Repka ozimná - jednoduchá plodina si žiada jednoduchú agrotechniku
Cieleným zjednodušením agrotechniky pestovania repky ozimnej, možno dosiahnuť vyššiu stabilitu výnosov. Napriek tvrdeniu odbornej i laickej verejnosti, repka nie je náročná plodina (Obr. 1) a už vôbec nie škodlivá alebo nežiadúca. Škodlivé a zbytočne náročné technologické pestovateľské postupy sú tvorené prístupom pestovateľov, nie pre požiadavky samotnej plodiny. Náročnosť technológie pestovania repky v kontexte stability výnosov za súčasných zmien pôdno-klimatických podmienok je priamo ovplyvnená degradáciou pôdy. Situáciu zhoršuje nerovnomerné rozloženie zrážok počas vegetačnej sezóny. Väčšina pestovateľských prístupov nie je schopná efektívne hospodáriť s pôdnou vlahou. Tento fakt negatívne ovplyvňuje degradáciu pôdy, nielen čo sa týka fyzikálnych parametrov, ale aj biologickej aktivity, zdravotného stavu a efektívnej výživy porastov. Účinné riešenie tkvie v zjednodušení technologických postupov.
| Obr. 1: Repka pri ceste. Nikto ju nehnojil, nikto nekypril pôdu a predsa je krajšia ako na mnohých pozemkoch, 07.05.2020 |
Repka a pôda
Pokročilý stav degradácie pôd spôsobený vysokou intenzitou kyprenia a významným úbytkom uhlíka v pôde zapríčinil zvýšenie náročnosti pestovania repky a značnú nestabilitu konvenčných pestovateľských systémov vo výnosoch. Zhoršenie fyzikálnych vlastností pôdy, najmä nestabilita pôdnych agregátov potláča prirodzenú úrodnosť pôd rovnako ako genetický potenciál úrod súčasných odrôd repky ozimnej.
PÔDA ako základné a najdôležitejšie prostredie pre zhodnotenie všetkých vstupov pri pestovaní repky ozimnej svojím stavom zásadne ovplyvňuje náročnosť a ekonomiku pestovania. Neštruktúrna pôda bez náležitej biologickej aktivity stráca schopnosť manažovať a eliminovať nepriaznivé zrážkové pomery. Mylný predpoklad, že pôde jej úrodnosť dáva kyprenie na degradovaných pôdach s nedostatkom biologickej aktivity, tento stav negatívne prehlbuje. Pôdy strácajú schopnosť hospodáriť so zrážkovou vodou. Dôsledkom nápravných opatrení vo forme foliárneho ošetrenia je časté a významné stresovanie porastov. Navyše dochádza k zníženiu efektívnosti využitia aplikovanej výživy porastov a zhoršenie odolnosti porastu z pohľadu zdravotného stavu. Čím sa neúmerne a neefektívne zvyšuje spotreba hnojív a spotreba pesticídov v pestovateľských systémoch.
Uhlík a pórovitosť pôdy
Repka ozimná ako jedna z mála komerčne pestovaných plodín má pozitívnu uhlíkovú bilanciu. To znamená, že počas vegetačného cyklu viaže do formy organickej hmoty viac uhlíka ako ho spotrebuje mineralizáciou organickej hmoty z pôdy. V kontexte so stavom zásob pôdneho uhlíka na degradovaných pôdach a nedostatku organického hnojenia vynikajúca skutočnosť. Navzdory neodbornej laickej a neznalej odbornej verejnosti, ktorá v súčasnosti významne vystupuje z dôvodu nedostatočných poznatkov voči jej pestovaniu. Pomenujme si preto problém korektne a znalo. Problémom nie je repka ozimná ako plodina, ale pestovateľské postupy, ktoré používame. „Verejnosť neznalo kritizuje pestovanie plodiny, ale mala by sa sústrediť nie na rastlinný druh, ale na naše pestovateľské prístupy!“
Intenzívne kyprenie pôdy za posledných 200 rokov spôsobilo mimoriadny pokles zásoby pôdneho fosílneho uhlíka. Uhlíka, ktorý sa kumuloval v pôde dávno predtým ako sa prvý človek objavil na tejto planéte. Silná oxidácia a neadekvátna úhrada uhlíka do pôdy spôsobila pokles mikrobiálnej aktivity čím došlo k oslabeniu vodostálosti pôdnych agregátov. Takže pôdne agregáty sa ľahko rozplavujú a ťažko obnovujú, pôda stráca prirodzenú pórovitosť. Pôdy sú zlievavé a málo drobivé, nepriepustné zhutnenie neumožňuje obnovovať zásobu vody, kapilárne vzlínanie a praskliny zase zvyšujú neproduktívny výpar. Repka to však nespôsobuje! Z tohto pohľadu nákladné časté ani hlboké kyprenie nepredstavuje cestu pre budúcnosť, rovnako ako neprináša riešenie boja s „pôdnym suchom“.
