Mastitídy u oviec a kôz
Mastitída je komplexné ochorenie, ako následok zápalu mliečnej žľazy infekciou alebo mechanickým poškodením. Zviera, patogén a predispozičné faktory prostredia zohrávajú hlavnú úlohu pri vzniku mastitídy.
Najčastejšou príčinou mastitíd u malých prežúvavcov sú bakteriálne intramamárne infekcie (IMI), vznikajúce z prestupu bakteriálnych pôvodcov do mliečnej žľazy, prípadne z poškodenia jej kože, kedy sú baktérie rozšírené počas procesu dojenia. Zápalová odozva tkaniva mliečnej žľazy hostiteľa je zameraná na odstránenie iritujúceho faktora a obnovu tkaniva mliečnej žľazy, na dosiahnutie funkčného vemena. Neschopnosť hostiteľa (postihnutého zvieraťa) kontrolovať IMI vedie k trvalej zápalovej odozve (chronická mastitída), ktorá má za následok predčasné vyraďovaniu zvierat z ďalšieho chovu, stratu funkcie mliečnej žľazy, zníženie produkcie mlieka a jeho kvality, prípadne až úhyn postihnutého zvieraťa. Naviac znížená produkcia mlieka tiež negatívne pôsobí na rentabilitu daného chovu, ako následok zníženej intenzity rastu cicajúcich mláďat. Preto mastitída u malých prežúvavcov má významný ekonomický dopad na priemyselnú produkciu v chovoch malých prežúvavcov. Mastitída u malých prežúvavcov zapríčinená bakteriálnymi intramamárnymi infekciami je prezentovaná v dvoch formách a to ako subklinická mastitída alebo klinická mastitída. Na základe rôzneho stupňa závažnosti rozlišujeme akútne infekcie, ktoré trvajú krátku dobu, naopak chronické infekcie, pretrvávajúce alebo dlho trvajúce.
Mastitída - zápal mliečnej žľazy je väčšinou zapríčinený baktériami, menej často vírusmi a plesňami. Väčšinou baktérie vnikajú do mliečnej žľazy cez ceckový kanál. Výnimku tvoria lentivírus, Brucella sp. Listeria m., ktoré prechádzajú z krvi do mliečnej žľazy.
Výskyt a rozšírenie:
U oviec
Najčastejšou formou mastitídy je subklinická mastitída, s prevalenciou 5 – 30 %, táto niekedy dosahuje až 50 %. Klinická mastitída sa obvykle vyskytuje v menej než v 5 % mastitíd u oviec.
U kôz
Prevalencia subklinickej mastitídy u kôz je 5 – 45 %. Niektorí autori predpokladajú 15 – 40 násobne vyššiu než je klinická mastitída.
Ekonomický význam: Z pohľadu zdravia zvierat dochádza k ich stratám a zvyšovaniu rizika výskytu chorôb, znižovaniu kvality mlieka, výrobkov z nich (napr.) syrov a tým bezpečnosti potravín.
Výrobky z ovčieho a kozieho mlieka: Klinická mastitída spôsobuje straty 37.- Eura na ovcu a 48.- Eura na kozu. Subklinická mastitída má za následok straty tak u oviec a kôz okolo 80.- Euro
Etiológia
Bakteriálne patogény mastitíd u oviec
Cez 30 baktériálnych druhov bolo izolovaných u oviec s mastitídou. Najvýznamnejšie sú: Staphylococcus aureus. Mannheimia spp. Streptococcus spp, a koagulázo nenegatívne staphylococci.
