Zásady výživy jalovíc
Dôležitým predpokladom úspešného chovu hovädzieho dobytka je odchov potrebného počtu dobre vyvinutých, zdravých a konštitučne pevných jalovíc určených na ďalšiu plemenitbu. Vyžaduje si to sústrediť chovateľskú prácu na vytvorenie takého typu dobytka, ktorý bude mať veľkú a priestrannú kapacitu predžalúdkov so schopnosťou konzumovať a dobre zužitkovať vysoké dávky sušiny z objemových krmív. Vychádzame z poznatkov, že mladý organizmus počas mliečnej výživy je pomerne plastický, možno ho tréningom formovať v želateľnom stave a už do 3 mesiacov veku navykať na včasný príjem pevných – hlavne jadrových krmív. Po tomto období pri postupnom znižovaní dávok jadrového krmiva do veku 10 až 12 mesiacov, skrmovať (ad libitum) čo najvyššie dávky kvalitného objemového krmiva.
Hlavným kvantitatívnym ukazovateľom správnosti rastu a vývinu jalovíc je ich hmotnosť v jednotlivých fázach rastu, čo je stanovené v chovnom cieli a plemennom štandarde u nás uznaných plemien, aby ich bolo možné čo najskôr zapojiť do reprodukčného cyklu. To znamená, aby jalovice vo veku 17 mesiacov dosiahli 2/3 živej hmotnosti kráv. Z tohto dôvodu má veľký význam pastva jalovíc už od 3 mesiacov veku, pričom podporuje dobrý vývin všetkých orgánov tela, podieľajúci sa na budúcej produkcii zvierat.
Pasenie mladého hovädzieho dobytka je najprirodzenejší a najlepší spôsob výživy od jari až do jesene. Výživnosť pastevných porastov sa mení v závislosti od botanického zloženia a kvality porastov, od vegetačnej fázy porastov (heterogénnej zmesi ďatelinovín, tráv a bylín), fyzikálno - chemického zloženia a od úrodnosti pôdy, ako aj od obdobia, v ktorom sa dobytok pasie. Podľa intenzity pestovania sa porasty rozdeľujú na dočasné (spravidla na ornej pôde) alebo na trvalé trávne porasty (TTP). Všeobecne platí, že botanická štruktúra tráv ovplyvňuje množstvo a kvalitu bielkovín, stráviteľnosť sacharidov, koncentráciu vlákniny a energie.
Tab. 1: Zmeny v obsahu vlákniny a hodnoty stráviteľnosti organickej hmoty v trávnom poraste
Čím mäkšie a šťavnatejšie sú trávy, s tým väčšou chuťou ich zvieratá konzumujú. Pasienky sa nezakladajú na mokrých stanovištiach alebo na nerovnom teréne, kde sa po daždi tvoria močiare a hrozilo by rozmnožovanie parazitov a výskyt rozličných infekcií.
Problémovými zložkami môžu byť jedovaté rastliny s vysokým obsahom alkaloidov a glykozidov, hlavne v extenzívnych pasienkových porastoch. Tieto jedovaté rastliny vo zvýšenom množstve môžu pôsobiť svojím toxickým vplyvom (HCN) na poruchy trávenia, CNS, poruchy reprodukcie a iné.
Príprava dobytka na pastvu
Úspech pasenia jalovíc veľmi závisí od ich prípravy na pasenie a od rozdelenia do vekových skupín. Pokiaľ pri odchove jalovíc uplatníme pastvu, je potrebné pasienkový porast spásať dávkovým spôsobom s použitím elektrického ohradníka. Jalovice sa na pasenie začnú navykať, až trávny porast dosiahne výšku 80-100 mm. Prvé dva dni sa vyháňajú na pasienok na 1 hodinu, pričom sa im zníži dávka siláže, dávka sena a jadra sa nemení. Mladý dobytok 6 až 12 mesačný treba ešte prikrmovať, preto ho musíme umiestniť na pasienkoch s prístreškami alebo na pasienku s nadväznosťou na maštaľ, kde sa dobytok prikrmuje a napája. Čas pasenia sa postupne predlžuje a na piaty deň sa dosiahne plná doba pasenia. Dávky iného krmiva sa postupne znižujú.
Aj na pasienku je potrebné zachovať samostatné skupiny (z hľadiska potreby prikrmovania a riadenia reprodukčného cyklu), t. j. skupinu najmladších jalovíc, potom jalovice, ktoré sa pripúšťajú a nakoniec jalovice pripustené.
Jalovice počas pasenia (hlavne pri intenzívnom raste trávnej hmoty na jar) budú trpieť nedostatkom energie a sušiny. Preto je potrebné ich prikrmovať sacharidovým krmivom a senom, prípadne slamou.
Základný spôsob intenzívneho pasenia je oplôtkové pasenie. Spásaná plocha je pevným oplôtkom rozdelená na niekoľko plôch, ktoré zodpovedajú veľkosťou pre spásanie na tri dni danej skupiny. Počet oplôtok musí byť taký, aby v oplôtkach rotovali zvieratá vždy po 20 dní. V oplôtkach sa môže potom aplikovať dávkové pasenie. Prenosným ohradníkom sú rozdelené na časti, ktoré skupina spasie za 1 deň. Vtedy môže byť stabilný oplôtok väčší. Pri použití pásového pasenia, ktoré je najefektívnejšie, sa prenosným ohradníkom v stabilnom oplôtku pridáva na spásanie vždy nový pás trávneho porastu 1 m široký. Pri tomto spôsobe využívania trávneho porastu sa prenosný ohradník prekladá viackrát denne.
