Starostlivosť o teľatá po narodení
Mláďatá hospodárskych zvierat sú našou investíciou do budúcna a preto by sme pri ich starostlivosti mali klásť vyšší dôraz na kvalitu vykonávaných pracovných činností spojených so starostlivosťou o ne. Teľatá sú zo zootechnického, ekonomického a časového hľadiska najnáročnejšou vekovou kategóriou. Správne nastavený a zvládnutý odchov teliat dáva predpoklad pre dosiahnutie veľmi dobrých úžitkových vlastností v následnom produkčnom veku zvierat a to pri maximálnom využití ich genetického potenciálu.
Ihneď po narodení musíme teľaťu zabezpečiť dôležité základné ošetrenie – kontrola dýchacích ciest, opakované ošetrenie pupočného pahýľa, osušenie a napojenie teľaťa mledzivom.
Pri kontrolovaní dýchacích ciest mulec jemne osušíme čistou utierkou alebo slamou. Pupočný pahýľ musíme čo najskôr ošetriť a zabrániť prenikaniu baktérií do organizmu (prevencia prieniku najmä fekálnych baktérií do organizmu) teľaťa. Preferovať by sme mali ošetrenie pupočného pahýľa namočením, optimálne v prípravku s obsahom jódu a alkoholu. Pre ľahšiu kontrolu ošetrovateľskej práce sú vhodné aj prípravky s obsahom farbív (napr. genciánová violeť). Vyhnúť by sme sa mali použitiu antibiotických sprejov, ktoré sú v praxi obľúbené, ale pri nedokonalom ošetrení je ich pokryvnosť pupočného pahýľa relatívne nízka. Namočenie pupočného pahýľa by sa malo opakovať do 6 až 8 hodín od jeho prvého ošetrenia. Extrém, s ktorým sa žiaľ ešte môžeme v niektorých chovoch stretnúť je namočenie pupočného pahýľa do dezinfekcie určenej na ošetrovanie strukov. Tu je problém hlavne v ňom obsiahnutá hydratačná zložka (glycerín a i.), ktoré zabraňujú efektívnemu vysušeniu pupočného pahýľa.
|
Obr. 1: Prvé napojenie teľaťa cez fľašu s cumľom |
Teľatá sa rodia bez vlastných protilátok a sú závislé na ich príjme z mledziva. Prvé napojenie by malo byť do dvoch hodín od otelenia - efektívna absorpcia protilátok (IgG) do 2 hodín je na úrovni 30%, potom rapídne klesá a prvé napojenie by malo teľa dostať medzi 3 – 4 l mledziva (podľa plemena a telesnej hmotnosti), teda približne 8,5% z jeho životnej hmotnosti, vysoko kvalitného mledziva (mledzivo v pravom slova zmysle je iba to, ktoré bolo získané z 1. nádoja kravy po otelení). Objem prijatého mledziva je kľúčový, pretože teľa by malo príjmu pri prvom napojení minimálne 150 – 200g IgG (čo odpovedá 3 až 4 l pri priemernom obsahu IgG 50g v 1 l mledziva). Snahy o veľmi časté napájanie teľaťa, napr. do ½ až ¾ hodiny, nie sú z pohľadu manažmentu mledzivovej výživy vhodné, pretože veľmi časté podávanie mledziva vedie pri veľkej časti teliat k príjmu len malej časti objemu medzi 0,5 až 2 l, preto je vhodné prvú hodinu teľa nenapájať. Navyše, pokiaľ je v chove zaužívané rutinné napájanie teliat mrazeným mledzivom (PET fľaša s objemom 1,5 až 2 l), tak jeho rozmrznutie v zavarovacom hrnci trvá zhruba 50 – 70 minút (pri teplote vody 50°). Druhé napojenie by malo byť do 6 hodín a tretie po 8 hodinách od 2. napojenia po 2,5 až 3 l.
Nesmieme však zabúdať na hygienu samotného zariadenia na napájanie a iných pomôcok. Musí byť dodržaný najvyšší stupeň hygieny, čisté prostredie, čisté vedro/cumeľ/nádobu na mledzivo. Mikrobiálna kontaminácia je veľký problém vo veľa chovoch, pretože prítomnosť mikroorganizmov negatívne ovplyvňuje ako vstrebávanie imunoglobulínov v tenkom čreve, tak aj predstavuje v prípade patogénnych mikroorganizmov zdravotné riziko pre teľatá. Nejedná sa iba o vlastnú hygienu kŕmenia, ale aj o samotnú hygienu získavania krmiva (dojenie mledziva, mlieka), príprave a skladovaní mliečnych nápojov, starostlivosť o zariadenie a pomôcky, ktoré prichádzajú do styku s krmivom.
Prečo je potrebné klásť na hygienu taký veľký dôraz?
