože nie je žiadúce z hľadiska výskytu a šírenia najmä hubových chorôb zvlhčovanie listovej plochy pod takto umiestnenou hadicou by sa nemala nachádzať listová plocha) je potrebný minimálne ešte jeden ďalší „vodiaci“ drôt. Samozrejme komplikuje sa aj zber plodov z vrcholovej časti koruny, kde sú vzhľadom na pomer medzi počtom plodov a listovou (asimilačnou) plochou najkvalitnejšie plody.

Výsadbový materiál by mal byť zdravý (podľa možnosti bezvirózny – VF alebo aspoň testovaný na prítomnosť hospodársky najvýznamnejších vírusových, mykoplazmových a im podobných chorôb – tzv. testovaný výsadbový materiál – VT), s kvalitným koreňovým systémom a podľa možnosti s predčasným obrastom alebo zapestovanou korunkou, aby podľa možnosti čo najskôr vstúpil do rodivosti. V minulosti sa najčastejšie vysádzali v prípade jadrovín tzv. hrotiaky alebo špičiaky - t.j. očkovance resp. vrúbľovance, ktoré majú len jeden výhon – stredník; čiže sú bez bočného obrastu (niektoré odrody jabloní v ovocnej škôlke prakticky netvoria bočný obrast, t.j. výhonky vyrastajúce zo stredníka ani v prípade zaštipovania terminálnej listovej ružice, ani po zárezoch do kôry nad púčikmi či aplikácii fytohormónov). Niekedy sa ako výsadbový materiál používali resp. môžu použiť okuláty resp. kopuláty (t.j. podpník s ujatým očkom resp. vrúbľom). Výsadba hrotiakov resp. okulátov i kopulátov je za určitých okolnosti výhodná – napr. ak pestovateľ predpokladá, že v 1. roku po vysadení nebude mať dostatok času na dôkladnejšie ošetrovanie novozaloženej výsadby (ako je to potrebné v prípade výsadby napr. stromčekov so zapestovanou korunkou, kde môže byť napríklad potrebné vyväzovanie, ohýbanie, rez) resp. predpokladá, že nebude mať dostatok pracovníkov na ošetrovanie novovysadenej výsadby.

V prípade jesennej výsadby stromček s predčasným obrastom resp. zapestovanou korunkou a to aj v prípade jadrovín zvyčajne vytvorí prvé plody, ktoré sú zvyčajne veľmi kvalitné hneď nasledujúce vegetačné obdobie (nasledujúci rok) a v prípade jarnej výsadby v tom istom roku (čiže v prípade jesennej výsadby jesennej či zimnej odrody sa prvé plody zberajú v čase zberovej zrelosti hneď nasledujúcu jeseň; v prípade jarnej výsadby sa prvé plody zberajú na jeseň toho istého roka). Niektorí pestovatelia v zahraničí aj v prípade výsadby stromčekov so zapestovanou korunkou v 1.roku prípadne prvých dvoch rokoch zámerne odstraňujú kvety resp. násadu plôdikov (lebo časť asimilátov sa spotrebujú rastom plodov a deta nemôžu byť použité na rast vegetatívnych častí stromu (letorastov), pretože za prvoradý cieľ v 1.roku resp. prvých dvoch rokoch pestovania považujú čo najskoršie vytvorenie vhodne formovanej korunky – t.j. vyplnenie priestoru najmä v rade (ktorý je daný sponom výsadby) korunkou, čím predpokladajú v konečnom dôsledku súhrnne väčšiu (a minimálne rovnako kvalitnú) úrodu ovocia.

V prípade jadrovín – najmä jabloní sa mnohí pestovatelia podľa možnosti snažia vysádzať dvojročný stromček s jednoročnou korunkou tzv. knip. Výhodou knipu je dobrá ujateľnosť (dvojročný koreňový systém je dobre vyvinutý), nižšie náklady na rez po vysadení (v prípade potreby sa preriedi korunka); nevýhodou sú hneď od začiatku pestovania vysoké požiadavky na dostatok vody a živín.

Mladý stromček (knip)

Mladý stromček (knip) – výborný výsadbový materiál pre tvar štíhle vreteno – korunka je tvorená dominantným vzpriamene rastúcim terminálnym výhonom a väčším počtom so stredníka horizontálne rastúcich bočných výhonov.