Technologické omyly
Repka nepožaduje pôdne lôžko rozdrobené na prach a presušené. Repka nepožaduje holé pole pred sejbou. Jediným akceptovateľným argumentom je požiadavka technická pre zabezpečenie kvality sejby. Ale dnes už je dostatok možností pre technické riešenie sejby s požadovanou kvalitou, dokonca aj bez plošnej a hĺbkovej prípravy pôdneho profilu. Napríklad technológie s pásovou prípravou pôdy alebo aj bez prípravy pôdy, tie však vyžadujú zmenu myslenia a prístupu k pôde a pestovaniu repky (Obr.2). Ak sa pestovateľ dobrovoľne zrieka možnosti regulovať pôdnu vlahu na pozemku a náročnou prípravou pôdy sa pripraví o vlahu, pričom sa odsúdi na vzchádzanie porastu len zo zrážkovej činnosti, nie je to chyba repky ani za to nemôže „pôdne sucho“. Je to jeho rozhodnutie a jeho technológia, ktorú neuvážene udržiava pri živote. Zmena technologických postupov dnes nie je už len výsadou uvedomelých ale nutnosťou pre všetkých. Pretože pre mnohých už pestovanie repky nie je tak ekonomicky zaujímavé ako sa to často verejne a mediálne prezentuje. Tento rok to bude bohužiaľ smutnou skutočnosťou.
| Obr. 2: Technológia zakladania porastu repky ozimnej pásovou prípravou pôdy a sejbou do mulču rastlinných zvyškov predplodiny, 12.08.2019 |
Pôdne sucho
V prípade opakujúcich sa období s nedostatkom zrážok je potrebné prispôsobiť spôsob pestovania tak, aby sa zamedzilo zbytočným stratám pôdnej vlahy. Predovšetkým minimalizovať potrebu opakovanej kultivácie. Zabezpečiť, čo možno najdlhšie pokryvnosť povrchu pôdy porastom alebo rastlinnými zvyškami. Medziplodinové systémy tento problém pomôžu riešiť rovnako ako aj uhlíkovú bilanciu, zvýšenú mikrobiálnu aktivitu a v neposlednom rade lepšiu drobivosť pôdy v prípade repky najmä v zóne pôdneho profilu, kde je potrebné pripravovať sejbové lôžko. Nie je dôležitá len postieľka pre osivo repky, ale aj perinka, ktorou ju zakrývame. Hrudovitá pôda s veľkými agregátmi túto úlohu nespĺňa, rovnako ako úporná snaha veľké agregáty rozbiť mechanicky. Vtedy sa stráca potrebná pôdna vlaha a zvyšuje riziko tvorby prísušku. S ohľadom na posledné desaťročie, je lepšie pri repke ozimnej riešiť zodpovedne manažment rastlinných zvyškov tvorbou rovnomerne rozprestreného mulču a zúrodňovanie pôdneho profilu krycími plodinami realizovať pred jarné plodiny. Systematickým prístupom takto dokážeme pôdny profil opäť oživiť a spriechodniť pre vodu, čo pomôže nielen repke na konkrétnom pozemku, ale všetkým plodinám v osevnom postupe.
Koreň a komunikácia
Intenzívna a účinná komunikácia medzi pôdou a koreňovým systémom je základom pre akúkoľvek rastlinu. Príprava sejbového lôžka však je len začiatkom. Rozhodujúca je štruktúrnosť pôdneho profilu, priechodnosť nielen pre vodu ale aj koreňový systém. V tomto ponímaní rovnako ako v súvislosti s efektívnym využitím vstupov vo výžive je najdôležitejší koreňový systém. Intenzita komunikácie, teda bohatosť a objem koreňového systému je stavebným základom pre porast. Dnes nám však táto komunikácia viazne a nefunguje. Úporná snaha zvyšovaním vstupov vo výžive a ochrane porastov sa však míňa účinku. Naopak predražuje nákladovosť pestovania repky olejnej a nezabezpečuje rentabilitu nákladov. Bez obnovenej intenzívnej komunikácie koreňa v pôdnom prostredí však nie je účinnosť hnojív a CHOP efektívna. Tento vzťah sa nedá oklamať vyššou dávkou živín, aplikáciou na list, silenou stimuláciou v nevhodnom čase za nevhodných podmienok. Štruktúrna pôda a silný koreňový systém sú základným a jediným prostriedkom na eliminovanie dopadov „pôdneho sucha“ a riešením pre zvýšenie účinnosti živín a CHOP (chemické ošetrovanie pôdy). (Obr. 3)
| Obr. 3: Silný koreň – predpoklad uspokojivého výnosu a rentabilnej produkcie, 31.10.2018 |
Pôda je biologický ekosystém a preto potrebuje biologické riešenia. Uhlík, voda, štruktúra pôdy a biologická aktivita pôdy sú zásadnými hybnými činiteľmi procesov v pôde.