Najvhodnejšie je, keď pasienok nadväzuje na ustajňovacie priestory. V prípade, že sa jalovice vyháňajú na pasienok, ktorý nenadväzuje na maštaľ, musí byť vybavený prístreškom a zdrojom pitnej vody. Okrem toho musí byť na ňom priestor prispôsobený na prikrmovanie jalovíc. Pri normovaní potreby NEL treba zohľadniť aj použitú technológiu v potrebe na záchov koeficientom technológie. Jalovice vo veku 6-12 mesiacov prijímajú z pasienkového porastu 20-25 kg, vo veku 13-15 mesiacov 27-30 kg, 16-18 mesiacov 30-35 kg, 18-24 mesiacov 35-40 kg a viac denne.
Tab. 2: Potreba živín pre odchov mladého dobytka
Pasienkový porast skrmovaný celodennou, prípadne polo dennou pastvou sa môže doplňovať kombináciou koncentrovaných a objemových krmív (siláže so sušinou 35 až 45 % a obsah vlákniny v kŕmnej dávke by mal byť vyšší než 28 %). Kvalitné objemové krmivá prijímajú jalovičky s dobrou chuťou, čo priaznivo pôsobí na zdravotný stav a ich celkový harmonický vývin a pastva na ďatelinotrávnych porastoch zabezpečí denný prírastok viac ako 600 g hmotnosti. Na napájanie sa používa voda z kontrolovaných zdrojov a nádrže a žľaby treba čo najčastejšie čistiť. Priemerná denná spotreba vody je 4 až 6 litrov na kg sušiny krmiva. Nedostatok vody znáša organizmus horšie, než hladovanie. Počas pastvy aj pri voľnom ustajnení je nutné skrmovať minerálne kŕmne doplnky vo forme lizov pre hovädzí dobytok.
Z uvedených krmív s ohľadom na požadované množstvo živín pre jednotlivé vekové kategórie môžeme zostaviť nasledovné typy kŕmnych dávok pre jalovice od 7 až 24 mesiacov veku. Kŕmne dávky sa pritom skladajú z 2 až 3 druhov objemových krmív, ako siláž, seno a kŕmna slama.
Tab. 3: Typy kŕmnych dávok pre jalovice od 7 až 24 mesiacov veku
Siláž pre jalovice sa pripravuje hlavne z kukurice vo voskovo-mliečnej zrelosti, najlepšie na drobno drvená o sušine viac ako 30 %, ktorá tvorí základ kŕmnych dávok v množstve 10 až 23 kg na kus a deň, môže sa skrmovať v letnom aj zimnom období.
Siláže pripravené z bielkovinových a polo bielkovinových krmív, ako sú ďatelinoviny, ďatelinotrávne a strukovinoobilné miešanky a trávne porasty svojím obsahom živín najlepšie zodpovedajú požiadavkám rastúcich zvierat. Skrmujú sa ako samostatné objemové krmivo v dávke 12 až 21 kg na kus a deň s doplnkom jadrovej zmesi, prípadne s kukuričnou silážou. Vhodným doplnkom kŕmnych dávok jalovíc je seno lucernové, ďatelinotrávne alebo lúčne v dobrej kvalite v 2 až 3 kg na kus a deň.
Kŕmna slama sa môže uplatniť vo výžive jalovíc starších ako 1 rok, či už za účelom doplnenia sušiny v letných mesiacoch, prípadne aj v zimných kŕmnych dávkach, aby jalovice nadobudli schopnosť využiť živiny aj z menej hodnotných krmív. Jej denná dávka na kus sa odporúča 1 až 2 kg. Jadrové krmivo má vo výžive jalovíc za úlohu zabezpečiť do veku 12 mesiacov prísun nutného množstva živín do organizmu, pokiaľ nie sú schopné zožrať väčšie množstvo objemového krmiva. Skrmuje sa postupne znižovaním dávok od veku 3 mesiacov z dennej dávky 1,8 až 2 kg na 1,3 kg vo veku 7. mesiacov, pričom vo veku 12 mesiacov sa jaloviciam jadrové krmivo prestáva podávať. Starším jaloviciam ako 1 rok sa jadrové krmivo začne podávať až vo veku 15 až 16 mesiacov, ako určitý rastový štartér za účelom skoršieho pripúšťania. V priebehu odchovu robíme selekciu jalovíc s ohľadom na ich zdravie, hmotnosť a plodnosť.
V období, keď sa jaloviciam skrmuje kŕmna dávka bez jadrovej zmesi, je nutné pridávať do hospodárskych objemových krmív minerálnu kŕmnu zmes, a to v množstve 100 g na kus a deň. Minerálna zmes môže obsahovať 60 % minerálnej kŕmnej prísady, 25 % dinátriumfosfátu a 15 % kŕmnej soli.
Jadrové krmivo je jaloviciam opäť potrebné začať podávať od 7. mesiaca gravidity v dávke 1,5 kg , v 8. mesiaci v dávke 2,0 kg a v 9. mesiaci 2,0 až 2,5 kg na kus a deň, kedy je rast plodu najintenzívnejší a vytvárajú sa rezervy pre nastávajúcu laktáciu. V tomto období by sa mali jalovice kŕmiť ako kravy stojace na sucho.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-15-0477
