Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Ovce

História procesu šľachtenia slovenskej dojnej ovce

24-08-2017
1,2doc. RNDr. Milan Margetín, PhD.; 1Ing. Dušan Apolen; 1Ing. Anton Čapistrák | margetin@vuzv.sk
1NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra; 2Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Katedra špeciálnej zootechniky

V  prvej polovici 90-tych rokov minulého storočia bolo zrejmé, že zabezpečiť ekonomickú rentabilitu oviec chovaných na Slovensku bude možné len prostredníctvom výraznej typovej a úžitkovej prestavby stád, s podstatným zvýšením produkcie mlieka ale aj plodnosti bahníc. Tým sa mali aspoň čiastočne vykompenzovať obrovské straty chovateľov v dôsledku prepadu nákupných cien vlny v podmienkach trhovej ekonomiky. Bolo tiež zrejmé, že v rámci čistokrvnej plemenitby a s využitím racionálnych metód selekcie a plemenitby bude možné dosiahnuť v chovoch oviec v rozhodujúcich produkčných a reprodukčných ukazovateľoch selekčný pokrok, ale nárast produkcie nemusí plne uspokojovať všetkých chovateľov, a to bez ohľadu na chované plemeno (zošľachtená valaška - ZV, cigája – C a merino - M). Mnohí chovatelia už v tomto období očakávali výraznejší nárast úžitkovosti, a to najmä vtedy, keď bol chovateľ schopný zabezpečiť vhodné chovateľské prostredie aj pre ovce s vyšším genetickým potenciálom pre produkciu mlieka a plodnosť. Teoretické poznatky z oblasti šľachtenia a tvorby nových plemien oviec v zahraničí pritom naznačovali, že rýchlejší nárast úžitkovosti bude možné dosiahnuť s využitím rôznych foriem pozmeňovacieho kríženia aj keď v tomto prípade hrozia väčšie chovateľské riziká ako v prípade čistokrvnej plemenitby.

Dôležitou výhodou pri rozhodovaní viacerých chovateľov o ďalšom smerovaní ich chovu bol fakt, že už v druhej polovici 90-tych rokov sme mali na Výskumnom ústave živočíšnej výroby (VÚŽV) k dispozícii prvé výsledky z kríženia oviec plemena ZV, C a M s východofrízskym plemenom (VF) a plemenom lacaune - LC (prvé importy LC oviec boli realizované v prvej polovici 90-tych rokov). Predbežné výsledky mliekovej úžitkovosti a plodnosti kríženiek s plemenom LC publikované v odborných časopisoch boli pritom veľmi sľubné a u mnohých chovateľov dojných oviec sa stretli s veľkou pozornosťou. V propagácii prvých výsledkov z kríženia domácich oviec plemenom LC a VF zohral veľmi dôležitú úlohu aj Zväz chovateľov oviec a kôz, ktorý bol a je zodpovedný za chov a šľachtenie oviec na Slovensku (ZCHOK) a ktorého súčasťou bola a je Šľachtiteľská rada (ŠR), na zasadnutiach ktorej sa pravidelne prejednávali aktuálne otázky šľachtenia oviec. Na základe výsledkov získaných v niektorých experimentálnych chovoch v r. 1995-2000 (najmä na ÚH Trenčianska Teplá, PD Plavé Vozokany a vtedajšom Školskom majetku Žilina, hospodárstvo Zástranie) bol z iniciatívy pracovníkov bývalého Ústavu šľachtenia zvierat – pracovisko Trenčín (toto pracovisko bolo súčasťou VÚŽV Nitra) navrhnutý pre všetky naše základné plemená oviec (ZV, C, M) program zošľachťovania s využitím kríženia so špecializovanými mliekovými plemenami (LC a VF; Margetín et al., 2000 a,b,c). Zámerom programu  bolo vyšľachtiť pri valašských, cigájskych a merinských ovciach nový mäsovo-mliekový úžitkový typ polohrubovlnových resp. polojemnovlnových oviec, vhodných pre polointenzívne až intenzívne podmienky chovu, s dobrou adaptačnou schopnosťou, bez vážnejších zdravotných problémov, vhodných pre stádový spôsob chovu počas pastevného obdobia i zimného ustajnenia. Z hľadiska produkčného malo ísť o vyšľachtenie ranej ovce (pripúšťanie časti jariek už v 1. roku života), primerane plodnej a najmä dojnej ovce, s dobre tvarovaným vemenom vhodným predovšetkým pre podmienky strojového dojenia.