Voľba vhodného sponu je veľmi dôležitá. V moderných výsadbách je vzdialenosť radov stromov primárne daná najmä šírkou používanej mechanizácie. Príliš úzke medziradie spôsobí, že dochádza k poškodzovaniu plodov prípadne iných častí stromu napr. prejazdom traktora resp. prejazd techniky je komplikovaný. V prípade plánovania väčšej výšky stromov je potrebná – z dôvodu zabránenia vzájomnému tieneniu – primerané zväčšenie medziriadkovej vzdialenosti. Rady je najvhodnejšie orientovať z hľadiska osvetlenia korún v smere sever – juh.

V prípade príliš veľkej vzdialenosti stromov od seba v rade v prípade stromov s kužeľovitým resp. ihlanovitým tvarom koruny bude priestor medzi stromami nevyužitý (aj medzi spodnými časťami korún dvoch susedných stromov bude voľný priestor, kde sa nebude tvoriť úroda).

V prípade, že stromy v rade sú vysadené bližšie k sebe ako je vhodné dôjde (ak tomu nezabránime) k „prekrytiu“ korún – spodné časti korún susediacich stromov sa budú navzájom tieniť a výsledkom bude aj „vyhoľovanie“ bázy a vnútra korún. Prekrývanie („prekríženie“) konárov sa dá využiť v prípade jadrovín pri pestovaní v tvare palmiet (plošných tvarov), kedy sa vykonáva tzv. živé viazanie – výhony sa obtočia okolo seba (na spôsob korbáčika), časom dôjde k zrasteniu a výsledkom je spevnenie kostry korún.

V prípade nadmerného prekrývania korún (tienia sa) je riešením rez prekrývajúcich sa konárov – zvyčajne sa používa skracovanie rezom na prevod, t.j. na vhodne rastúci bočný konár. V prípade silného rezu však strom reaguje opäť silným rastom a následne sa javí potreba ďalšieho rezu – dochádza k „zacykleniu“. Stromy silno rastú aj vtedy, keď majú dostatok vody a živín, ale z určitého dôvodu (napr. poškodenie mrazom) nemajú plody. Riešením je uplatňovať letný rez – t.j. rez (skracovanie, odstraňovanie letorastov), ktorým sa odstraňuje listová plocha a preto sa tvorí menej asimilátov a dochádza k oslabeniu rastu.

V moderných výsadbách sa uplatňujú rôzne typy rezu. Veľmi dôležitý je dvojstupňový sektorový rez (DSR).

Pri DSR sa výhonky skracujú na vrchný (vnútorný) púčik s následným rezom rozkonáreného útvaru na prevod na vhodný bočný výhonok. Z posledného ponechaného púčika sa vytvorí silný vzpriamený prírastok. Druhý prírastok od konca konára vyrastajúci zvyčajne zo spodnej strany konára je dostatočne silný, ale rastie šikmo až vodorovne (smerom von z koruny) a ďalšie konáriky na spodnej strane sú slabšie, v prípade jadrovín sa často menia na konáriky rodivého obrastu. Slabšie výhonky sa tvoria aj na hornej strane konárika. Po 1.stupni (rez na vnútorný púčik) nasleduje 2.stupeň rezu spočívajúci v odstránení vzpriameného prírastku vytvoreného z koncového horného púčika rezom na prevod na prírastok vyprodukovaný niektorým z niektorých z púčikov na spodnej strane konárika, ktorý ma mierne šikmú, niekedy previslú polohu. Druhý stupeň rezu sa realizuje v priebehu leta po miernom zdrevnatení letorastov (najmä pri kôstkovinách) alebo na jar nasledujúceho roka, no môže sa oddialiť aj o 1-2 roky. Výhonok ponechaný po 2.stupni rezu nevyžaduje ohýbanie a vyväzovanie, svojou polohou vytvára predpoklady pre slabší rast a bohatšie zakladanie kvetných púčikov a vďaka lepším svetelným podmienkam v korune sa konáre menej vyhoľujú.