S. aureus je je zoonotická, G-pozitívna baktéria, ktorá sa vyskytuje ako cicavčí komenzál a prispôsobivý patogén, zapríčiňujúci najčastejšie mastitídu oviec a ako hlavný mastitídu spôsobujúci agens izolovaný v 70 % klinickej mastitídy v dojných stádach. Je zodpovedný za asi 40 % prípadov maastitíd bahnice cicajúcich jahniatami a 80 % koagulázo prípadov mastitíd u dojných oviec. Prípady mastitíd spôsobených s S. aureus sú v rozsahu od subklinickej mastitídy po ťažkú gangrenóznu mastitídu. Je dôležité si uvedomiť, že subklinické mastitídy spúsobené infekciami S. aureus je extrémne problematické liečiť a sú vysoko-kontagiózne. Naviac, zvieratá s mastitídami spôsobenými infekciou S. aureus sú vyraďované zo stáda alebo dojené naposledy, aby sa predišlo rozšíreniu infekcie na ďalšie zvieratá v stáde.
Ďalšie koaulázo-negatívne staphylococci sú spájané so subklinickými intramamárnymi infekciami, Staphylococcus epidermidis je najčastejší druh spájaný s mastitídou oviec.
M. haemolytica je aerobná, schopná samotného pohybu, bipolárna, Gnegatívna tyčinka, nevytvárajúca spóry, oportunistická baktéria nachádzajúca sa v nosovej, nosofaryngeálnej dutine zdravých zvierat. Táto baktéria je najčasttejšou príčinou mastitídy u mäsových a vlnu produkujúcich oviec, Zapríčiňuje ťažkú klinickú mastitídu, pri ktorej mliečna žľaza je veľmi zväčšená, stuhnutá, modro-čiernej farby, s vodnatým sekrétom, obsahujúcim chuchvalce, a s rozsiahlou gangrenóznou nekrózou vemena.
Streptococcus spp. sú zoonotické, anaérobné, spóry netvoriace, G-pozitívne, kalaza-negatívne, homofermentatívne, sferické alebo ovoidné koky, ktoré sa vyskytujú ako samotné alebo v pároch, prípadne v reťazcoch. Sú zvyčajne zodpovedné za sporadický výskyt mastitíd u oviec a kôz. Mastitída spôsobená so Streptococcus spp. sa vyskytuje v rozsahu 23 – 31 % v stádach. Najčastejšie pri požívaní dojacich zariadení pri dojení stád oviec alebo ako výsledok zlej hygieny počas dojenia, predpokladajúc, že vhodné praktiky dojenia môžu znížiť výskyt mastitíd spôsobených streptokokami. S. agaslactiae, S. uberis, S. dysgallactiae a S. equi subsp. zooepidemicus sú najčastejšie izolované Strepotoccus spp. Zapríčiňujúce mastitídy u dojných prežúvavcov.
Bakteriálne patogény mastitíd u kôz
Viacero bakteriálnych druhov bolo izolovaných u kôz s mastitídami napr. Staphylococcus spp., Streptococcus spp. Bacillus spp., Listeria spp., Corynebacterium spp., Pseudomonas spp., Mycoplasma spp., Mannheimia haemolytica., Clostridium perfringens a Escherichia coli. Avšak, koagulázo negatívne staphylococci sú najčastejšie príčinné agensy subklinickej mastitídy u kôz a Staphylococcus aureus je považovaný za najpatogénnejšiu príčinu u mastitíd kôz, spolu s malou prevalenciou Escherichia coli, Streptococcus agalactiae, Mannheimia haemolytica. Mastitída vyvolaná S, aureus u kôz je v rozpätí od subklinickej po gangrenóznu mastitídu, ktorá je najťažšou formou ochorenia. Ako pri mastitídach oviec, mastitídu spôsobenú s S. aureus je komplikované liečiť, infikované kozy zohrávajú úlohu rezervoárov a zdrojov šírenia infekcie.