Obr. 1: Dojenie kríženiek ZVxLC, CxLC a LC na ÚH v Trenčianskej Teplej v roku 2004

Obr. 1: Dojenie kríženiek ZVxLC, CxLC a LC na ÚH v Trenčianskej Teplej v roku 2004

Všetky 3 návrhy programov zošľachťovania boli prekonzultované a schválené na jednotlivých zasadnutiach Šľachtiteľskej rady pri ZCHOK, na ktorých bolo schválené aj založenie tzv. šľachtiteľsko-experimentálnych chovov (ŠECH) podľa platného Štatútu ŠECH. V každom zošľachťovacom programe (osobitne pre plemeno ZV, C a M) bola urobená analýza aktuálneho stavu chovu a šľachtenia, konkretizovaný bol pre každé plemeno zámer zošľachťovacieho programu, stanovený chovný cieľ a doporučené schémy kríženia, analyzované boli podmienky pre realizáciu programu,  rozpísaný bol časový harmonogram zošľachťovania a boli v ňom uvedené aj povinnosti jednotlivých ŠECH a gestora zošľachťovacieho programu. V súvislosti so zámerom prejednávaného programu zošľachťovania treba uviesť fakt, že už na začiatku jeho realizácie  sa predpokladalo, že zošľachťovací proces bude prebiehať v 2 etapách. V prvej etape sa mali vytvárať krížence domácich plemien oviec s rôznym genetickým podielom špecializovaných dojných plemien LC a VF a v druhej etape mal program smerovať k tvorbe nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce, a to na základe  komplexného zhodnotenia výsledkov z prvej etapy programu zošľachťovania  (konsolidácia vytváraného nového úžitkového typu, opierajúc sa už o princípy čistokrvnej plemenitby).

Obr. 2: Bonitácia oviec ŠECH na PD Predmier v r. 2005

Obr. 2: Bonitácia oviec ŠECH na PD Predmier v r. 2005

Potreba zriadenia ŠECH vyplývala v tom čase z potreby produkovať a využívať v plemenitbe v pôvodných šľachtiteľských chovoch aj krížence s rôznym genetickým podielom plemena LC a VF. Vo všetkých ŠECH sa od samého začiatku  realizovala v plnom rozsahu kontrola úžitkovosti poverenou plemenárskou organizáciou, čím sa získavali oficiálne údaje o úžitkových parametroch nielen čistokrvných zvierat ale aj krížencov, ktoré boli v plnom rozsahu využívané pri zostavovaní pripárovacích plánov. Pripárovacie plány boli každoročne pre všetky ŠECH  zostavené pod gesciou poverených pracovníkov VÚŽV Nitra a SPU Nitra, v úzkej súčinnosti so šľachtiteľmi ZCHOK a samotných chovateľov.

Väčšina ŠECH bola pritom založená v roku 2000. V tomto roku prebehli u viacerých chovateľov oviec na základe ich žiadosti o zriadenie ŠECH, komisionálne obhliadky stád, v rámci ktorých bol tiež s vedením podnikov podrobne prejednaný program zošľachťovania, urobený bol „Zápis o zriadení šľachtiteľsko-experimentálneho chovu“ a bola uzavretá „Zmluva medzi metodickým gestorom a chovateľom oviec“. Metodickým gestorom pri uzatváraní zmlúv bol vtedajší VÚŽV – Stanica chovu a šľachtenia oviec a kôz v Trenčíne (doc. RNDr. Milan Margetín, PhD., Ing. Dušan Apolen, Ing. Anton Čapistrák) a v niektorých podnikoch aj Slovenská poľnohospodárska univerzita, Katedra špeciálnej zootechniky (prof. Ing. Milan Gajdošík, CSc., doc. Ing. Egon Gyarmathy, CSc.). Metodickí gestori programu už v roku 2000 odporúčali na základe získaných výsledkov chovateľom, aby vo svojich stádach pracovali s oboma zošľachťujúcimi plemenami (LC a VF) a vytvárali trojplemenné krížence, keďže obe z uvedených plemien majú určité pozitíva, ale aj negatíva v porovnaní so zošľachťovanými plemenami. V niektorých stádach ale pracovali len s plemenom LC alebo naopak len s plemenom VF.

