Úvod / Informácie / Obnoviteľné zdroje energie / Obnoviteľné zdroje energie

Stav a vývoj vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie v SR

20-02-2020
RNDr. Ján Hecl, PhD.; Štefan Tóth, PhD. | jan.hecl@nppc.sk
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav agroekológie Michalovce

V smernici EÚ 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov boli stanovené  záväzné ciele pre rok 2020, v podobe 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie v EÚ a 10 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy. Produkcia elektriny z fosílnych palív na Slovensku v minulom roku vzrástla, jadrová energetika a obnoviteľné zdroje energie (OZE), naopak, zaznamenali pokles. Vyplýva to z najnovších údajov prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V roku 2018, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, bol vysoký podiel vyrobenej elektriny z jadrového paliva (54,7 %), a to aj napriek medziročnému poklesu výroby jadrových elektrární o 1,6 %,“ uviedla Slovenská  elektrizačná prenosová sústava (SEPS).  Druhý najväčší podiel na vyrobenej elektrine tvorili v minulom roku fosílne palivá (21,7 %). Na výrobe elektriny z fosílnych palív mali najväčší podiel zemný plyn (32,6 %), hnedé uhlie (26,4 %) a čierne uhlie (23,2 %). Zelená energetika na Slovensku vlani podľa údajov SEPS zaznamenala pokles. Rovnako ako v rokoch 2015 až 2017 bola elektrina z OZE aj v roku 2018 vyrobená prevažne z biomasy (49,4 %). Bioplyn a fotovoltické elektrárne mali naďalej na výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov štvrtinový podiel (24,9 % a 24,4 %).  Podiel OZE na koncovej spotrebe energie u nás klesá podľa Eurostat-u už dva roky po sebe. Pokles podielu OZE v SR bol spôsobený nižším rastom využívania obnoviteľných zdrojov energie v porovnaní s rastom konečnej energetickej spotreby. (cit. MH SR). Kým v roku 2015 pokrývali OZE 12,9 % koncovej spotreby energií, v roku 2016 to bolo rovných 12 %. O rok neskôr už len 11,5 %. Od priemeru EÚ sa tak Slovensko vzdialilo na 5 %. Od nášho cieľa pre rok 2020 (Slovensko sa zaviazalo zvýšiť využívanie OZE v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe na 14 % v roku 2020) Slovensko delí 3,5 %. Svoj národný cieľ pre podiel OZE na koncovej spotrebe energií v roku 2020 má stanovený každý z členských štátov. Z okolitých krajín ho Česká republika, Maďarsko aj Rakúsko už splnili, Poľsko za ním približne o 4 % zaostáva. 

Staršia stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike z dielne MH SR z roku 2006  uvádza, že biomasa je zdroj s najvyšším využiteľným potenciálom na Slovensku. Tento potenciál sa dá využiť na energetické účely rôznymi spôsobmi, najmä na:

  1. priame spaľovanie (vykurovanie drevom, spoluspaľovanie slamy v uhoľných elektrárňach),
  2. výrobu biopalív (bioetanol, metylester repkového oleja),
  3. anaeróbnu fermentáciu bioplynu na kombinovanú výrobu elektriny a tepla a samozrejme v poslednej dobe pribúdajú aj ďalšie spôsoby.

