Škodcovia poľných plodín a zeleniny na začiatku jari
Niektorí škodcovia sa začínajú vyskytovať v porastoch pestovaných plodín už v zime, ako napríklad fúzavka cesnaková, keď sú teploty vzduchu okolo bodu mrazu. Sú aj takí škodcovia, ktorí sú aktívni v porastoch počas celej zimy, ak sú teploty okolo 5 °C, čo je v poslednej dobe dosť časté. Takým je napríklad hrbáč obilný. Ďalší začínajú byť aktívni hneď po prvom miernom oteplení. Týchto škodcov treba sledovať, ak treba aj zasahovať, i keď sa zdá, že ešte prevláda zima.
Fúzavka cesnaková
Fuzávka cesnaková (Suillia lurida) je škodca, ktorý začína lietať aj v zimných mesiacoch. Je to mucha s telom hnedej farby a dĺžky 8 až 10 milimetrov. Krídla má sivohnedé, priezračné s dvomi priečnymi tmavohnedými pásikmi. Prezimuje v štádiu imága. Aktivuje sa skoro na jar a nálet trvá až do apríla. Samičky kladú vajíčka už vo februári, aj keď je porast prekrytý snehom a teplota vzduchu okolo 0 °C a teplota pôdy pod nulou. Rastliny vtedy majú vyvinuté dva-tri listy. Samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu v blízkosti rastliny, pri tom preferujú kladenie vajíčok na najvyvinutejšie rastliny. Pri teplotách okolo 7 °C sa larvy z vajíčka liahnu o dva týždne a zavrtávajú medzi listy cesnaku, následne prenikajú do cibule. V jednej rastline sa vyvíja len jedna larva. Masové liahnutie lariev je v marci a vývoj lariev trvá 25 až 35 dní. Dospelé larvy sa presúvajú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá jeden mesiac a vyletené imága v júni prechádzajú do diapauzy. Škodca má jednu generáciu za rok.
Fúzavka cesnaková škodí nielen na cesnaku, ale aj na cibuli. Hospodársky významné škody zapríčiňuje na mladých rastlinách z jesennej sadby. Larva najprv poškodzuje základ najmladšieho centrálneho listu, ktorý žltne a stáča sa. Veľmi ľahko sa takto poškodený list vyťahuje z rastliny. Larvy sa potom spúšťajú dole stonkou do cibule, poškodzujú najprv stonku potom aj cibuľu. Stonka je mäkká a cibule zahnívajú.
Ekológia
Fúzavka cesnaková sa aktivuje veľmi skoro na jar už pri teplote vzduchu 0 °C. V podmienkach globálneho otepľovania, kedy sú časté mierne zimy (v decembri a januári teploty nie sú pod 0 °C) môže byť tento škodca aktívny aj v týchto zimných mesiacoch, čo bolo zaznamenané aj v strednej Európe. V takomto prípade treba sledovať škodcu aj v tomto období, najlepšie pomocou žltých vodných misiek s lákadlom, alebo žltých lepových dosiek a v prípade silného výskytu aj zasahovať.
Možnosti ochrany
Z preventívnych agrotechnických opatrení sa škody môžu znížiť skorou výsadbou na jeseň, pretože väčšie rastliny sú odolnejšie. Podobne, neskorá sejba na jar môže výrazne znížiť napadnutie rastlín. Odporúča sa cesnak pestovať čo najďalej od vlaňajších plôch. Odrody jarného cesnaku vysádzané na jar nie sú napadané týmto škodcom. Z nechemických spôsobov ochrany je významné zakrytie rastlín sieťami, alebo netkanou textíliou počas náletu múch. Toto opatrenie sa musí vykonať skoro na jar pri prvom oteplení a porast nechať zakrytý až do konca apríla.