Obr. 3: Vplyv kríženia oviec s plemenom LC bol už v druhej polovici 90-tych rokov neprehliadnuteľný

Obr. 3: Vplyv kríženia oviec s plemenom LC bol už v druhej polovici 90-tych rokov neprehliadnuteľný

Už pri zriaďovaní prvých ŠECH sa prikladala tejto udalosti primeraná vážnosť, tak aby celý proces realizácie programu bol kontrolovateľný a v súlade s platným legislatívnym rámcom (Zákon o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat 194/1998 Z.z.). Aby bolo možné porovnávať v jednotlivých fázach kríženia úžitkové parametre bahníc – kríženiek s úžitkovosťou čistokrvných bahníc východzieho plemena chovaných v rovnakých podmienkach, boli v každom ŠECH ponechané aj čistokrvné zvieratá. Odborná komisia, ktorá posudzovala úroveň chovu v čase zriaďovania jednotlivých ŠECH bola zložená  zo zástupcov vtedajšieho Ministerstva pôdohospodárstva SR Bratislava (Ing. Š. Michalík), ZCHOK Banská Bystrica (Ing. J. Šutý, Ing. M. Zvara, Ing. P. Srpoň, Ing. P. Gúgľava), vtedajšieho Štátneho plemenárskeho ústavu Bratislava (Ivan Záborský, Marián Kubín, Peter Vároš, MVDr. Elena Chladná, Juraj Vaľko a ďalší), VÚŽV Nitra, SPU Nitra – Katedry špeciálnej zootechniky a členom komisie bol aj zástupca veterinárnej správy a samozrejme aj zástupca chovateľa. Na základe uzavretých zmlúv medzi chovateľom a metodickým gestorom mliekového programu boli v roku 2000 založené ŠECH na nasledujúcich 13 podnikoch (pôvodné názvy podnikov): Účelovom hospodárstve VÚŽV Trenčianska Teplá, Školskom majetku Žilina, hospodárstvo Zástranie, v PD Sklabiňa, PD Predmier - Súľov, v Agrofarme s.r.o. Červený Kameň, v PD Bystré,  PD Trstená, PD Nižné Repáše, PD Liptovské Revúce, PD Raslavice, v Olšanka spol. s r.o. Košické Olšany, v Hydináreň Zámostie a v PD Odorín. Veľmi dôležitú a významnú úlohu pri propagácii krížencov ZV x LC s rôznym genetickým podielom LC zohralo tiež PD Belá Dulice, v ktorom sa vytvárali krížence už v druhej polovici 90-tych rokov, ale ŠECH bol založený v tomto podniku neskôr. Všetkým ŠECH bol vtedajším Ministerstvom pôdohospodárstva SR už v r. 2000 pridelený štatút (dekrét) ŠECH. V uvedených chovoch a neskôr aj v mnohých ďalších sa v 1. etape postupne vytvárali krížence s 12,5 až 87,5 % genetickým podielom špecializovaných dojných plemien LC a VF. Výsledky, ktoré boli získavané v jednotlivých ŠECH v prvej etape programu šľachtenia boli pravidelne hodnotené na jednotlivých zasadnutiach Šľachtiteľskej rady pri ZCHOK a boli publikované v mnohých vedeckých a  odborných časopisoch (vrátane časopisu Slovenský chov) a na mnohých domácich i zahraničných konferenciách a seminároch (viac ako 25 publikovaných prác).  Výsledky získané v rámci prvej etapy programu zošľachťovania boli spracované aj v mnohých diplomových prácach a v 2 prácach dizertačných. Z hľadiska šľachtiteľského je dôležitý aj fakt, že prostredníctvom baranov s rôznym genetickým podielom plemena LC a VF produkovaných v ŠECH sa proces zošľachťovania preniesol v ďalších rokoch aj do mnohých úžitkových chovov (minimálne 50 chovov), v ktorých pôsobili a v súčasnosti stále pôsobia desaťtisíce bahníc nesúcich gény plemena LC a VF.

