Perspektívy inovatívneho zakladania jarných porastov
Agronomické mýty a neprispôsobovanie sa pestovateľských technológií zmeneným pôdnym a klimatickým podmienkam dnes výrazne negatívne ovplyvňujú hospodárenie na pôde. My si volíme svoj prístup k pôde a jej úrodnosti! My určujeme v akom objeme a s akým nákladom budú vstupy do výroby. My sa rozhodujeme, akú technológiu budeme pre pestovanie používať! Naopak my neurčujeme, aké bude počasie a ani neurčujeme cenu za produkciu.
Vlaňajší rok priniesol na celom území SR počas výdatnejšie zrážky oproti minulým rokom. Bohužiaľ, vďaka tomu, že sú pôdy zhutnené a neštruktúrne väčšina týchto zrážok z polí odtiekla, odniesla so sebou aj najcennejšiu vrchnú vrstvu ornice a v mnohých prípadoch na poli stále stojí, nezasakuje.
Obr. 1a a 1b: Rozdiel v zasakovaní medzi konvenčnou technológiou a NoTill so zaradením medziplodín
Máme dôvody pre zmenu
Človek pôdu nevytvoril. Rovnako ako nevytvoril životné prostredie, v ktorom sa vyvinul. Dokáže ho však pretvoriť. Nie vždy úplne úspešne! Lenže zmeny v životnom prostredí, ktoré sa formovalo miliardy rokov, v porovnaní s pamäťou jednej ľudskej generácie, sú neporovnateľným časovým úsekom. Preto si dnes nedokážeme mnohé veci predstaviť.
Nanešťastie príroda, naše životné prostredie, má omnoho dlhodobejšiu pamäť. Teraz nám to dáva pocítiť. Voláme to „klimatická zmena“ ale nejde o nič iné ako o naše niekoľkogeneračné nevhodné zasahovanie do prírodných zákonitostí. Nevyrovnané zrážkové režimy, rastúca intenzita zrážok, prehrievanie pevniny, pokles prirodzenej pôdnej úrodnosti a podobne. Je toto dôvod pre zmenu!?
Zmeny v našom životnom prostredí nám naznačujú mimoriadnu potrebu zmeny nášho prístupu k hospodáreniu v krajine respektíve na pôde, aby sme dokázali zlepšiť hospodárenie s vodou na poľnohospodárskej pôde ale aj v lese. Adaptovať krajinu pre zníženie dopadov ako pôdne sucho respektíve mokro, záplavy, pokles zásob spodnej vody.
Vychádzajúc z predpokladu, že pestovateľské postupy v poľnohospodárstve by mali čo možno najviac kopírovať prírodné procesy, ako najperspektívnejšia technológia pre budúcnosť sa ukazuje technológia priamej sejby. Návrat o niekoľko storočí späť? Nie, vykročenie na cestu pre „trvaloudržateľnú budúcnosť“ ďalších našich pokolení.
„Neviete si predstaviť?“ Nevadí, všade vo svete je dosť príkladov so skúsenosťami niekoľkých desaťročí.
Pestujete medziplodiny??? Nezaklápajte ich do pôdy!!! Máte na poli ešte medziplodinu? Nestačili ste pripraviť pole na jeseň? Pomôže Vám priama sejba.
Obr. 2: Zapravenie medziplodinovej zmesi na jeseň je krok nesprávnym smerom |
NoTill je priama sejba
Pestovateľská technológia zvaná priama sejba alias NoTill si vyžaduje systémový prístup. Preto akékoľvek prvky konvenčného systému vytrhnuté z kontextu a prirovnávané bez súvislostí nedávajú perspektívu a bránia dosiahnutiu prínosov technológie priamej sejby. Základný rozdiel je v tom, že pri NoTill technológii staviame na „biologickej príprave pôdy“, nie mechanickej. Prostredníctvom symbiózy koreňového systému rastlín a pôdnej bioty. NoTill je založené na funkčnom a cielenom zaradení medziplodín respektíve krycích plodín do pestovateľskej technológie. Následne je technické riešenie a to sejací stroj, ktorý dokáže v minimálnej miere zabezpečiť sejbové lôžko a pracovať s vysokou priechodnosťou rastlinnými zvyškami na povrchu pozemku. Z dôvodu, že do pôdneho profilu táto technológia nezasahuje, ale mi dnes používame ťažkú techniku a nie vždy po pozemkoch jazdíme za vhodných vlhkostných podmienok, je dosť významnou požiadavkou na takéto stroje ich schopnosť kopírovať nerovnosti na pozemku, dodržať rovnomernosť hĺbky sejby a požadovaného prítlaku na sejacej pätke. Konštrukčných riešení vo svete je dnes už dosť. Ale ak má byť prioritou iba masívnosť a prítlak, „táto sejačka zaseje aj do betónu“, tak si potom kriticky odpovedzme či je potrebné siať do betónu, či to dáva predpoklad dobrého výsledku?