Koagulázo-negatívne stafylokoky sú najprevalentnejšími baktériami u kôz so subklinickou mastitídoua, dosahujú až 100 % výskyt. Najčastejšie izolovanou baktériou z týchto druhov je Staphylococcus chromogenes, S. epidermidis, S. simulans, S. xylosus, a S. caprae. S. chromogenes a S. epidermidis sú sprevádzané s vysokým počtom somatických buniek, v porovnaní s inými koagulázo negatívnymi stafylokokmi, Avšak, zvýšenie somatických buniek je nižšie než pri mastitíde spôsobenej so Staphylococcus aureus. S.caprae a S. simulans bývajú spájané s perzistentnou matitídou u kôz. Tieto baktérie neprodukujú koagulázu, enzým zodpovedný za aktiváciu protrombínu vedúcu ku koagulácii plazmy. Sú to oportunistické baktérie so schopnosťou produkcie biofilmu, ktorý umožňuje týmto bakteriám pretrvávať na zariadeniach na dojenie, slúžiacím ako zdroj šírenia na ďalšie zvieratá v prípade nevhodnej hygieny a praktík dojenia. Koagulázo negatívne stafylokoky sú označované za antimikrobiálne rezistentné, čo im umožňuje prežívanie.
Mastitída u malých prežúvavcov je multifaktoriálnym ochorením tak z infekčných ako aj neinfekčných dôvodov.
Infekčné príčíny mastitíd oviec a kôz:
Primárne patogény: Staphylococcus aureus, Coagulase-Negative Staphylococci (CNS) = Non Aureus Staphylococci (NAS), Mannheimia haemolytica, E. coli, Streptococcus spp.
Sekundárne patogény:Trueperella pyogenes, Clostridium perfringens, Actinobacillus equuli, Mycoplasma agalactiae, Chlamydia psittaci, retrovirus (MVV).
Jednotlivé prípady Corynebacterium pseudotuberculosis, Brucella melitensis, Listeria monocytogenes, Nocardia asteroides, Klebsiella pneumoniae, kvasinky (Candida), plesne, riasy (Prototheca).
Zoonózy: niekoľko patogénnych baktérií mliečnej žľazy je, významných pre ľudskú populáciu: Brucella melitensis, Coxiella burnetii , Listeria monocytogenes, Mycobacteriaceae.
Neinfekčné príčiny mastitíd oviec a kôz:
Medzi túto skupinu faktorov podmieňujúcich výskyt mastitíd u oviec a kôz patria: genetické predispozície (vnímavosť na mastitídy), nedostatočne stabilné chovateľská prostredie, príliš nevhodné prostredie (slama, piliny), plesnivá slama, prudké zmeny v kŕmení, poruchy dojacích zariadení, poranenia ceckov, poranenia kože vemena.
Klinické príznaky
Rozdelenie:
Manifestácia: klinická a subklinická
Priebeh: akútny, chronický, prechodný, neustály
Patologickohistologická klasifikácia: katarálna mastitída, parenchymatózna m. gangrenózna m., abscedujúca m., intersticiálna m.
Formy mastitídy: galactophoritis, katarálna mastitída, parenchymatózna m. gangrenózna m., abscedujúca m., intersticiálna m.
- Galactophoritis : akútna, chronická
Akútna:
Symptómy: stuhlosť ceckov, bolestivosť, na začiatku zmena sekrétu
Chronická
Symptómy: stuhlosť ceckov, bolestivosť, hrčky, na začiatku zmenený sekrét
- Katarálna mastitída: akútna, chronická
Akútna:
Symptómy: opuch, edém, sčervenanie mliečnej žľazy, zvýšená teplota vemena, bolestivosť, zmena v sekréte, horúčka (až do 40 ° C)
Chronická:
Symptómy: opuch, edém, sčervenanie mliečnej žľazy, zvýšená teplota vemena, bolestivosť, zmena v sekréte, horúčka (až do 40 ° C), žiadne zmeny v celkovom správaní sa zvieraťa:, atrofia mliečnej žľazy, uzly, znížená produkcia mlieka.
