Úvod / Informácie / Pôda

Obrábanie pôdy v letnom a jesennom období

22-02-2016
S použitím dostupných zdrojov spracoval: doc. Ing. Jozef. Ďuďák, CSc. | jozef.dudak@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Pôda patrí medzi dôležité a veľmi ťažko obnoviteľné prírodné zdroje. Je základným výrobným prostriedkom pre ľudskú výživu a zároveň je jednou zo zložiek životného prostredia. Produkčné a mimoprodukčné funkcie pôdy sú nezastupiteľné. Pôda je však  vystavená rastúcemu antropogénnemu zaťaženiu, a preto je nutné venovať náležitú starostlivosť technológiám obrábania pôdy, ktoré znižujú negatívne vplyvy na jej stav. Za hlavné riziká pre pôdu a jej kvalitu sú považované erózia, úbytok organických látok, obmedzenie biologickej aktivity pôdy a jej zhutňovanie.

Obrábaním sa má pôda upraviť do stavu, kedy plodinám sú poskytované dobré stanovištné podmienky na rast aj vývoj so súčasnou požiadavkou na minimalizáciu negatívnych dopadov na kvalitu pôdy. Záujem o dôsledky hospodárenia na pôde by mal byť trvalým záujmom toho, kto na nej hospodári.

Globálnym vyjadrením vlastností pôdy a súhrnným ukazovateľom jej okamžitého stavu je štruktúra pôdy. Práve štruktúra je zhutnením postihovaná bezprostredne a od jej zhoršovania sa odvíja aj zhoršenie ostatných pôdnych vlastností. Zhoršenie štruktúry a nadväzujúcich vlastností pôdy sa premietne ako do zhoršenia produkčných vlastností (zníženie úrod, zvýšenie náročnosti pri obrábaní pôdy, zníženie účinnosti hnojenie), tak do zhoršenia ekologických funkcií pôdy, najmä transportných a transformačných pochodov. Kvalita pôdnej štruktúry je významne ovplyvňovaná hnojením priemyselnými hnojivami väčšinou negatívne, hnojením organickými hnojivami potom väčšinou pozitívne. Zhutnenie je akumulatívny proces, v ktorom sa sčítajú nepriaznivé vplyvy na pôdu. Zhutnením sa zníži obsah makropórov až na polovicu, zatiaľ čo mikropóry zostávajú zvyčajne nedotknuté.

Spôsob hospodárenia významne ovplyvňuje štruktúru pôd a teda aj zhutnenie. Štruktúru ovplyvňujú predovšetkým vonkajšie tlaky mechanizačných prostriedkov, spôsob hnojenia, poveternostné podmienky a v neposlednom rade má významný vplyv aj rôzny spôsob obrábania pôdy, ako potvrdili vo svojich výskumoch viacerí autori. Aj z uvedených dôvodov sú v posledných rokoch zaužívané systémy a postupy obrábania pôdy a zakladania porastov podrobované kritickej analýze s cieľom zvýšiť úroveň starostlivosti o pôdne prostredie a zlepšiť podmienky pre tvorbu úrody plodín, obmedziť nežiaduce poškodzovanie pôdnej štruktúry, obmedziť eróziu pôdy aj kontamináciu podzemných a povrchových vôd ľahko pohyblivými formami živín.

Postupy obrábania pôdy

V súčasnej praxi sa pri obrábaní pôdy využívajú rôzne pracovné postupy, ktoré z hľadiska vykonávaných pracovných operácií vplývajúcich na hĺbku, intenzitu aj spôsob kyprenia pôdy a zaobchádzania s rastlinnými zvyškami môžeme rozdeliť nasledovne:

  • konvenčné obrábanie pôdy je založené na každoročnom obrábaní pôdy radličnými pluhmi, kedy dochádza k zapracovaniu rastlinných zvyškov a burín do pôdy. Pôda sa pluhom drobí, mieša, kyprí a obracia. Predsejbová príprava a sejba sa uskutočňuje buď v oddelených operáciách, alebo sa operácie predsejbovej prípravy a sejby spájajú. Pri oddelených operáciách sa pre prípravu pôdy využívajú predovšetkým pasívne kombinátory. Pre spojené operácie predsejbovej prípravy pôdy prevláda využívanie strojov s poháňanými pracovnými nástrojmi v spojení so sejačkou. Pri sejbe je možné použiť radličkové výsevné pätky s tupým uhlom vnikaniu do pôdy,
  • konzervačné (ochranné) obrábanie pôdy bez orby, kde nie je používaný pluh a orba je nahradená kyprením bez obracania spracovávanej vrstvy pôdy. Základným strojom je tu kyprič, u ktorého môžu byť volené rôzne pracovné nástroje v závislosti na rôznom stupni zapracovania rastlinných zvyškov, či ich ponechania na povrchu pôdy. Rastlinné zvyšky zostávajú na povrchu pôdy a v povrchovej vrstve. Povrch pôdy by mal byť pokiaľ možno celoročne pokrytý rastlinnou biomasou,
  • priama sejba, kedy odpadá akékoľvek obrábanie pôdy a sejba sa uskutoční priamo po zbere hlavnej plodiny. Odpadá teda akýkoľvek predchádzajúci mechanický zásah do pôdy. K zakladaniu porastov sa používajú špeciálne sejacie stroje, ktoré sú schopné zapraviť osivo do nespracovanej pôdy. Pri priamej sejbe sa vo väčšej miere využívajú herbicídy na boj proti burinám.

Okrem vyššie uvedenej klasifikácie sa v praxi, ale aj v odbornej literatúre často stretávame s termínom „minimálne obrábanie pôdy“. Minimálne obrábanie pôdy zahŕňa predovšetkým skrátené postupy obrábania, ktoré sú založené na spájaní alebo redukcii počtu jednotlivých operácií, postupy s obmedzenou intenzitou obrábania pôdy, kedy je obmedzená hĺbka či stupeň drobenia pôdy, alebo keď sú pozemky obrábané len v pruhoch či len v určitej vrstve pôdneho profilu. Patrí sem aj sejba do nespracovanej pôdy, kedy sa obrábanie pôdy pred sejbou úplne vypúšťa. Vzhľadom k vysokej energetickej náročnosti konvenčného obrábania pôdy s orbou môžu minimálne (zjednodušené) postupy obrábania pôdy, založené na plytkom kyprení, prispieť k zníženiu nákladov na jednotku produkcie, ak pri ich uplatňovaní nedôjde k výraznejšiemu zníženiu úrod plodín.

Hlavnými dôvodmi využívania minimálneho obrábania pôdy je z hľadiska ochrany pôdnej štruktúry obmedzenie prejazdov po pôde, predovšetkým krátko po jej nakyprení, ochrana pôdy pred vodnou a veternou eróziou, uľahčenie a urýchlenie predsejbovej prípravy pôdy, obmedzenie aerácie na výsušných pôdach s intenzívnou mineralizáciou organickej hmoty a obmedzenie pohybu s pôdou pri nevhodnej vlhkosti.

Pri konzervačných (pôdoochranných) systémoch obrábania pôdy je hlavnou úlohou týchto systémov obmedzenie deštrukcie pôdnej štruktúry zhutnením a ochrana pôd pred účinkami erózie. Okrem snahy o zlepšovanie starostlivosti o pôdu a porasty plodín je významnou motiváciou zvýšeného záujmu o pôdoochranné technológie aj úsilie o znižovanie nákladov na obrábanie pôdy.

Požiadavky na obrábanie pôdy

Nech sa už však pri obrábaní pôdy rozhodneme pre akúkoľvek kombináciu pracovných operácií, alebo je možnosť ich uplatnenia „predurčená“ dispozičným strojovým vybavením, je vždy potrebné myslieť na dodržiavanie určitých pravidiel, ku ktorým patrí predovšetkým obrábanie pôdy za priaznivej vlhkosti, rozrušovanie zhutnených vrstiev pôdy a predovšetkým predchádzanie ich ďalšiemu vytváraniu.

Z hľadiska termínov vykonávania jednotlivých operácií možno obrábanie pôdy zjednodušene rozdeliť na letno - jesennú a jarnú časť, pričom na jednotlivé obrábacie zásahy sú rozdielne nároky z hľadiska požadovaných funkcií.

Pracovne nazvané „letno – jesenné“ obrábanie pôdy má plniť predovšetkým tieto funkcie:

  • obmedziť neproduktívny výpar vody skyprením vrchnej vrstvy pôdy,
  • prinútiť výdrol predplodiny, prípadne aj semien burín k ich vyklíčeniu,
  • vytvoriť vhodné podmienky pre prípadné pestovanie medziplodín,
  • umožniť zapracovanie vyklíčených rastlín, organických zvyškov rastlín, prípadne aj organických a priemyselných hnojív do požadovanej hĺbky pôdy,
  • zabezpečiť podmienky pre obnovenie vodného a vzdušného režimu pôdy pre nasledujúce vegetačné obdobie,
  • postarať sa o obnovu štruktúrneho stavu nielen v ornici, ale aj odstránením zhutnenej podorničnej vrstvy pôdy,
  • vyrovnať pôdny povrch a tým vytvoriť vhodné podmienky pre jednorázovú, prípadne aj veľmi plytkú jarnú prípravu pôdy pred sejbou. 