Agrosektor významne  prispieva k podpore OZE

Poľnohospodárstvo tvorí dôležitú súčasť národnej ekonomiky štátu. Hoci sa na hrubom domácom produkte v roku 2017 podieľalo len 3,61 %-mi, jeho význam pre Slovensko je nespochybniteľný z viacerých dôvodov. Poľnohospodárstvo je na Slovensku priestorovo najrozsiahlejšia činnosť človeka. Realizuje sa na cca 50  % územia Slovenska, najmä vo vidieckych oblastiach, ktoré  podľa definície vidieckych oblastí Eurostatu, z 8 krajov SR je prevažne mestským regiónom len Bratislavský kraj, ostatné kraje patria medzi prechodné a prevažne vidiecke. Spolu vidiecke regióny (prechodné + prevažne vidiecke) zaberajú 95,8 % rozlohy SR a žije v nich 88,6 % obyvateľov SR.  Slovensko je spolu s Fínskom najlesnatejšia a zároveň najvidieckejšia krajina EÚ, čo ju predurčuje a zaväzuje k hospodárnemu, ale aj progresívnemu využívaniu prírodného potenciálu krajiny. A to zvlášť v období, kedy k primárnej funkcii poľnohospodárstva, zabezpečeniu výživy ľudí, pribudla hlavne po roku 2000 nová – využívanie poľnohospodárskych výstupov pre energetické účely. Táto funkcia poľnohospodárstva je integrovaná  v strategických a legislatívnych materiáloch EÚ ako aj Slovenska.

Aká je teda ponuka sektoru poľnohospodárstva pre  využitie v oblasti OZE? V prvom rade sa pozrime na výmeru poľnohospodárskej a  ornej  pôdy ako základnej prírodnej zložky  pre pestovanie poľnohospodárskych komodít.

V roku 2000 bola výmera poľnohospodárskej  pôdy SR  2 440 667 ha. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy na Slovensku  sa medzi rokmi 2003 až 2018 znížila z 2 436 879 ha na 2 381 953 ha (- 54 926 ha), z toho ornej pôdy z 1 430 197 ha na 1 408 660 ha (-21 537 ha), čo v priemere  vychádza že denne strácame 4 ha ornej pôdy, z toho  asi 50 %  ide na výstavbu.  Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že tento trend úbytku poľnohospodárskej a hlavne ornej pôdy sa výrazne zníži, napriek tomu, že pôda je naše hlavné prírodné bohatstvo  a jej ochrana pre zachovanie potravinovej bezpečnosti štátu je nevyhnutná. Prvé štyri bonitné triedy by sa podľa nášho názoru mali chrániť absolútne a nepovoľovať na nich žiadnu zástavbu.

Výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa využíva pre produkciu surovín využívaných v sektore energetiky a výroby biopalív sa pohybuje na úrovní cca 250 - 300 tis. ha.  V rámci lesného hospodárstva sa ročne vyprodukuje cca 3 mil. ton palivovej drevnej biomasy. Z tohto pohľadu sa poľnohospodárske a lesnícke hospodárenie významným spôsobom podieľa na produkcii biomasy ako OZE a tím prispieva k plneniu národných klimatických záväzkov. Hlavnými poľnohospodárskymi komoditami pre oblasť  OZE pre výrobu biopalív sú ozimná repka  (biodiesel) a kukurica (bioetanol). Pre oblasť energetiky ide o biomasu  (hlavne slamu) na spaľovanie a produkcia  kukurice na siláž pre bioplynové stanice (BPS). Z toho aspektu je dobré sa pozrieť ako sa vyvíjali osiate plochy hlavných poľných plodín. Vývoj osiatych plôch obilnín  spolu sa od roku 2000 znížil z 838 tis. ha na 746 tis. ha v roku 2018 (hlavne poklesom plôch jačmeňa). Olejniny stúpli z plochy 178 tis. ha v roku 2000 na 282 tis. ha – rok 2018 (za vzostupom stojí nárast plôch repky). Cukrová repa klesla z výmery 32 tis. ha v roku 2000 na 22 tis. ha v roku 2018. Výmera ladom ležiacej pôdy  stúpla z 5 tis. ha (rok 2000) na 43 tis. ha (rok 2018). Samotná plocha  repky ako hlavnej suroviny pre výrobu biodieslu (keď sa pozrieme až do roku 1970 ) sa  zvýšila z plochy 10 tis. ha v roku 1970 na  151 tis. ha v roku 2018. Plocha kukurice ako surovina pre výrobu bioetanolu mala od roku 1990 relatívne ustálený stav s menšími ročnými výkyvmi.  Úroda kukurice bola v roku 2018 cca. 1,51 mil. ton z plochy 179 tis. ha. Úroda kukurice na siláž (surovina pre bioplynové stanice) v roku 2018 bola 2,4 mil. ton  z plochy 73 tis. ha.  Úroda repky ozimnej  bola v roku 2018 cca. 475 tis. ton z plochy cca. 151 tis. ha. Úroda slnečnice bola 194 tis. ton z plochy 69 tis. ha.