Chemická ochrana je opodstatnená, ak sa v poraste vyskytuje 10 a viac percent napadnutých rastlín. Aplikácia insekticídov sa vykonáva na jar v čase náletu múch, kým samičky ešte nenakládli vajíčka. Obdobie náletu múch sa môže zistiť pomocou návnad, ktoré sa pripravujú z extraktu cesnaku, cukru a octu. Žlté vodné misky (Mörickeho misky), naplnené týmto lákadlom, sa umiestňujú do porastov cibule už vo februári. V regiónoch, kde sa tento škodca vyskytuje, často treba aplikáciu vykonať hneď ako sa zistí výskyt múch. Pretože nálet trvá dlhšiu dobu, po desiatich dňoch treba aplikáciu zopakovať. Povolené sú niektoré prípravky zo skupiny pyretroidov. Pri postreku treba použiť viac vody. Insekticídy sa aplikujú aj vo forme zálievky, ktorá sa vykonáva len raz a to 14 dní po prvom oteplení.
|
Obr. 1: Žltá vodná miska v poraste cesnaku, pomocou nej sledujeme výskyt fúzavky už od janára |
Hrbáč obilný
Hrbáč obilný (Zabrus tenebrionides) je významný škodca obilnín už niekoľko desaťročí. Každoročne sa v strednej Európe proti tomuto škodcovi vykonávajú postreky na väčších, alebo menších plochách. Je známe, že škodí v jeseň a na jar, na porastoch v monokultúre, alebo na porastoch z opakovanej sejby obilnín. Tiež napáda porasty na pozemkoch, ktoré sú v blízkosti polí, na ktorých sa v minulých rokoch vo väčšej miere vyskytoval tento škodca.
|
Obr. 2: Larva hrbáča obilného |
Hrbáč obilný škodí v štádiu larvy a imága. Prítomnosť lariev škodcu v mladých porastoch obilnín na jeseň a na jar sa veľmi ľahko zisťuje na základe charakteristických poškodení listov larvami. Viditeľné sú rozžuvané listy mladých rastlín, ktoré schnú a nadobúdajú sivú farbu. Tieto príznaky vidieť v porastoch už od konca októbra až začiatku novembra. Larvy sú aktívne večer, sú veľmi žravé a aktívne sú do prvých mrazov, kedy migrujú hlbšie do pôdy. Oteplením na jar znovu začínajú byť larvy aktívne a škody zapríčiňujú až do konca svojho vývoja. Spôsobujú znižovanie počtu rastlín a odnoží na jednotku plochy. V prípade väčšieho výskytu a dlhšieho obdobia aktivity môžu byť porasty aj úplne zničené. Imága znižujú počet zŕn v klase.
Podmienky vyhovujúce škodcovi
K masovému výskytu hrbáča obilného najviac napomáha nesprávna agrotechnika. Najväčší vplyv má opakovaná sejba obilnín a to viac rokov po sebe. Hrbáč obilný je škodca obilnín v monokultúre a v takýchto podmienkach pravidelne zapríčiňuje veľké škody a môže aj úplne zničiť porast. Masovému výskytu hrbáča dopomáha aj neskorá sejba, oneskorený zber slamy a oneskorene vykonaná podmietka.
Okrem nesprávnej agrotechniky majú na zvýšený výskyt hrbáča obilného aj poveternostné podmienky v auguste a septembri. Počas týchto mesiacov sa imága nachádzajú v pôde v hĺbke 10 až 40 centimetrov v stave letnej diapauzy. Ak sú v tomto období vysoké teploty a dlhotrvajúce sucho imága neskoršie opúšťajú pôdu, čo negatívne vplýva na vývojový cyklus škodcu. Samičky neradi kladú vajíčka do suchej pôdy a ak ich aj nakladú – väčšina z nich uhynie. Skratka, suché počasie v lete a na začiatku jesene má negatívny vplyv na vývoj a populačnú hustotu tohto škodcu.
Možnosti ochrany
Agrotechnické spôsoby ochrany majú veľký význam v ochrane porastov proti tomuto škodcovi a dodržiavanie vhodných agrotechnických opatrení môže úplne vylúčiť chemickú ochranu. Dodržiavanie osevného postupu predstavuje najvýznamnejšie opatrenie. Odporúča sa striedať obilniny so strukovinami a repou.
Ďalšími významnými agrotechnickými opatreniami sú: načas a kvalitne vykonaná žatva bez strát, zabezpečenie odvozu slamy hneď po žatve a načas vykonať podmietku. Podmietku robíme krížom na smer sejby – čím obmedzíme samičky v kladení vajíčok. Ničenie výmrvu je tiež významné opatrenie. Bránením ničíme nielen buriny, ale aj imága a nakladené vajíčka.