- Parenchymatózna mastitída
Akútna:
Symptómy: výrazné zmeny v celkovom správaní, vysoká horúčka, sčervenanie slizníc, výrazna bolestivosť vemena, edém, riedky sekrét v rozsahu od mlieka po sérum (veľké biele zrazeniny)
Chronická:
Symptómy: výrazné zmeny v celkovom správaní, vysoká horúčka, sčervenanie slizníc, výrazna bolestivosť vemena, edém, riedky sekrét v rozsahu od mlieka po sérum (veľké biele zrazeniny), zväčšenie vemena zostáva,, enteritída, syndróm uľahnutia, artritída
- Gangrenózna mastitída
Symptómy sa objavujú náhle a zahrňujú: intoxikáciu, vysokú teplotu (41,5 ° C), frekvenia dýchania je zvýšená, dyspnoe, tachykardiu, výraznú bolestivosť, inapetenciu, vymiznutie bachorovej aktivity, stredne silné poruchy v celkovom správaní sa postihnutého zvieraťa, depresiu, ležanie na sterne, postihnutá polovica mliečnej žľazy je opuchnutá a so zmenou farby, spočiatku červená, produkujúca malé množstvo (5-15 ml) červeno-hnedého séru podobného sekrétu (s plynovými bublinami) pre ischémiu a trombózu v priebehu hodín zmena zafarbenia vemena na čiernu.
- Abscedujúca mastitída
Akútna:
Symptómy: vytvorené abscesy, jednotlivé alebo viacnásobné abscesy mlečnej žľazy, vytvorené fistuly s výtokom hnisavého sekrétu
- Intersticiálna mastitída
Chronická/akútna
Symptómy v celkovom správaní žiadne alebo mierne poruchy, len zosilnené interstícium, husté povrazce a uzly, zatvrdnutie mličnej žľazy, stenóza mliečneho kanála, vysoký počet somatických buniek v mlieku. Púvodcovia retrovírus, L. monocytogenes, B. melitensis
- Kontagiózna mastitída
Výskyt: v Južnej Európe, pôvodca: Mycoplasma agalactiae, spôsobujúci bilaterálnu mastitídu, sekrécia mlieka je znížená, dochádza k agalakcii, vločky a chuchvalce v sekréte, výskyt abortov, artritídy, pneumónie a keratokonjuktivitídy.
U oviec
Subklinická mastitída je ťažko stanoviteľná pre nedostatok klinických príznakov, diagnosticky cenný je laboratórny nález: na základe bakteriologického testu mlieka a počtu somatických buniek (zápalové: a epiteliálne bunky > 500 000/ ml mlieka) alebo pozitívneho NK testu. Vo väčšine prípadov subklinickej mastitídy zvieratá sa zdajú byť zdravé, ale majú zníženú produkciu mlieka a zmeny v jeho zložení v dôsledku zápalu. Subklinická mastitída ovplyvňuje negatívne rast jahniat s nízkymi hmotnostnými prírastkami a niekedy vyúsťuje v ich úhyn. A tak, subklinická mastitída má významný finančný dopad v stádach dojných oviec v dôsledku poklesu mliečnej produkcie a jej kvality, na produkciu mäsa ako aj vplyv na intenzitu rastu jahniat a ich hmotnosť pri odstave..
Subklinická mastitída v dôsledku IMI môže prejsť do akútnej alebo chronickej mastitídy. Vývoj subklinickej mastitídy v klinickú sa môže vyskytnúť ako dôsledok nasledovných faktorov:
- Subklinická mastitída zapríčinená baktériami sa môže šíriť z infikovaného vemena na neinfikovanú počas dojenia ako následok zlej hygieny dojičov, prenosom infekčných baktérií ich rukami alebo použitím kontaminovaných spoločne používanými zariadeniami na dojenie a utierkami vemena. Tieto praktiky umožňujú baktériám prístup do ceckového kanála, kde úspešne prebieha bakteriálny rast vedúci k mastitíde.
