Signalizácia v ochrane rastlín – 31/2024
Piliarky a siatice na repke
Suchá a teplá jeseň, posledné zrážky, prevlhčenie pôdy a ranné rosy sú priaznivé pre zvýšenú aktivitu húseníc na repke. Najviac škodia piliarky a siatice. Situácia na niektorých lokalitách západného Slovenska je kritická a hrozia holožery porastov repky. Je to z časti zanedbané sledovanie porastov, pretože larvy piliarok sú zo začiatku nenápadné, bledé, žerú v listoch a teraz keď sú v poslednom instare, jasne viditeľné, čierne, je zákrok proti nim ťažký, lebo prípravky už nezaberajú. Ich škodlivosť je každoročná, preto sme ich signalizovali už v auguste po sejbe repky. Zopakujeme dôležité informácie o tomto škodcovi.
Piliarka repková Athalia rosae patrí medzi blanokrídly hmyz, je to vlastne mucha. Hostiteľmi sú ozimná aj jarná repka, horčica, kapustovitá zelenina (pekinská kapusta, reďkev, kvaka) a ďalšie kapustovité rastliny. Imaga sú 7–8 mm dlhé osičky, červenkasto žlté s čiernou hlavou a čiernou kresbou na hrudi. Krídla sklovito priesvitné s čiernym predným okrajom predných krídiel. Mladé húsenice sú šedavé až šedozelené, neskôr zamatovo čierne, a na bokoch sú viditeľné šedo-žltavé prúžky, dĺžka až 18 mm. Majú 3 páry nožičiek a 7 párov panôžok. Húsenice je možné zameniť za mladé húsenice siatíc. Húsenice piliarok sú typické tým že majú panôžky.
Húsenice najprv vyžierajú v listoch chodbičky, potom vyliezajú von a živia sa pletivami rastlín. Spôsobujú hrubý žer až holožer na nadzemných častiach kapustovitých rastlín. Pri kapustovitých húsenice vyhrýzajú otvory do čepele listov, pri premnožení môžu spôsobiť holožery. Poškodenie sa môže zameniť so žerom prvých vývojových stupňov húseníc siatíc alebo iných druhov motýľov (mora kapustová, m. kelová a pod.). Podobné poškodenie na listoch spôsobujú aj slimáky.
Piliarka repková má 3 generácie v roku. Dospelci 1. generácie lietajú v máji, 2. generácie v júli a 3. generácie v auguste a septembri. Dospelci začínajú lietať pri teplotách nad 17 °C. Samičky kladú 200–300 vajíčok, ktoré zapúšťajú kladielkom jednotlivo do listov kapustovitých rastlín. Za teplého a slnečného počasia sa malé húsenice zdržujú na spodnej strane listov, staršie húsenice na hornej strane listov a na ich okrajoch. Za chladna a vlhka sa húsenice skrývajú v pôde. Kuklia sa v kokone. Vývoj je veľmi rýchly, húsenice sa kuklia v pôde a počas asi 5 týždňov vzniká ďalšia generácia, v mimoriadne teplom počasí môže dôjsť k vývoju aj 4. generácie. Vývoj škodcu závisí od teploty, vlhkosti a dĺžky svetelného dňa. Výskyt podporuje teplé a suché počasie počas leta a jesene. Húsenice pri teplotách nad 28°C hynú.
Najväčšie škody spôsobuje v porastoch horčice, kde môže kedykoľvek počas vegetácie spôsobiť silný žer až holožer. Poškodenie môže viesť až k zaoraniu porastu. V jarnej repke môžu spôsobiť významnejšie škody húsenice 1. generácie. V ozimnej repke spôsobuje 3. generácia v jesennom období iba lokálne škody v ohniskách, ktoré nemajú väčší hospodársky význam, čo však tento rok neplatí a škody sú významné. Na kapustovitej zelenine škodí najmä húsenica 1. generácie.
Priame metódy monitoringu: Zisťuje sa počet húseníc na jednu rastlinu od vzídenia do konca októbra. Pri dotyku húsenica ihneď padá na zem a stočí sa do klbka. Najmä na tmavších typoch pôd je potom ťažko viditeľná.
Prahy škodlivosti:
- repka olejná: 2 húsenice na rastlinu.