Je to hlavne preto, že jedným z kľúčových prvkov hľadania príčin vzniku predovšetkým alimentárnych ochorení je práve nedodržiavanie základných hygienických štandardov pri kŕmení teliat. V chovateľskej praxi je pri získavaní mledziva a mlieka pre kŕmenie teliat dôležité dbať na dodržiavanie štandardných operačných postupov pri dojení. Kravy otelené prichádzajúce vždy na dojáreň ako prvá skupina (pravidlo manažmentu prevencie mastitíd) musia byť skontrolované dojičom, musí byť zhodnotený zdravotný stav ich mliečnej žľazy (prehmat vemena, kontrolné odstreky), dodržaná toaleta vemena pred a po dojení (pre a postdipping) a pod. Pre základné orientačné hodnotenie úrovne hygieny zariadenia a pomôcok, ktoré prichádzajú do styku s mledzivom a mliekom môžeme použiť rýchlotesty k detekcii reziduálnych zbytkov organickej hmoty (sterové súpravy na zistenie prítomnosti zbytkov proteínov a laktózy). Od kráv po otelení získavame vždy max. 6 až 8 l, nikdy nie viac, pretože čím vyšší je objem získaného mledziva (nad hranicou 6 resp. 8 l/dojenie), tým nižšiu koncentráciu IgG v mledzive máme (efekt rozrieďovania). Nie menej významný je aj fakt, že čím kratšia doba medzi otelením a podojením kravy je, tým vyššia koncentrácia IgG v mledzivu máme. Vieme, že každá hodina navyše medzi otelením a podojením = cca -5% IgG v mledzive.
Kvalita mledziva
Odhad kvality mledziva sa v bežných chovoch robí pomocou kolostromerov (hustomerov) alebo refraktometrom. Pri hustomere je potrebné dbať na správnu teplotu vzorky (21-23°C), inak dochádza k falošnému nadhodnoteniu či podhodnoteniu odhadu jeho kvality a pri refraktometre je potrebná jeho kalibrácia v pravidelných mesačných intervaloch čistou vodou a nastaviť ho tak, aby rozhranie svetlej a tmavej farby bolo presne na hodnote 0% Brix.
Kvalita mledziva je meraná refraktometrom v percentách BRIX:
- excelentné mledzivo – hodnota nad 28% - 1. a ďalšie napojenia, mrazenie, pasterizovanie
- dobré – 23-28% (viac ako 50g/l IgG) - 1. a ďalšie napojenie, mrazenie, pasterizovanie
- vyhovujúce – 19-23% - 2. a ďalšie napojenie, mrazenie
- nevyhovujúce – pod 19% - skrmovať teľatám od 2. dňa veku (v chovoch s nedostatkom mledziva mať niekoľko fľaší ako tzv. ,,krízovú zásobu´´.
Pre chovateľov máme k dispozícii Denník starostlivosti o teľatá, kde si môžete viezť presnú evidenciu o každom pôrode a narodenom teľati. V chove by sa mali rutinne kontrolovať všetky mledziva, najviac tam, kde sa vakcinujú kravy proti E. coli, rota a koronavírusom.
|
Obr. 2: Refraktometer |
Na prvé napojenie používame mledzivo excelentnej a dobrej kvality. Pri skrmovaní chladeného a mrazeného mledziva musíme mledzivo zohriať na teplotu 50°C (max. 55°C) približne 60–70 minút. Mledzivo skrmujeme pri teplote 37 až 39°C v lete, v zime 40 až 42°C. Pri skrmovaní chladnejšieho mledziva musí potom teľa vynaložiť energiu na jeho ohriatie na potrebnú teplotu v žalúdkoch. Túto spálenú energiu mohlo telo teľaťa využiť napríklad na rast a vývin. Vhodné je pokračovať s kŕmením teliat tranzitným mliekom od kráv otelených po dobu 5 až 10 dní. Je preukázané, že skrmovanie tranzitného mlieka má priaznivý vplyv na dozrievanie čreva, dochádza k lokálnej ochrane čreva pred infekciami a pod.
Po tejto dobe je vhodné prechádzať na skrmovanie MKZ. Nesmieme zabúdať ani na to, že teľatá by ako prvé malí dostať do dutiny ústnej vždy mledzivo, preto akékoľvek doplnky výživy im dávame až po prvom plnohodnotnom napojení mledzivom, nikdy nie skôr, pretože by sme tým mohli zhoršiť absorpciu imunoglobulínov v čreve.
Pri dodržiavaní všetkých opatrení, technologických postupov a správnej zoohygiene môžeme zabezpečiť kvalitný a zdravý chovný materiál pre budúcnosť našich chovov. Pri správnej starostlivosti o mláďatá našich hospodárskych zvierat a zabezpečení ich potrieb môžeme predísť ochoreniam a nákazám v chovoch, dopomôcť k správnemu vývoju organizmu zvieraťa, zabezpečiť si kvalitu zvierat a ich produktov a využiť ich genetické predispozície na maximálnej úrovni.