Z pohľadu vykonávaných pracovných operácií možno do „letno – jesennej“ časti obrábania pôdy zaradiť predovšetkým operácie tzv. základného obrábania pôdy, ku ktorým patria podmietka, orba a hĺbkové kyprenie pôdy, v jarnej časti je obrábanie pôdy spojené predovšetkým s vykonávaním pracovných operácií tzv. predsejbového obrábania pôdy, ktorých účelom je vytvorenie vhodného osivového lôžka pre sejbu jarín. V prípade sejby ozimín je potrebné pripraviť osivové lôžko aj po vykonaní niektorej zo základných operácií obrábania pôdy.   

Základom obrábania pôdy by mala byť podmietka

Kvalitne a rýchlo vykonaná podmietka by mala byť základnou operáciou obrábania pôdy a jednou z dôležitých podmienok pre kvalitné zakladanie porastov ako v tzv. konvenčných pestovateľských systémoch s orbou, tak aj u postupov plytkého, čiže minimálneho obrábania pôdy. Najmä pri tzv. minimalizačných technológiách je potrebné venovať podmietke maximálnu pozornosť, pretože je spravidla jediným agrotechnickým zásahom, ktorý zaisťuje prípravu a vytvorenie osivového lôžka a významne tak ovplyvňuje budúcu úrodu.

Význam podmietky

Podmietka zabezpečuje najmä optimalizáciu hospodárenia s pôdnou vlahou a napomáha v boji proti zaburineniu pôdy, čím dochádza k eliminácii rastlinných chorôb a škodcov. Uľahčuje a skvalitňuje orbu, alebo iné operácie súvisiace s obrábaním pôdy. Z hľadiska zdravotného stavu pôdy napomáha rozvoju aeróbnych mikroorganizmov a zvyšuje antifytopatogénny potenciál pôdy. Významnú úlohu hrá takisto v súvislosti so zapracovaním rastlinných zvyškov, prípadne aj maštaľného hnoja a priemyselných hnojív. V neposlednom rade tiež napomáha pri urovnávaní povrchu pôdy, čo je veľmi významné najmä v technológiách jej plytkého obrábania.

Z hľadiska klasifikácie hovoríme o podmietke plytkej s hĺbkou do 80 mm, stredne hlbokej v rozsahu 80 až 120 mm a hlbokej v rozmedzí 120 až 150 mm. Dôležitú úlohu hrá rýchlosť podmietky, tento agrotechnický zásah by mal byť vykonaný do 24 hodín od upratania pozemku. V minulosti často sprofanované heslo „za kosou pluh“ teda v plnom rozsahu stále platí.

S významom podmietky korešponduje tiež široká ponuka náradia a jeho kombinácií. Dochádza najmä ku zdokonaľovaniu konštrukcie, zväčšovaniu pracovných záberov a zvyšovaniu variability s cieľom prispôsobiť sa aktuálnym pôdno-klimatickým podmienkam.
 

Princípy konštrukcie podmietačov

Kvalitne vykonaná podmietka je jedným z najdôležitejších agrotechnických zásahov. Aby mohla splniť vyššie uvedené očakávania, musí sa využívať správne náradie, ktoré dokáže robiť podmietku v rôznych podmienkach, v požadovanom čase a kvalite, to všetko s ohľadom na zväčšovanie pracovných záberov a rozmanité pôdne podmienky. Náradie je možné rozdeliť podľa konštrukcie na podmietače radličkové, tanierové, kombinované a špeciálne. Vzhľadom k požiadavkám na neustále sa zvyšujúcu plošnú výkonnosť sa presadili najmä tanierové podmietače, pri použití ktorých je možné dosahovať vysokých denných výkonností. Tradiční výrobcovia radličkového náradia na tento trend zareagovali veľmi rýchlo a dnes je možné povedať, že výkonnostné parametre tanierových a radličkových podmietačov sú porovnateľné. U radličkových podmietačov sa dosiahlo týchto parametrov najmä vďaka stále sa zväčšujúcemu pracovnému záberu.