Výmera poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa pestujú hlavné poľnohospodárske plodiny, predstavuje v súčasnej dobe aj najväčší zdroj produkovanej biomasy. Je to biomasa, ktorá vzniká ako odpad pri hlavnej výrobe, vo  forme slamy. Osobitnú skupinu tvorí produkcia sena na trvalých trávnych porastoch. Celková produkcia slamnatej biomasy vyprodukovanej pri pestovaní obilnín (pšenica, jačmeň, raž, ovos, tritikale, kukurica na zrno) pestovaných v roku 2018 na výmere 743 154 ha (pri Ø úrode 4 037 761 ton),  predstavuje cca hmotnosť 1 615 104 t. Z tejto produkcie biomasy je možné, podľa odborných odhadov (po odpočítaní slamy na kŕmenie, podstielanie  a pod.) využiť na energetické účely cca 20- 40 %, to znamená cca 300 – 600 tis. ton. Potreba surovinovej základne pre biorafinérie typu 2G sa odhaduje na 1 mil. ton. Produkcia ostatných druhov rastlinnej biomasy (slama o. repky, slnečnice, pozberové zvyšky ) produkovanej v roku 2018 na ploche s výmerou 220 635 ha (pri úrode 676 702 ton) predstavuje hmotnosť slamy cca 470 tis. ton. Z tejto produkcie biomasy môžeme využiť na energetické účely asi 30- 50 %, čo predstavuje hmotnosť asi 140 - 235 tis. ton (otázna je však jej kvalita pre využitie na bioenergiu).  Z úrody z trvalých trávnych porastov v roku 2018 pri množstve sena 1 133 680 ton je možné využiť na energetické účely zhruba 20 % (v súčasnosti sa na energetické využitie využíva cca 6 %). Energetický potenciál pôdohospodárskej biomasy je značne vysoký a predstavuje teoreticky 20,4 % ročnej spotreby energie v Slovenskej republike, ktorá je 800 PJ (podľa údajov MHSR).

Osobitnú skupinu OZE tvoria  bioplynové stanice (BPS). V roku 2017 bolo na Slovensku celkove 111 bioplynových staníc  s úhrnným výkonom cca 103 MW a plánovanou ročnou výrobou cca  810 00 MWh elektrickej energie (poznámka: v novej štatistickej ročenke (2019) „Bioenergy Europe Statistical Report 2019 Biogas“ sa uvádza za Slovensko počet 130 BPS).

Obr. 1

Obr. 1: Kolorit slovenského vidieka dopĺňa viac ako 100 bioplynových staníc

V rámci spotreby vstupnej suroviny fungujú hlavne na: cca 85 % kukuričná siláž, ostatné : maštaľný hnoj, hnojovica.  Na prevádzku BPS s výkonom 1MW je potrebné zabezpečiť cca 20 tis. ton kukuričnej  siláže ročne,  ktorú je možné vyrobiť z pestovateľskej plochy kukurice 400-650 ha. Pri celkovom úhrne energie všetkých BPS 110 MW výkonu je potrebných cca 2 mil. ton kukurice na siláž (ak by sa na prevádzku BPS používala len táto surovina spotrebovalo by sa cca 85 % celkovej produkcie kukurice na siláž za rok 2018 – toto číslo je už veľmi  vysoké a keďže  kukuričná siláž je najvýznamnejšie energetické objemové krmivo, ktoré zohráva dôležitú stabilizačnú úlohu v kŕmnej dávke hovädzieho dobytka, je potrebné hľadať iné zdroje na využitie v BPS, aby kukuričná siláž mohla plniť svoje hlavné poslanie ako významné krmivo hospodárskych zvierat).

