Poznámky k ochrane viniča v roku 2016
V Zozname autorizovaných prípravkov, chystanom pre rok 2016, zverejnenom na internete, vidíme zmeny, ktoré sa javia ako tendencie, a tieto tendencie budia vo mne obavy. Napr. v Zozname sa uvádza pri väčšine meďnatých fungicídov „hromadné“ zníženie odporúčaných aplikačných dávok. Nepoznám príčiny, ani iniciátorov tejto tendencie, ale považujem to za rizikové. Môže to byť azda dostačujúce, ale za určitých okolností, ako v tzv. neperonospórových rokoch, alebo napr. pri slabom infekčnom tlaku peronospóry, prípadne i pri slabšej neskorej infekcii peronospóry. Mám však dôvodné obavy, že pri silnom infekčnom tlaku pravdepodobne účinok bude hlboko pod očakávaním (mám konkrétne skúsenosti z registračných pokusov, ktoré som robil aj s meďnatým prípravkom). Preto tu by som odporúčal veľkú opatrnosť(!).
Ďalším, pre mňa prekvapením je objavenie sa nových sírnych prípravkov v aktuálnom Zozname autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín, pri ktorých pre vinič oproti doteraz registrovaným porovnateľným sírnym prípravkom, napriek rovnakému obsahu účinnej látky, pri nových prípravkoch v Zozname je uvedená niekoľkokrát nižšia odporúčaná aplikačná dávka. Túto skutočnosť považujem jednak za mätenie užívateľov prípravkov, jednak za znevýhodnenie starších dlhodobo osvedčených sírnych prípravkov, pri ktorých aktuálny Zoznam ponecháva doterajšiu dávku (podľa mňa je táto dlhodobo odskúšaná, osvedčená).
Toľko k Zoznamu autorizovaných prípravkov pripravovaných na r. 2016.
Ochranu viniča chápeme v širších súvislostiach
A to, v nerozlučnom spojení s miestom a pestovateľskou kultúrou. Keď sa pozrieme bližšie na súvislosti, ktoré v mnohých prípadoch výrazne ovplyvňujú účinnosť ochrany viniča, nemôžeme obísť kondičný stav rastlín viniča a ich prirodzenú imunitu.
Hlavnou požiadavkou účinnej ochrany viniča je vitálny, živinami harmonicky zásobený, vhodne prevzdušnený porast v priebehu celého vegetačného obdobia. Nebojme sa povedať pravdu, že naše vinohrady sú v prevážnej väčšine neharmonicky vyživované. Príčina pochádza ešte z doby, keď prebiehal tzv. "boom používania priemyslových hnojív". Vtedy sa dostala väčšina vinohradníckych pôd do stavu silného, niekedy až toxického prehnojenia, resp. do stavu indukovaného nedostatku zásobenia niektorými živinami. Táto disharmonia pokračuje, a nemôžeme sa z nej vymotať! (Nepoužívame účinnú diagnostickú metódu na zistanie stavu výživy (listové analýzy), najmä dusíkom, draslíkom a inými makro a mikroživinami. A keď nie je diagnóza výživného stavu viniča, tak bez diagnózy, nemôže byť ani účinný zásah, smerujúci k harmonizácii výživy).
Spomínané javy sú najčastejšou príčinou disharmónie, ktorá dostáva vinič do stavu zvýšenej citlivosti, až precitlivenosti, v ktorom je rastlina vystavená stresovým stavom, ktoré nastávajú pri napadnutí chorobami. Tie potom vedú vo väčšine prípadov k značným škodám. Aj v ochrane viniča v minulých rokoch sa ukázalo, že výrazný podiel na účinnosti priamej ochrany má najmä harmonická výživa viniča. Dokonca sme boli svedkami aj javu na viacerých lokalitách, keď sa pred vegetáciou vinohrad povápnil, účinok priamej ochrany po aplikácii prípravkov na vinič, bol v povápnených vinohradoch výrazne lepší! My odporúčame každoročné udržovacie vápnenie, menšími dávkami vápnika, čo v každom prípade nielenže doplňuje chýbajúci vápnik (dokonca aj na karbonátových pôdach), ale aplikovaný vápnik aj čiastočne vyrovnáva, pufruje stav, a tak aplikované malé dávky vápnika napomáhajú existujúcu disharmóniu vo výžive viniča postupne odstraňovať. V neposlednej rade chcem pripomenúť, že vápnik hrá významnú úlohu v posilňovaní prirodzenej imunity rastlín voči chorobám.
