Stav pôdnej úrodnosti Slovenska očami katastrálnych území
Slovensko, podľa ukazovateľov medzinárodnej metodiky, možno označiť ako vidiecku poľnohospodársku krajinu. Ak sa pozrieme na percentuálne vyjadrenie, tak poľnohospodárska pôda (teda pôda určená na poľnohospodársku výrobu) predstavuje okolo 48% z celkovej rozlohy Slovenska. Poľnohospodárska pôda a jej úrodnosť sú základnými podmienkami existencie človeka - pre zabezpečenie potravy, zároveň sú však do veľkej miery ovplyvňované nielen prírodnými faktormi, ale hlavne ľudskou činnosťou .
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ďalej len „ÚKSÚP“) v zmysle nariadení a ustanovení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov, ako aj vykonávacej vyhlášky MPRV SR č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív, pravidelne zisťuje ukazovatele pôdnej úrodnosti v rámci Agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „ASPP“). Sledované ukazovatele ÚKSÚP dlhodobo štatisticky spracováva, porovnáva a vyhodnocuje, a to nielen v celoslovenskom meradle, ale aj v menších územných celkoch.
V tomto článku sa zameriame na katastrálne územia Slovenska, na vyhodnotenie stavu pôdnej úrodnosti poľnohospodárskej pôdy a jej trendy pri porovnaní výsledkov za prvé 4 odberové roky aktuálne prebiehajúceho XIV. cyklu ASPP a rovnaké obdobie predošlého – XIII. cyklu ASPP.
|
Obr. 1: Naše pole |
Katastrálne územie SR, vyhodnocované parametre
Katastrálne územie je definované ako územne uzavretý a v katastri nehnuteľností spoločne evidovaný súbor pozemkov, pričom jedno katastrálne územie (KÚ) môže tvoriť obec, ale v mnohých prípadoch je obec zložená z viacerých KÚ. Jedno katastrálne územie však nemôže byť súčasťou viacerých obcí.
V záujmovom období sme sledovali ukazovatele pôdnej úrodnosti (hodnotu pôdnej reakcie - pH, obsah prístupných makroživín: fosforu - P, draslíka - K, horčíka - Mg ) v 2975 katastrálnych územiach SR. Vzhľadom na skutočnosť, že obsah vápnika (Ca)je v pôdnych vzorkách stanovovaný len pri trvalých kultúrach (ovocné sady, vinice, chmeľnice), tento parameter bol sledovaný, porovnávaný a vyhodnocovaný v danom období len v prípade 156 katastrálnych území SR. Obsahy prijateľných živín boli stanovované v extrakčnom roztoku metódou Mehlich III, pôdna reakcia bola stanovovaná vo výluhu neutrálnej soli chloridu vápenatého.
|
Obr. 2: Pole po zbere |
Pôdna reakcia
Pôdna reakcia je dôležitým ukazovateľom pôdnej úrodnosti, ako aj podstatným faktorom ovplyvňujúcim prístupnosť živín z pôdy.
Porovnaním výsledkov analýz pôdnych vzoriek, získaných za prvé štyri odberové roky XIII. a XIV. cyklu ASPP vidíme mierne zníženie váženého priemeru z hodnoty pH 6,14 (v sledovanom období XIII. cyklu) na hodnotu pH 6,12 (v rovnakom období XIV. cyklu). Obe hodnoty však patria do kategórie slabo kyslá – čo je kategória (spolu s neutrálnou) najvhodnejšia pre pestovanie prevažnej časti poľných plodín.
Ak sa detailnejšie pozrieme na jednotlivé katastre, tak v prípade 438 KÚ zostala hodnota pH v sledovanom období oboch cyklov na rovnakej hodnote. Pri 1197 KÚ dochádza k nárastu hodnoty pH, a to v priemere o 0,34. Naopak, pri 1340 KÚ vidíme pokles hodnoty, a to v priemere o 0,33.
Porovnaním percentuálneho zastúpenia jednotlivých kategórií pôdnej reakcie, môžeme konštatovať, že na Slovensku ešte stále majú najväčšie percentuálne zastúpenie kategórie slabo kyslá (v sledovaných rokoch XIII. cyklu 47,77%; v rovnakom období XIV. cyklu 45,92%) a neutrálna (v XIII. cykle 18,52%; v XIV. cykle 18,25%). Negatívne vyznieva nárast v porovnávanom období v kategórii silne kyslá ( o 0,81%), kyslá (o 1,07%) a alkalická (o 0,78%). Pokles % podielu pozorujeme v hraničných kategóriách pôdnej reakcie - t. j. extrémne kyslá (pokles o 0,07%) a silne alkalická (pokles o 0,47%).