Systém a systémový prístup s technologickou disciplínou, ktorá sa výrazne odlišuje od dnes zaužívaných konvenčných prístupov sú nenahraditeľným základom priamej sejby. Preto nie je možné túto technológiu porovnávať v jednotlivých prvkoch systému s konvenčným hospodárením. Je to zmena filozofie, pohľadu na pestovanie a pôdu, ako také. Prínosy sa dostavia, len je potrebné dodržiavať systém a nemixovať prvky NoTill s konvenčným prístupom. Zásadne byť presvedčený o správnosti výberu a vydržať na novej ceste! Priama sejba ako barlička v prípade núdze nie je riešením pre zmenu hospodárenia na pôde.
Obr. 3: Pozemok dostatočne pripravený pre jarnú sejbu technológiou NoTill |
Prínosy priamej sejby - NoTill
Čokoľvek, čo je dnes spájané s problematikou pestovania na pôde je možné zodpovedným dodržiavaním technológie priamej sejby a revitalizácie pôdneho profilu biologickou cestou zlepšiť. Prínosy NoTill technológie pri dodržaní systémového prístupu a technologickej disciplíny sú komplexné. Niektoré okamžité ako napríklad:
- zníženie prácnosti prípravy pôdy,
- zníženie spotreby PHM,
- zníženie potreby času,
- zníženie potreby hnojenia (aplikácia pod pätu).
Iné sú dlhodobejšieho charakteru ako napríklad:
- zníženie spotreby pesticídov,
- stabilizácia agregátov a zoštruktúrnenie pôdneho profilu,
- zvýšenie účinnosti hnojív a tým zníženie ich spotreby,
- harmonizácia biodiverzity = zlepšenie zdravotného stavu pôdy a porastov,
- lepší manažment zrážkovej vody v pôde, adaptácia na pôdne sucho respektíve mokro.
V neposlednom rade sú prínosy aj ekonomické. Ale tieto sú významne závislé od ďalších faktorov. Najmä od ľudského faktoru, t.j. vhodnosť výberu sejacieho stroja, pozemku, nastavenia prvkov výživy a ochrany atď. Krátkodobé prínosy technológie NoTill sú v princípe znížené náklady. Dlhodobé prínosy sú investície do vyššej rentability produkcie. Celkové ekonomické prínosy sú potom založené na zvládnutí riadenia zmeny v pestovateľskom prístupe. Netreba si však mýliť ekonomické prínosy s výškou úrody prenásobenou cenou za komoditu. Priama sejba je nízkonákladová ale produkčne (úroda) závisí na celkovom zvládnutí prechodu od konvenčnej technológie. Kumulatívne je však vždy rentabilnejšia.
Módny trend alebo potreba
Vo svete existuje už mnoho funkčných modelov technológií priamej sejby na viacerých kontinentoch. Základným rozdielom je ich prispôsobenie pôdno-klimatickým podmienkam, trhovým požiadavkám a technickým riešeniam sejacích strojov. Medziplodiny respektíve krycie plodiny sú neodmysliteľným základom. Odlišujú sa zložením rastlinných druhov podľa vhodnosti do klimatického pásma alebo typu pôd.
