Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Hovädzí dobytok

Emisie hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016

13-02-2018
Ing. Vojtech Brestenský, CSc.; MVDr. Zuzana Palkovičová, PhD. | brestensky@vuzv.sk
NPPC - Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra

Keď hovoríme o emisiách plynov zo živočíšnej výroby, máme na mysli amoniak (NH3) spôsobujúci kyslé dažde a skleníkové plyny ako je oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O). Hoci patria medzi prirodzené zložky ovzdušia, ich súčasný obsah v atmosfére je významne ovplyvnený ľudskou činnosťou. Tvorba týchto plynov je daná emisným faktorom pre jednotlivé zvieratá vyjadrený množstvom produkovaného plynu v kg za rok jedným zvieraťom. Na základe emisných faktorov počtu zvierat sa stanovuje emisia daného plynu zo živočíšnej výroby.

V roku 2016 sa chovalo na Slovensku 446 112 ks hovädzieho dobytka, z toho bolo 194 191 kráv , z nich bolo 132 610 dojných a 61 581 nedojených (tab. 1). Najvyššia dojivosť sa dosahovala v Bratislavskom kraji (8 820 kg), kde sa ale chovalo najmenej kráv. Dojivosť kráv nad 8 000 kg bola ešte v Trnavskom kraji. Prírastky vo výkrme na 800 g boli v troch krajoch (trnavskom , trenčianskom a prešovskom). Najviac nedojených kráv bolo chovaných v Prešovskom kraji. Prírastky teliat mäsového dobytka nad 1 kg sa dosiahli iba v Bratislavskom a Trnavskom kraji (tab. 1).

Tabuľka 1: Počet a úžitkovosť hovädzieho dobytka

Tabuľka 1: Počet a úžitkovosť hovädzieho dobytka

Metán (CH4) sa tvorí v tráviacom trakte bylinožravcov ako vedľajší produkt enterickej fermentácie, pri ktorej sa sacharidy činnosťou mikroorganizmov štiepia na jednoduché molekuly, ktoré môžu byť strebané. Množstvo uvoľneného metánu závisí od typu tráviaceho traktu, veku a hmotnosti zvieraťa a kvality a množstva spotrebovaného krmiva. Typ tráviaceho systému má významný vplyv na tvorbu emisií metánu. Polygastrické živočíchy majú schopnosť v zložitom žalúdku tráviť celulózu, pri ktorej je vysoká produkcia metánu, v tráviacom trakte monogastrických zvierat prebieha oveľa menej fermentácie produkujúcej metán. Všeobecne platí, že čím je vyšší príjem krmiva, hlavne objemového, tým vyššia je emisia metánu. Produkcia metánu je ovplyvnená aj zložením krmiva. Príjem a zloženie krmiva súvisí s veľkosťou zvierat, aktivitou, rýchlosťou rastu a produkciou.

Enterická emisie v krajoch Slovenska je v tabuľke 2. Enterická emisia metanú od hovädzieho dobytka predstavovala v roku 2016 na Slovensku 33 673,3 ton, z toho mliekový dobytok produkoval 73,6 %.

Tabuľka 2:  Enterická emisia metánu od hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton)

Tabuľka 2: Enterická emisia metánu od hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton)

Metán, ktorý zvieratá produkujú pri trávení, sa tvorí aj v hnoji pri jeho skladovaní. Metanizácia v hnoji vzniká v anaeróbnych podmienkach. Emisia metánu z hnoja je závislá od spôsobu skladovania a vytvorenia podmienok pre metanizáciu, ale aj od teploty prostredia.. Najvyššia emisia je z odkrytých lagún a odkrytých skladovacích nádrží na hnojovicu. Menšie emisie metánu sú z hnojísk maštaľného hnoja a najnižšie sú z exkrementov na pastve. Toto ovplyvňuje, okrem počtu chovaných zvierat, výšku emisií metánu z hnoja v jednotlivých krajoch. Tam kde je vysoký podiel dobytka ustajnený v maštaliach s podstielkou s produkciu maštaľného hnoja a kde sa veľa dobytka pasie sú nižšie emisie metánu. Najväčší podiel skladovania hnojovice v lagúnach je v Bratislavskom a Trnavskom kraji (tab. 3), kde sú samozrejme najvyššie emisné metánu z hnoja od mliekového dobytka (tab. 4). Výška emisií metánu od mäsového dobytka je závislý od dĺžky pastevnej sezóny a doby pobytu v zimovisku. Z celkovej produkcie metánu z hnoja od hovädzieho dobytka v roku 2016 na Slovensku 2 657,1 ton tvorila emisia od mliekového dobytka 87,8 %.