Poľnohospodárska prax však hľadá hlavne mechanické a chemické riešenia. Všetky snahy však v prevažnej väčšine prípadov končia v hĺbke pôdneho profilu okolo 20 cm, kde sa následne odohráva až 80% komunikácie medzi rastlinou a pôdnym prostredím. Negatívnym prejavom mnohonásobnej kultivácie je vytváranie technogénne utužených vrstiev v hĺbkach každej kultivácie opakovanej už 2x za sebou. Dôsledok slabej vodostálosti pôdnych agregátov naviac znefunkčňuje kultivačné snahy už po pár milimetroch zrážok. Pôda stratí draho a prácne mechanicky vytvorenú štruktúru, naruší sa výmena vody a vzduchu v profile na celý zbytok vegetačnej sezóny. Intenzívne hnojenie v povrchovej zóne pôdy umocňuje efekt lenivosti koreňového systému a jeho rozvoj do hĺbky. Nastáva nepomer medzi podzemnou a nadzemnou časťou rastlín pričom väčšia časť koreňového systému sa nachádza v hĺbke do 20 cm. Teda v časti pôdneho profilu, ktorá najviac trpí na zmenu teploty a vlhkosti počas vegetačného cyklu.
Rešpektovaním základných prírodných a fyzikálnych procesov spojených so zmenou v paušálnom konvenčnom prístupe sa dajú tieto problémy eliminovať. Potom môže pred zazimovaním porast repky vyzerať tak, ako je zachytený na obrázku 4.
| Obr. 4: Zdravý a mohutný porast repky olejnej pred zazimovaním (sejba do mulču s pásovou prípravou pôdy), 15.11.2018 |
Hustota a konkurencia
Aktuálna situácia našich degradovaných pôd nás zároveň udržuje pri ďalšom stereotype. Opätovne je spojená so slabou drobivosťou pôdy spôsobenou nedostatkom pôdneho uhlíka a tým nižšou biologickou aktivitou pôdy. Nielen, že neštruktúrnu pôdu mechanicky rozbíjame aby sme mohli pripraviť požadované sejbové lôžko pre sejačky, ktoré potrebujú rozmaznávať aby zasiali s požadovanou kvalitou, ale častokrát z dôvodu farmárskeho osiva respektíve zlých podmienok realizujeme neprimerane vysoké výsevky.
Pôdnoklimatické zmeny priniesli nielen nerovnomernosť zrážkového režimu ale aj vlahový deficit. Najčastejšia nesprávna obrana je zvýšenie výsevku, lebo podmienky pre vzchádzanie nie sú ideálne. Ale keď sa to podarí a repka povzchádza uspokojivo, tak máme väčšinou prehustené porasty. Celý zbytok sezóny rastliny v poraste, najmä počas sucha, sami sebe na pozemku konkurujú nielen o živiny a životný priestor, ale hlavne o vodu. Zrážka 20 mm predstavuje objem vody 200 m3/ha. Ak mám na hektári 150 000 silných jedincov, každý má k dispozícii cca 1,3 l vody. Ak mám na hektári 350 000 jedincov, hoci slabších, každý má k dispozícii cca 0,57 l vody. To je zásadná informácia, pretože všetko biologické je spojené s dostatkom vody. Ak voda chýba všetky procesy v pôde a rastline fungujú s nižšou intenzitou. Vtedy výrazne klesá aj účinnosť výživy a chemického ošetrovania a narastá chemický stres, ktorý musí rastlina odbúrať. Hustý porast je zároveň náchylnejší na hubové choroby. Náklady na výživu a ochranu boli vynaložené, ale ich účinnosť je z dôvodu nedostatku vody veľmi nízka.