Chemická ochrana spočíva v aplikácii insekticídov proti larvám hrbáča obilného a to na jeseň, alebo na jar v tých porastoch, v ktorých bola použitá nesprávna agrotechnika, alebo kde sa nevykonala preventívna chemická ochrana proti imágam škodcu. Hranica škodlivosti je dve-tri larvy na meter štvorcový v porastoch vo fáze vzchádzania. Opodstatnenosť chemickej ochrany môžeme stanoviť aj na základe počtu poškodených rastlín na metri štvorcovom. Na jeseň sa chemická ochrana odporúča robiť, ak je v poraste pšenice päť až sedem poškodených rastlín na metri štvorcovom, v porastoch jačmeňa sedem až desať poškodených rastlín. Dôležité je včas vykonať aplikáciu, kým ešte larvy nezapríčinili významné škody. Väčšia účinnosť insekticídov sa dosahuje, keď postreky urobíme vo večerných hodinách, kedy larvy vyliezajú zo svojich chodieb. Použiť treba 500 litrov postrekovej kvapaliny na hektár. Treba zdôrazniť, že chemické zásahy proti larvám treba obmedziť a viac využívať agrotechnické metódy.
Krytonos koreňový
V období vzchádzania maku až do fázy troch-štyroch pravých listov je nebezpečným škodcom krytonos koreňový (Stenocarus ruficornis), preto upozorňujeme pestovateľov na kontrolu svojich polí.
|
Obr. 3: Krytonos koreňový - larva na koreni maku |
Dospelý jedinec tohto druhu je malý chrobák (nosánik) s hnedo sfarbeným telom, dlhým 3 – 3,5 milimetra bez nosca. Na krovkách v blízkosti štítku má malú čiernu škvrnu a na konci kroviek bledú škvrnu. Imágo prezimuje v pôde, kde sa pestoval mak. Po aktivácii na jar sa najskôr pohybuje lezením, keď teploty stúpnu nad 14 °C začína lietať a vyhľadáva porasty maku. V čase dospelostného žeru, od polovice apríla, sa živí na mladých rastlinách maku žerom listov od okraja, pričom vyžiera drobné dierky. Poškodzuje aj vegetačný vrchol rastlín, čo môže spôsobiť odumieranie mladých rastlín. Potravu prijíma dopoludnia. Samičky začínajú klásť vajíčka od polovice mája. Kladenie vajíčok je veľmi roztiahnuté, trvá až 2 až 2,5 mesiaca. Samičky vajíčka kladú do hlavnej žily spodných listov prípadne v blízkosti koreňového krčka. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú v liste krátke chodbičky a neskôr zlezú ku koreňu, kde vyhrýzajú ryhy, alebo chodbičky dlhé jeden až tri milimetre. Spodné listy na takto poškodených rastlinách žltnú a v neskorších vývojových fázach poškodené rastliny vädnú. V poraste nachádzame zakrpatené rastliny, ktoré často po búrkach poľahnú. Škodcovi vyhovuje suché a teplé počasie.
Možnosti ochrany
Po zákaze používania moridiel zo skupiny neonikotinoidov sa priama ochrana proti tomuto škodcovi robí iba foliárnymi postrekmi, ak zistíme 3-4 imága na jeden meter riadku maku vo fáze vzchádzania rastlín. V Slovenskej republike nie je proti tomuto škodcovi registrovaný ani jeden prípravok na foliárnu aplikáciu. V Českej republike, kde tento škodca predstavuje vážne nebezpečenstvo, sa odporúča vo fáze vzchádzajúcich rastlín použiť prípravok zo skupiny pyretroidov s veľmi rýchlym kontaktným účinkom. Druhú aplikáciu v prípade potreby vykonať, keď rastliny majú väčšiu listovú plochu, t. j. dva a viac pravých listov, kombinovaným prípravkom s dlhším reziduálnym účinkom.
|
Obr. 4: Poškodenia maku imágami krytonosa koreňového |