Dvojsektorový spätný rez (DSR) na slivke

Dvojsektorový spätný rez (DSR) na slivke – materský výhon bol skrátený rezom na horný púčik – z tohto posledného púčika na hornej strane sa vytvoril silný vzpriamene rastúci výhon a z nasledujúceho nižšie postaveného púčika na spodnej strane sa vytvoril horizontálne rastúci výhon (výhon rastúci von z koruny).

Dvojsektorový spätný rez (DSR) – 2. etapa rezu

Dvojsektorový spätný rez (DSR) – 2. etapa rezu – vzpriamene rastúci koncový výhon sa spolu s časťou dvojročného dreva materského výhonu odrezal rezom na prevod – na vhodne – smerom von z koruny horizontálny rastúci bočný výhon. Potrebné je ešte úplne odstrániť (rezom na konárový krúžok zostávajúci vzpriamene rastúci výhon na vrchnej strane materského konára. Výsledkom bude otvorenie koruny a mena smeru rastu (z vertikálnej do horizontálnej polohy).

V prípade zatienenia spodnej časti a vnútra koruny (tvorbou vlkov vnútri koruny; tvorbou silno rastúcich letorastov v hornej časti koruny) je vhodné čo najskôr vykonávať tzv. letný rez. V prípade jadrovín sa môže vykonávať aj relatívne drastické vylamovanie letorastov resp. menších konárov, čím sa odstráni časť listovej plochy (zmenší sa asimilačná listová plocha – bude sa tvorí menej asimilátov) a zároveň sa vylomením vytvorí väčšia rana, ktorú má strom tendenciu hojiť kumulovaním asimilátov v mieste rany (asimiláty sa teda využijú na tvorbu hojivého pletiva a nie na vegetatívny rast letorastov). V prípade jabloní sa môže časť letorastov a vlky ošetriť pred začiatkom diferenciácie kvetných pukov (jún až koniec júla) špecifickými letnými rezmi - Lorettovým rezom, Pekrunovým rezom, Gaucherovým rezom. Týmito letnými rezmi sa okrem odstránenia časti asimilačnej listovej plochy (a tým oslabenia rastu) a presvetlenia koruny podporuje tvorba rodivého dreva. Letným rezom ošetrujeme len časť letorastov.

Lorettovým rezom (je to krátky letný rez vhodný pre odrody jadrovín tvoriacich kvetné púčiky na krátkom rodivom dreve; nie je vhodný pre odrody rodiace na dlhom dreve – Rubín, Topaz, Mutsu, Boscova fľaška) sa silnejšie bočné letorasty hrubšie ako 6 mm, majúce na báze listovú ružicu skrátia na pätku (z letorastu ostane čapík dlhý približne 10-15 mm). Na báze pätky sa nachádzajú menej vyvinuté púčiky, ktoré sa začnú rýchlejšie vyvíjať – môžu z nich vyrásť slabšie letorasty, na ktorých sa môžu diferencovať kvetné púčiky. Ak sa vytvorí na pätke viac sekundárnych letorastov, potom sa jeden môže ponechať bez ošetrenia (vybuduje sa z neho bočný konárik alebo sa ak nie je potrebný predjarným rezom úplne odstráni) a ostatné sa opäť skrátia na pätku.

Lorettov rez sa môže použiť aj na čerešniach – ošetrujú sa ním konkurenčné letorasty v hornej časti stredníka, konkurenčné letorasty bočných konárov a silnejšie bočné letorasty (tým sa obmedzuje predlžovanie konára čiže nedochádza k zväčšovaniu koruny). Vykonáva sa po zbere čerešní až do konca júla a jeho výsledkom je tvorba brachyblastov (krátkeho rodivého dreva) s niekoľkými kvetnými púčikmi, na vrchole ktorého je rastový púčik, z ktorého sa môže vytvoriť silnejší letorast (ten sa ošetruje tiež Lorretovým rezom).

Pekrunov a Gaucherov rez (dlhé letné rezy) sa používa na ošetrenie silných bočných letorastov (dlhých minimálne 15 cm), ktoré sa skrátia za 3.-5. dobre vyvinutým listom. Vo vrchnej časti zvyšku letorastu dochádza k prebúdzaniu púčikov – tvoria sa bočné sekundárne letorasty (vzniká rozkonárenie), ktoré sa skráti rezom na prevod na najnižší sekundárny letorast, ktorý sa zaštipne za 2.-4. listom (Guacherov rez) alebo sa všetky sekundárne letorasty nechávajú a zaštipnú sa za 1.-3.listom. V prípade opätovného rozkonárenia sa zaštipne ešte raz – terciárny letorast sa skráti za najspodnejším púčikom.