Vysoká výkonnosť radličkového náradia je daná aj ich konštrukciou, kedy sa jednotliví výrobcovia zameriavajú na znižovanie ťahového odporu a dostatočnú priechodnosť pri výskyte väčšieho množstva pozberových zvyškov. Pozornosť sa tiež venuje rýchlej výmene opotrebiteľných dielov, v niektorých prípadoch aj samotných pracovných nástrojov. V tejto oblasti možno tiež pozorovať určitý trend, ktorý spočíva vo vývoji a výrobe kombinovaného náradia, ktoré je tvorené sekciami tanierov a radličiek. Dochádza tak ku spojeniu výhod oboch konštrukcií, výsledkom čoho je vyššia pracovná rýchlosť a teda aj výkonnosť pri zabezpečení vysokej kvality vykonávanej práce.

Určité rozdiely nájdeme tiež z pohľadu agregácie jednotlivých typov náradia k trakčnému prostriedku. V prípade menších pracovných záberov - nesených aj závesných podmietačov, sa náradie agreguje priamo s trakčným prostriedkom. U širokozáberového náradia potom existujú varianty, kedy je trakčný prostriedok zostavený do súpravy so závesným nosičom náradia a až tento nosič je agregovaný so samotným tanierovým, alebo radličkovým náradím. Konštrukcia umožňuje tiež zostavovanie rôznych súprav vrátane doplnenia o sejací stroj. Obdobné zostavy možno vytvárať aj s návesnými podmietačmi, ak sú opatrené trojbodovým závesom pre agregáciu sejačky.

Orba je stále významnou operáciou obrábania pôdy

Viac ako 150 rokov bola orba v európskych podmienkach základnou pracovnou operáciou a zároveň aj určitým synonymom pre obrábanie pôdy. Prostredníctvom pracovnej operácie „orba“ sa riešili viaceré agrotechnické problémy, ako problém zapracovania pozberových zvyškov, problém utuženia pôdy v orničnej vrstve, problém mobilizácie živín v organických väzbách, problém potláčania výskytu celého radu burín a pod. Čo patrí k nevýhodam orby je to, že ide o energeticky vysoko náročnú pracovnú operáciu, ktorá svoje „poslanie“ plní len pri priaznivej pôdnej vlhkosti, pri jej nesprávnom vykonávaní sa vytvára pod ňou zhutnená vrstva pôdneho horizontu a v prípade nedostatočného časové termínu pred sejbou ozimín je pôdu potrebné opätovne utužiť. V priebehu posledných dvoch – troch desaťročí pod vplyvom viacerých faktorov, ku ktorým patrí napr. aj to, že poľnohospodári majú k dispozícii čoraz výkonnejšie traktory a okrem pluhov aj vhodné kypriče schopné vykonať nakyprenie pôdy bez obracania celej orničnej vrstvy, a pritom ešte aj lacnejšie a rýchlejšie, sa názory na orbu začali meniť. V niektorých podnikoch prestali orať a využívajú skôr konzervačné technológie obrábania pôdy s rôznym stupňom minimalizácie pracovných operácií.

Avšak hlavne v posledných rokoch sa pri pestovaní niektorých plodín (napr. kukurice) rozšírilo spektrum chorôb a škodcov poľných plodín, ktoré si vyžiadalo opätovné prehodnotenie názorov na orbu. Z hľadiska ochrany životného prostredia je diskutabilné používane herbicídov i pluhu. V súčasných systémoch hospodárenia s častým využívaním zjednodušených osevných postupov s úzkym sortimentom plodín je často nutné kompenzovať účinky orby a ďalších pracovných operácií s vyššou energetickou náročnosťou zvýšeným používaním agrochemikálií, najmä herbicídov. Ukazuje sa, potláčanie rôznych škodlivých činiteľov iba herbicídmi je nielen ekonomicky neprijateľné, ale aj ekologicky nevhodné.

Aj nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu vegetačného obdobia, ale taktiež problémy s utuženými pôdami a ich nižšou infiltračnou schopnosťou pri vyššom objeme vody spôsobujú to, že názory na používanie rôznych technológií obrábania pôdy nie sú úplne jednoznačné. Dnes je preto často diskutovanou a stále otvorenou základnou otázkou to, či „orať alebo neorať“.