Výsledkom neharmonickej výživy je najčastejšie nadbytok dusíku. S týmto stavom sa stretávame zhruba v dvoch tretinách prípadov posudzovaných vinohradov, a to nielen u veľkovinohradníkov, ale často aj u menších a drobných pestovateľov. Tento stav je všeobecne známy. No ako riešiť, aby vinohrad nemal nadmerný príjem dusíka a tým narušenú harmóniu dusíka najmä v pomere s draslíku? Podľa mojich skúseností bez listovej diagnózy vo vinohrade, podporenej výsledkami listových analýz to nepôjde. Čítame často o návodoch, ako zistiť stav hnojenia dusíkom, či draslíkom (dôležitý je ich pomer), no žiadna z metód nie je dostačujúca. Musíme sa pozrieť priamo do rastliny "opýtať sa" samotnej rastliny, a až tak uvidíme, či ten pomer N:K je posunutý smerom k dusíku, alebo opačne. Odporúčam už teraz, v zimnom období, keď chystáme plán zásahov na ochranu viniča-2016, aby sme zaradili ako neoddeliteľnú súčasť komplexnej agrotechniky listovú diagnózu a na základe nej napraviť zásobenie vinohradu najmä N a K. Nezostávajme iba pri konštatovaní, že nadbytuk dusíka oslabuje odolnosť voči chorobám, škodcom. Ale nápravu považujme za súčasť ochrany viniča! (http://www.galati.sk/index.php?page=2012/07/01). V prípade drobných pestovateľov, je možné hnojenie upraviť tak, že nebudeme paušálne hnojiť NPK hnojivami každý rok (čo robíme niekedy už celé desaťročia), ale pozorujem porast - príznaky na listoch, strapcoch (o nich sme podrobne referovali aj na stránkach časopisu), chovanie sa strapcov napr. farba bobúľ, či spŕchanie, hráškovanie a až na základe posúdenia stavu sa rozhodujme o potrebe hnojenia. A vždy dodržujme hlavné zásady: ak vyvstane potreba hnojiť s K a P, tak aplikujme tieto hnojivá vždy na jeseň, a do hĺbky. Keď potrebujeme zvýšiť podiel dusíka, hnojíme dusíkovým hnojivom na jar, po pučaní, začiatkom mája. Vápnenie robme každým rokom, vždy pred pučaním, t.j. buď na jeseň, cez zimu, až do konca marca.
Dlhodobým výskumom sme zistili a v posledných rokoch na veľkoplošných pokusoch sme overili potrebu každoročného tzv. udržovacieho vápnenia. Ukázalo sa, že čerstvo vápnené vinohrady, bez ohľadu na pôdny typ a druh, viac odolávali náporom hubových chorôb (hodnotená bola múčnatka viniča), ako aj fyziologickým poruchám (hodnotená bola chloróza). (http://www.galati.sk/index.php?page=2014/03/01)
Druhým limitujúcim faktorom kvalitnej ochrany sú včasne urobené zelené práce, najmä kvalitný podlom a neskôr preriedenie listov v oblasti strapcov, aby potenciálne ohrozené časti krov - strapce a listy boli prevzdušnené, neboli zahustené. (http://www.galati.sk/index.php?page=2012/08/03)
Uvedenými opatreniami sa pričiňujeme o kvalitnú Integrovanú ochranu. Integrovaná ochrana viniča zahrnuje aj súbor preventívnych ochranárskych opatrení, ktoré zaisťujú harmonickú výživu a vzdušnosť porastu, čím sa redukujú vhodné podmienky pre infekciu a podporuje sa prírodzená odolnosť viniča voči chorobám. Následne na základe prognózy a signalizácie (http://www.galati.sk/vitis/) zaraďujeme používanie ochranárskych prípravkov, rozumne vyberaných tak, aby sa s minimálnymi zásahmi mohol dosiahnúť maximálny ochranársky účinok nielen proti škodlivým činiteľom, ale ozajstný ochranný účinok pre celú agrobiocenózu našich vinohradov. Z hľadiska podpory a stabilizácie fauny ekosystému vinohradov a podpory rozmanitosti poľnohospodárskej krajiny je veľmi dôležitým zásahom zazelenanie - zatrávnenie medziradov vinohradu, spravidla ob-riadok a údržba zelených medziradí kosením, mulčovaním.
