Rizikové faktory vonkajšieho prostredia pre bakteriálne mastitídy bahníc
Problematike zdravotného stavu vemena bahníc s dôrazom na ochorenie na mastitídu (mikrobiálne ochorenie vemena – najčastejšie baktérie) sa v oblasti vedy a výskumu venuje každoročne čoraz väčšia pozornosť. Predovšetkým je to otázka welfare dojníc, zloženia a množstva mlieka, hygienickej bezpečnosti a v neposlednej rade aj technologickej kvality suroviny pri výrobe mliečnych výrobkov. Aj napriek neustále narastajúcim poznatkom o negatívnom vplyve mastitídy na vyššie uvedené skutočnosti sa mastitídam v podmienkach chovateľskej praxe venuje len veľmi malá pozornosť. „Potešujúce“ je však to, že tento postoj chovateľov sa medzi krajinami nelíši. Jednou z príčin tohto postoja chovateľov je skutočnosť, že doposiaľ nie je stanovená legislatíva na kontrolu zdravotného stavu vemena bahníc tak, ako je tomu pri surovom kravskom mlieku. Legislatíva pri kravskom mlieku sa opiera o stanovovanie počtu somatických buniek (PSB) ako o všeobecne akceptovaný ukazovateľ zdravotného stavu vemena dojníc. Pri ovčom mlieku doposiaľ nebola stanovená hraničná hodnota pre PSB na diagnostiku zdravotného stavu vemena a preto sa v podmienkach praxe nevyžaduje. V niektorých krajinách už určité limity sú zapracovávané do národnej legislatívy. Výskum realizovaný na pracoviskách NPPC-VÚŽV Nitra a SPU Nitra poukazuje na možnosť zaoberať sa národnými limitnými hranicami pre PSB v tanku. Vyžaduje si to však intenzívnejšiu diskusiu a predovšetkým výraznejšiu zapojenosť chovateľov do analýz vzoriek mlieka na PSB.
Určitým dôvodom, prečo sa chovateľská prax menej venuje zdravotnému stavu vemena je okrem spomínanej chýbajúcej legislatívy aj skutočný výskyt mastitíd v stádach. Táto skúsenosť vychádza z toho, že z hľadiska diagnostiky mastitíd je možné mastitídy rozlíšiť na klinické a subklinické. V podmienkach praxe sú však zaznamenávané len klinické prípady, kedy dochádza k začervenaniu vemena, zmeny konzistencie mlieka, opuchom vemena a v neposlednom rade aj k horúčke. Následne uvedené príznaky končia buď nekrózou vemena a dokonca až úhynom bahnice.
| Obr.: Príklady klinickej mastitídy |
Keďže takýchto klinických prípadov, samozrejme v závislosti od farmy a faktorov, o ktorých budeme písať v ďalšej časti príspevku, nie je veľa, vzbudzuje to názor, že mastitídy nie sú výraznejším problémom v chove bahníc v podmienkach praxe. Opak je však pravdou, keď skúsenosti z výskumu a spoluprácou s praxou ukazujú v niektorých podnikoch až 70 % výskyt mastitíd, ktoré ale majú subklinickú formu. V grafoch 1. a 2. sú uvedené údaje o zastúpení vzoriek mlieka do jednotlivých tried PSB a príklad vybraných troch fariem.
Problém subklinických mastitíd je v tom, že sa nedajú zistiť obsluhou pri dojení (len pomocou NK-testu, stanoveným PSB a kultivácie vzoriek mlieka). A teda platí tu ľudové porekadlo: „Čo oko nevidí, srdce nebolí.“ Zahraničné poznatky, ale aj náš výskum, jednoznačne potvrdzujú výrazne negatívny vplyv subklinických mastitíd na ekonomiku produkcie surového ovčieho mlieka so všetkým negatívami, ktoré už boli uvedené v úvode príspevku. Preto v podmienkach chovateľskej praxe, jedinou cestou ako zlepšiť zdravie vemena, je potrebné osobné presvedčenie zodpovedných pracovníkov – zootechnikov o negatívnom vplyve subklinických mastitíd na ekonomiku produkcie mlieka.