V mnohých poľnohospodárskych podnikoch je pluh ešte aj v súčasnosti najdôležitejšie náradie na základnú prípravu pôdy. Mnohé možnosti nastavenia moderných otočných pluhov z nich robia výkonnostne silných a spoľahlivých pomocníkov pri obrábaní pôdy, ktorí sa môžu ľahko prispôsobiť rozličným podmienkam. Niektoré typy pluhov majú centrálne mechanické nastavovanie šírky záberu v niekoľkých stupňoch, u niektorých pluhov sa nastavuje šírka záberu pre každé orbové teleso osobitne, alebo sú pluhy najčastejšie s označením Vari, ktoré majú plynulé nastavenie šírky. Vďaka tomu sa takéto pluhy lepšie prispôsobujú pôdnemu druhu, aktuálnym vlhkostným pomerom, či účelu orby. K šetrnému zaobchádzaniu s opotrebiteľnými časťami a palivom prispieva predovšetkým správne nastavený bod ťahu pluhu.

Výber vhodného vybavenia pluhu

Voľba vhodnej odhrňovačky pre aktuálne pôdne podmienky rozhoduje o dobrom výsledku orby a významne uľahčuje následnú prípravu osivového lôžka. Do ľahkých pôd sa odporúča odhrňovačka s univerzálnym tvarom, do ťažších pôd je lepšie používať odhrňovačky so skrutkovitým tvarom. V pôdach náchylných k lepeniu je dobrou voľbou pásiková odhrňovačka. Správna voľba odhrňovačky má vplyv na spotrebu paliva.

Ďalším faktorom, ovplyvňujúcim kvalitu práce pluhu, je správna voľba predplúžkov, ktorá zaistí optimálne zapravenie organických zvyškov a slamy do pôdy bez zvýšeného upchávania. Pridaním náradia, napr. podorničného tŕňu alebo noža, môže aj plytšie nasadzovaný pluh súčasne prevzdušňovať a zabraňovať utuženiu podorničnej vrstvy. Prekyprí sa aj pôda pod utuženou vrstvou, a to bez nutnosti hlbšieho plošného obrábania.

S narastajúcimi výkonmi traktorových motorov stúpa aj počet možných orbových telies na pluhu, pretože cesta zvyšovania rýchlosti orby je vždy energeticky náročnejšia. Moderné traktory, ktoré pracujú s nízkymi pracovnými otáčkami motora a so správne nastaveným tlakom v pneumatikách pre maximálnu trakciu a minimálny tlak na pôdu, sú predpokladom pre hospodárne nasadenie pluhu.

Moderné riešenia návesných pluhov

Termínom návesný (tiež polonesený) označujeme pluh, ktorého časť hmotnosti sa prenáša traktor a časť na vlastné oporné koleso. Návesný pluh je pripojený k ramenám trojbodového závesu traktora špeciálnym pripojovacím nosníkom. Zadné oporné koleso pluhu sa používa ako pre prepravu, tak aj na nastavovanie pracovnej hĺbky orby vonkajším okruhom hydrauliky traktora. Výhodou návesných pluhov je to, že môžu byť vybavené systémom, kedy pomocou naakumulovaného tlaku sa riadi hydraulický piest, ktorý zas tlačí na spodné ramená hydrauliky traktora. Výsledkom je doťažovanie traktora a menší preklz jeho kolies.

Návesné pluhy s väčším počtom orbových telies z dôvodov lepšieho kopírovania povrchu pôdy mávajú delený rám s pružným kĺbom a s jednoduchou možnosťou skrátenia pluhu odpojením jeho druhej časti.

Základné požiadavky pri orbe

Z hľadiska praxe ostávajú hlavnými úlohami jesennej orby „otvorenie“ pôdy na prijatie jesenných i zimných zrážok a zaorávka pozberových zvyškov, aby sa pri ich rozklade uhlík nestratil do ovzdušia. Podľa názoru viacerých odborníkov je dôležité nezamieňať jesennú orbu s letnou, inými slovami - čím je jesenná orba hlbšia, tým lepšie. Pravdaže v rámci určitých pravidiel a obmedzení, ktoré sú dané hlavne pôdnymi podmienkami. Za vlahu šetriaci prístup sa hodnotí i časovanie orby a spôsob ošetrenia povrchu oráčiny.

Azda najčastejšou chybou jesenných orieb je orba pri nevhodnej vlhkosti, kedy orbové teleso pôdu rozmaže a stláča spodok ornice, kde sa vytvára zhutnená vrstva, tzv. orbová panva. V prvom roku je to iba centimeter až dva, v ďalších hlavne pri opakovaní sa rovnakej hĺbky orby, sa táto zhutnená vrstva pôdy zväčší na dvoj až trojnásobok a následne ovplyvňuje tak hĺbku zakoreňovania plodín, ako aj hospodárenie pôdy s vlahou. Ak sa orba nahradí napr. použitím tanierového náradia, orbová panva sa vytvorí v ešte plytšej hĺbke. Rastliny vytvorenie takýchto vrstiev spôsobujúcich zníženie objemu prijatej a zadržanej vody pociťujú najmä v „suchších“ rokoch. Naopak, v „mokrých“ rokoch voda rýchlejšie odteká z územia a často spôsobuje problémy až vo forme záplav.

