Aktuálne práce vo vinohrade počas mesiacov november a december
Počas aktuálneho obdobia už vo väčšine vinohradov skončili zberové práce a je možné sa venovať ostatným, nemenej dôležitým prácam vo vinohrade na ktoré počas vegetácie nebol čas. Je to napríklad oprava opornej konštrukcie a oplotenia. V prípade plánovanej výsadby je jesenné obdobie vhodné na finalizáciu posledných úkonov predvýsadbovej prípravy pôdy.
Predvýsadbová príprava pôdy
Vinič hroznorodý sa na jednom mieste pestuje niekoľko rokov, preto je veľmi dôležité venovať patričnú pozornosť práve predvýsadbovej príprave pôdy. Zanedbanie prípravy pôdy by v budúcnosti mohlo negatívne ovplyvniť kvalitatívne a kvantitatívne aspekty zberaných plodov a samozrejme aj vitalitu a zdravotný stav celej výsadby. Následné odstraňovanie zanedbaných úloh je veľmi zložité a nikdy neprinesie stopercentne želaný efekt. Správny prístup pri zakladaní vinohradu sa pestovateľovi vždy vráti. Predvýsadbová príprava pôdy sa nedá uniformne nastaviť.
|
Obr. 1: Jesenné obdobie je vhodné na zapracovanie pozberových zvyškov a organickej hmoty do pôdy a posledný krok predvýsadbovej prípravy pôdy. |
Príprava pôdy sa odvíja predovšetkým od samotnej lokality, keďže Slovensko je veľmi variabilné z pohľadu pôdnych druhov, pôdnych typov a samozrejme obsahu skeletu v pôde. Pri samotnom výbere miesta na výsadbu môžeme hovoriť o tzv. panenskej pôde alebo o pôde, na ktorej už v predošlom období bol pestovaný vinič o tzv. zaťaženej pôde. Ak hovoríme o panenskej pôde, príprava je výrazne zjednodušená a odpadá potreba odstraňovania pôdnej únavy. S pojmom pôdna únava sa stretávame v prípade, ak na mieste budúcej výsadby existuje alebo existovala určitá výsadba. Ak sa únava pôdy neodstráni môže negatívne ovplyvniť ujateľnosť rastlín, ich rast, ale predovšetkým budúcu úrodu. Dôležité je, aby sa v pôde nenachádzali zvyšky koreňového systému viniča pestovaného v predošlom období. Práve tieto korene sú zdrojom infekcií. Ak chceme opätovne vysádzať vinohrad na totožnom mieste, je potrebné nechať pôdu oddýchnuť minimálne 2 roky a na tomto mieste pestovať predplodiny, ktoré zlepšia pôdne vlastnosti.
|
Obr. 2: V prípade výberu novej lokality na pestovanie viniča je vhodné sa vyhnúť zamokreným pôdam s vysokou hladinou spodnej vody. |
Rastliny vhodné ako predplodiny
Striedanie plodín a využitie dobrého osevného postupu je najvhodnejším riešením únavy pôdy. Ako predplodiny pre vinohrad sa osvedčili strukoviny, ktoré vďaka hrčkotvorným baktériám rodu Rhizobium dokážu viazať vzdušný dusík a následne ho zložitým metabolickým procesom ukladať do častí koreňového systému a pôdy. Následne po zapracovaní týchto rastlín sa pôda obohatí nie len o dusík, ale aj organickú hmotu. Ako najvhodnejší sa z pohľadu ceny a dostupnosti osvedčil hrach siaty, ktorého struky je možné zužitkovať a následne zelenú hmotu zapracovať do pôdy. Okrem hrachu sa veľmi dobre osvedčila horčica biela, ktorá dokáže v priebehu niekoľkých týždňov vytvoriť zelenú hmotu vysokú až jeden meter a následne zapracovaním do pôdy ju obohatiť o organickú zložku. Veľmi dobrá predplodina výrazne obmedzujúca pôdnu únavu je facélia vratičolistá, ktorá má aj dezinfekčnú schopnosť a dokáže v pôde zlikvidovať veľké množstvo nežiaducich organizmov. Zelenina a zemiaky patria medzi veľmi vhodné predplodiny, ktoré dokážu pozitívne upraviť pôdnu štruktúru. V prípade výsevu obilnín taktiež nespravíte žiadnu chybu, problém je však v podobe výrazne nižšieho obsahu organickej hmoty zapracovávanej do pôdy ako v prípade vyššie spomenutých druhov.
Puklica slivková na viniči ako prejav nevhodnej starostlivosti o vinohrad a prejav stresu
Puklica slivková (Parthenolecanium corni, syn. Eulecanium corni) patrí k najškodlivejším a najrozšírenejším pukliciam, ktorých výskyt pozorujeme na našom území.
|
Obr. 3: Puklica slivková (Parthenolecanium corni, syn. Eulecanium corni) na viniči hroznorodom. |
Ide o polyfágneho škodcu a hostiteľskými rastlinami môžu byť rôzne druhy ovocných ako aj okrasných rastlín. Jednou z hostiteľkách rastlín môže byť aj vinič hroznorodý. Z ovocných drevín škodí predovšetkým slivkovinám. S významným výskytom sa však môžeme stretnúť aj v prípade broskýň, ríbezlí a egrešov. V prípade listnatých drevín môžeme puklicu slivkovú pozorovať hlavne na agáte, dube ale aj hlohu.
Puklica slivková sa vyznačuje tvorbou typických vypuklých, pologuľovitých útvarov, ktoré majú rôznu farbu, prevažne červenohnedú a dajú sa ľahko zoškrabať. Významným symptomatickým prejavom napadnutia rastliny je pokrytie listových čepelí medovinovými výlučkami. Povrch tela samičky je pokrytý sivastou vrstvou voskových vlákien. Naopak samček je typický hnedastou farbou a hustými chĺpkami na hlave. Puklica slivková v priebehu roka vytvára iba jednu generáciu. Vývoj samičiek Puklice slivkovej je zaujímavý v podobe postupnej straty ich pohybu. V takomto prípade ostávajú natrvalo prisaté na konári alebo kmeni. Samičky kladú pod seba, k pristátemu miestu biele, drobné, voskom poprášené vajíčka a následne odumierajú. Samičky sú schopné klásť viac ako 1000 vajíčok.
V dôsledku silného napadnutia dochádza k uschnutiu a postupnému chradnutiu rastlín. Zoslabnuté a poškodené rastliny sú zdrojom pre rozvoj a šírenie sekundárnych patogénov a škodcov. Ak sa zanedbá ochrana a dôjde k masívnemu poškodeniu, porasty môžu v priebehu niekoľkých rokov úplne uhynúť. Napadnuté porasty sa vyznačujú zníženou úrodou hrozna, scvrkávaním bobúľ ale aj nerovnomerným dozrievaním.
Puklica slivková prednostne napáda zoslabnuté a vystresované výsadby a jedince, prípade rastliny, ktoré rastú na nevhodných stanovištiach, prípadne inak poškodené rastliny. Dôležitou preventívnou ochranou je správna výživa výsadieb a udržanie ich dobrého zdravotného stavu a kondičného stavu. V prípade, ak pozoruje na jednej rastline viniča viac dve samičky je potrebné bezprostredne pristúpiť k aplikácii prípravkov na ochranu rastlín. Vhodnou účinnou látkou je napr. deltamethrin, ktorý je povolený aplikovať u viniča na obaľovačov. V tomto prípade je však vhodné okrem listovej plochy aplikovať látku aj na kmienik, kde je výskyt puklice slivkovej u viniča najmarkantnejší. Okrem postupného chradnutia môže puklica slivková zapríčiniť aj prenos virózy zvinutky viniča (Grapevine leafroll associated viruses-GLRaVs).
V priebehu posledných rokov sme sa mohli stretnúť s rastúcim výskytom bakteriálnej nádorovitosti (Agrobacterium tumefaciens), ktorá trápila naše vinohrady predovšetkým v 90. rokoch minulého storočia.
|
Obr. 4: Bakteriálnej nádorovitosti (Agrobacterium tumefaciens). |
Výrazným charakteristickým znakom je vytváranie nádorov predovšetkým v bazálnej časti kmeňa, v ojedinelých prípadoch aj na jednoročnom dreve. Nádory sa vytvárajú po infekcii baktériami na mechanicky poškodených miestach. Nádory sú sivastej farby, následne sa zafarbujú do hneda a nakoniec aj drevnatejú. Napadnutý vinič má chorobný vzhľad a obmedzený rast. Listy začínajú od kraja žltnúť a následne nekrotizujú. Úroda sa výrazne znižuje.
Napadnuté rastliny je potrebné odstrániť, pričom použité náradie sa odporúča dôkladne dezinfikovať. Keďže baktérie môžu vnikať do rastliny cez poranené miesta. Dostatočná zásobenosť draslíkom a fosforom zvyšuje odolnosť rastlín. Zvýšený výskyt nádorovitosti sa prejavuje predovšetkým po období vegetačného pokoja s výskytom silných mrazov, následkom ktorých dochádza k popraskaniu nadzemných častí.
Huba pretrváva aj v pôde. V priepade obnovy vinohradov je potrebné venovať patričnú pozornosť prípravy pôdy a jej vyčistenie. Ak sa v minulosti na lokalite nádorovitosť vyskytla je potrebné na danej lokalite vinič nevysádzali minimálne 5 rokov. Najlepšie podmienky na jej šírenie sú od júla až do obdobia zberu hrozna, predovšetkým po krupobití, kedy dochádza k poškodeniu viniča. Preto je vhodné po poškodení viniča krupobitím aplikovať prípravky na ochranu rastlín s účinnou látkou folpet. Výber zdravého výsadbového materiálu má nesporný význam pre zamedzenie šírenia a kontaminácie vinohradu nádorovitosťou.