Zatiaľ, žiaľ, keď hovoríme o ochrane viniča, dominuje v našich predstavách len chemický postrek. Často si ani neuvedomujeme, že to najdôležitejšie, možno povedať, že základ úspešnej ochrany sú preventívne agrotechnické opatrenia, t.j. vedomé vytváranie takých podmienok vo vinohrade, pri ktorých chránime vinič, spolu s celým komplexom rozmanitej fauny a flóry vinohradu - pričom znemožníme tým niekoľkým málo patogénom a škodcom, ktoré spôsobujú najväčšie škody, ich vývoj a spôsobenie škôd.
Inú stratégiu sleduje EKO-ochrana vinohradov. Okrem medi a síry, ktoré majú za úlohu priame ničenie patogéna, väčšina použitých prípravkov v EKO-ochrane, má pôsobiť na indukciu rezistencie viniča voči patogénom, včasným navodením geneticky zakotvených obranných mechanizmov rastlín, ktoré vytvoria také hostiteľské prostredie pre patogéna, ktoré znemožní jeho vývoj, premnoženie, a tým poškodenie vegetatívnych i generatívnych orgánov viniča. Prostredie pre patogénov znepríjemňujú i ďalšie prípravky priamymi, či nepriamymi zásahmi na znemožnenie rýchleho a nebezpečného vývoja patogéna. (http://www.galati.sk/doc/2015/EKO-ochrana-GALATI.pdf) (http://www.galati.sk/doc/2015/EKO-ochrana-GALATI.pdf)
Keď si všimneme Zoznam prípravkov na ochranu rastlín, vidíme v kapitole "Pomocné prípravky", zaradené aj tie, ktoré EKO-ochranu vytvárajú. Niektoré by podľa mňa patrili medzi fungicídy, ktoré síce disponujú iným mechanizmom účinku, ako mnohé syntetické chemické prípravky, ale de facto sú schopné pôsobiť proti vývoju a škodlivosti cieleného patogéna. Teda sú fungicídmi - nielen pomocnými prípravkami. Zatiaľ vidím hľadanie správneho systému v pomenovaní, či delení prípravkov podľa ich pôvodu a charakteristík. No cesta je začatá, treba dúfať v úspešné pokračovanie (napr. pri prípravku PREV-B2 je zdôraznený hnojivý účinok listového hnojenia bórom, a tak prípravok je zaradený medzi listové hnojivá, pričom skutočná účinnosť spočíva v úplne inom. A síce v tom, že základnou zložkou PREV-B2 je pomarančový olej, ktorý úspešne používame buď samostatne, alebo v zmesi s iným prípravkom proti múčnatke. Teda používanie PREV-B2 nie je odôvodnené nedostatkom bóru v rastline, ale aplikáciu prípravku v prvom rade zdôvodňujeme jeho použítím v ochrane proti múčnatke.
Základom správnej chemickej, i ekologickej ochrany viniča sú poznatky o biológii a epidemiológii patogéna, vhodnosť podmienok pre ich šírenie, sledovanie skutočného výskytu a šírenia choroby, sledovanie meteorologických podmienok, prognózy predpokladaného ohrozenia patogénom a signalizácia potreby zásahu. Potom na základe skutočného zisteného stavu, poznajúc mechanizmus účinku a pôsobenie fungicídu sa rozhodneme o priebehu ochrany.