| Obr. 5: Rozvoj habitusu rastlín a porast repky v závislosti na hustote porastu (priestorový efekt), 10.05.2020 |
Termín a množstvo zrážok ovplyvniť nevieme. Ale stav pôdy, hustotu porastu a výšku vstupov ovplyvniť môžeme, keď chceme. Dostatočný životný priestor prospieva každému z nás aj samotným rastlinám na poli. Ak majú rastliny priestor, ako znázorňuje obrázok 5, za obdobných podmienok budú mať lepší vzrast, rozvinutejšie vetvenie, viac nasadených šešúľ a pod.. Rovnako ako pre nadzemnú časť rastlín to platí aj pre koreňový systém (Obr.6). Samozrejme za predpokladu, že pôda je dostatočne štruktúrna bez neprimeraného zhutnenia a vzdušná čo možno najdlhšie počas vegetačnej sezóny.
| Obr. 6: Silná rastlina repky po prezimovaní, keď má koreň priestor v pôde, 20.03.2019 |
V prípade, že prestaneme byť sústredený iba na založenie porastu, aj keď tú rozhodujúcu časť a budeme brať do úvahy komplexne celú vegetačnú sezónu a riziká prejavov pôdnych a klimatických zmien dokážeme výrazne eliminovať ich negatívne dopady. Efektívna a rentabilná produkcia na poli bola, je a bude závisieť na vode. Prestaňme ňou plýtvať pri príprave pôdy, rozdeľme ju pre menej jedincov, aby sme uhasili ich smäd a buďme vnímavý a flexibilný pri zabezpečení potrieb porastu s ohľadom na aktuálny vývoj kondície porastu a jeho životných podmienok počas vegetačného cyklu. Menej je častokrát viac.(Obr. 7)
| Obr. 7: Strnisko a zbytok rastliny po zbere repky (12 – 15 jedincov/m2, výnos 4,5 t/ha), 07.08.2019 |
Súčasná genetika osív je na úrovni, ktorá bez vážnejších problémov umožňuje dosiahnuť zaujímavú úrodu. Aby to však bolo rentabilné, je potrebné citlivo zvážiť výsevok, štruktúrnu kvalitu pôdy a regionálne pôdnoklimatické podmienky v súlade so zmenami vo vývoji zrážok za posledné desaťročie. Tomu prispôsobiť samozrejme svoju technológiu pestovania repky olejnej. (Obr. 8)
| Obr. 8: Mohutný a zdravý porast pred zberom (12 – 15 jedincov/m2, výnos 4,5 t/ha), 12.06.2019 |
Pôdna biostimulácia
Ďalším efektívnym spôsobom pre zmenu v prístupe k pestovaniu nielen repky olejnej ale aj k pôde je zaradenie pôdnej biostimulácie. Cielené, systémové, opakované realizovanie biostimulácie umožňuje dosiahnuť efekt zoštruktúrnenia pôdneho profilu a obnovenia prirodzenej úrodnosti rovnako ako zlepšenie jej zádržnej schopnosti. V kombinácii s pôdoochrannou technológiou alebo so systémom pestovania, v ktorom sú zaradené medziplodiny respektíve krycie plodiny pôdna biostimulácia výrazne úrýchľuje proces uzdravovania pôdneho profilu. V konvenčných systémoch pestovania dokáže porovnateľné výsledky aj bez nutnosti hľadania nových technických riešení. Avšak ako praktické a výskumné výsledky ukazujú pri súčasne využívaných technológiách najefektívnejšie výsledky biostimulácie pôdy sú dosahované v bezorbových technológiách. To jest so zníženou intenzitou kyprenia a nižšou hĺbkou spracovania pôdy. V prípade pôd s veľmi nízkou vodostálosťou agregátov sú dokonca účinnejšou náhradou hĺbkového kyprenia – podrývania.
Tabuľka 1: Rozdiel objemovej vlhkosti pôdy v pôdnom profile 0 -70 cm pri použití pôdneho biostimulantu NeOsol oproti kontrole, realizovaný ZVT s. r. o. Troubsko, Litobratřice
Systémový pokus s pôdnym biostimulantom realizovaný v Litobratřiciach na južnej Morave prehľadne ukazuje, že je možné prostredníctvom biostimulácie pozitívne ovplyvňovať retenčnú schopnosť pôdy.