Voľba nevhodného náradia pri jesennom, ale aj jarnom ošetrovaní jesennej orby je rovnakou chybou ako nevhodná vlhkosť pri ošetrení. Správne vykonané jesenné ošetrenie oráčiny znižuje straty zimnej vlahy, výnimkou môžu byť vlhké, neštruktúrne (zlievavé) a svahovité pôdy, na ktorých sa takýto zásah skôr neodporúča.

Orbou radlicovými (klinovými) pluhmi sa najvýraznejšie mení stav pôdy. Pracovné mechanizmy radlicového pluhu pôdu režú, nadvihujú, otáčajú, drobia,... Ak má byť kvalita orby zachovaná vo všetkých pôdnych podmienkach, rozdielne pôdne druhy vyžadujú nielen rozdielne konštrukčné riešenia a tvary orbových telies, ale aj rešpektovanie určitých už vyššie spomenutých zásad, ku ktorým patrí hlavne:

  • vykonávanie orby len pri vhodnej vlhkosti pôdy. Nielen orba, ale aj akýkoľvek iný drobiaci zásah v mokrej pôde stráca svoj účinok, skôr naopak - za mokra namiesto rozdrobenia pôdy dochádza k jej ďalšiemu utuženiu. Vzhľadom k preklzu kolies traktora sa znižuje pracovná rýchlosť súpravy, stúpa spotreba energie (nafty) a práca sa tým predražuje. S postupujúcou jeseňou sa spravidla zvyšuje vlhkosť pôdy a znižuje sa pravdepodobnosť vykonania kvalitnej orby,
  • ošetrovanie povrchu oráčiny. Hlavne v prípadoch, kedy sa na jar vyžaduje skoré a plytké obrábanie pôdy pred sejbou jarín, je vhodné už na jeseň súčasne s orbou zmenšiť hrebeňovitosť a hrudovitosť oráčiny. Ponechané rozorové brázdy, nerovnaká výška oráčiny v zábere pluhu a taktiež akékoľvek koľaje sú zdrojom nerovnomerného vyzrievania pôdy a hlavne na jar spôsobujú problémy pri jej jarnom obrábaní,
  • rozrušovanie utuženej podorničnej vrstvy. Významným problémom „klasickej“ orby, pri ktorej sa traktor pohybuje svojimi kolesami v brázde, je vytváranie už spomínanej utuženej vrstvy. Pre je odstránenie je možné použiť špeciálne podryváky (kypriče), ktoré sa montujú spravidla ako prídavné zariadenia priamo na orbové telesá. V praxi sa však takéto zariadenia využívajú málo, nakoľko zvyšujú energetickú náročnosť pracovnej operácie,
  • predchádzanie utužovaniu pôdy napr. zmenou spôsobu orby. Zabrániť utužovaniu pôdy sa dá i pomocou tzv. „on-land“ orby. Pri nej sa využívajú špeciálne pluhy, ktoré umožňujú traktoru sa pohybovať na nezoranej časti pozemku. Ako už bolo vyššie uvedené, pri „klasickej“ orbe je traktor vždy dvoma kolesami v brázde, pričom merania potvrdzujú, že až 45 % celkovej hmotnosti súpravy vyvíja tlak na zadné koleso v brázde, a práve to hlavnou príčinou utláčania pôdy.

Obrábanie pôdy s využitím kypričov

Nedostatočný miešací účinok obzvlášť radlicových pluhov môže byť nevhodný vtedy, ak chceme dosiahnuť rovnomernejšie rozmiestnenie rastlinných zvyškov, hlavne vo vrchnejších vrstvách pôdy. Naviac radlicové pluhy pri zaorávaní väčšieho množstva rastlinného materiálu ukladajú ho do pôdy vo vrstvách (vankúšoch), čo sťažuje jeho rozklad, ale často aj následné pracovné zásahy.

Riešenie tohto problému umožňujú rôzne konštrukčné riešenia kypričov často kombinovaných s ďalšími pracovnými ústrojenstvami. Sú to stroje so širokým využitím v praxi a to aj v rámci konzervačných (pôdoochranných) technológií.