Obr. 2

Obr. 2: Cirok ako vhodná komodita do BPS

Poľnohospodárske prevádzky so živočíšnou výrobou majú pre BPS najvhodnejšie podmienky z hľadiska zdrojov biomasy, vlastného využitia vyrobenej elektrickej aj tepelnej energie a využitia vyhnitého materiálu na poľnohospodárske účely. V posledných rokoch sa vývoj BPS ustálil (nie je ani vyššia kapacita). Investori výstavby aj poľnohospodárske družstvá  ťažia z nevyužitého potenciálu rastlinnej a živočíšnej biomasy. Stále je však hlavnou iniciatívou investorov predaj elektriny za garantované výkupné ceny, ktoré stanovuje ÚRSO. Veľká časť  bioplynových staníc má inštalovaný výkon 0,999 MW, aby sa maximálne využila vyššia výkupná cena pri inštalácii s výkonom do 1 MW. V nasledujúcej tabuľke uvádzame možnú produkciu zdrojov na výrobu bioplynu.

Tabuľka 1:  Produkcia zdrojov na výrobu bioplynu v SR v roku 2017

Druh biomasy
Ročná produkcia [t]
Ročná produkcia [t]            
 pri 70 % využití exkrementov
exkrementy hospodárskych zvierat 1)
10 450 467 4)
7 315 327
kukuričná siláž z výmery 50 000 ha 2)
1 500 000
1 500 000
trávna senáž z výmery 110 000 ha 3)
935 000
935  000
spolu
12 885 467
9 750 327
  • exkrementy hospodárskych zvierat 1): maštaľný hnoj, hnojovica a močovka za kategórie hospodárskych zvierat - hovädzí dobytok spolu, ošípané spolu, hydina spolu;
  • kukuričná siláž z výmery 50 000 ha 2): výmera predstavuje dodatočnú výmeru pre produkciu siláže  na výrobu bioplynu nad rámec potreby siláže pre potreby výkrmu v živočíšnej výrobe pri priemernej produkcii siláže 30 t.ha-1;
  • trávna senáž z výmery 110 000 ha 3): výmera predstavuje dodatočnú výmeru pre produkciu trávnej senáže  (senáž z tráv pestovanej na ornej pôde) na výrobu bioplynu nad rámec potreby trávnej senáže pre potreby výkrmu v živočíšnej výrobe pri priemernej produkcii trávnej senáže 8,5 t.ha-1 pri obligátnej sušine;
  • uvedená produkcia 10 450 467 t 4): je celková ročná produkcia. Ide teda o potenciálnu produkciu využiteľnú pre výrobu biomasy za predpokladu, ak by sa žiadna časť tejto produkcie nevyužívala na hnojenie v rastlinnej výrobe. Podľa dostupných údajov ÚKSÚP (za hospodársky rok 2014/2015) spotreba organických hnojív v SR na poľnohospodárskej pôde predstavovala 4 952 317 t (3,02  t na 1 ha p. p.), čo činí z uvedenej ročnej produkcie exkrementov 47,3 % vzhľadom k tomu, že v kategórii organické hnojiva okrem exkrementov hospodárskych zvierat je bilancovaná aj  do pôdy zapracovaná slama poľnohospodárskych plodín, komposty a iné organické hnojivá, možno odhadnúť percento exkrementov hospodárskych zvierat použitých na hnojenie v rastlinnej výrobe na cca 30 % z celkovej ročnej produkcie, tzv. využiteľná ročná produkcia  exkrementov hospodárskych zvierat na  výrobu bioplynu by bola 7 315 327 t.