Ak sa však zameriame na súčet 2 kategórií pôdnej reakcie, ktoré sú najvhodnejšie pre pestovanie prevažnej časti kultúrnych plodín - t. j. slabo kyslej a neutrálnej pôdnej reakcie, tak porovnaním prvých štyroch odberových rokov XIII. a XIV. cyklu ASPP pozorujeme mierny pokles: kým v sledovanom období XIII. cyklu spadalo do týchto 2 kategórií 66,29% vyhodnocovaných katastrálnych území SR, za rovnaké obdobie XIV. cyklu to je len 64,17% vyhodnocovaných katastrálnych území SR. Aj keď vyššie uvedené štatistiky a vyhodnotenia (predovšetkým hodnota váženého priemeru) nepoukazujú na výrazné zhoršenie ukazovateľa pH (napr. pokles váženého priemeru je len o 0,02), pri detailnejšom pohľade musíme konštatovať, že zvýšenie percentuálneho zastúpenia v kategóriách kyslá, silne kyslá a alkalická je na úkor sumy % zastúpenia najpriaznivejších kategórií(slabo kyslá a neutrálna). A práve tieto nuansy nás vedú k tomu, že je nevyhnutné pôdnu reakciu (hodnotu pH) naďalej podrobne sledovať a zabezpečovať udržanie pH v kategóriách vhodných pre pestovanie plodín (vápnením, správnym výberom hnojív, správnou aplikáciou hnojív, ako aj ďalšími agrotechnickými opatreniami).
Číselné vyjadrenie početnosti jednotlivých kategórií pôdnej reakcie, ako aj percentuálneho zastúpenia kategórií je uvedené v tabuľke č. 1 a č. 2. Graficky v grafe č. 1 a 2 .
Tabuľka č. 1: Porovnanie početnosti katastrálnych území Slovenska podľa kategorizácie pôdnej reakcie (porovnanie prvých štyroch rokov XIII. a XIV. cyklu ASPP)
Tabuľka č. 2: Porovnanie % podielu jednotlivých kategórií pôdnej reakcie (pH) za prvé štyri roky XIII. a XIV. cyklu ASPP – na katastre SR
Graf č. 1:
Graf č. 2:
Fosfor
Výsledky v zásobenosti poľnohospodárskej pôdy fosforom - vo forme prijateľnej pre rastliny - na základe porovnania výsledkov analýz pôdnych vzoriek ASPP v sledovaných odberových rokoch– dlhodobo pozorujeme úbytok obsahu prijateľných foriem fosforu v pôde, a to v prevažnom počte katastrálnych území SR. Pokles hodnoty obsahu fosforu pozorujeme v prípade 1811 katastrov (priemerný pokles o 23,39 mg.kg -1 ), kým nárast hodnoty len v prípade 1152 katastrov (priemerný nárast hodnoty obsahu o 22,42 mg.kg-1pôdy). Nezmenenú hodnotu obsahu prijateľného fosforu sme zaznamenali v 12 katastroch.
Porovnaním váženého priemeru obsahu prijateľného fosforu je viditeľný pokles o 5,56 mg.kg-1: v sledovanom období XIII. cyklu bol priemerný obsah P 59,56 mg.kg-1; v rovnakom období XIV. cyklu je hodnota priemerného obsahu prijateľných foriem fosforu len 54,00 mg.kg-1.
Ak sa pozrieme na početné zastúpenie, ako aj percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií zásobenosti prijateľným fosforom v jednotlivých katastroch SR (viď tabuľka č. 3 a 4, ako aj graf č. 3), vidíme jasný pokles v kategórii vyhovujúci obsah a dobrý obsah. V kategórii vyhovujúci obsah je v porovnávanom období v XIV. cykle pokles hodnoty až o 7,26% oproti rovnakému obdobiu XIII. cyklu. V kategórii dobrý obsah je to pokles o 3,36% (z 11,83% v sledovanom období XIII. cyklu na 8,47% v sledovanom období XIV. cyklu).