Pri marhuliach sa používa Šittov rez, ktorým sa ošetrujú silnejšie rastúce mladé stromy (s predlžujúcimi výhonmi dlhými aspoň 0,5 m). Cieľom je dosiahnuť dlhšie obdobie kvitnutia podporou tvorby rodivého dreva v 2.rastovej vlne. Kvetné púčiky na tomto dreve kvitnú o niekoľko dní neskôr ako puky na častiach výhonov vytvorených v 1.rastovej vlne. Predchádza sa ním aj tvorbe dlhých konárov bez rozkonárení. Šittov rez sa vykonáva v 1.polovici júna (pred začiatkom 2.rastovej vlny), v rokoch so skorším nástupom vegetácie skôr. Silnejšie letorasty (dlhšie ako 0,5 m) sa skrátia o 1/3 až 2/3 dĺžky, čo spôsobí tvorbu niekoľkých silnejších druhotných letorastov s väčším uhlom odklonu, z ktorých sa pri jarnom reze (najlepšie však už v priebehu leta) vyberie najvhodnejší (z hľadiska smeru rastu), ostatné sa odstránia.

V praxi sa používajú v intenzívnych výsadbách ako pestovateľský tvar najmä rôzne modifikácie vretena a výnimočne aj niektoré plošné prípadne priestorové tvary.

V prípade jabloní sa používa najmä štíhle vreteno, systém Solax (solárna os), v zámorí HYTEC; v prípade hrušiek štíhle vreteno prípadne Marchandova zástava. V prípade kôstkovín sa najčastejšie používa vreteno ale v prípade broskýň sa často používa (aj vzhľadom na vysoké nároky na svetlo) kotlovitá koruna, prípadne pri slivkovinách, marhuliach sa môže tanierovitá koruna.

Štíhle a superštíhle vreteno jabloní a hrušiek. Spon výsadby je 3-4 m x 0,4-1,5 m. Vysádzajú sa najmä stromčeky s predčasným obrastom alebo 2-ročné stromčeky so zapestovanou korunkou (knip). Nutná je opora – drôtenka zvyčajne s minimálne 3 radmi drôtov (vo výške 0,6 m; 1,2 m; 1,8 m); v prípade superštíhleho vretena je vhodná individuálna opora pri každom stromčeku. Na stredníku sa nachádzajú špirálovito rozmiestnené viac-menej vodorovné konáre s rodivým obrastom (najspodnejší konár vyrastá zo stredníka vo výške 0,6 m) prípadne v hornej časti rodivý obrast priamo na stredníku. Využíva sa ohýbanie, dvojstupňový sektorový rez. Konáriky sa obmieňajú po 4-6 rokoch. Výška a šírka koruny sa udržuje rezom na prevod na vhodný výhonok bez jeho skracovania. Šírka steny (koruny) je približne do 1,5-2 m. Predpokladané úrody – v závislosti od odrody 20 t/ha a viac.

Pestovanie jabloní v tvare štíhle vreteno - trojriadkový systém

Pestovanie jabloní v tvare štíhle vreteno - trojriadkový systém. Na Slovensku i v zahraničí sa najčastejšie pestujú jablone v tvare štíhle vreteno jednoriadkovým systémom. Niektorý pestovatelia skúšajú dvojriadkový systém (jablone sú vysadené v trojuholníkovom spone) prípadne viacriadkovým spôsobom (záhonové pestovanie v 3 až 5 radov štíhleho vretena). Problémom je aplikácia ochranných prostriedkov, rez i zber plodov.