Obr. 4: Jedny z prvých štvorčiat ZVxLC narodených na Slovensku - r. 1998

Obr. 4: Jedny z prvých štvorčiat ZVxLC narodených na Slovensku - r. 1998

Komplexnejšie boli výsledky realizácie 1. etapy programu zošľachťovania spracované v roku 2010 pracovníkmi vtedajšieho Centra výskumu živočíšnej výroby Nitra, ktoré boli protokolárne odovzdané vo forme nehmotného realizačného výstupu s názvom „Postup šľachtenia syntetickej populácie oviec vytvorenej s použitím plemena lacaune a východofrízske“ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku (plná verzia tohto dokumentu je k dispozícii na stránke www.zchok.sk). Podkladom pre uskutočnenú komplexnú analýzu boli najmä údaje z kontroly úžitkovosti (KU)16 chovov vytvorených na báze plemena ZV, 13 chovov vytvorených na báze plemena C a 4 chovov vytvorených na báze plemena M. Okrem oficiálnych výsledkov z KÚ boli spracované aj početné experimentálne údaje týkajúce sa najmä ukazovateľov súvisiacich s morfológiou a zdravotným stavom vemena, dojiteľnosťou bahníc, intenzitou rastu jahniat po odstave, ale aj vlnovej úžitkovosti a problémov súvisiacich s ozdravovacím programom na scrapie. Na základe uvedenej komplexnej analýzy bolo konštatované, že získané výsledky zo zošľachťovania dojných oviec plemena ZV, C a M s plemenami LC a VF sú pre chovateľov veľmi zaujímavé, keďže hlavný cieľ programu 1. etapy zošľachťovania, ktorým bolo zvýšenie produkcie mlieka a plodnosti bahníc sa plne naplnil. Ak boli napríklad spriemerované údaje za roky 2006-2010, tak v chovoch cigájskych oviec bol rozdiel v normovanej produkcii mlieka (NPM) medzi čistokrvnými bahnicami chovanými v ŠCH a kríženkami vytvorenými na báze plemena cigája v ŠECH až 45 %. V plodnosti na obahnenú ovcu bol rozdiel 10,3 %. Rozdiel v NPM medzi ŠCH plemena zošľachtená valaška (ZV) a ŠECH založenými na plemene ZV bol v rokoch 2006 - 2010 30 % a v plodnosti na obahnenú ovcu 13,3 %. V niektorých chovoch bol rozdiel v NPM medzi  čistokrvnými bahnicami a bahnicami syntetickej populácie v priemere až 50 % a v plodnosti na obahnenú ovcu 30-35%.