Graf 1 Laboratórne výsledky stanovenia vlhkosti pôdy, (pôdna biostimulácia, pokus Litobratřice)
Graf nameraných hodnôt vlhkosti pôdy na prevádzkovom pokuse v Litobratřiciach zobrazuje zlepšenú zádržnú schopnosť pôdneho profilu po aplikácii pôdneho biostimulantu oproti kontrole (graf 1). V tabuľke 1 je uvedený rozdiel vlhkosti nameranej v pôdnom profile prepočítaný na ekvivalent zrážok v mm v čase merania za posledné 3 roky. Zároveň je vyjadrený podiel zvýšeného obsahu vlhkosti v profile z úhrnu celoročných zrážok. Je zrejmé, že systematická aplikácia pôdneho biostimulantu zvyšuje zádržnú schopnosť pôdneho profilu smerom do hĺbky, čo je asi najdôležitejší nástroj na boj s pôdnym suchom. Hodnoty podielu sú však merané iba v jednom období. Pre porovnanie hodnota objemu zrážok za september a október 2019 bola 106 mm. Z toho na kontrole oproti biostimulačnej variante bol objem vlhkosti o 34,42 mm zrážok nižší. Za 2 mesiace kalendárneho roka rozdiel 34,42 mm zrážok (6,26% z ročného úhrnu) vlahy stratenej neproduktívnym výparom z dôvodu nižšej kvality pôdnej štruktúry. Zásoba vody, ktorá v pôde bola ale už nie je! Voda, ktorá mala predstavovať zásobu pre obdobie sucha. Po 3 rokoch systematickej biostimulácie sa efektívnosť hospodárenia s pôdnou vlahou počas 2 mesiacov vegetačnej sezóny zvýšila o 32 %! Predstavme si to v kontexte krajiny, alebo aspoň výmery ornej pôdy vo Vašom podniku. Merania potvrdili nárast zádržnej (retenčnej) schopnosti pôdy ošetrenej biostimulantom o 236 m3/ha. Dokážeme toľko vody naliať pre potreby porastov v horúcich a suchých týždňoch alebo mesiacoch? Najmä, keď naše pozemky sú v stave katastrofálnej zádržnej schopnosti vďaka nášmu prístupu k spracovaniu pôdy a nerešpektovaniu pôdy ako biologického ekosystému.
Zároveň má pôdna biostimulácia pozitívny dopad aj na pôdnu štruktúru (obr. 9), obsah uhlíka a pomer C/N (graf 2 a graf 3), čo sú základné predpoklady pre oživenie degradovaných pôd a následné zlepšovanie výnosov nielen repky olejnej ale aj ostatných plodín. Lepšia pôdna štruktúra znamená lepšie hospodárenie s vlahou, lepšiu biologickú aktivitu a zvýšenie účinnosti aplikovanej výživy ako aj ochrany v porastoch. A tým samozrejme lepšiu rentabilitu pestovania. Aplikácia pôdnych biostimulantov na základe týchto výsledkov sa ukazuje ako jednoduché, plošné a komplexne riešenie. Ukazuje sa, že pôdna biostimulácia môže predstavovať efektívny a realizovateľný nástroj pre zmiernenie dopadov „pôdneho sucha“ a ochranu zásoby pôdneho uhlíka naprieč všetkými používanými pestovateľskými technológiami.
Na obrázku 9 je vidieť, že oproti kontrole vľavo s technogénnym utužením sa pôdny profil zoštruktúrnil, utužená vrstva sa stratila a tým dala priestor pre rozvoj koreňov do hĺbky.
| Obr. 9: Systémový pokus s pôdnou biostimuláciou Litobratřice, 05.11.2018 |
Tabuľka 2: Vybrané základne fyzikálne parametre pôdy (pôdna biostimulácia, pokus Litobratřice)
Graf 2 Hodnota zmeny zásob uhlíka (pôdna biostimulácia, pokus Litobratřice)
Graf 3 Zlepšenie pomeru C/N (pôdna biostimulácia, pokus Litobratřice)
Záver
Repka olejná nie je náročná plodina. Jej pozitívna uhlíková bilancia je na dnešných degradovaných pôdach prospešná ba dokonca žiadúca. Ak k jej pestovaniu budeme pristupovať uvážene, nebudeme nezmyselne zvyšovať náročnosť jej pestovania a najmä ošetrovania, nemusíme sa obávať žiadnych negatívnych následkov a zostane takzvanou tržnou plodinou s ekonomickou efektívnosťou. Bohužiaľ zatiaľ sa nám to nedarí a laická verejnosť to vníma ako problém. Skúsme to zmeniť? Zmeňme svoj prístup k pestovaniu, zjednodušme svoje postupy a umelo vytvorený problém prestane existovať. V jednoduchosti je zvyčajne aj krása.
Poďakovanie:
Výsledok vznikol za čiastočnej podpory Ministerstva zemědělství ČR, inštitucionálna podpora MZE-RO1720.