V prípade výsadby stromčekov s predčasným obrastom sa v 1.roku stredný výhonok (stredník) skracuje vo výške 0,9-1,2 m (0,4 m nad najvyšším bočným výhonkom); bočné výhonky rozložené do obvodu korunky sa v prípade potreby preriedia na 3-4 najvhodnejšie (všetky nevyhovujúce – vzpriamené, konkurenčné sa odrežú na konárový krúžok), skracujú sa minimálne (používa sa dvojstupňový sektorový rez; DSR) alebo sa vôbec neskracujú a vyväzujú sa do vodorovnej roviny. Odstraňuje sa všetok bočný obrast, ktorý sa nachádza nižšie ako 0,5-0,7 m nad zemou. V prípade výsadby knipov (so 4 a viac vodorovnými výhonmi) s dobrým koreňovým systémom a zabezpečenou závlahou nie je rez po výsadbe nutný. V prípade výsadby hrotiakov sa stredník skráti vo výške 0,9-1,2 m nad zemou (prípadný bočný obrast, ktorý sa nachádza nižšie ako 0,5-0,7 m nad zemou sa odstráni.

Počas vegetácie sa vykonáva len vylamovanie konkurenčných a nežiaducich - vzpriamene rastúcich letorastov. Nevyhovujúce letorasty sa vylamujú keď majú dĺžku 70-100 mm. Ostatné silnejšie rastúce letorasty sa koncom jari vyväzujú do vodorovnej polohy, v ktorej zdrevnatejú. Tenšie prírastky a konáriky, na ktorých sa nachádzajú kvetné púčiky sa nevyväzujú, pretože sa predpokladá ich ohnutie váhou na nich vytvorených plodov.

V 2.roku po výsadbe sa predlžujúci výhonok stredníka neskracuje, ak je príliš dlhý môže sa ošetriť rezom na prevod na vhodný kratší bočný výhonok, ktorý sa vyviaže do vzpriamenej polohy ako náhrada terminálneho výhonka. Ako základy ďalších bočných konárikov sa vyberú 3-4 bočné výhonky vyrastajúce zo stredníka pod väčším uhlom odklonu, ktoré sa neskracujú, alebo len veľmi plytko, s použitím DSR. Ak sa v lete neodstránili konkurenčné výhonky, potom sa odstránia jarným rezom kedy sa odstránia aj ostatné zahusťujúce výhonky (okrem 3-4, ktoré boli ponechané ako základ polokostrových konárov) z hornej časti stredníka. Takto sa postupuje každý rok až do dosiahnutia konečnej výšky stromu. Terminálny výhonok stredníka sa neskracuje, aby sa neprejavila regeneračná vlna v hornej časti koruny a netvorili sa silné konkurenčné a regeneračné výhonky. Terminálny výhonok stredníka sa skracuje ak strom rastie slabo (predlžovacie prírastky kratšie ako 0,3 m), po ukončení budovania stredníka, ak sa používa rez klik. Neskracujú sa ani ostatné výhonky, lebo by sa tým podporila lokálne regeneračná vlna, hrubnutie konárov. Na podporu dobrých uhlov odklonu možno použiť vylomenie mladých letorastov vyrastajúcich zo 4-5 najvyššie postavených púčikov pod vrcholom terminálu v období, keď dosiahnu dĺžku 70-100 mm.

V prvých rokoch je potrebné zabezpečiť dominanciu stredníka a podporiť vitalitu najnižšie položených konárikov a rovnováhu medzi rastom a rodivosťou.

Štíhle vreteno - dominancia stredníka

Štíhle vreteno - dominancia stredníka. V prípade štíhleho vretena musí dominovať stredník – v prípade väčšieho počtu silných výhonov na vrchole sa robí rez na prevod – vrcholová časť sa skráti na vhodný bočný výhon tak aby prebral funkciu stredníka. Krátke bočné vodorovne rastúce výhony sa nechávajú bez rezu – na ich konci sa často nachádza zmiešaný púčik takže sa tu vytvoria kvety a následne plody, ktoré tiež aspoň čiastočne utlmia rast v hornej časti koruny.

V prípade použitia rezu klik sa výhonky, s ktorými sa neráta pri budovaní sa skracujú hlboko – na 2-4 púčiky. V dôsledku toho na čapíku vznikajú hustejšie rozkonárenia (ktoré treba ošetrovať, aby v korune bol dostatok svetla) ale netvoria sa silné obrastové konáre, ktoré by pri hlbokom skracovaní tvorili vlky. Nad silnejšími konármi spodného poschodia sa necháva tzv. okno – priestor pre vzpriamene rastúce letorasty tvoriace sa po reze.