Mastitídy vemena bahníc sú spôsobené širokým spektrom mikroorganizmov, najčastejšie však baktériami. Hlavnou príčinou klinických mastitíd je Staphylococcus (S.) aureus pri dojných bahniciach a pri nedojných bahniciach sú to S. aureus a Mannheimia haemolytica. Subklinické mastitídy sú najčastejšie vyvolané koagulázo-negatívnymi stafylokokmi ako napr. S. epidermidis, S. simulans a pod. V menšom rozsahu mastitídy spôsobujú aj iné mikroorganizmy ako Escherichia coli, streptokoky a pod. V ojedinelých prípadoch sú pôvodcovia mastitíd aj plesne (mikroskopické huby).
Ako sme už v úvode uviedli, mastitídy významným spôsobom znižujú ekonomiku výroby mlieka, kde z hľadiska priamych finančných strát je možné uviesť nasledovné náklady:
- úhyn postihnutých bahníc,
- strata produkcie mlieka postihnutej polovičky vemena, poprípade celého vemena čo vedie k brakovaniu bahnice,
- nútená obmena stáda,
- veterinárne náklady,
- znížená produkcia a hygienická a technologická kvalita mlieka,
- vyradenie mlieka z dodávky,
- nárast úhynu cicajúcich jahniat a spomalenie ich rastu.
Cieľom uvedeného príspevku je chovateľom poskytnúť zahraničné aj domáce poznatky o vplyve niektorých rizikových faktorov chovateľského prostredia akými sú mikroklíma, ustajnenie, výživa či technológia dojenia na výskyt klinických či subklinických mastitíd v stáde bahníc.
Klimatické podmienky
Už pred niekoľkými desiatkami rokov bol vedecky zdokumentovaný a popísaný zvýšený výskyt mastitíd v stádach bahníc častejšie vystavených silným nárazom studeného vetra alebo pasením sa na vlhkej a zablatenej tráve v daždivom počasí. A aj v neskorších prácach sa potvrdili uvedené závislosti medzi počasím a zdravím vemena. V nedávnej gréckej štúdii (2019) sa potvrdilo spojenie resp. závislosť medzi frekvenciou vzniku mastitíd a priemernou teplotou prostredia 30 dní pred kontrolou zdravotného stavu (pozitívny vzťah) ako aj minimálnou teplotou najchladnejšieho mesiaca (negatívny vzťah). Inými slovami povedané, že s narastajúcou priemernou dennou teplotou ako aj s nízkou minimálnou teplotou nám stúpa výskyt mastitíd. Autori predpokladajú určitú možnosť predpovedať výskyt mastitíd pri zohľadnení klimatických parametrov.
V súčasnom období sú významnou výzvou pre chovateľa klimatické zmeny, kedy častejšie sa stretávajú s vysokými teplotami, ktoré majú za následok tepelný stres pre zvieratá. Stresová reakcia sa v prvom rade negatívne podieľa na imunite organizmu, čo je v priamom vzťahu k imunite vemena voči prenikajúcim baktériám do mliečnej žľazy. V podmienkach Talianska sa zistilo, že poskytnutie prístreška bahniciam minimalizovalo negatívny vplyv tepelného stresu na imunitné funkcie organizmu a tým aj na zdravie vemena. Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Pri vysokých teplotách dochádza k poklesu bielych krviniek a tiež k narušeniu ich funkcii. Biele krvinky v mliečnej žľaze zohrávajú významnú úlohu pri likvidácii prenikajúcich baktérii do vemena a tým udržaniu jeho zdravia. Okrem toho, vplyvom vysokých teplôt sa znižuje príjem krmiva, čo ma tiež negatívny dopad na prísun živín a energie potrebných pre imunitný systém.
Ako už bolo uvedené aj chladné počasie je možné považovať za rizikový faktor pri vzniku mastitíd. Jedným z dôležitých dôvodov je, že pri chladnom počasí narastá riziko popraskania ceckov a predĺženia prežívateľnosti baktérie Mannheimia haemolytica v prostredí. Táto kombinácia faktorov spôsobuje ľahší prenos baktérií zo zvieraťa na zviera. Ďalším faktorom prospievajúci k nárastu mastitíd je zvýšená frekvencia cicania jahniat počas nízkych teplôt prostredia. Nízke teploty, hlavne na paši, vyvolávajú znížené prekrvenie kože a tým prísun krvi aj do vemena a ceckov. Nižší prietok krvi znamená nižší prísun bielych krviniek a obranných látok a tým je vyššie riziko vzniku mastitíd. S negatívnym vplyvom nízkych teplôt sa často stretávame na začiatku pastevnej sezóny, kedy v niektorých prípadoch sú zvieratá na pasienku aj pri mínusových teplotách.
Podmienky ustajnenia a celková hygiena farmy
Nevhodné spôsoby ustajnenia ako napr. preplnenosť maštale, zlé vetranie, nepravidelné vyhŕňanie hnoja a pod., môže významne prispieť k nárastu počtu baktérií v maštali a tak prispieť k vysokému mikrobiálnemu tlaku na zvieratá a tým zvýšiť riziko vzniku mastitíd. Výskyt mastitíd je vyšší ak sú bahnice ustajnené celodenne v maštali v porovnaní s pastvou prípadne ich kombináciou. Preto kvalitu a objem životného priestoru je potrebné zohľadňovať v ustajňovacích objektoch pre bahnice. Uvádza sa, že ak je objem priestoru v maštali na bahnicu menší ako 7 m3 tak dochádza k nárastu rizika vzniku mastitíd. Za rizikový faktor sa považuje aj kvalita podstielky a podlahy. Myslíme si, že nie je potrebné zdôrazňovať, že pri pristielaní dva a viackrát do týždňa bude menej mastitíd v porovnaní s pristielaním jedenkrát do týždňa. Rovnako aj kvalita pristielaného materiálu, najčastejšie slamy, je dôležitá. Zistilo sa, že pri podstielaní slamou uskladnenou vonku bez prikrytia bol zaznamenaný výrazne vyšší výskyt mastitíd v porovnaní s vhodne uskladnenou slamou. Niektorí autori uvádzajú aj štúdie ohľadom vhodnosti materiálu z ktorého je podlaha, ale výsledky nie sú celkom jednotné a teda skôr rozhoduje hygiena podstielky a jej frekvencia vypratávania. Je zrejmé, že čisté a predovšetkým suché a dostatočne veľké ustajňovacie priestory sú významným faktorom prevencie mastitíd. Vhodným ukazovateľom naplnenia uvedených podmienok sú suché a čisté vemená a predovšetkým cecky.
Výživa
Je všeobecne známe, že nutrične vybilancovaná výživa zodpovedajúca fyziologickým a produkčným požiadavkám dojných bahníc zlepšuje imunitné reakcie a predispozície organizmu vyrovnať sa s infekciou. Nedostatky vo výžive bahníc, prostredníctvom rôznych regulačných mechanizmov, ovplyvňujú imunitné schopnosti bahníc a takto aj vznik a priebeh ochorenia vemena na mastitídu.
V súvislosti s požiadavkami bahníc na energiu sa zistilo, že metabolická toxémia počas gravidity má značný vplyv na imunitné funkcie takto postihnutých bahníc, ktoré vedú po obahnení k vzniku mastitíd. Nárast ketolátok v krvi gravidných bahníc vedie k zníženiu blastogenézy a množeniu T lymfocytov. Podobne aj B-hydroxybutarát v krvi má negatívny vplyv na aktivitu neutrofilov a tým imunitu organizmu. Energetický metabolizmus v poslednom období gravidity, predovšetkým pri bahniciach s dvojičkami a trojičkami, má významný vplyv na imunitu mliečnej žľazy a tým vznik mastitíd po obahnení.
Okrem požiadaviek na energiu, dôležitú úlohu zohrávajú aj vitamíny a mikroprvky. Z vitamínov sa pri bahniciach najčastejšie uvádza vitamín A. Nedostatok vitamínu má za následok zvýšený výskyt mastitíd a tým aj počtu somatických buniek. Pri mikroprvkoch sa pozornosť sústreďuje hlavne na selén a zinok. Obidva prvky majú úzky vzťah k imunite mliečnej žľazy. V mnohých práca sa potvrdil ich pozitívny vplyv na zdravie vemena prostredníctvom rôznych mechanizmov. V tomto prípade zohráva dôležitú úlohu spolupráca chovateľa a profesionálneho výživového poradcu.
Praktiky dojenia bahníc
Počas dojenia bahníc dochádza často k chybám ako napr. nesprávne zvolené poradie bahníc, nevhodná príprava ceckov vemena na dojenie (špinavé cecky), stresovanie bahníc čoho následkom je nedostatočné vylučovanie oxytocínu a tým zlé vydojenie mlieka z vemena, ktoré zvyšuje riziko ochorenia vemena na mastitídu. Rovnako aj spôsob kŕmenia v období dojenia má svoj význam, kde dôležitú úlohu po dojení zohráva prítomnosť čerstvého krmiva. Bahnice takto začnú prijímať krmivo, čím sa vyhneme ležaniu bahníc okamžite po dojení, kedy ceckový otvor nie je dostatočne uzavretý a dochádza k riziku prieniku mikroorganizmov podstielky cez ceckový otvor do vnútra vemena – vysoké riziko mastitíd.
Pri samotnom dojení je potrebné mať neustále na pamäti to, že je potrebné zabrániť prieniku mikroorganizmov do vnútra vemena. Tomuto sa musia prispôsobiť všetky praktiky dojenia a manipulácie s vemenom pri dojení. Napríklad, nadmerné dojenie naprázdno, ktoré poškodzuje hroty ceckov výrazne podporuje prienik mikroorganizmov do vemena. K poškodeniu hrotov ceckov dochádza aj pri nesprávne nastavenom dojacom zariadení, kde rizikom je vysoký podtlak, kolísanie podtlaku či frekvencia resp. pulzačný pomer. Pri kolísaní podtlaku sa mlieko zo zberača resp. krátkych mliekovodných hadíc dostáva spätne do vnútra vemena. V prípade, že toto mlieko je kontaminované predchádzajúcou bahnicou tak riziko je veľmi vysoké. Preto je veľmi dôležité a priam žiaduce aby na začiatku dojnej periódy chovateľ skontroloval funkčnosť dojacieho zariadenia s dôrazom na funkčné parametre. Nemalo by sa zabúdať ani na pravidelnú výmenu ceckových gúm. Opotrebované ceckové gumy sa ťažko čistia a sú silným zdrojom mikroorganizmov. Ceckové gumy by sa tiež nemali meniť po jednej ale súčasne obidve naraz. Je to stresujúce pre bahnicu, ak na jednej strane je nová a na druhej strane vemena stará opotrebovaná cecková guma. Za dôležité tiež považujeme aj správne nasadenú dojaciu súpravu na vemeno bahnice. Zle nasadená (prisávanie vzduchu, skrížená, poprekrúcané hadice) vedú k nadmernému zaťaženiu ceckov a zlému vydájaniu, čo tiež neprospieva zdraviu vemena.
Za veľmi dôležité tiež považujeme organizáciu práce pri dojení bahníc. Je potrebné si uvedomiť, že v našich podmienkach sa bahnica vydojí za cca 1,5 minútu. Častokrát sa ale stretávame s tým, že zvolená organizácia neumožňuje optimálne ukončenie dojenia bahnice a bahnice sa takto dlho doja naprázdno. Zootechnik už pri krátkom pobyte v dojárni si môže odstopovať dĺžku dojenia bahníc, napr. na začiatku a konci radu a následne upraviť organizáciu. Ukazuje sa, že vhodný počet bahníc na jedného dojiča pri dojení dvoch bahníc jednou dojacou súpravou je cca 12-16 kusov, t.j. 6-8 dojacích súprav. Pri nižšom počte dojacích súprav stúpa čas strávený nadmerným dodájaním. Na druhej strane pri vyššom počte súprav zasa čas dojenia bahnice naprázdno. Na začiatku laktácie, kedy majú bahnice viacej mlieka, je možné počet súprav na dojiča zvýšiť. Od druhej polovice laktácie, pri nižšom množstve mlieka, sa počet znižuje. Podobne aj pri kruhových dojárňach je potrebné si odstopovať miesto (alebo 90 s od nasadenia), kde je prevažná časť bahníc vydojená a tam začať s dodájaním. Vhodne nastavená organizácia práce pri dojení významne znižuje riziko vzniku mastitíd.
Pomerne vysoké riziko vzniku mastitíd vzniká pri ukončovaní dojenia. Ako sme už spomínali, pri kolísaní podtlaku sa podobne mlieko dostáva spätne do vemena aj pri ukončovaní dojenia (sťahovanie dojacej súpravy) pri zapnutom podtlaku. Je preto potrebné pri sťahovaní dojacej súpravy vypnúť podtlak a až potom stiahnuť dojaciu súpravu. Ďalším rizikom je to, ak pri dodájaní vpúšťame vzduch (prisávanie vzduchu pre tzv. lepšie vydojenie) do ceckových nástrčiek. Prisávaný vzduch rovnako zvyšuje riziko spätného toku mlieka do vnútra vemena. Pri ukončovaní dojenia by sme nemali zabúdať aj na úkon, ktorý je bežný pri dojení dojníc. Ide o dezinfekciu ceckov ich ponáraním do dezinfekčného roztoku. Skúsenosti z praxe ukazujú, že je to pomerne komplikovaný postup pre jeho všeobecné zavedenie. Avšak v stádach, kde je vysoký výskyt bahníc s vysokým PSB a pri diagnostike sa potvrdila prítomnosť infekčných patogénov, je dezinfekcia ceckov po dojení potrebná.
Technicky spoľahlivé dojacie zariadenie a vhodne nastavená organizácia práce pri dojení sú dôležitými faktormi udržania zdravého vemena. Avšak z hľadiska komplexnosti je potrebné upriamiť pozornosť chovateľov aj k hygienickému stavu dojacej súpravy t. j. úrovni a spoľahlivosti umývania, preplachu a dezinfekcie zariadenia po ukončení dojenia. Vďaka umývacím automatom je tento problém okrajový v chovoch dojníc ale stále aktuálny v chove dojných bahníc. V našich podmienkach je potrebné zvýšiť úroveň čistenia dojacieho zariadenia po dojení používaním hygienicky vhodnej vody, správne zvolenej koncentrácie čistiacich prostriedkov a ich striedaniu (na zásaditej a kyslej báze), teploty preplachovej vody a pod.
Záverom môžeme konštatovať, že v podmienkach chovu dojných bahníc je potrebné neustále a pravidelne monitorovať zdravotný stav vemena bahníc počas laktácie v súvislosti s podmienkami dojenia a ustajnenia. Hlavne sme chceli poukázať na najdôležitejšie faktory, ktoré sú v rukách manažmentu a obsluhy. Sú to veľmi efektívne a predovšetkým lacné preventívne opatrenia znižujúce riziko vzniku mastitíd obzvlášť počas obdobia, ktoré vedie k zvýšenému riziku vzniku mastitíd. Nakoľko zníženie rizika vzniku mastitíd, nezabúdajúc na všetky negatívne aspekty tohto ochorenia, významne prispieva k celkovej úrovni ekonomiky výroby surového ovčieho mlieka (vyššia produkcia, kvalita) a následne kvalitných a hygienicky bezpečných výrobkov.
Poďakovanie: Práca bola realizovaná v rámci riešenia projektu APVV-15-0072 “Genetika a epigenetika produkcie ovčieho mlieka na Slovensku” a projektu KEGA 039SPU-4/2019 „Modernizácia praktickej výučby hygieny a prevencie v živočíšnej produkcii“.