Správne stanovenie termínov ochrany viniča
Peronospóra. Pre úspešnú fungicídnu ochranu viniča proti peronospóre najdôležitejšie je, správne stanoviť potrebný termín prvého postreku - t.j. zahájenie postupu ochrany. Zanedbanie tohto neľahkého úkonu, alebo paušalizovanie termínu prvého postreku môže spôsobiť prekvapenie a potom môžu nastať často už nenapraviteľné škody. Aby sme im zamedzili, treba sledovať vhodnosť podmienok pre výskyt a šírenie choroby (podľa znalostí biológie a epidemiológie patogéna). Zahájiť ochranu len paušálne, teda len podľa fenologickej fázy viniča, je v systéme integrovanej produkcie neprípustné. Odporúča sa sledovať krátkodobú prognózu ohrozenia peronospórou resp. signalizáciu potrebných postrekov napr. podľa systému GALATI Vitis (bezplatný prístup cez internet), Pravda, pestovateľ si môže zvoliť prípadne aj inú, vyskúšanú metódu, ale potom už postupuje podľa pokynov zvolenej metódy. Na zahájenie ochrany proti peronospóre môže byť impulzom aj zistenie prvého výskytu príznaku choroby - olejové škvrny na listoch, ktoré sa vyskytujú spravidla na spodných listoch kra citlivej odrody viniča, na náchylnej lokalite, kde sa podľa skúseností choroba prejavuje najskôr.
Keď sa správne stanovil termín a spôsob prvého zásahu, dôležité je sledovanie ďalšieho vývoja meteosituácie, podmienok pre vývoj patogéna a je potrebné sledovať výskyty príznakov. V tomto prípade môžeme tiež použiť informácie z prognózy a signalizácie. Pokiaľ ohrozenie trvá, dôležité je určenie a dodržiavanie intervalov medzi postrekmi. Tie sú závislé od stupňa infekčného tlaku, výskytu a rýchlosti šírenia choroby, intenzity rastu letorastov, či vývoja strapcov a treba zohľadňovať aj dobu pôsobenia, účinnosti použitého fungicídu. Pri nebezpečí šírenia choroby, intervaly medzi postrekmi sa pohybujú v závislosti na použitom prípravku (5) 7 - 14 (18) dní. Keď nastane dlhotrvajúce bezzrážkové obdobie, podmienky pre ohrozenie zanikajú, takže vtedy spravidla nepostrekujeme. Vinohrad však opäť ošetríme v prípade, keď podmienky pre ohrozenie, šírenie infekcie (peplota, vlhkosť, zrážky), sa vytvoria znovu. Aby sme dodržali preventívny ráz ochranárskeho zásahu, odporúča sa sledovať meteorologickú predpoveď počasia. Dnes už máme možnosť na internete celkom presne sledovať vývoj meteo-situácie na kontinente, na Slovensku, v oblasti aj v bezprostrednej lokalite, rajóne, obci, pre následujúci deň pomerne presne a hodnoverne, na ďalšie 3 dni s veľkou pravdepodobnosťou a na najbližších 10 - 15 dní sa môžeme dozvedieť údaje orientačne. Využívajme túto možnosť! Rodiace vinohrady ošetrujeme spravidla do fenofázy zamäkania, prípadne výnimočne i neskôr.
V Integrovanej produkcii je povolené použiť cez vegetáciu 5 postrekov proti peonospóre, 5 postrekov proti múčnatke, a ďalší 1 cielený postrek po 1. auguste s botryticídnym prípravkom. Sem sa zaraďujú len prípravky: Cantus, Switch 62,5 WG, Teldor 500 SC, Prolectus, Mythos 30 SC, Granuflo 80 WG, teda nie prípravky s vedľajším účinkom proti botrytíde, ktoré používame spravidla vo fenofázach po kvitnutí až do uzatvárania strapcov.