Tabuľka 3: Podiel spôsobu skladovania hospodárskych hnojív od mliekového hovädzieho dobytka (%)

Tabuľka 3: Enterická emisia metánu od hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton)

Tabuľka 4: Emisia metánu z hnoja od hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton)

Tabuľka 4: Emisia metánu z hnoja od hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton)

Celková emisia metánu (enterická aj z hnoja) od hovädzieho dobytka v roku 2016 na Slovensku bola 36 330 ton, z toho od mliekového dobytka to bolo 27 102 ton a masového 9 229 ton (tab. 5).

Tabuľka 5: Celková  metánu z chovu hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton)

Tabuľka 5: Celková  metánu z chovu hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton)

Emisný tok oxidu dusného a amoniaku z exkrementov je daný množstvom dusíka, ktorý obsahujú, teda množstvom dusíka, ktorý zvieratá vylúčia (tab. 6).

Tabuľka 6: Vylučovanie N za rok (% zo živej hmotnosti)

Tabuľka 6: Vylučovanie N za rok (% zo živej hmotnosti)

Emisie oxidu dusného (N2O, tiež rajský plyn) vznikajú kombináciou nitrifikácie a denitrifikácie dusíka obsiahnutého v hnoji počas skladovania. Veľkosť emisie závisí od obsahu dusíka a uhlíka v hnoji, doby jeho skladovania a spôsobu ošetrenia. Emisia oxidu dusného sa tvorí nitrifikáciou v aeróbnych podmienkach. Je to oxidácia amoniakálneho dusíka na dusitan a ten na dusičnan. Dusičnany sa potom transformujú na oxid dusný počas denitrifikácie v anaeróbnom prostredí. To znamená, že pre emisiu oxidu dusného z hnoja musí byť v hnoji najprv prístup vzduchu a potom  musí byť jeho prístup zamedzený. Emisie oxidu dusného v roku 2016 od hovädzieho dobytka na Slovensku sú uvedené v tabuľke 7.

Tabuľka 7: Emisia oxidu dusného z hnoja od hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton)

Tabuľka 7: Emisia oxidu dusného z hnoja od hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton)

Z celkových emisií oxidu dusného od hovädzieho dobytka v roku 2016 na Slovensku 288,8 ton sa mäsový dobytok podieľal 46,4 %, napriek tomu že stav kráv mäsového dobytka bol iba polovičný. Je to spôsobené tým, že na pasienku sú vyššie emisie oxidu dusného ako pri skladovaní hnoja a pri mäsovom dobytku sa pasú všetky vekové kategórie zatiaľ čo pri mliekovom iba niektoré a pastevná sezóna je pri mäsovom dobytku dlhšia ako pri mliekovom. Z produkcie oxidu dusného na pasienku tvorila produkcia mäsového dobytka 55,6 %.

Z celkového množstva dusíka, ktorý hovädzí dobytok vylúči predstavuje amoniakálny 60 %. Nositeľom amoniaku je moč, v ktorom je viac ako 90 % celkového vylúčeného amoniakálneho dusíka. Emisie amoniaku z exkrementov vznikajú od ich vylúčenia zvieraťom až po ich zapracovanie do pôdy (tab. 8). To znamená, že vznikajú už v maštali pri zbere a odstraňovaní exkrementov z maštali, ďalší amoniak emituje pri skladovaní z množstva ochudobneného v maštali a pri aplikácii do pôdy z množstva ochudobneného emisiami v maštali a pri skladovaní.

Tabuľka 8: Podiel emisie amoniaku z amoniakálneho dusíka (%)

Tabuľka 8: Podiel emisie amoniaku z amoniakálneho dusíka (%)

V roku 2016 bola emisia amoniaku na Slovensku od hovädzieho dobytka 11 455,8 ton, z toho mliekový dobytok produkoval 83,6 % (tab. 9).

Tabuľka 9: Emisia amoniaku od hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton.rok-1)

Tabuľka 9: Emisia amoniaku od hovädzieho dobytka na Slovensku v roku 2016 (ton.rok<sup>-1</sup>)