V novej štatistickej ročenke (2019) "Bioenergy Europe Statistical Report 2019 Biogas" sa uvádza, že lídrom na poli BPS je Nemecko s počtom 10 971 bioplynových staníc  (v roku 2018 bolo v celej Európe v prevádzke 17 783 bioplynových staníc).  V Európe až 70 % východiskových surovín používaných na výrobu bioplynu pochádza z poľnohospodárskeho odvetvia, z energetických plodín, exkrementov hospodárskych zvierat,  ako aj ostatných poľnohospodárskych zvyškov. Využívanie exkrementov hospodárskych zvierat,  je najviac používané v krajinách ako Dánsko, Francúzsko a Taliansko. Na proti tomu krajiny ako Nemecko a Rakúsku ako hlavné vstupné suroviny do BPS uvádzajú energetické plodiny ako kukurica, silphium a  ciroky. Komunálny odpad a odpad z potravinárskeho priemyslu tvorí zatiaľ len menšiu časť  (pod 30 %) z celkových vstupných surovín. Aj napriek nespornému významu BPS, v rámci členských štátov EÚ 28 bioplyn predstavoval iba 1 % z celkovej hrubej domácej spotreby energie.  Osobitnú kapitolu tvorí biometán, ktorý je definovaný ako  metán vyrobený z biomasy s vlastnosťami blízkymi zemnému plynu. Biometánová stanica je zariadenie na výrobu a spracovanie bioplynu. Od klasickej bioplynovej stanice sa líši tým, že namiesto kogeneračnej jednotky obsahuje jednotku na úpravu bioplynu na biometán a zariadenie na prípravu biometánu na vtláčanie do distribučnej sústavy. Počiatočný produkt je surový bioplyn, ktorý sa čistí na dosiahnutie vysokého obsahu metánu (zvyčajne > 96 %), ktorý sa potom môže použiť v plynárenskej  sieti alebo ako palivo pre dopravu. V tomto odvetví nastal medzi rokmi 2011 a 2017 prudký rast. Počet prevádzok na výrobu biometánu v Európe  (EÚ 28) sa takmer strojnásobil z 187 na 540. So správnymi stimulmi je biometán komerčne životaschopným palivom: môže využívať existujúcu infraštruktúru zemného plynu a prispievať  k dosahovaniu európskych cieľov v oblasti klímy znížením emisií CO2 a zlepšenou kvalitou ovzdušia.  V Nemecku a Francúzsku prebieha intenzívna rekonštrukcia BPS, hlavne sa rozširujú skladovacie kapacity pre bioplyn a elektrická energia sa vyrába vtedy keď je spotreba vyššia a cena drahšia.  Pri súčasnom vývoji legislatívy sa aj na Slovensku stáva rekonštrukcia BPS na  biometánové stanice čoraz atraktívnejšia. Väčšina bioplynových staníc má totiž problém s využitím odpadového tepla a preto sa hľadajú alternatívy, ako bioplyn využiť efektívnejšie.