Odporúčanie pre výber fungicídov pri rôznom stupni ohrozenia, v rôznych fenofázach uvádzame v "Ochranárskom kalendári pre rok 2016", kde sú uvedené prípravky na Slovensku akreditované. Všetky prípravky však v kalendári nemôžeme opakovane uvádzať pre obmedzený rozsah tlačovej plochy daného čísla časopisu. Predsa však pomerne kompletnú ponuku prípravkov na ochranu viniča nájdete v tabuľkách: "Prípravky na ochranu viniča v Integrovanej produkcii v roku 2016".
Ešte možno pripomenúť možnosť doplniť ochranu prípravkami, registrovanými v zozname prípravkov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Keďže tieto prípravky sú uvádzané v kategórii "pomocný prípravok", ich počet použitia v IP nie je obmedzený. Jedná sa napr. o prípravok Alginure - výťažok z morských rias. Mechanizmus účinku spočíva v navodení obranného mechanizmu viniča proti infekcii peronospórou, čiastočne i múčnatkou a hnilobami. Používa sa vo forme TM (zmes tank mix) so subletálnou dávkou meďnatého prípravku pre zvýšenie účinnosti navodenia obranného mechanizmu, pre nabudenie činností rastlinných receptorov. Uvádza sa, že opakovaná aplikácia 2x (po 5-7 dňoch) prípravkom Alginure vo zvýšenej dávke 7 l/ha môže pôsobiť aj kuratívne, t.j. zastaviť infekciu už napadnutých rastlín.
Aj pre užívateľov tradičných chemických postupov v ochrane rastlín by bolo vo viacerých prípadoch vhodné doplniť chemickú ochranu stratégiou z EKO ochrany, zaradením do systému postrekov i niektoré EKO-prípravky. V tomto smere sú pozitívne skúsenosti. (http://www.galati.sk/doc/2015/EKO-ochrana-GALATI.pdf)
Múčnatka viniča. Podobne ako pri ochrane proti peronospóre sú dôležité a nezastupiteľné preventívne agrotechnické opatrenia, ktoré spočívajú najmä vo včasnom uskutočnení zelených prác a tým zaistenie trvalého prevzdušnenia porastu.
Pri zahájení ochrany proti múčnatke by sme mali zohľadniť podmienky, ktoré môžu výrazne ovplyvniť intenzitu primárnych infekcií. Napríklad silnú a skorú primárnu infekciu možno očakávať tam, kde boli v minulom roku skoré a intenzívne výskyty múčnatky a v zimnom období neboli dlhotrvajúce silné (pod -15oC) mrazy. Skúsenosti ukazujú, že v takom prípade, keď sa k uvedenému stavu pridružia vhodné meteorologické podmienky pre vývoj patogéna, treba urobiť včasný postrek spravidla sírnym prípravkom, prípadne postrek opakovať po 5-7 dňoch (tendencia výrazného zníženia dávok sírnych prípravkov je pomýlené riešenie, držme sa osvedčených, t.j. na začiatku vegetácie vyšších odporúčaných dávok). Tým zaistíme dobré podmienky k ochrane pre ďalšie vegetačné obdobie. Ďalšie ošetrenia, t.j. výber prípravkov, či intervaly medzi postrekmi určujú meteorologické podmienky pre vývoj múčnatky. Opäť potrebu ošetrení možno upresniť podľa internetového systému prognózy a signalizácie GALATI Vitis. Tieto údaje však treba brať orientačne, vzhľadom na výrazný vplyv lokálnych podmienok daného vinohradu, podľa stavu porastu, citlivosti odrody, i ďalších skutočnosti, napr. či sú alebo nie sú v okolí neošetrené výsadby ako zdroj infekcie a pod.
Odporúčanie pre výber fungicídov pri rôznom stupni ohrozenia, v rôznych fenofázach rozpisujeme v "Ochranárskom kalendári pre rok 2016", kde sú uvedené prípravky akreditované na Slovensku. Všetky prípravky však v kalendári nemôžeme opakovane uvádzať pre obmedzenú plochu, ale pomerne kompletnú ponuku prípravkov na ochranu viniča nájdete v tabuľkách: "Prípravky na ochranu viniča v Integrovanej produkcii v roku 2016". Počet akreditovaných prípravkov zroka na rok narastá. Spôsobujú to najmä tzv. paralelné prípravky, ktoré akreditujú rôzne obchodné firmy paralelne s prípravom základným. V takom prípade sme dávali do jedného riadku pôvodne akreditovaný prípravok, a menšími písmenami názvy paralelných prípravkov.
