Listové škvrnitosti sóje
Sója sa stáva na Slovensku významnou plodinou, vďaka čomu majú jej plochy v niektorých oblastiach Slovenska stúpajúci trend. Spolu so zvyšujúcim sa podielom sóje v osevnom postupe prirodzene stúpa aj výskyt škodlivých činiteľov, najmä chorôb a škodcov. Listové choroby sú podobne ako pri iných plodinách dôležitým redukčným faktorom úrod, čo sa odzrkadľuje aj v stúpajúcom počte autorizovaných fungicídov proti tejto skupine chorôb. Symptomatika listových chorôb nie je jednoduchá, čo platí aj v prípade sóje. Najmä huby z rodu Cercospora spôsobujú veľmi podobné symptómy, vďaka čomu je pre pestovateľa náročné správne sa zorientovať a identifikovať jednotlivé choroby.
Tento článok prináša najdôležitejšie informácie o listových chorobách sóje, čo môže napomôcť pestovateľom pri ich správnej identifikácii a voľbe vhodných ochranných opatrení.
Bakteriálna spála sóje (Pseudomonas syringae pv. glycinea)
Bakteriálna spála sa na vrchnej strane listov prejavuje vo forme drobných, žltých škvŕn o veľkosti 1-2 mm, nepravidelného tvaru a matného vzhľadu. Škvrny postupne tmavnú a tvorí sa okolo nich vodnatý okraj. Na spodnej strane listov sa v miestach škvŕn môžu tvoriť kvapôčky bakteriálneho exudátu, ktorý neskôr zasychá. Podobné škvrny sa môžu tvoriť aj na stonkách a strukoch. Škvrny postupne nekrotizujú, pletivo v škvrnách zasychá a vypadáva. Pri pokročilom a silnom napadnutí dochádza až k potrhaniu listov a ich predčasnému opadávaniu.
Pleseň sójová (Peronospora manshurica)
Pleseň sójová sa môže prejavovať v dvoch formách napadnutia rastlín – v systémovej a lokálnej forme. Systémová forma sa prejavuje na rastlinách, ktoré vyrástli z primárne infikovaného osiva. Lokálna forma napadnutia sa prejavuje na listoch neskôr počas vegetácie. Je typická tvorbou chlorotických škvŕn, ktoré sú nepravidelného tvaru, ostro ohraničené listovou žilnatinou. Škvrny sú zo začiatku malé, žlté, menšie ako 1 cm a tvoria sa na vrchnej strane listov. Neskôr škvrny hnednú, ich okraj tmavne a niekedy sa okolo škvŕn vytvára chlorotické haló. Pri silnom napadnutí môžu škvrny splývať. Na spodnej strane listov (v mieste tvorby škvŕn) sa vytvára sivastý povlak fruktifikácie - sporangioforov a sporangií. Napadnutie začína v porastoch ohniskovito, neskôr sa môže zmeniť na plošné napadnutie. Pri silnom defoliačnom efekte môže rastlina stratiť podstatnú časť listov, čo sa prejavuje znížením kvantity a kvality úrody.
|
Obr. 1: Pleseň sójová na vrchnej strane listu |
|
Obr. 2: Pleseň sójová na spodnej strane listu – povlak sporulácie |
Hnedá škvrnitosť listov sóje (Mycosphaerella uspenskajae - Septoria glycines)
Symptómy hnedej škvrnitosti sa na listoch sóje prejavujú tvorbou červenohnedých až hrdzavých, mierne vypuklých škvŕn o veľkosti 1-5 mm, ohraničených listovou žilnatinou. Škvrny postupne tmavnú, černejú, zväčšujú sa a môžu sa spájať. Typickým znakom je výrazné chlorotické haló okolo škvŕn. Napadnuté listy neskôr žltnú a predčasne opadávajú. Na škvrnách, hlavne na vrchnej strane listov sa vyvíjajú pyknidy, čo je dôležitým diagnostickým znakom od iných listových škvrnitostí. Najväčšia škodlivosť choroby býva ak sa objaví 3-5 týždňov pred zberom úrody. Škodlivosť ochorenia sa zvyšuje pri častejšom pestovaní sóje na tom istom pozemku.
