Vrátia sa slovenské odrody fazule medzi našich pestovateľov?
Strukoviny tvoria rozsiahlu skupinu rastlín, ktorých plody alebo semená obsahujú rovnaké alebo dokonca vyššie percento bielkovín a železa ako mäso. Pre obyvateľov mnohých oblastí našej planéty predstavujú hlavnú zložku výživy. V Európe sa najviac pestuje hrach siaty, sója fazuľová, fazuľa záhradná, bôb obyčajný, šošovica jedlá a cícer baraní. Vo väčšine krajín, hlavne v afrických, je spotreba strukovín i v súčasnej dobe veľmi vysoká a v niektorých krajinách dosahuje až 50 kg na osobu za rok. Oproti tomu vo vyspelých krajinách sú strukoviny, až na výnimky, jednou z najmenej obľúbených potravinových komodít.
Podľa Kódexu potravín SR je definícia strukovín nasledovná: Strukoviny sú vyzreté jedlé semená strukovinových rastlín, ktoré po nevyhnutnom spracovaní sú vhodné na ľudskú výživu.
Na základe údajov Štatistického úradu SR, zverejnených v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve SR za rok 2021 (tzv. Zelená správa) sa zvýšila produkcia strukovín celkovo na 29 248 t, čo je nárast oproti roku 2020 o 3 816 t. Tento nárast produkcie je spôsobený najmä zvýšením zberovej plochy, ktorá bola v sledovanom roku 13 295 ha, čo je oproti predošlému roku o 2 601 ha viac. Oproti roku 2021 bol tak evidovaný 6 percentný nárast celkovej strukovinovej sebestačnosti na Slovensku. Najrozšírenejším pestovaným druhom strukovín na Slovensku je hrach (kŕmny aj jedlý). Zo strukovín je hrach tak poľnohospodárskou komoditou patriacou medzi plodiny, v ktorých Slovensko dosahuje najvyššiu sebestačnosť, meranú z podielu domácej produkcie na celkovej domácej spotrebe v porovnaní s ostatnými druhmi strukovín ako je šošovica či fazuľa. Štatistický úrad SR udáva hektárovú úrodu fazule na Slovensku v roku 2022 0,84 t/ha čo je v porovnaní s rokom 2018 o 0,54 t/ha menej. Úroda tejto bielkovinovej plodiny bola v roku 2018 127 t, v roku 2022 sme zaznamenali mierny nárast na 154 t. Sebestačnosť Slovenska v pestovaní fazule je tak 5,3%. Graf 1 uvádza súpis plôch osiatych fazuľou jedlou a hrachom jedlým v roku 2022 v rámci jednotlivých krajov. Fazuľa jedlá bola vysiata len v Trnavskom a Trenčianskom kraji, celkovo bola vysiata na 123,91 ha. Plocha osiata hrachom jedlým bola 5 670,60 ha a mal zastúpenie vo všetkých sledovaných krajoch Slovenska.
Graf 1: Súpis plôch osiatych strukovinami - fazuľa jedlá a hrach jedlý v ha k 20. 5. 2022 podľa krajov
Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny.Podobne ako ostatné druhy strukovín, tvorila v minulosti dôležitú zložku tradičnej stravy. Disponuje bohatým zdrojom bielkovín a spolu s kyselinou nukleínovou výdatne podporujú bunky pri ich regenerácii. Finálnym efektom zregenerovaných buniek je celkovo omladený organizmus. Pozitívne tiež pôsobí pri ochoreniach obličiek, pečene a močových ciest. Znižuje obsah cukru v krvi, preto táto strukovina je vhodná aj pre diabetikov. Takisto má odvodňujúce účinky, posilňuje činnosť srdca a vcelku celý krvný obeh. Pre zmenu mangán ktorý fazuľa obsahuje, je dôležitý ochranca pred psychickými chorobami, svalovými kŕčmi ale i osteoporózou.
Javí sa tak veľmi vzácnou potravinou, ktorá by nemala chýbať na našom stole hlavne v období, kedy sa do popredia hrnie zdravá výživa a produkty vyrobené na rastlinnej báze s vysokým obsahom bielkovín.
Dávame si tak otázku, prečo sa tejto, tak zdravej potraviny pestuje na Slovensku tak málo? Keď k tomu pridáme dostupnosť tradičných slovenských odrôd, ktoré sú momentálne registrované v Listine registrovaných odrôd pre rok 2022 zistíme, že si môžeme vybrať z 8 odrôd slovenského šľachtenia.
Génová banka SR vo svojom genofonde uchováva v aktívnej kolekcii 20 658 genetických zdrojov rastlín. Kolekciu strukovín tvorí 3 530 genotypov, z toho evidujeme 1 330 pasportných údajov slovenských genotypov fazule obyčajnej. V základnej kolekcii okrem krajových populácií či genotypov fazule získaných zo zberových expedícií evidujeme 38 slovenských odrôd. Z toho je 29 odrôd kríčkovej formy rastu a 9 odrôd popínavej formy rastu (tabuľka 1).
Tabuľka 1: Slovenské odrody fazule obyčajnej uložené v génovej banke SR
V súčasnosti sme svedkami rôznych zmien prebiehajúcich na našej planéte.