- Nutričná deficiencia negatívne ovplyvňuje obranný systém hostiteľa (ovce) a môže podporiť vývoj ochorenia do klinickej mastitídy (deficiencia živín je spájaná s narušením funkcie leukocytov a obranných mechanizmov mliečnej žľazy. Mikroprvky ako je selén, zinok, a vitamíny vitamín E a A deficiencia zvyšujú riziko výskytu mastitíd u oviec. Napr selén a vitamín E sú dôležité pre udržiavanie funkcie neutrofilov, sú známe, že ochraňujú leukocyty pred reaktívnymi kyslíkovými zložkami (ROS)-spôsobujúcimi ich poškodenie. Zinok tvorí časť ceckového keratínu a kože, predpokladá sa, že jeho nedostatok spolu s vitamínom A negatívne ovplyvňuje integritu cecka a epitélií. To umožňuje koloniizáciu cecka infekčnými baktériami, znásobené s ďalšími deficienciami, čo vedie ku vzniku klinickej mastitídy.
Klinická mastitída je často pozorovaná u oviec ako sporadický prípad. Môže prejsť v subakútnu a chronickú so zvýšením závažnosti ochorenia. Klinická mastitída je ľahko identifikovateľná, prezentovaná s jasne pozorovanými klinickými príznakmi a fyzikálnymi zmenami na vemene, ako je modré sfarbenie vemena. Vemená s klinickou mastitídou sú obvykle opuchnuté a niekedy bolestivé na dotyk. Postihnuté zvieratá strácajú chuť do žrania sú letargické a často odmietajú svoje jahňatá k cicaniu. Zmeny v množstve a kvalite sú výrazne tak ako bolo popísané vyššie.
U kôz
Ako u iných prežúvavcov, subklinická mastitída u kôz je ťažko diagnostikovateľná na základe klinických príznakov. Subklinická masstitída u kôz je prezentovaná vysokým počtom baktérií v mlieku, jeho zníženou produkciou a zložením ako aj vysokým počtom somatických buniek (PSB). Avšak, PSB nie je hodnoverným indikátorom subklinickej mastitídy v porovnaní s ovcami a inými prežúvavcami ako sú dojnice. Naviac, počet PSB v mlieku kôz varíruje na základe stupňa laktácie, PSB dosahuje 360 000 buniek /ml. na konci laktácie. PSB samotný nie používaný v diagnostike subklinickej mastitídy u kôz.
U kôz subklinická mastitída obvykle je nadradená klinickej mastitíde, nakoľko je zdrojom infekcie pre zdravé zvieratá. Klinická mastitída je prezentovaná viditeľnými zmenami na vemene a v mlieku, závisí to na závažnosti infekcie. Klinická mastitída u kôz je tiež klasifikovaná do štyroch skupín na základe závažnosti ochorenia: subakútna, akútna, perakútna a chronická. Ako bolo uvedené rozsah od miernej po ťažkú mastitídu, prezentovanú bolestivosťou, teplotou, opuchom, sčervenaním a zníženou a abnormálnou sekréciou, zmenami v sekréte mliečnej žľazy, ako sú vložky, chumáče, alebo vodnaté mlieko. Môže sa vyvinúť horúčka, depresia, slabosť, anorexia, a môže byť až fatálny koniec.
Diagnóza a diferenciálna diagnóza mastitíd
Stanovenie diagnózy mastitíd sa opiera o nález v mlieku, klinicky prejavené (viditeľné) zmeny na vemene a v samotnej mliečnej žľaze zistené pri palpácii.