V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že biopalivá vyrobené na Slovensku nepohltia celú našu úrodu kukurice a repky olejnej aj napriek tomu, že na Slovensku už niekoľko rokov existujú spracovatelia, ktorí pre slovenských farmárov predstavujú značný a najmä stabilný odbyt.  Na Slovensku sa vyrobí najviac biodieslu, na druhom mieste je bioetanol. Najväčšími výrobcami na Slovensku  sú ENVIRAL, a.s - prvý výrobca bioetanolu na Slovensku s ročnou výrobnou kapacitou 145 tisíc m³ bioetanolu (hlavne z kukurice). MEROCO, a.s vyrába biodiesel v objeme 100 tisíc ton (z repky olejnej, slnečnice). Výmera repky ozimnej a jarnej  153 tis. ha v roku 2018 predstavovala cca 12 % z celkovej výmery ornej pôdy Slovenska, čo teoreticky znamená, že sa na to isté pole vráti za 8 rokov.  V niektorých spolkových krajinách Nemecka predstavuje podiel repky na ornej pôde až 33 %. Podľa správneho osevného postupu sa odporúča pestovať repku na max. 10-12 %  výmery ornej pôdy. Vtedy pôsobí ako zlepšujúca plodina.  Ozimná repka je jedna z mála súčasných rentabilných plodín s dobrými odbytovými možnosťami. V ostatných 20 rokoch došlo na Slovensku k radikálnemu zníženiu stavov hospodárskych zvierat, s čím súviselo aj zníženie výmery kŕmnych plodín, najmä viacročných krmovín. Čo pestovať namiesto nich? A tu sa práve ponúka repka, ktorá má dobré odbytové možnosti (hlavne ako biopalivo). V prípade využívania iných zdrojov energie by sa pestovanie repky ozimnej na slovenských poliach asi výrazne znížilo. V období  rokov 2002 až 2011 došlo  až k  80 % zníženiu spotreby repky v potravinárskom priemysle a 15-násobnemu zvýšením spotreby repky na výrobu bionafty. Spotreba repky na výrobu biopalív dosahuje až cca. 80 % domácej produkcie.  Z krátkodobého hľadiska majú farmári zabezpečený odbyt pre svoje plodiny avšak ak by došlo k okamžitému zrušeniu podpory pre biopalivá aj pre plodinu ako repka by nebolo dostatočné využitie. Potrebuje sa to zmeniť, ale chýbajú  hospodárske zvieratá na to, aby sa viac pestovalo krmovín, strukovín, aby sa tým úrodnosť pôdy stabilizovala. Vieme, čo je to potrebné zmeniť, ale zo dňa na deň to nejde.  MPRV SR viac menej  predpokladá v súlade so svojou víziou a s výhľadom do roku 2030 určité oživenie živočíšnej výroby. Tento vývoj by bol žiadúci z hľadiska štrukturálneho vývoja poľnohospodárstva  s pozitívnymi dopadmi na kvalitu pôdy, jej vodného režimu a biodiverzity. Z hľadiska surovín pre výrobu energie by tento vývoj znamenal vyššie nároky na produkciu objemových krmovín, ale tiež navýšenie niektorých odpadov zo živočíšnej výroby, pre ich následné využitie v sektore OZE.

Obr. 3

Obr. 3: Hlavnými poľnohospodárskymi komoditami pre oblasť OZE pre výrobu biopalív sú repka ozimná (biodiesel) a kukurica (bioetanol)

Všetko sa to začalo Kjótskym protokolom z roku 1997 o znižovaní emisií skleníkových plynov. Na jeho základe sa EÚ zaviazala znížiť emisie uhlíka do roku 2010 oproti roku 1990 o 8 %. Emisie z dopravy tvoria približne tretinu všetkých emisií CO2 a preto sa pozornosť upriamila na dopravu. Takže problematika biopalív sa stala súčasťou energetickej politiky EÚ. V roku 2003, bola vydaná Smernica európskeho parlamentu a rady č. 2003/30/ES o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave. Texty ďalších smerníc  ale už konštatovali, že pestovanie biopalív prvej generácie (teda primárne z potravinových plodín), je uhlíkovo pomerne náročné a neúmerne zaťažuje pôdu, znižuje druhovú rozmanitosť. Takže ďalšia smernica z roku 2015 už sa vymedzila proti biopalivám prvej generácie  a odporúča využívať biopalivá druhej generácie (slama, rôzne energetické byliny, odpad z poľnohospodárstva, lignoceluózové rastliny). Smernica hovorí, že do roku 2020 sa biopalivá prvej generácie môžu podieľať na 10 % znížení emisií  v doprave najviac 7 % a zvyšné 3 % musí tvoriť elektromobilita, altrenatívne  pohony alebo biopalivá druhej generácie.  Každá členská krajina si ale mohla sama zvoliť do akej miera podporí biopalivá a do akej miery rozvoj elektromobility alebo biopalív druhej generácie.