Kypriče sú stroje určené pre plošnú kultiváciu pôdy. Rozdeľujeme ich na kypriče bez motoricky poháňaných nástrojov (tzv. pasívne kypriče radlicové a tanierové) a kypriče s motoricky poháňanými nástrojmi (tzv. aktívne kypriče rotačné a vibračné). K strojom pre základné obrábanie pôdy patria predovšetkým radlicové a tanierové kypriče.

Radlicové kypriče sú široko využívané pre obrábanie orničnej vrstvy pôdy (používa sa aj označenie ornicové kypriče), alebo na odstraňovanie nadmerne utužovaných vrstiev pôdy (napr. pobrázdia), resp. zvyšovanie hĺbky ornice (vtedy ich označujeme ako hĺbkové kypriče).

Charakter obrábania pôdy radlicovými kypričmi často doplnenými o drobiace a urovnávacie zariadenia je rozdielny od orby radlicovým pluhom. Je to dané predovšetkým zmenou intenzity miešania pôdy, ale aj hrebenitosťou dna brázdy a i.

Ornicové kypriče

Pri práci ornicových kypričov maximálne zahĺbenie spravidla neprekračuje hĺbku ornice a je ich možné použiť ako náhradu orby kyprením bez obracania ornicovej vrstvy pôdy.

Kvalita práce, potreba ťahovej sily, výkonnosť, použitie, ale aj možné upchávanie ornicového kypriča je dané rozmiestnením a druhom radličiek, stavbou stroja, ale aj pracovnou rýchlosťou a vlastnosťami pôdy. Pre obmedzenie upchávania pôdou je potrebná nielen vysoká svetlosť rámu (viac ako 700 mm), ale aj dostatočná vzdialenosť medzi susednými radličkami, čo sa rieši viacradovým rozmiestnením radličiek.

Pomocou radlicových kypričov možno zapraviť nielen slamu prípadne zelené hnojenie, ale sú vhodné aj na prípravu pôdy pred sejbou obilnín po zbere kukurice, repy apod. Požadovanú kvalitu práce dosahujú na ľahších a stredne ťažkých pôdach. V ťažkých pôdach ich možno používať iba pri optimálnej vlhkosti pôdy. Pôdu dobre drobia a majú vysoký miešací efekt pri minimálnom obracaní pôdy, čo zvyšuje univerzálnosť ich použitia aj pre pôdoochranné technológie obrábania pôdy.

Dôležitým parametrom radlicového kypriča je tzv. vzdialenosť vytváraných brázdičiek, čo je vzdialenosť stôp vedľa seba pracujúcich radličiek. Približne platí, že vzdialenosť vytváraných brázdičiek je zhodná s hĺbkou kyprenia t.j. pre plytké kyprenie musia mať radličky menšiu vzdialenosť a naopak.

Nedostatkom ťahaných ornicových kypričov je, že neumožňujú meniť v širokom rozsahu intenzitu práce, ako je to možné pri kypričoch s motoricky poháňanými nástrojmi. Pritom však aj ťahané kypriče majú rôzne možnosti dosiahnutia zmeny kvality práce, napr. zmenou pracovnej rýchlosti, voľbou radličiek a iné.

Vo veľkej miere sa radlicové kypriče využívajú aj pri predsejbovej príprave pôdy. Vtedy je kyprič vytvorený určitým počtom rovnakých radličiek rozmiestnených na 3 až 6 priečnych nosníkoch rámu kypriča. Uvedený typ kypriča patrí do skupiny tzv. ťahaných pracovných strojov, ktoré sú lacnejšie, majú menšie nároky a náklady na údržbu a sú väčšinou ľahko kombinovateľné s ďalšími pracovnými strojmi a náradiami.

Hĺbkové kypriče

Hĺbkové kypriče sú stroje nesené na zadnom trojbodovom závese traktora. Univerzálny rám umožňuje uchytenie najčastejšie 3 až 5 pracovných orgánov dlátovitých alebo krídlových radlíc so šírkou záberu 300 až 400 mm. Radlice sú uchytené na pevnej stĺpici, ktorá môže byť riešená ako priama, alebo stranovo šikmo alebo oblúkovito prehnutá. Čepeľ radlice je buď pevná (pasívne kypriče) alebo pohyblivá (s aktívnym pohybom) pre lepšie prenikanie do pôdy. Pohon kmitajúcej čepele môže byť zaistený od vývodového hriadeľa traktora cez prevodovku, výstredník (excenter) a tiahlo spojené so zadnou časťou čepele. Bežne dosahovaná výkonnosť u hĺbkových kypričov je 0,4-0,5 ha.h-1. Agregácia s hĺbkovým kypričom vyžaduje traktor zodpovedajúcej výkonovej triedy, ktorá závisí od počtu pracovných radlíc a pracovnej hĺbky kypriča.