Tabuľka č. 3: Porovnanie % podielu jednotlivých kategórií zásobenosti živinami za prvé štyri odberové roky XIII. a XIV. cyklu ASPP (na sledované katastre SR)
Tabuľka č. 4: Porovnanie početnosti katastrálnych území Slovenska podľa kategorizácie zásobenosti základnými živinami (porovnanie prvých štyroch rokov XIII. a XIV. cyklu ASPP)
Graf č. 3:
Rovnako zaznamenávame pokles – aj keď minimálne – aj percentuálny podiel v kategórii vysoký obsah ( o 0,04%) a v kategórii veľmi vysoký obsah(nárast o 0,03%), v prípade týchto kategórii je to však pozitívny trend . Negatívnym je zistenie vzrastu % zastúpenia v kategórii nízky obsah (z hodnoty 43,29% v XIII. cykle na 53,98% v XIV. cykle).
Všetky tieto zistenia a štatistické vyhodnotenia sú len potvrdením pretrvávajúcej negatívnej bilancie vstupov a výstupov fosforu do pôdy a z pôdy. Predovšetkým, ak sa zameriame na kategóriu vyhovujúci a dobrý obsah, vidíme, že kým v sledovaných rokoch XIII. cyklu tvorili tieto kategórie 53,31%; za rovnaké obdobie XIV. cyklu tvoria už len 42,69%. Z daného vyplýva, že je potrebné zabezpečiť doplnenie fosforu aplikáciou hnojív minimálne na úrovni odberového normatívu (viď tabuľka č. 8 ).
Tabuľka č. 8: Kategorizácia obsahu prístupných živín v poľnohospodárskej pôde
Draslík
Rovnako aj pri obsahu prijateľného draslíka (K) v poľnohospodárskej pôde môžeme konštatovať pokles priemernej hodnoty, a to v priemere o 9,22 mg.kg-1pôdy. Kým v prvých štyroch odberových rokoch XIII. cyklu bola hodnota priemerného obsahu draslíka 224,01 mg.kg-1, za rovnaké obdobie XIV. cyklu je priemerná hodnota 214,79 mg.kg-1. Len pri troch katastrálnych územiach bola hodnota obsahu prijateľného draslíka zachovaná na rovnakej hodnote. Pokles hodnoty obsahu K – a to v priemere o 61,32 mg.kg -1 – sledujeme v prípade 1660 katastrov, naopak nárast hodnoty (v priemere o 56,68 mg.kg-1) je v prípade 1312 katastrov SR.
Ak sa však pozrieme na kategórie zásobenosti prijateľným draslíkom a ich percentuálne zastúpenie, zisťujeme, že najvýraznejšia zmena nastala v početnosti v kategórii vyhovujúceho obsahu prijateľného K, a to v pozitívnom smere, t. j. nárast o 3,36% v prvých štyroch odberových rokoch XIV. cyklu v porovnaní s rovnakým obdobím XIII. cyklu. Negatívnejšie už pôsobí zistenie, že v sledovanom a porovnávanom období nastal pokles percentuálneho podielu v kategórii dobrý obsah , a to o 1,58% . A rovnako negatívne pôsobí aj informácia o náraste % zastúpenia v kategórii nízky obsah prijateľného K, pri porovnaní sledovaného obdobia je to nárast o 1,45 % v XIV. cykle oproti rovnakému časovému úseku v XIII. cykle.
Výrazný pokles je v sledovanom období XIV. cyklu - v porovnaní s rovnakým obdobím XIII. cyklu - aj v kategórii vysoký obsah ( o 2,48%) a nižší pokles pri kategórii veľmi vysoký obsah (o 0,74%). Ak sa pozrieme na zastúpenie najvhodnejších kategórii, t. j. vyhovujúci a dobrý obsah, pozorujeme mierny nárast- kým v sledovanom období XIII. cyklu tvorili 77,98%; v rovnakom období XIV. cyklu predstavovali už 79,76% (+ 1,78%). Môžeme teda konštatovať, že % zastúpenie kategórií obsahu draslíka najpriaznivejších pre pestovanie kultúrnych rastlín je stále v pomerne vysokom percentuálnom zastúpení (viac ako ¾ sledovaných katastrálnych území SR).
