Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Zmena klímy

Čo podnikajú svetoví lídri v boji proti metánu a zmene klímy?

05-04-2024
Ing. Andrea Mrekajová, PhD.; Ing. Miroslav Záhradník, PhD. | [email protected]
NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra

Približne jedna tretina globálnych antropogénnych emisií metánu pochádza z energetického sektora. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že 45 % týchto emisií možno znížiť bez čistých nákladov, keďže metán je produkt predajný vo forme zemného plynu. Zníženie emisií metánu spojených s ľudskou činnosťou o 50 % v priebehu nasledujúcich 30 rokov by mohlo do roku 2050 zmierniť globálne zmeny teploty o 0,2 °C, čo je významný krok k udržaniu nárastu teploty pod 2 °C.

Stratégia EÚ pre metán

Zníženie emisií metánu je jednou z priorít v Európskej zelenej dohode a stratégii EÚ pre metán (zverejnenej v októbri 2020). Ukazuje sľubný potenciál zvýšiť úsilie EÚ o dosiahnutie kľúčových cieľov v oblasti klímy, ako je napríklad zvýšená ambícia v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Cieľom stratégie je obmedziť vývoj teploty do roku 2050, zlepšiť kvalitu ovzdušia a posilniť celosvetové vedúce postavenie EÚ v boji proti zmene klímy. Zameriava sa na znižovanie emisií metánu v sektore energetiky, poľnohospodárstva a odpadov. Návrh ustanovuje zlepšenie merania, vykazovania a overovania emisií metánu v energetickom sektore a okamžité zníženie emisií prostredníctvom povinného zisťovania a opravy únikov a zákazu odvzdušňovania a spaľovania. Návrhy pomôžu pochopiť, kde presne a koľko metánu sa vypúšťa. Medzisektorový prístup prijme cielené opatrenia v každej oblasti a zároveň využije synergie medzi odvetviami, napríklad prostredníctvom výroby biometánu, ktorého základnou surovinou je slepačí a kravský hnoj a rôzne biologicky rozložiteľné odpady.

Zníženie emisií metánu v energetickom sektore

Ako bolo oznámené v stratégii EÚ pre metán, Komisia prijala 15. decembra 2021 návrh nariadenia zameraného na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky.

Partneri a iniciatívy

Keďže emisie metánu prekračujú národné hranice, Európska zelená dohoda zdôrazňuje potrebu medzinárodnej spolupráce, a to aj prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami a iniciatív ako napr. prostredníctvom koalície Climate and Clean Air Coalition (CCAC), založenej v rámci Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), ktorá pracuje na riešení krátkodobých znečisťujúcich látok (metán a čierny uhlík) v snahe bojovať proti klimatickým zmenám a zlepšiť miestne ovzdušie.

Pozorovanie emisií metánu

S cieľom pomôcť posunúť túto otázku vpred podporila Komisia v roku 2021 zriadenie Medzinárodného observatória pre emisie metánu (IMEO) spolu s UNEP, CCAC a Medzinárodnou energetickou agentúrou. IMEO zhromažďuje a overuje údaje o emisiách metánu, financované z programu EÚ Horizont 2020 s cieľom poskytnúť medzinárodnému spoločenstvu lepšie pochopenie globálnych emisií a toho, kde by sa mali zamerať opatrenia na znižovanie emisií. IMEO poskytne prostriedky na uprednostnenie opatrení a monitorovanie záväzkov prijatých štátnymi aktérmi v rámci globálneho sľubu o metáne (GMP), v snahe EÚ a USA znížiť emisie metánu o 30 % do roku 2030. Za rok od svojho spustenia sa stal globálny sľub jednou z priorít. Podpora GMP v jednotlivých krajinách vzrástla z vyše 100 v roku 2021 na 150, a taktiež viac ako 50 krajín buď vypracovalo národné akčné plány pre metán alebo ich práve pripravuje. Nedávno IMEO oznámila systém varovania a reakcie na metán (MARS), čo je satelitný systém na zisťovanie emisií metánu. Síce sa začne s hlavnými zdrojmi emisií z energetického sektora, ale rozšíri sa na ďalšie sektory emitujúce metán, ako je odpadové hospodárstvo a chov hovädzieho dobytka.

COP 26,27,28

Keďže bolo mimoriadne naliehavé prijať opatrenia proti zmene klímy, svetoví lídri sa v novembri 2021 zišli v Glasgowe v Spojenom kráľovstve na samite o zmene klímy – COP 26.

Hlavnými cieľmi zasadnutia COP 26 bolo:

  • zaviazať sa k ambicióznejším cieľom, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030,
  • rokovať o opatreniach na prispôsobenie sa neodvratným dôsledkom zmeny klímy
  • zvýšiť financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, a to najmä v prospech rozvojových krajín. OSN vyzvala krajiny, aby podpísali dohovor o klíme, v ktorom by sa každá zmluvná strana zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov.

V novembri 2022, USA a EÚ zvolali ministerskú konferenciu o metáne COP27 v Šarm Aš - Šajch, aby zdôraznili pokrok a prediskutovali ďalšie implementačné kroky vrátane zvýšeného úsilia vedúceho k COP28.

Hlavnými cieľmi zasadnutia COP 27 bolo:

  • zmiernenie: udržať globálnu tepelnú zmenu na úrovni - adaptácia: dosiahnuť posilnenie Akčného programu v adaptácii
  • financovanie: preskúmať pokrok v záväzku mobilizovať do roku 2025 100 miliárd USD ročne na pomoc rozvojovým krajinám vyrovnať sa s negatívnymi vplyvmi zmeny klímy

V decembri 2023 sa v Dubaji konala28. konferencia OSN o zmene klímy - COP 28, kde hlavnými témami zasadnutia bolo globálne hodnotenie, zmierňovanie, adaptácia a financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. Zmluvné strany zhodnotili, že je potrebné, aby globálne emisie skleníkových plynov vyvrcholili najneskôr v roku 2025 a aby sa tiež znížili o 43 % do roku 2030 a o 60 % do roku 2035 (v porovnaní s úrovňami z roku 2019). Kompetentní sa dohodli, že do roku 2050 sa postupne odklonia od fosílnych palív v sektore energetiky, že zdvojnásobia mieru zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2030 a že strojnásobia globálnu kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobia mieru zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2030.

Hlavnými otázkami je, či po týchto stretnutiach dôjde aj k zlepšeniu, aké kroky podniknú predstavitelia štátov aby sa pokus o zmiernenie dôsledkov globálnej tepelnej zmeny dotkol aj bežných ľudí, kto začne a či sa pripoja aj ďalšie štáty. Alarmujúci je však fakt, že krajiny nie sú na dobrej ceste k plneniu cieľov Parížskej dohody.

Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Udržateľné systémy inteligentného farmárstva zohľadňujúce výzvy budúcnosti 313011W112, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.