Tab. 1: Nálezy pri mastitídach u oviec a kôz
Klinická mastitída
|
Obr. 2: Nález na vemene (1. asymetria, zväčšenie ľavej polovice vemena, 2. zväčšenie vemena a farebná zmena), pozitívny NK test, bakteriologický nález na kultivačnej platni |
Subklinická mastitída
|
Obr. 3: Žiadny klinický nález na vemene, pozitívny NK test a kultivačný nález (na obrázku ide kultúru stafylokokov). Dôležitú úlohu v diagnostike tohto typu mastitídy zohráva stanovenie počtu bunečných elementov (PSB). |
Zápal mliečnej žľazy, žiadne klinické príznaky. Stanovenie na základe zvýšenie skóre NK testu. Medzi patogénne mikrorganizmy mliečnej žľazy pri tejto forme mastitídy patria hlavne Staphylococcus. aureus, CNS, Streptococcus spp. Postihnutých býva 15 – 50 % zvierat (alebo viacej), v 80 % dochádza k strate mliečnej produkcie (10 – 40 %)
Subklinická mastitída je definovaná ako zápal mliečnej žľazy bez viditeľných klinických príznakov, ale so zvýšením somatických buniek (ako následok infekcie so stanoviteľnými patogénmi mastitídy). V stáde viac ako 50 % zvierat môže byť infikovaných a je stanoviteľné, že pokles v mliečnej produkcii závisí na chronickom priebehu ochorenia a mastitídu spôsobujúcich patogénov je medzi 10 – 40 %.
Dôležitú úlohu zohráva počet somatických buniek. Prevládajúce typy buniek: zdravá mliečna žľaza: kravy a ovce makrofágy, kozy polymorfonukleárne leukocyty (PMN). Cytoplazmatické častice (apokrin sekrécia) u infikovanej mliečnej žľazy polymorfonukleárne leukocyty (PMN)
|
Obr. 4: Polymorfonukleárne leukocyty |
Ovce a kozy
Sú tu určité rozdielnosti medzi kravami, ovcami a kozami. U kráv a oviec makrofágy tvoria prevládajúci typ buniek v mlieku zdravých mliečnych žliaz, v mlieku kôz sú prevládajúce neutrofily v zdravých mliečnych žľaziach (30 - 70 %). U všetkých 3 druhoch pri infekcii neutrofily sú dominantné bunečné populácie.
Počet somatických buniek a jeho stanovenie súvisí s cytoplazmatickými partikulami. Sekrécia mlieka je regulovaná apokrínom (cez apokínové exokrinné žľazy, čim je mliečna žľaza). Mlieko obsahuje globuly a tukové častice, ako aj cytoplazmatické partikuly (CP). CP ovplyvňujú presnosť merania počtu somatických buniek ( PSB).
CPP: silnejší vplyv na mlieko kôz. U kôz sekrécia mlieka je prostredníctvom apokrínu, čo znamená, že mliečne globuly obsahujú mliečne zložky (tuk) a cytoplazmatické častice, ktoré sú z apikálnych zložiek bunečných stien a fyziologicky vylučované do mlieka..
Cytoplazmatické particuly v mlieku kôz 150.000/ml (BERRY and BROUGHAN, 2007), 71.000 až 306.000/ml (PAAPE et al., 2001), tie sú 5 až 30 µm bez bez jadrových organel (PAAPE et al., 2001). V mlieku kôz ich je viac než u oviec.
Niektoré štúdie charakterizujú tieto cytoplazmatické partikuly a zistili 70.000 až 300.000 CPP v mlieku kôz. Naviac tieto sú podobné v tvare ako somatické bunky a môžu byť omylom spočítavané ako somatické bunky.
Stanovenie počtu somatických buniek: na DNA založené metódy sú osvedčené (JIMENEZ-GRANADO et al. 2014) Akceptovaná je referenčná metóda: FOSSOMATIC (Combifoss), DNA farbenie s fluorescenčným farbivom (EB) a Fluoro-opto-electroniké počítanie. Na farme prístrojom DCC (GONZALO et al. 2008). Rozdiely sú medzi ovcami a kozami.
|
Obr. 5: Počítač somatických buniek |
Počítač somatických buniek: pre cytoplazmatické particuly sa používajú len metódy, ktoré sú kalibrované na počet buniek obsahujúcich DANN, ktoré vyžadujú DANN farbenie. Pri automatizovaných metódach sa používajú fluorescenčné farbivá.