Vysoký percentuálny podiel spomínaných kategórií, ako aj zvýšenie priemernej hodnoty obsahu prístupného draslíka v sledovanom a porovnávanom období by mohol poukazovať na zvýšenie uvoľňovania draslíka z mobilnej aj potenciálnej draselnej rezervy, preto (v záujme vyrovnania bilancie a zabránenia drancovania pôdy) je vhodné zabezpečiť aplikáciu draselných hnojív minimálne na úrovni odberového normatívu (viď tabuľka č.8 )
Číselné a grafické zobrazenie vyššie hodnotených parametrov v katastroch SR, viď tabuľka č. 3 a 4, graf č. 4.
Graf č. 4:
Horčík
Priemerná hodnota prijateľného horčíka (Mg) v pôde bola v pôdnych vzorkách z prvých štyroch odberových rokov XIV. cyklu na hodnote 330,35 mg.kg-1, čo znamená v porovnaní s rovnakým obdobím predošlého cyklu nárast o 20,28 mg.kg-1 .
Ak pôjdeme hlbšie do jednotlivých čísel priemerných hodnôt obsahu prijateľného Mg v katastroch SR, zistíme, že nezmenená hodnota je v prípade 6 KÚ; nárast hodnoty nastal v 1921 katastroch (a to v priemere o 62,98 mg. kg-1) a pokles hodnoty obsahu Mg vidíme v prípade 1048 KÚ (v priemere pokles o 57,88 mg. kg-1).
Ak sa opätovne zameriame na percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórii zásobenosti prijateľným horčíkom, môžeme konštatovať, že výrazný nárast nastal v kategórii veľmi vysoký obsah – pri porovnaní prvých štyroch odberových rokov XIII. a XIV. cyklu ASPP- je to nárast o 6,12%.
Negatívne vyznieva pokles percentuálneho zastúpenia katastrov v kategórii vyhovujúci obsah (pokles o 2,89%) a v kategórii dobrý obsah (pokles o 1,96%). Pozitívnejšie pôsobí klesajúca tendencia percentuálneho zastúpenia v kategórii nízka zásoba (pokles o 0,13%) a v kategórii vysoký obsah (pokles o 1,14%).
Ak sa – ako aj pri ostatných makroživinách – zameriame na percentuálne zastúpenie kategórii vyhovujúci a dobrý obsah, vidíme jasný pokles (o 4,85%). Kým v prvých štyroch odberových rokoch XIII. cyklu ASPP bol sumár spomínaných kategórií na úrovni 38,83%, za rovnaké obdobie XIV. cyklu poklesol na 33,98%.
Vzhľadom na dostatočné prírodné zdroje a uvedené zistenia, vo väčšine katastrov Slovenska nie je potrebné aplikovať doplnkovú výživu horčíkom. Podstatné je zvýšenú pozornosť venovať ľahkým pôdam a pôdam s pôdnou reakciou pod 5,0; ktoré sú rizikovými skupinami z hľadiska obsahu horčíka, ako aj jeho stability.
Podrobné číselné informácie aj grafické zobrazenie porovnania uvádzajú tabuľky č. 3 a 4 a graf č. 5.
Graf č. 5:
Vápnik
Vápnik (Ca) má významnú úlohu v pôdotvornom procese, aktuálne je však jeho obsah (v rámci systému ASPP) stanovovaný len v trvalých kultúrach. Vzhľadom na túto skutočnosť, je aj vzorka porovnávaných a vyhodnocovaných katastrov SR len 156 členná.
Napriek nižšej početnosti porovnávaných „subjektov“ (katastrov SR) sú výsledky hodnotné a preukázne. Pri porovnaní analýz pôdnych vzoriek z prvých štyroch odberových rokov XIII. a XIV. cyklu ASPP zisťujeme vzrast obsahu Ca o 412,55 mg.kg -1 pôdy .
Nárast hodnoty obsahu Ca je viditeľný pri 95 katastroch, a to v priemere o 1185,21 mg.kg-1pôdy. Naopak, pokles obsahu Ca zisťujeme pri 61 katastroch, v priemere o 790,77 mg.kg -1 pôdy.
Negatívny trend pozorujeme pri porovnaní percentuálneho zastúpenia v kategórii nízky obsah (nárast percentuálneho zastúpenia o 0,64%), ako aj pokles v kategórii vyhovujúci obsah (pokles o 4,49%) a pokles v kategórii dobrý obsah (pokles o 3,21% ).
Rovnako negatívne pôsobí aj nárast v kategórii vysoký obsah (vyššie percentuálne zastúpenie o 5,13%) a v kategórii veľmi vysoký obsah (nárast percentuálneho zastúpenia o 1,93%).