Ešte by sme mohli spomenúť dobré skúsenosti, ktoré sa môžu dosiahnúť v prípade, keď už došlo k napadnutiu porastu a nedostatočne zaberajú odporúčané prípravky. Prípravkom Cocana, ktorý je u nás registrovaný v kategórii "Pomocné prípravky", (súčasť EKO-ochrany) možno urobiť veľkým množstvom postrekovej zmesi pod vysokým tlakom tzv. umývací postrek, ktorým zmyjeme z listov a najmä bobúľ konídie múčnatky a oslabíme mycéliá. Následne (do 24 hodín) urobíme postrek intenzívnym protimúčnatkovým prípravkom. Vo väčšine prípadov sa dosiahlo zastavenie ďalšieho šírenia choroby.
Pleseň sivá - botrytída na viniči. Preventívne agrotechnické opatrenia na ochranu strapcov proti hnilobám, majú ešte výraznejší účinok a naviac odlistenie zóny strapcov (o spôsobe a termíne sme referovali na stránkach tohto časopisu), môžu zaistiť výraznú efektívnosť fungicídnej ochrany.
Ochranou proti botrytíde treba začať vo fenofáze hneď po kvitnutí. Toto ošetrenie má zabrániť poškodeniu kvetenstva a mladých strapcov po odkvitnutí a obmedziť osídlenie odumretých kvetných častí patogénom. Na odumretých častiach kvetu môže botrytída ako saprofyt, pretrvať až do zamäkania, a v tom čase byť zdrojom nebezpečných infekcií. Ďalšia fenofáza, pri ktorej treba sústrediť pozornosť na botrytídu je fenofáza pred uzatváraním strapcov. Ochrana je v tomto období potrebná preto, lebo kvalitným postrekom sa dostaneme s ochrannou účinnou látkou do vnútra strapca, ošetríme aj strapinu. Absencia tohto postreku môže neskôr umožniť infekciu bobúľ od strapiny, t.j. infekcia potom postupuje zo vnútra strapca. Všetky tieto ošetrenia robíme prípravkami so širokým spektrom účinku, ktoré používame proti peronospóre, či múčnatke a pritom majú aj vedľajší účinok proti botrytíde. (Tieto ošetrenia sa nezapočítavajú do obmedzenia protibotrytídového ošetrenia, ktoré je v IP limitované na 1 postrek). Pri silnom ohrození strapcov hnilobami môžeme si vypomôcť aj pomocnými prípravkami, ktoré sú používané v EKO-ochrane (http://www.galati.sk/doc/2015/EKO-ochrana-GALATI.pdf)
Prípravkami, ktoré sú určené špeciálne proti botrytíde ošetrujeme spravidla pri vhodných podmienkach pre patogéna vo fenofáze zamäkania až dozrievania hrozna. Pri určení potreby a termínu ošetrení si môžeme orientačne vypomáhať opäť internetovým systémom prognózy a signalizácie GALATI Vitis.
Odporúčanie k výberu fungicídov pri rôznom stupni ohrozenia, v rôznych fenofázach rozpisujeme v "Ochranárskom kalendári pre rok 2016", kde sú uvedené prípravky akreditované na Slovensku. Všetky prípravky však v kalendári nemôžeme opakovane uvádzať pre obmedzenú plochu, pomerne kompletnú ponuku prípravkov na ochranu viniča nájdete v tabuľkách: "Prípravky na ochranu viniča v Integrovanej produkcii v roku 2016".
Je veľmi dôležité, aby aplikačná zmes postreku bola smerovaná cielene do zóny strapcov. Odporúčané prípravky pôsobia na bobuliach prevažne iba kontaktne, preto musia byť strapce dôkladne ošetrené z každej strany.