Moderné systémy istenia radlíc proti preťaženiu umožňujú nasadiť radlicové kypriče vo veľmi rozdielnych a náročných podmienkach. Najjednoduchšie riešenie je klasická strižná skrutka, ktorú nájdeme v základnej výbave kypričov do ľahkých a stredných pôd, kde sa vyskytujú prípadne len malé kamene. Je to lacný a jednoduchý spôsob istenia, ktorý nezvyšuje hmotnosť náradia. Radlice na pružinových, alebo častejšie polotuhých stĺpikoch majú tú výhodu, že v niektorých prípadoch môže efekt ich odpruženia zvyšovať intenzitu miešania pôdy. Je to preto, že sú pri práci uvádzané do ľahkých vibrácií.

Pre kamenisté pozemky, alebo pre ťažké hĺbkové kypriče, sa používajú vinuté pružiny ako súčasť bezúdržbových pracovných orgánov. Sú nastavené na pomerne vysokú vypínaciu silu. Väčšinou ide o systémy nevyžadujúce údržbu. Niektorí výrobcovia využívajú namiesto vinutých pružín aj pružiny listové. Aj tie plnia svoju úlohu veľmi dobre, ​​radlica sa vyhĺbi až pri dosiahnutí určitého nastaveného predpätia. U oboch systémov riešenia zostávajú radličky vo svojom pracovnom zábere aj pri práci v nehomogénnych pôdnych podmienkach.

Nové možnosti v oblasti spracovania pôdy po zbere ponúka dlátový pluh. Zanechá pôdu s hlbokým nakyprením, ale povrchovou štruktúrou, ktorá umožňuje sejbu kombinovanou sejačkou. Jeho pracovné orgány sú konštruované tak, že prvú vrstvu naruší špička podrývacích telies a odrežú ju bočné krídelká. Zároveň dôjde k prerušeniu utuženej podorničnej vrstvy, prípadne aj utuženiu pôdy vplyvom ťažkej mechanizácie. Vrchná vrstva pôdy je ďalej ešte upravená tandemovým drobiacim valcom. Dlátový pluh umožňuje hlboké nakyprenie pôdy pri zvýšení denných výkonností a znížení energetickej náročnosti. Má dokonca vyššiu priechodnosť ako radličný pluh.

Špecializované prostriedky pre hĺbkové kyprenie sa dnes využívajú nielen lokálne na odstránenie utuženia, ale stále viac aj plošne, napríklad po zbere cukrovky. Po podrývaní pôda vykazuje zvýšenú citlivosť na opätovné utuženie, čo možno eliminovať pestovaním medziplodín (tzv. biologická stabilizácia).

Záver

Vhodný technologický postup obrábania pôdy by mal zabezpečiť vysokú výkonnosť pri nízkej energetickej náročnosti. Z tohto hľadiska mnohí farmári preferujú rôzne varianty minimalizačných technológií hlavne z dôvodov úspory nafty, času práce a nákladov spojených s predsejbovou prípravou pôdy. Základom minimalizačných technológií sa v mnohých prípadoch stalo plytké kyprenie pôdy. Postupom času sa však ukazuje, že hlavne počas „mokrých“ rokov je potrebné pôdu spracovávať do väčšej hĺbky, aby sa vytvorili lepšie predpoklady pre infiltráciu vody do pôdy. Nemusí to byť nevyhnutne orba, ale pôda si bude vyžadovať hlbšie kyprenie.

Na základe aktuálnej ponuky techniky pre oblasť obrábania pôdy možno konštatovať, že súčasný trend smeruje skôr ku kombinovanému využívaniu konvenčnej (klasickej) technológie aj bezorbových systémov. Podľa prevažujúcich názorov nie je totiž umenie spracovávať celú výmeru stále rovnakou technológiou, ale perspektívne riešenie spočíva vo voľbe vhodnej technológie na určitom pozemku a jej uplatnení v správnom čase.

Pri bezorbových technológiách sa viac budú používať kypriče umožňujúce intenzívnejšie vertikálne kyprenie pôdy vo väčších hĺbkach orničného profilu bez jej obracania. Ich ponuka na trhu s poľnohospodárskou technikou je v súčasnosti skutočne veľmi bohatá.