Ak sa opäť pozrieme na súčet kategórií vyhovujúci a dobrý obsah, vidíme, že kým v sledovanom období XIII. cyklu ASPP to bolo 41,67%; v rovnakom období XIV. cyklu je viditeľný pokles týchto priaznivých kategórií na sumu 33,97%.
Vzhľadom na skutočnosť, že vápnik v podstatnej miere ovplyvňuje prístupnosť ako makro-, tak aj mikroživín, jeho obsah v pôde výrazne vplýva na produkciu aj kvalitu ako krmív, tak aj potravín. Rovnako zohráva nezanedbateľnú úlohu v inaktivácii ťažkých kovov a taktiež má mnohostranný vplyv na rastliny. Všetky tieto skutočnosti a fakty poukazujú na to, aké potrebné a osožné a vlastne nevyhnutné je sledovanie obsahu Ca v poľnohospodárskej pôde, udržiavanie jeho priaznivého obsahu.
Kategorizácia obsahu prístupného vápnika je uvedená v tabuľke č. 7.
Tabuľka č. 7: Kategorizácia obsahu vápnika v poľnohospodárskej pôde (stanovené v extrakčnom výluhu metódou Mehlich III)
Porovnanie početnosti obsahu vápnika na katastre aj percentuálneho zastúpenia jednotlivých kategórií obsahu Ca sú číselne a graficky uvedené v tabuľke č. 5 a 6, v grafe č. 6.
Tabuľka č.5: Porovnanie % podielu jednotlivých kategórií zásobenosti vápnikom za prvé štyri odberové roky XIII. a XIV. cyklu ASPP (na sledovanej vzorke katastrov SR)
Tabuľka č. 6: Porovnanie početnosti katastrálnych území Slovenska (na sledovanej vzorke) podľa kategorizácie zásobenosti vápnikom (porovnanie prvých štyroch rokov XIII. a XIV. cyklu ASPP)
Graf č. 6:
Na záver môžeme skonštatovať, že správne zaobchádzanie s poľnohospodárskou pôdou, jej obhospodarovanie, ako aj dôraz na udržateľnosť jej fyzikálnych a chemických vlastností, teda jej úrodnosti, je dôležitou úlohou pre ľudskú populáciu, ktorá je v nemalej miere závislá na poľnohospodárskej pôde. Uvedené výsledky vyplývajúce zo sledovaných odberových rokov posledných dvoch cyklov agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy sú zdvihnutým varovným prstom, aby sme aj v jednotlivých katastroch Slovenska upriamili pozornosť na zachovanie priaznivej bilancie vstupov a výstupov makroživín do poľnohospodárskej pôdy (pre správne nastavenie aplikačnej dávky hnojív podľa obsahu zásobenosti konkrétnou makroživinou – viď tabuľka č. 8). Rovnako je nevyhnutné dodávať do poľnohospodárskej pôdy organickú hmotu, aplikovať vhodné typy a druhy hnojív - s uprednostnením organických hnojív, nezanedbávať úlohu hodnoty pôdnej reakcie a zabezpečiť jej úpravu na hodnoty optimálne pre zabezpečenie čo najvyššej prístupnosti živín z pôdy pre rastliny.
|
Obr. 3: Pestovanie monokultúry prispieva k degradácii pôdnej úrodnosti |
V nemalej miere je potrebné dbať na protierózne opatrenia, ako aj opatrenia proti zhutňovaniu poľnohospodárskej pôdy, dodržiavanie vyvážených osevných postupov a zníženie výmery monokultúr. Možným riešením je tzv. regeneratívne poľnohospodárstvo, aplikujúce do praxe všetky tieto odporúčania, zatiaľ je však na Slovensku využívané len na zanedbateľnej výmere poľnohospodárskej pôdy a v krátkom časovom rozsahu, čiže jeho vplyv na kvalitu poľnohospodárskej pôdy, kvalitu a kvantitu úrody bude možné vyhodnotiť až neskôr.
Každopádne, nielen vplyv regeneratívneho poľnohospodárstva, ale aj stav pôdnej úrodnosti na Slovensku bude ÚKSÚP naďalej sledovať a vyhodnocovať na základe analýz pôdnych vzoriek v rámci systému Agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy a tým napomáhať a nabádať k lepšiemu obhospodarovaniu pôdy - našej živiteľky.
|
Obr. 4: Všade je potrebné zachovávať biodiverzitu a rôznorodosť |