Dôsledky globálnej klimatickej zmeny a niektorých zmien v počasí, majú priamy dopad na rastliny ako sú strukoviny. Prejavujú sa skorším/neskorším kvitnutím a zmenami v poľnohospodárskom kalendári (sejba, zber, atď.). Týmto zmenám sa musí prispôsobovať hlavne pestovatelia. Globálne zmeny klímy vplývajú aj na zmenu v regionálnych podmienkach, ako sú zmeny počasia, priemerných teplôt a úhrnov zrážok. Preto častokrát siahame po odrodách, ktoré majú svoj pôvod v teplomilných krajinách. Génová banka SR každoročne zabezpečuje monitoring a regeneráciu genetických zdrojov rastlín, kde v rámci kolekcie strukovín regeneruje 50 - 90 genotypov fazule obyčajnej. Kolekciu tvoria genotypy slovenských ale aj zahraničných odrôd. Tu môžeme vidieť dostatočnú variabilitu genofondu, ktorá je v ostatných rokoch značne ovplyvnená klimatickou zmenou. Odrody fazule, s ktorými v minulosti nebol problém, sa dnes pri pestovaní javia ako ťažko dopestovateľné. Posúvajú sa jednotlivé agrotechnické termíny, čím sa vytvára vyšší tlak chorôb a škodcov na porast. Najväčší vplyv na rastovo-produkčný proces rastlín má vodný a teplotný stres, ktorý výrazne zasahuje do týchto procesov. Prejavuje sa vo fyziologických a biologických zmenách v organizmoch rastlín a aj v produkčných parametroch, akými sú napríklad hektárové úrody plodín.
Z pestovateľského hľadiska má tak pri pestovaní fazule veľký význam výber vhodnej odrody, ktoré sa výrazne odlišujú v dĺžke vegetačnej doby, čo umožňuje rozloženie zberu v optimálnej zrelosti.
Fazuľu môžeme rozdeliť z pestovateľského hľadiska na dve skupiny:
- Fazuľa poľná (pestovaná na semeno)
- Fazuľa záhradná (pestovaná na struky)
Odrody poľnej fazule sú charakteristické kríčkovou formou rastu a struky sú nasadené v hornej časti rastliny. Struky obsahujú pergamenovú blanu a farba semien je biela. Medzi pestované odrody tohto typu patria napr. odrody Salva, Ultima a Magna. Fazuľa záhradná tvorí prevažne kríčkovité odrody s nasadením strukov v hornej časti rastliny. Využíva sa na konzervárenské a mraziarenské účely. Fazuľa poskytuje veľký výber z hľadiska veľkosti, farebnosti a tvaru semien. Na trhu sú dostupné biele, strakaté, hnedé a aj čierne odrody.
Niektoré registrované slovenské odrody:
Lilana
Odroda vyšľachtená firmou Zelseed spol. s.r.o. Vznikla výberom krajovej populácie. Je to skorá až poloskorá odroda kríčkovej žltostrukej fazule. Semeno je svetlohnedé s tmavofialovou hustou kresbou, veľké (HTS 584g).Vyžaduje slnečné polohy. Vysieva sa do voľnej pôdy do hniezda po 3-4 semená. Zrná a struky majú vysoký obsah bielkovín, vitamínov A a E. Používa sa na priamy konzum a konzervárenské spracovanie.
|
Obr. 1: Slovenská odroda fazule Lilana |
Nigrona
Odroda vyšľachtená firmou Zelseed spol. s.r.o. Vznikla výberom krajovej populácie. Je to stredne skorá odroda kríčkovej žltostrukej fazule. Rastliny sú stredného vzrastu s fialovými kvetmi. Struky sú bez vláknitosti. Semeno je čierne, stredne veľké (HTS 295g). Vhodná na použitie v čerstvom stave.
|
Obr. 2: Slovenská odroda fazule Nigrona |
Melinda
Teplomilná rastlina, vyžaduje slnečné polohy. Je to stredne skorá odroda kríčkovej žltostrukej fazule, stredného vzrastu. Porast je stredne zelený, s ružovými kvetmi. Semeno je hnedožlté, stredne veľké (HTS 270g, elipsovité až obličkovité. Vysieva sa do voľnej pôdy do hniezda po 3 - 4 semená. Zrná a struky majú vysoký obsah bielkovín, vitamínov A a E. Používa sa na priamy konzum a konzervárenské spracovanie.
|
Obr. 3: Slovenská odroda fazule Melinda |
Timea
Odroda vyšľachtená firmou Zelseed spol. s.r.o. Skorá až poloskorá odroda kríčkovej fazule. Rastliny sú stredného až vysokého vzrastu, tmavo zelené, súkvetie je v olistení, s bielymi kvetmi. Struky sú svetlo až stredne zelené, bez vláknitosti. Semeno je biele, stredne veľké (HTS 322g). odroda je vhodná na použitie strukov v čerstvom stave, priemyselné spracovanie, teda konzervovanie a mrazenie.
|
Obr. 4: Slovenská odroda fazule Timea |
Strukoviny a teda aj fazuľa má nezastupiteľnú úlohu medzi poľnohospodárskymi plodinami, aj keď ich už pomaly začíname považovať za „nedocenené druhy“ a to hlavne preto, že ich osevné plochy z roka na rok klesajú. Aby sme boli schopní reagovať na klimatické zmeny prebiehajúce v súčasnosti, je potrebné poznať ich dopady na rastliny a ich procesy, aby sa mohli prijať opatrenia na zmiernenie ich dôsledkov. A nebude nič ľahšie, ako vypestovať si fazuľu priamo doma vo vlastnej záhradke.