- kapustovitá zelenina: 5% a viac napadnutých rastlín.
- horčica biela: 1 húsenica priemerne na jednu rastlinu.
Z uvedého vyplýva neustále a dôkladné sledovanie porastov.
Preventívne opatrenia:
- Agrotechnickým opatrením je likvidácia kapustovitých burín a pozberových zvyškov.
- V prípade silného napadnutia je vhodné vykonať na pozemku po zbere hlbokú orbu, ktorá spoľahlivo likviduje kukly, ktoré sú iba v hĺbke 1–5 cm.
- Izolačné vzdialenosti medzi porastmi by mali byť pomerne veľké (1000 m), pretože dospelí jedinci sú dobrí letci a pomocou vetra dokážu migrovať na veľké vzdialenosti.
- Likvidácia kapustovitých burín a likvidácia pozberových zvyškov.
- Najvýznamnejšími prirodzenými nepriateľmi húseníc piliarky sú hlísty (napr. Mermis albicans) a kuklice (Tachinaria). Význam lumkov a chalcidek je menší.
Nechemické metódy ochrany rastlín
Ide o metódy regulácie škodlivých organizmov, pri ktorých sa nevyužíva priemyselne vyrobených syntetických pesticídov. Do tejto skupiny možno zaradiť aj fyzikálne alebo mechanické metódy ochrany, ktoré sa môžu prekrývať s preventívnymi opatreniami uvedenými vyššie. Väčšina nástrojov nechemickej ochrany je kompatibilná so systémami ekologického poľnohospodárstva alebo integrovanej produkcie (mimo GMO).
Mechanická a fyzikálna ochrana
Zakrytie porastu netkanou textíliou zabráni vykladeniu vajíčok. Na malých plochách zber húseníc.
Biologická a biotechnická ochrana
V širšom slova zmysle možno chápať biologickú ochranu ako prostriedky na ochranu rastlín, medzi ktoré patria mikroorganizmy, makroorganizmy, rastové regulátory hmyzu a rastlín, najrôznejšie rastlinné extrakty a pod. Inými slovami sa jedná o také metódy regulácie škodlivých organizmov, pri ktorých sa nevyužíva priemyselne vyrobených syntetických pesticídov. Tieto prípravky je možné používať v systémoch ekologického poľnohospodárstva. Súčasne nie je pre profesionálnych úžívateľov povolený žiadny prípravok. Sú však povolené základné látky, teda látky ktoré nie sú určené priamo na ochranu rastlín ani sa tak nepredávajú ale majú dobrý účinok na rastliny, proti chorobám a škodcom alebo ako elicitor (homeoptikum).Na všetky plodiny je povolený L-cysteín (E920). Tiež výluh zo žihľavy patrí medzi základné látky s insekticídnym účinkom. Ich presné použitie nájdete na stránke www.uksup.sk/zoznam schválených základných látok.
Chemická ochrana
Prípravky sa musia aplikovať v čase výskytu húseníc prvého a druhého vývojového stupňa. Staršie larvy sú voči prípravkom značne odolné. U ozimnej repky a horčice bielej väčšinou stačí ošetrenie v ohniskách výskytu.
Ošetriť na list môžete autorizovanými pyretroidmi Sweep, Decis EW 50, Delta EW 50, Decis Protech, Nexide, Rapid, RWA Protector Max, Rafan Max, Cythrin Max, Supersect Max a Cyperkill Max.
Zámena poškodenia môže byť so siaticami. Sú to motýle. Siatica oziminová (Agrotis segetum) je motýľ v rozpätí krídiel 35–45 mm. Veľmi variabilný vo sfarbení od šedej, šedohnedej po takmer čiernu farbu. Predné krídla úzke v rôznych odtieňoch hnedej niekedy až čiernej farby, s nevýraznou tmavšou kresbou obličkovitých škvŕn. Zadné krídla prevažne belavé až sivobiele, lesklé s bielymi strapcami. Škvrny na krídlach sú ohraničené tenkou čiernou linkou. Vajíčka najprv biela neskôr s hnedou až čiernou kresbou, pologuľovitá (v priemere 0,5 mm) so 16–20 rebrami. Húsenica (polypodná larva) lysá, lesklá, pri vyrušení sa stáča. Sfarbenie húsenice sa líši podľa instaru. Po vyliahnutí z vajíčok sú svetlo šedé s dutými hlavičkou ukončenými chĺpkami, ktoré možno dobre vidieť pod lupou. V druhom stupni sú zelenavo šedé s hnedou hlavou a štítom. Neskôr sú húsenice špinavo žlté na chrbte s pozdĺžnou čiarou a dvoma zvlnenými úzkymi prúžkami. Neskôr sú tiež kyjovité chĺpky nahradené dlhými štetinami. V poslednom instare až 50 mm dlhé. Kukla dlhá 18–20 mm, hnedá až hnedočervená s 2 ostňami na poslednom článku.