Obr. 5: Prvé krížence CxLC v ŠECH PD Sklabiňa v r.2004

Obr. 5: Prvé krížence CxLC v ŠECH PD Sklabiňa v r.2004

V prácach uverejnených v časopise Chov oviec a kôz (č.4/2011) a v časopise Slovenský chov (č.1/2012) bola na základe komplexného zhodnotenia získaných výsledkov z 1. etapy konkretizovaná 2. etapa programu zošľachťovania, s konečným cieľom vytvoriť populáciu oviec nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce, vhodnej najmä pre polointenzívne podmienky Slovenska (s využívaním pastvy všetkými kategóriami oviec), s výbornou produkciou mlieka, vhodných pre podmienky strojového dojenia.  Na zasadnutí Šľachtiteľskej rady (ŠR) pri Zväze chovateľov oviec a kôz na Slovensku dňa 15.11. 2011 bol prerokovaný a schválený návrh 2. etapy programu zošľachťovania, s ktorým sa v chovoch začalo v r. 2012. Na tomto zasadnutí boli prijaté viaceré veľmi dôležité opatrenia, súvisiace s potrebou  konsolidácie nového úžitkového typu dojných oviec, s pracovným názvom slovenská dojná ovca (kód označenia SD). Rozhodujúcim opatrením bolo, že populácia všetkých krížencov pôsobiacich v ŠECH v rámci celého Slovenska bola uzatvorená a výber rodičovských párov bol robený predovšetkým na základe plemenných hodnôt pre produkciu mlieka a plodnosť (veľkosť vrhu). Plemenitba sa začala v ŠECH robiť na princípoch čistokrvnej plemenitby, to znamená pri výbere jahničiek a baránkov na ďalší chov sa neprihliadalo na genetický podiel zošľachťujúcich plemien, ale len na ich plemenné hodnoty. Ovce s označením SD mohli byť pripúšťané len baranmi s označením SD. Čistokrvné barany LC a VF v ŠECH syntetickej populácie slovenskej dojnej ovce mohli byť použité len výnimočne (v stádach, ktoré vstúpili do programu neskôr). Plemenné hodnoty pre ekonomicky rozhodujúce produkčné a reprodukčné ukazovatele sa pritom od r. 2012 nepočítali osobitne pre cigájske, valašské a merinské chovy (tak ako do r. 2012), ale v rámci jednej populácie s kódom označenia SD (bez ohľadu na pôvodné východzie plemeno). Toto opatrenie bolo motivované snahou o rozšírenie výberovej základne SD a rozšírenia tzv. efektívnej populácie. Aby sa všetky tieto opatrenia mohli uskutočniť, bolo potrebné v Účelovom zariadení PSSR, š.p. Žilina prideliť všetkým krížencom zo ŠECH s 25 – 87,5 % genetickým podielom plemena LC a VF (samostatne, ale aj spolu) pomocné označenie SD, a to bez ohľadu na východzie plemeno. Pre všetky jedince (jahničky, baránky, barany, bahnice) s kódom označenia SD boli vypočítané plemenné hodnoty pre produkciu mlieka, veľkosť vrhu a hmotnosť jahniat pri odstave. Majiteľom ŠECH syntetickej populácie SD (chovatelia dostali dekréty ŠECH pre syntetickú populáciu SD v r. 2012) bolo odporučené, aby pri kúpe plemenných baranov nakupovali len barany (prípadne aj jahničky resp. jarky) s označením SD, s najvyššími plemennými hodnotami a s prihliadnutím na ich exteriér. To tiež znamenalo, že napríklad chovateľ, ktorý mal ŠECH založený na báze ZV si mohol po r. 2012 zakúpiť barana s označením SD z chovu, ktorý mal ŠECH založený na báze plemena C a naopak. Aukčné barany s kódom označenia SD mohli byť od r. 2012 naďalej využívané nielen v ŠECH, ale aj chovoch úžitkových.