|
Obr. 3: Hnedá škvrnitosť sóje – typické symptómy |
|
Obr. 4: Hnedá škvrnitosť sóje – splývanie škvŕn |
Cerkospórová škvrnitosť sóje (Cercospora sojina)
Na listoch sa choroba prejavuje tvorbou okrúhlych alebo hranatých škvŕn, o veľkosti 3-6 mm. Najskôr sú škvrny hnedočervenej farby, potom sivohnedé a postupne nekrotické pletivo škvŕn vybledne. Okraj škvrny je lemovaný červenohnedým okrajom. Na stonkách sa vytvárajú pozdĺžne škvrny, najskôr červenkasté, až sivohnedej farby. Počas vegetácie sa rozširuje konídiami, ktoré sa tvoria na škvrnách, na obidvoch stranách listov. Cerkospórová škvrnitosť patrí v teplých a vlhkých klimatických podmienkach medzi rozšírené choroby sóje. Pri silnom infekčnom tlaku môže spôsobiť úplnú defoliáciu.
|
Obr. 5: Cerkospórová škvrnitosť sóje |
Purpurová škvrnitosť sóje (Cercospora kikuchii)
Prvé symptómy sa objavujú na listových stopkách vo forme červeno-fialových drobných škvŕn, najmä v najvrchnejšej časti porastu. Na listovej čepeli sa tvoria najprv drobné fialové až purpurové škvrny. Listy začínajú žltnúť a zakrátko postupne celý list sfialovie až spurpurovie, čo často pripomína „zbronzovatenie“ listovej čepele. Typickým znakom je, že fialové sfarbenie sa vyskytuje najmä na strane listu vystavenému slnku, teda spravidla na hornej strane listovej čepele. Staršie - nižšie položené listy zostávajú zelené, postihnutá je najmä vrchná, najmladšia časť porastu. Silno napadnuté najvyššie listy môžu predčasne opadávať. Typickým znakom ale je, že po opadnutí listov ich stopky ostávajú na stonkách. Ak nastane silný výskyt choroby spojený s defoliáciou v období nalievania a tvorby semien, dochádza k markantným stratám na úrode. Fialové škvrny sa môžu tvoriť aj na stonkách. Choroba sa v poraste väčšinou neprejavuje ohniskovitým charakterom tak ako iné choroby, postihuje celý porast takmer uniformne. Obvykle sa vyskytuje vo vysokej intenzite, no spôsobené škody na úrode a jej kvalite bývajú mierne. Závisí od odrody a priebehu počasia v jednotlivých rokoch.
|
Obr. 6: Purpurová škvrnitosť listov |
|
Obr. 7: Purpurová škvrnitosť listov – pokročilé symptómy |
Fómová škvrnitosť sóje (Phoma spp., Ascochyta spp.)
Fómová škvrnitosť sa na listoch sóje prejavuje tvorbou svetlohnedých okrúhlych škvŕn o veľkosti 10-15 mm, ktoré sú ohraničené úzkym a tmavým okrajom. V pletive škvŕn sa môžu tvoriť pyknidy usporiadané v koncentrických kruhoch. Pletivo škvŕn postupne nekrotizuje a môže vypadávať. Huba prezimuje mycéliom na zvyškoch rastlín a napadnutom osive. Počas vegetácie sa rozširuje pyknospórami. Forma listovej škvrnitosti pri tejto chorobe nie je taká nebezpečná ako zníženie klíčivosti a vzchádzavosti semien.
|
Obr. 8: Fómová škvrnitosť sóje |
Hrdza sójová (Phakopsora pachyrhizi)
Prvé symptómy hrdze sa na listoch začínajú objavovať vo forme svetlozelených a chlorotických drobných škvŕn o veľkosti 2-5 mm. Tvoria sa v spodnejších až stredných poschodiach porastu. Škvrny postupne nadobúdajú hranatý tvar a červeno-hnedé sfarbenie. Ostávajú malé ale zvyšuje sa ich počet. Typickým znakom hrdze je tvorba urédií na spodnej strane listov, ktoré sa prejavujú ako červeno-hnedé kôpky (výtrusov). Pri silnom napadnutí škvrny pokrývajú podstatnú časť listu, ktorý žltne a opadáva. Ložiská úrédií sa postupne, najmä ku koncu vegetácie menia na ložiská téliospór, vďaka čomu sa ich farba mení z hrdzavo-červenej na čiernu. Pri silnom výskyte dochádza k úplnej strate listov - defoliácii porastu, čo vedie k strate na úrodách (30-80%) a na kvalite semien.