Obr. 4: Bohatá viacdruhová zmes medziplodín urobí prípravu pôdy za Vás |
Konštrukčné odlišnosti sejacej techniky pre NoTill sú hlavne v systéme výsevnej pätky a odolnosti materiálov použitých pri výrobe opotrebiteľných pracovných ústrojenstiev. Rozumná masívnosť, prítlak, kopírovanie a priechodnosť sú viac menej identické požiadavky na všetky sejacie stroje. Niektoré tieto požiadavky spĺňajú vyváženejšie vo väčšom rozsahu, niektoré v menšom. Všetky však fungujú, ak sú pre ich efektívne využitie vytvorené predpoklady v nastavení systému priamej sejby.
Svetovo najvyužívanejšia je jednodisková (monodisc seeding unit) výsevná pätka s miernym vyosením na smer sejby a záklonom. Paralelogramové zavesenie a/alebo kombinované s jedno respektíve dvoj kolesovým systémom kopírovania. Rastie podiel strojov s hydraulickým prítlakom na sejaciu pätku. Prihnojovanie pod pätu alebo inovácia nazývaná MRB (Mid Row Bander), prihnojovanie do medziriadku. Lídrom vo vývoji sú severoamerické spoločnosti, ako napr. kanadská spoločnosť Bourgault, lídrom v náraste výmery s NoTill technológiami sú juhoamerické štáty a štáty východnej Európy (Ukrajina, Rusko, Kazachstan ....). Ktovie prečo?
Denná výkonnosť, nákladovosť produkcie, nedostatok zrážok, nedostatok personálu? Aj tieto aspekty vo svete získavajú na váhe argumentov v prospech NoTill technológie. U nás sa o nich tiež viac diskutuje. So znepokojením konštatujeme, že len diskutuje. Praktická realizácia zatiaľ zaostáva avšak prvou nádejou je spoločnosť Syncra s.r.o. poskytujúca nielen služby sejby, ale aj odborné poradenstvo v tejto oblasti.
Zmena technológií je nevyhnutná
Ak ešte nebol záujem, tak už je nutnosťou premýšľať nad zmenou pestovateľských technológií. Zásadným problémom minuloročnej jesene bolo, ako pripraviť príliš mokrú pôdu na to, aby sa do nej dalo zasiať. Dokonca aj striktné dodržiavanie agrotechnických termínov prechádza výrazným prehodnotením. Prioritou sa stalo mať aspoň zasiate, termín už nebol natoľko podstatný. Na jar bude tento problém, ako zasiať do takejto premokrenej utuženej pôdy, pravdepodobne pretrvávať. Reflexia ale mala nastať už najmenej pred desaťročím. Nemožnosť prípravy pôdy pred sejbou mechanicky otvára otázku akým iným spôsobom? Existuje len jeden vhodný a to je biologickou cestou. Tak ako to príroda vymyslela už pred miliónmi rokov. Medziplodinové zmesi, respektíve krycie plodiny prostredníctvom symbiózy koreňového systému a pôdnej mikrobioty riešia predsejbovú prípravu pôdy efektívne a jednoducho. Najpodstatnejším prínosom však je ich schopnosť zlepšiť a stabilizovať štruktúru pôdy a tým zasakovania zrážkovej vody. Na siatie do mechanicky nespracovanej pôdy s množstvom rastlinných zvyškov ale nemôžeme používať väčšinu dnes najrozšírenejšie používanej sejacej techniky.
Záver
Zodpovedné prebratie vo svete overeného pestovateľského prístupu, technológie priamej sejby, jej rozšírenie a nastavenie pre podmienky SR, sa s ohľadom na opakované problémy zmeny pôdnoklimatických podmienok a ekonomickej nákladovosti konvenčného prístupu pestovania stalo nevyhnutnou potrebou. Dôvody pre zmenu prichádzajú aj v podobe plánovanej legislatívy „Ozeleňovania“ poľnohospodárskej výroby v EÚ. Ostáva len veriť, že sa pri druhom pokuse v rámci SR, osvojiť si technológiu priamej sejby nájde väčší konsenzus a ochota zmeniť zabehnuté postupy, ktoré nás pripravujú o príležitosť pre oživenie „chlebového odvetvia“!