Bočné konáriky sa po dosiahnutí veku 5 rokov, keď klesá ich vitalita a mohla by poklesnúť kvalita ovocia nahrádzajú novými vitálnymi výhonkami, pričom sa vyrodený konárik reže na konárový krúžok, v prípade hustejších korún stromčekov v dobrej kondícii sa môžu konáriky vylamovať. Môže sa použiť aj rez (skrátenie) na krátky (10 mm) kýpeť a následne využiť vytvorené vlky ako náhradu odstráneného konárika.

Výsadby hrušiek – vybrané parametre

typ výsadby a podpník
odrody silno rastúce
odrody stredne silno rastúce
stenová výsadba – štíhle vreteno
dula (MA, MC)
4 x 2,5-3 m
3,5 x 2,0-2,5 m
Marchandova zástava
3,5-4 m x 2,5-3 m
3-3,5 m x 1,5-2,5 m

Predpokladaná životnosť výsadby štíhleho vretena hrušiek na dulovom podpníku 15-20 rokov. Predpokladaná priemerná úroda – v závislosti od odrody 20 t/ha.

Marchandova zástava je palmeta so šikmým stredným konárom a bočnými konármi rovnomerne obrastenými rodivým obrastom. Konáre na hornej strane stredného konára sa vyväzujú v 90o uhle a väčšom oproti osi stredného konára. Na spodnej strane stredníka sa nachádzajú len slabé konáre vedené vodorovne alebo mierne dole. Využíva drôtenku so 4 drôtmi umiestnenými od výšky 0,5-0,6 m v odstupoch od seba 0,4-0,45 m.

Výsadba čerešní – stenová výsadba (vreteno) – vybrané parametre

podpník
odrody stredne silno rastúce
odrody silno rastúce
Colt
5-6 m x 4 m
5-6 m x 5 m
P-HL-A,B,C; GiSeLa
4-5 m x 2-3,5 m
5 m x 4 m

Štíhle vreteno čerešní + protidažďová ochrana

Intenzívna výsadba čerešní pestovaných v tvare štíhle vreteno + protidažďová ochrana

Príkmenný pás – herbicídny úhor, medziradie – kosené zatrávnenie. Konštrukcia so zrolovanou protidažďovou fóliou (obdobou je pritikrúpová ochrana) - vo výške približne 4 m nad zemou. Protidažďové fólie sa roztiahnu v prípade výskytu dažďa prípadne krúp – cieľom ochrany pred dažďom je zabrániť prudkému prijatiu vody koreňmi stromov ale aj priamo cez plody, ktoré vedie v odobí dozrievania plodov k ich praskaniu a tým aj zníženiu kvality ovocia (a tým aj predajnej ceny ovocia) prípadne až úplnému znehodnoteniu plodov (v dôsledku úplného prasknutia plodov a infekcie zvyčajne hubovými patogénmi).

Výsadba marhúľ – vybrané parametre

typ výsadby
podpník
odrody stredne silno rastúce
odrody silno rastúce
stenová výsadba (štíhle vreteno)
marhuľový semenáč, myrobalán
4,5 m x 3 m
5 m x 3 m
St.Julien
4,5 m x 2,5 m
4,5 m x 3 m
pásová výsadba (štvrťkmeň)
marhuľový semenáč, myrobalán
5-6 m x 3-4 m
5,5-6 m x 4-5 m
St.Julien
5 m x 3 m
5-5,5 m x 3,5 m

V ťažkých pôdach je vhodnejšie používať slivkové podpníky zvyčajne v širšom spone.

Výsadba broskýň – vybrané parametre

typ výsadby
podpník
odrody
pásová výsadba sploštených vretien
stredne silno rastúce
4,5 m x 2,5 m
silno rastúce
5 m x 2,5 m
pásová výsadba nízkokmeňov s dutou korunou
stredne silno rastúce
5 m x 3-4 m
silno rastúce
5,5-6 m x 3-4 m

Výsadba sliviek – vybrané parametre

typ výsadby
podpník
spon
výška stromov
šírka pracovnej uličky
nízke tvary (vreteno)
St. Julien A, Pixi, myrobalán
4,5-5 m x 2-3 m
2,5 m
1,5-2 m
štvrťkmeň
myrobalán, MY-KL-A
6-7 m x 4-5 m
4,5 m
2,5 m