Príznaky poškodenia/napadnutia
Listy nadrobno skeletované s okienkovým žírom, neskôr nepravidelné otvory alebo okrajový žír na listoch. Mladé rastliny sú často nad povrchom pôdy prehryznuté v koreňovom krčku. Neskôr väčšie požerky na koreňových krčkoch a na nadzemných orgánoch rastlín. Húsenice žerú plytvavým žerom, kedy rastliny iba prehryznú, ale viac ich nespotrebujú. Jedna húsenica preto poškodí viac rastlín. Rovnaké poškodenie spôsobujú húsenice iných siatíc(napr. s. výkričníková, s. ypsilonová). Častá býva zámena poškodenia s požerkami slimákov.
Vytvára do roku 2 generácie. Prezimuje ako dorastená húsenica, nedorastené húsenice počas zimy hynú. Kuklia sa v pôde v zemnej komôrke. V máji sa liahnu motýle. Samica kladú vajíčka v skupinách po 3–40 kusoch na rastliny. Húsenice tejto generácie škodia od mája do júla. Larvy 1. až 3. instaru žijú na rastlinách a živia sa listami. Staršie húsenice sú svetloplaché, žijú v pôde a na povrchu sa zdržujú iba v noci. Väčšina húseníc prvej generácie sa v priebehu júla kuklia. V auguste sa liahnu motýle druhej generácie. Samica kladú vajíčka, húsenice z nich vyliahnuté škodia na plodinách v jesenných mesiacoch, prezimujú v hĺbke 15–25 cm.
Siatice poľné škodia najviac v miernej kontinentálnej klíme. Jej premnoženie je závislé od teplých suchých podmienok, vlhké roky sú pre vývoj nepriaznivé. Spodný prah vývoja je 10 °C. Vývoj jednej generácie trvá 50 – 70 dní. Prezimujúce húsenice hynú pri premŕzaní pôdy až do hĺbky 20 cm pod povrch. Plodnosť samíc sa významne zvyšuje pri teplote 19–25 °C. K premnoženiu dochádza v rokoch, v ktorých sa významne zvýši početnosť dospelých osôb medzi 1. a 2. generáciou odchytených vo svetelných alebo feromónových lapačoch.
Prah škodlivosti nie je pre repku stanovený. Na jeseň škodia húsenice 2.generácie, ktoré je nutné ošetrovať ešte mladé, pokiaľ sú citlivé na insekticídy a postrekovať v nočných hodinách alebo systémovými prípravkami ktoré však do repky nie sú povolené žiadne.
Preventívne opatrenia:
- hlboká orba,
- likvidácia burín,
- striedanie plodín,
- dodržiavanie osevného postupu,
- včasné siatie,
- výskyt obmedzuje intenzívne spracovanie pôdy bezprostredne po zbere produktov,
- cielená závlaha v čase výskytu húsenice 1. a 2. instaru.
Biologická a biotechnická ochrana:
Aplikácia osiiek rodu Trichogramma alebo ošetrenie prípravkami na báze Bacillus thuringiensis kurstaki alebo B. cereus. Ďalej sa uplatňujú v boji proti húsenicam aj prípravky na báze vírusov (NPV) alebo entomopatogénnych húb napr. Beauveria či Paecilomyces spp. a hlístic druhu Steinernema carpocapsae spravidla aplikované do pôdy. Aby boli prípravky na báze húb účinné, je nutné zaistiť dostatočnú vlhkosť po aplikácii. Z rastlinných pesticídov sú účinné prípravky na báze azadirachtínu. Ošetrenie je nutné opakovať.