Znečisťujúce látky a skleníkové plyny z poľnohospodárskych činností
Poľnohospodárstvo je hlavným odvetvím hospodárstva EÚ. V roku 2018 prispelo k celkovému HDP EÚ sumou 176,9 miliárd EUR (v relatívnom vyjadrení 1,1%) (Eurostat, 2019). Živočíšna výroba v EÚ predstavuje 45% hodnoty poľnohospodárskej produkcie EÚ. Tento pdiel je oveľa vyšší v Írsku (74,2%), Dánsku (66,4%), Spojenom kráľovstve (60,2%) a Belgicku (58,9%) (BLE, 2019).
EÚ prijala v roku 2001 smernicu o národných emisných stropoch (2001/81/ES), ktorá stanovuje emisné stropy pre hlavné látky znečisťujúce ovzdušie pre jednotlivé krajiny.
V roku 2016 bola nahradená smernicou o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie (2016/2284/EÚ). Táto smernica stanovila záväzky znižovania emisií pre každú krajinu a vyžadovala vypracovanie a implementáciu prvých národných programov znižovania emisií do roku 2019 a následne každé 4 roky, v ktorých stanovila opatrenia na dosiahnutie súladu so záväzkami znižovania emisií v rokoch 2020 - 2029 a 2030.
Postupné zavádzanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a ďalších nariadení, najmä tých, ktoré sa týkajú životného prostredia, ovplyvnilo odvetvie živočíšnej výroby v EÚ. V roku 2018 predstavovala populácia hospodárskych zvierat v EÚ 2084 miliónov zvierat, čo je o 1,8% menej ako v roku 1990. V rámci tejto populácie bolo asi:
- 980 miliónov brojlerov (o 17% viac ako v roku 1990),
- 507,8 milióna nosníc (o 9% menej),
- 137,5 milióna ošípaných (o 16,8% menej),
- 99,4 milióna oviec (o 31,8% menej) a
- 87,9 milióna kusov hovädzieho dobytka (o 25% menej)
(Eionet, 2020).
Novo navrhovaná SPP na roky 2021 - 2027 v krajinách EÚ vrátane stratégií adaptácie na zmenu podnebia alebo národných plánov adaptácie umožnila adaptačné opatrenia v poľnohospodárskom sektore (EEA, 2019). Procesy, ako je používanie hnojív, živočíšna výroba, rozklad hnoja, spaľovanie poľnohospodárskych zvyškov atď., sa v poľnohospodárskom sektore uskutočňujú prostredníctvom niekoľkých činností, ako sú enterická fermentácia, používanie hnoja a obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Tieto činnosti sú zdrojom skleníkových plynov, ako je metán (CH4), a oxid dusný (N2O) a látky znečisťujúce ovzdušie, ako sú amoniak (NH3), oxidy dusíka (NOx vyjadrené ako NO2), pevné častice , nemetánové prchavé organické zlúčeniny, oxid siričitý (SO2), oxid uhoľnatý (CO), ťažké kovy a látky, ktoré prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia, ako sú napríklad pesticídy.
Ukladanie látok znečisťujúcich ovzdušie ako NH3 a NOx môže viesť ku škodlivým účinkom na verejné zdravie, ale aj na ekosystémy vo forme eutrofizácie a acidifikácie. Vystavenie emisiám tuhých častíc a NOx môže mať nepriaznivé účinky na zdravie a ich emisie môžu tiež prispieť k acidifikácii a zmene klímy. Aj keď NH3 nie je skleníkovým plynom, je nepriamym predchodcom emisií N2O.
Preklad z originálu
Zdroj: