Vývoj a budúcnosť početných stavov kôz chovaných na Slovensku
Chov kôz má na našom území dlhoročnú tradíciu. Spočiatku bolo zastúpenie plemien kôz na Slovensku len strohé. Početnosť zvierat však ďaleko prevyšovala súčasné stavy. Prioritné bolo zameranie na produkciu mlieka, mliečnych výrobkov a kvalitnej kozľaciny. Aj v súčasnosti tvoria väčšiu časť populácie dojné plemená kôz, ktoré sú chované za účelom produkcie mlieka. Väčšina chovateľov sa orientuje na predaj produkcie vo forme natívneho mlieka a časť vo forme kozích výrobkov. Spotrebitelia ocenia čerstvé kozie mlieko, ktoré je nutrične jedinečné, alebo tiež chuťovo zaujímavé kozie výrobky. Znateľne menšiu časť populácie kôz tvoria kozy špecializovaných mäsových plemien. Typickým predstaviteľom takéhoto mäsového plemena kôz je napríklad búrska koza. Produkcia vysokokvalitného mäsa sa zvyčajne realizuje vo forme predaja kozliat na jatočné účely. V posledných rokoch tiež rastie záujem o takzvané hobby plemená kôz.
Aj napriek stúpajúcemu číslu je počet kôz chovaných na území Slovenskej republiky relatívne nízky. Chov kôz dnes môžeme priradiť k drobnochovu. Počet zvierat na jednom chove sa zvyčaje pohybuje len v malých číslach. Priemerný počet chovaných kôz na jednej farme je podľa aktuálnych údajov na úrovni 3,5 kozy na jeden chov. Z tohto pohľadu je chov kôz oproti iným hospodárskym zvieratám špecifický.
Centrálna evidencia hospodárskych zvierat aktuálne eviduje 20 721 kôz chovaných na 5 877 farmách. Ak porovnáme údaje z predchádzajúcich rokov zistíme, že oproti minulému roku vzrástol počet kôz o viac než 2 000, a oproti roku 2016 tento počet vzrástol o viac než 3 000 capov a kôz chovaných na Slovensku. Počet registrovaných fariem za posledných šesť rokov stúpol zo 4 076 na spomínaných 5 8777, čo v priemere predstavuje každoročný vznik zhruba 300 fariem. Predpokladáme však, že nárast počtu kôz predstavuje len zvýšenie zapríčinené poctivejším prístupom chovateľov k povinnosti registrácie zvierat. Vývoj početných stavov kôz chovaných na Slovensku a počet registrovaných fariem za jednotlivé roky 2016 až 2022, je uvedený v tabuľke číslo 1.
Tabuľka číslo 1: Počet registrovaných fariem a početné stavy kôz v rokoch 2016 až 2022. Zdroj: CEHZ, Počty zo sumárnych zostáv
Z počtu 5 877 registrovaných fariem disponuje štatútom rozmnožovacieho a šľachtiteľského chovu celkom 43 fariem, presnejšie 23 šľachtiteľských a 20 rozmnožovacích chovov kôz. Z hľadiska plemennej štruktúry vedie Zväz chovateľov oviec a kôz celkom desať plemenných kníh kôz, a to pre plemená biela koza krátkosrstá, hnedá koza krátkosrstá, búrska koza, anglonúbijská koza, durínska koza, sánska koza, kašmírska koza, alpínska koza, walliská čiernokrká koza a takisto aj pre plemeno kamerunská koza. V centrálnej evidencii hospodárskych zvierat je niekoľko kôz zaregistrovaných aj pri iných plemenách, ako sú holandská zakrpatená koza a angorská koza.
Najpočetnejšie plemeno kôz na Slovensku, v počte 7 814 kusov, je plemeno biela koza krátkosrstá. Toto plemeno u nás dominuje z hľadiska početnosti plemenných i neplemenných kôz. Početné zastúpenie plemien kôz registrovaných v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat v roku 2022 je uvedené v tabuľke číslo 2.
Tabuľka číslo 2: Početné zastúpenie plemien kôz registrovaných v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Zdroj: CEHZ, Počty živých kôz podľa plemien
Záujem chovateľov o chov kôz na území Slovenska sa postupne zvyšuje, čo Zväz chovateľov oviec a kôz vníma veľmi pozitívne. Situácia však nie je úplne priaznivá, pretože chov kôz, podobne ako chov oviec, zažíva krízu. Z viacerých strán zachytávame informáciu, že koziarstvo na Slovensku je radikálne podvýživené, a preto je jeho finančná podpora naozaj nevyhnutná. V porovnaní s okolitými štátmi, kde sa chov kôz realizuje, je podpora zo strany štátnu nedostatočná. O konkurencieschopnosti napríklad s Českou Republikou alebo Maďarskom sa bohužiaľ nedá hovoriť. Chovateľov kôz najviac trápi to, že finančná podpora bola roky zanedbávaná, alebo bola dostupná len pre iné druhy hospodárskych zvierat. Taktiež kritizujú to, že chýba koncept rozvoja poľnohospodárstva na Slovensku. Cítia nerovnosť medzi malými a veľkými farmami, pretože malý chovateľ má v porovnaní s väčším mizivú finančnú podporu. Ďalším problémom je čierna plemenitba v chove kôz, teda nákup a používanie capov, ktoré nespĺňajú požiadavky na plemenné zviera. Je nutné uvedomiť si, že koziarstvo sa početnosťou zvierat na farmách radí k tým najmenším, a preto sa nákup plemenného capa do každého chovu stáva nereálnym. Dopyt po plemenníkoch je pritom omnoho vyšší, než ponúkajú producenti. Najmä tento rok registrujeme veľký záujem o capov rôznych plemien. Keďže plemenných capov je v posledných rokoch čoraz menej, chovateľ je nútený siahnuť po plemenníkoch zo susedných krajín. Riešením problémov s početnosťou a výskytom plemenných capov na Slovenských farmách by mohlo byť financovanie odchovu plemenníkov v šľachtiteľských chovov nielen kôz, ale aj oviec tak, ako to funguje v susednej Českej Republike alebo Maďarsku. Nakoniec tu máme otázku zjednodušenia odbytu produkcie od farmára k spotrebiteľovi, a s tým súvisiacej byrokracie.
Musíme však podotknúť, že situáciu v chove kôz majú v rukách predovšetkým chovatelia. Zväz chovateľov oviec a kôz zriadil v rámci svojich štruktúr odborné sekcie. Cieľom bolo zaktivizovať samotných chovateľov aby sa podieľali na odborných činnostiach a tiež aj na komunikácii so štátnou a verejnou správou. S poľutovaním však musíme konštatovať, že aktivita týchto odborných klubov a sekcií je veľmi slabá až žiadna. Pritom je mnoho možností a príležitostí pomôcť chovu kôz - propagácia na výstavách a súťažiach, účasť na pripomienkových konaniach k legislatíve, práca v rámci Výberovej komisie a Šľachtiteľskej rady a mnoho ďalších. Práve o tieto aktivity je možné opierať sa pri požiadavkách o vyššiu podporu chovu kôz. Preto si musíme uvedomiť hlavnú myšlienku vo výroku J.F.Kennedyho - „Nepýtaj sa čo urobila Amerika pre teba ale čo si ty spravil pre Ameriku“.
Nárast početných stavov kôz chovaných na Slovensku je za posledné roky znateľný. Spoločnosť začína vnímať kvalitu i jedinečnosť kozích surovín, a taktiež začína chápať, že podpora regionálnych farmárov je jediná cesta, k zmysluplnému fungovaniu poľnohospodárstva v našej krajine. Na druhej strane existujú dôvody a likvidačné opatrenia, kvôli ktorým sa chov kôz stáva čoraz nákladnejším, a osud niektorých fariem tak visí na vlásku. Súčasnou realitou je, že farma, ktorá roky produkuje kvalitný plemenný materiál sa zo dňa na deň zlikviduje. Zostáva preto otázkou, aká bude budúcnosť chovu kôz na Slovensku.