Najnovšia smernica EÚ pre obdobie po roku 2020 prichádza už s cieľom zaistiť najmenej 14 % podiel  OZE  do roku 2030 na konečnej spotrebe energie v doprave. Na Slovensku podiel biopalív v pohonných hmotách určuje Zákon č. 309/2009 Z. z. – „Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie“ a následných zmenách, ktorý  v § 14 odsek 1 určuje uvádzať na trh motorovú naftu a motorový benzín s obsahom biopalív minimálne v referenčnej hodnote vypočítanej z energetického obsahu celkového množstva motorových palív uvedených na trh, ktorá je 6,9 % pre rok 2019 (posledná novelizácia tohto zákona sa uskutočnila 15.10.2019, keď Zákon 362/2019 Z. z. v čl. 3 V § 14a odsek 3 upravuje jeho znenie nasledovne: Právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 2 je povinná od 1. januára 2020 uvádzať na trh s presnosťou podľa technickej normy17ga) motorovú naftu s objemom biodieslu v litri minimálne 6,9 % a motorový benzín s objemom bioetanolovej zložky v litri minimálne 9,0 %).

Od roku 2019 zákon v § 14f zavádza povinný podiel pokročilých biopalív (II. a III. generácie) na úrovni 0,1 %, pre rok 2019,  0,5 % pre roky 2020 až 2024 až po 0,75 % pre roky 2025 až 2030. Dodávateľom palív sa uvedeným ustanovením uložila povinnosť primiešavať určité minimálne množstvá pokročilých biopalív, čím ako uvádza dôvodová správa, sa vytvorí motivácia pre podnikateľské subjekty pre výrobu pokročilých biopalív. Ale v súčasnej dobe je  zatiaľ na Slovensku  veľkovýroba pokročilých biopalív (II. a III.  generácie) iba v začiatkoch. Vyrobiť ich je totiž náročnejšie ako tie z prvej generácie. Problémom je zatiaľ aj chýbajúca veľkokapacitná výroba. Aj keď pestovanie plodín ako (repka, kukurica) pre výrobu biopalív prvej generácie sú pri zazmluvnení a dobrej predajnej cene pre farmára istou finančnou stabilitou, hlavnou náplňou a stratégiou rezortu pôdohospodárstva a aj samotného farmára mám byť poľnohospodárska produkcia pre výrobu potravín. EÚ  v novej smernici podporuje nové biopalivá druhej generácie ale momentálne sú však biopalivá II. generácie ešte len vo forme skúmania a reálne ovplyvniť sektor dopravy môžu zhruba až za desať rokov. Takže v súčasnej dobe bez využitia biopalív prvej generácie by bolo veľmi ťažké splniť podiel biopalív v pohonných hmotách. Avšak EÚ očakáva od členských štátov väčšiu podporu biopalív druhej generácie včetne podpory výskumu. Na Slovensku aj s ohľadom na nevyužívaný a zanedbaný pôdny fond ktorý je v súčasnosti vo výmere cca 300 tis. ha, je tu práve možnosť využiť aj  tento potenciál na produkciu surovín  pre technológie druhej generácie (2G). 

Záver

Je potrebné si uvedomiť, že "Bioenergia" zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľa EÚ (s ktorým SR súhlasí ), dosiahnuť  20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020 a bude iste zohrávať významnú rolu aj pre ďalšie nasledujúce roky. Obnoviteľné zdroje energie (OZE), ktorých základom je  biomasa, vodná, veterná a slnečná energia, by mohli pri rozumnom prístupe  pokryť veľkú časť potreby všetkých druhov energie prakticky v každej krajine sveta. Ale keďže príspevok tuhej biomasy a bioplynu na celkovej výrobe energie z OZE  tvorí na Slovensku cca 30 % (pre vstupné suroviny sa využíva poľnohospodárska pôda),  je potrebné s jej  použitím  na energetické účely zaobchádzať opatrne, pretože hlavnou úlohu poľnohospodárskej pôdy je zabezpečenie dostatku potravín pro ľudskú výživu a krmív  pre hospodárske zvieratá.