Ochrana proti listovým chorobám sóje
Tak ako pri iných hubových chorobách, aj v prípade listových škvrnitostí najprv treba začať s prevenciou.
- Hlboká orba. Keďže väčšina patogénov sóje prezimuje na rastlinných zvyškoch, tieto je dôležité na jeseň dôkladne zaorať. Minimalizačné systémy obrábania pôdy, napriek niektorým svojim výhodám, nahrávajú výskytu hubových chorôb tým, že rastlinné zvyšky zväčša zostávajú v povrchovej vrstve pôdy, kde slúžia ako zdroj infekcie pre nasledujúci rok.
- Striedanie plodín. Napriek tomu že sója v súčasnosti v SR nezaujíma ešte veľké výmery, dá sa predpokladať, že so stúpajúcimi plochami bude stúpať aj výskyt chorôb a škodcov. Preto je správne striedanie plodín dôležité aj v prípade sóje.
- Odolné odrody. Pri použití odolných odrôd je možné dokonca vyhnúť sa chemickej ochrane proti niektorým patogénom, napr. plesni sójovej. V jednej štúdii, ktorá posudzovala účinnosť chemickej ochrany bolo zistené, že pleseň sójová môže spôsobiť straty na úrode do výšky 12% pri náchylných odrodách, pričom pri rezistentných odrodách bola škodlivosť zanedbateľná. Podobne špecifická odolnosť sóje proti iným chorobám môže byť významná.
- Kvalitné osivo. Infikované semená s viditeľnými symptómami nie je vhodné použiť ako osivo, pretože sú zdrojom primárnej infekcie. Napriek tomu bolo pozorované, že ak bolo vysiate napadnuté a nenapadnuté osivo, rozdiely v úrodách neboli významné ani preukazné. Pri laboratórnych skúškach bolo dokázané, že ak infikované semená vzchádzali pri vysokej vlhkosti, primárne symptómy sa vyvinuli iba pri 20% rastlín.
- Vhodná agrotechnika. Pestovanie sóje pri správnej agrotechnike prirodzene zvyšuje odolnosť proti hubovým chorobám. Pri sóji to zvlášť platí pri pridávaní dusíkatých hnojív, ktoré môžu zvýšiť náchylnosť napr. proti plesni sójovej. Dôležitá je aj voľba sponu pri výseve, nakoľko prehustené porasty trpia chorobami viac ako pri optimálnej organizácii porastu.
- Morenie osiva. Morenie osiva zabraňuje prenosu choroby osivom a potláča skryté infekcie na osive. Napriek tomu je zdravé osivo bez symptómov kľúčovým faktorom, nakoľko účinnosť morenia nemusí byť dostatočná na osive s vyvinutými symptómami choroby. V SR momentálne nie je autorizované žiadne fungicídne moridlo proti hubovým chorobám sóje, ani proti plesni sójovej. Proti „hubovým chorobám sóje“ je autorizovaný iba biopreparát Polyversum ( Pythium oligandrum M1).
- Použitie foliárnych fungicídov. Väčšina autorov rozdeľuje chemickú foliárnu ochranu sóje podľa toho či je cielená na ochranu listov alebo semien. Na ochranu listov a úrody je najúčinnejší termín aplikácie R2 – plné kvitnutie. Avšak pre ochranu semien je účinnejšia neskoršia aplikácia - v termíne R3-R5 (tvorba strukov – začiatok tvorby semien). V oblastiach s vysokým infekčným tlakom listových chorôb sa preto fungicídy aplikujú v obidvoch termínoch, príp. častejšie. V SR sú podľa aktuálneho Zoznamu autorizovaných prípravkov na rok 2023 proti hubovým chorobám sóje autorizované viaceré fungicídy (tabuľka 1), pričom vyslovene proti listovým chorobám iba niektoré z nich. Pri použití fungicídov sa tak ako pri ostatných patogénoch odporúča striedanie účinných látok, aby sa zamedzilo vzniku rezistencie. Niektoré zahraničné práce uvádzajú pomerne vysokú rezistenciu patogénov k niektorým QoI fungicídom (strobiluríny), MBC a DMI fungicídom.
Tabuľka 1: Spektrum autorizovaných prípravkov v SR (rok 2023) proti chorobám sóje