Podľa vyššie uvedených zásad sa po r. 2012 intenzívne pracovalo vo všetkých  ŠECH, ale aj v niektorých chovoch  rozmnožovacích. V r. 2016 bol na VÚŽV Nitra, ako organizácie zodpovednej za metodické riadenie celého programu šľachtenia SD, spracovaný na základe výsledkov z kontroly úžitkovosti i vlastných experimentálnych prác komplexný analytický materiál s názvom „Aktuálny stav v šľachtení slovenskej dojnej ovce“, ktorý bol podkladom pre začatie legislatívneho procesu pre uznanie nového národného plemena „slovenská dojná ovca“. V tomto materiály sa okrem iného konštatuje, že populácia slovenskej dojnej ovce je v súčasnosti dostatočne veľká (do KÚ je zaradených viac ako 5 tis. oviec v KÚ; zaraďovanie jahničiek je vyššie ako 35 %), aby sa mohol začať proces uznávania nového plemena oviec. Z populácie oviec zaradených do KÚ by mohla byť zabezpečená plemenitba u cca 50 tis ks oviec v úžitkových chovoch. V ŠECH sa každoročne vyprodukuje viac ako 300 ks aukčných baranov. Zároveň sa konštatuje, že zámery programu sa podarilo za predchádzajúce 20 ročné obdobie v plnom rozsahu naplniť. Normovaná produkcia mlieka sa zvýšila v chovoch zapojených do programu viac ako dvojnásobne (zo 79,8 litra v roku 1995 na 164,0 litra v roku 2015). Normovaná produkcia mlieka (NPM) vo všetkých chovoch participujúcich na programe bola v r. 2015 v priemere na úrovni 164,0 litra. Najlepšie chovy štandardne dosahujú produkciu mlieka na úrovni 170 – 190 litrov. O vynikajúcej genetickej potencii bahníc chovaných v chovoch zapojených do programu tvorby SD svedčia výsledky mliekovej úžitkovosti 10 % najprodukčnejších bahníc, u ktorých je NPM vyššia ako 250 litrov, priemerná denná produkcia mlieka viac ako 1600 ml a produkcia využiteľnej sušiny viac ako 26 kg. V najlepších chovoch je plodnosť na obahnenú ovcu už v súčasnosti na úrovni 160% a viac, čo je v súlade so zámermi programu.

Obr. 6: Plemenné baránky z PD Predmier Súľov - konsolidácia populácie SD - r. 2015

Obr. 6: Plemenné baránky z PD Predmier Súľov - konsolidácia populácie SD - r. 2015

Obr. 7: Bahnice syntetickej populácie SD - r. 2015 z ÚH Trenčianska Teplá

Obr. 7: Bahnice syntetickej populácie SD - r. 2015 z ÚH Trenčianska Teplá

Na základe vyššie uvedených výsledkov Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo ako organizácia zodpovedná za starostlivosť o rozvoj šľachtenia a plemenitby oviec a kôz inicioval pracovné stretnutie s predstaviteľmi Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). Stretnutie sa uskutočnilo 13. septembra 2016 na pôde MPRV SR - sekcia poľnohospodárstva. Cieľom bolo začať proces uznávania „slovenskej dojnej ovce (SD)“ ako nového národného plemena. Garanciu nad procesom uznávania prevzal generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva Ing. Štefan Ryba, PhD. Na základe opatrení, ktoré vyplynuli z uvedeného stretnutia boli postupne splnené všetky požiadavky MPRV SR, ktoré sú predpokladom pre úspešné uznanie plemena SD za nové národné plemeno v r. 2017.  V zdôvodnení návrhu pre uznanie syntetickej populácie slovenskej dojnej ovce za nové národné plemeno bolo konštatované, že sú v plnom rozsahu naplnené požiadavky uvedené v § 2 ods. 8 zákona č. 194/1998 Z.z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat. Aktuálna populácia „slovenskej dojnej ovce“ na Slovensku je podľa názoru  predkladateľov (ZCHOK Banská Bystrica) dostatočne veľká na to, aby bolo umožnené udržať toto plemeno v čistokrvnej forme aj v ďalších rokoch. Ovce SD sa vyznačujú viacerými úžitkovými a exteriérovými  ukazovateľmi, ktorými sa odlišujú od východzích plemien (ZV, C, M), ale tiež plemien, ktoré boli použité na zošľachťovanie (LC, VF). Jednoznačne sa slovenská dojná ovca diferencuje od uvedených plemien v ukazovateľoch súvisiacich s mliekovou úžitkovosťou. Vyznačuje sa aj lepšími reprodukčnými parametrami a rastovou schopnosťou v porovnaní s ovcami plemena C a ZV. V porovnaní s plemenami LC a VF sa vyznačuje lepšími adaptačnými schopnosťami a vhodnosťou pre polointenzívny chov (využitie pastvy všetkými kategóriami oviec). Požadované vlastnosti sú prenášané na potomstvo, pričom dôsledným výberom rodičovských párov sa populácia SD priebežne homogenizuje a stabilizuje v smere chovného cieľa stanoveného pre navrhované plemeno SD.