Terapia
Pri akútnej klinickej mastitíde je dôležitá včasná a intezívna liečba. Do úvahy prichádza antimikrobiálna liečba so systémovým podávanám: fluoroquinolóny, tetracyklíny, trimetoprim. Makrolidy alebor penetaamát hydrojodid. Ďalej by bola vhodná intramamárna liečba. Toho času je nedostatok produktov pre tento účeľ. Chýbajú na trhu. Ďalej prichádza do úvahy tekutinová terapia. Pretože akútna klinická mastitída je často život ohrozujúca, dôležitá je včasná a intenzívna terapia na vylúčenie strát zvierat a polovičiek mliečnych žliaz. Táto zahrňuje systémovú aplikáciu antibiotík, anti zápalových liečiv, nesteroidných protizápalových liečiv a pri toxémii tekutinovú terapiu.
Pri subklinickej mastitíde je dúležité bakteriologické vyšetrenie a test na citlivosť. Vhodná je liečba počas (rannej) laktácie, pre zníženie počtu SB v mlieku v zberných tankoch a/alebo rizika nových infekcií. Nie je cenovo výhodná u dojných kôz alebo oviec. Nie je úspešná pri chronických prípadoch (vytvorené uzly v mliečnej žľaze). Na S. aureus pozitívne kozy alebo ovce treba liečiť alebo vyradiť z chovu. Podávanie antibiotík je odlišné od postupov u kráv.
V prípadoch subklinickej mastitídy sa odporúča bakteriologické vyšetrenie mlieka a citlivosť na antibiotiká, avšak sú tu určité požiadavky, že veterinárny lekár sa zaručí, že mlieko zadrží po dobu vyšetrenia. Odporúčaná je aplikácia antibiotík počas obdobia zasušenia (na elimináciu existujúcej intra mamárnej infekcie, zabezpečuje sa prevencia nových infekcií, klinických a subklinických mastitíd v rannej laktácii), ovšem na druhej strane nie sú intramamárne produkty na trhu, existujú publikované údaja o niektorých produktoch.
Klinická mastitída: ďalšou stratégiou je liečba zvierat počas zasušenia. Podobne ako u dojníc, liečba počas zasušenia má dva ciele, jeden je eliminácia už existujúcej infekcie, druhý je predchádzať novej infekciia vylúčiť klinický výskyt mastitídy po pôrode. Ovšem sú určité limitácie opäť, nie sú tu žiadne schválené intramamárne produkty.
Prevencia
Prevencia spočíva v zabezpečení hygieny pri dojení a udržiavanie v hygienickom stave dojacích zariadení:
- Používanie rukavíc pri dojení, ich regulérne dezinfikovanie po každom zvierati.
- Vylúčenie predĺženia doby dojenia.
- Pravidelné čistenie dojacích zariadení.
- Výmena násadcov dojacej súpravy pravidelne.
- Pravidelná kontrola dojacích zariadení.
- Zabezpečenie postupu dojenia (najprv mladšie zvieraťá potom staršie).
- Prichádza tiež do úvahy vakcinácia na základe známej prevalencie daného pôvodcu, ovšem doteraz takéto produkty nie sú na našom trhu.
|
Obr. 6: Najčastejšie príčiny prenosu infekcie – Dojenie bez použitia ochranných prostriedkov |
V rámci prevencie mastitíd je dôležité: udržiavať zvieratá v dobrom zdravotnom stave, zabezpečovať vysoký štandard welfare (vylúčiť nadmerný počet zvierat), zabezpečovať nutričné požiadavky zvierat (energiu, proteíny, minerálie, vodu), zabezpečovať plánovaný program dehelmintizácie, zjednotiť sanitačné programy (CAE/Maedi a Pseudotubekulosis), odstrániť zvieratá s chronickou mastitídou.
