Trávne porasty v chove dojčiacich kráv
Trávne porasty ako objemové krmivo sú významnou zložkou krmovinovej základne v chove hospodárskych zvierat a významne ovplyvňujú produkciu a kvalitu živočíšnych produktov. V podmienkach horských a podhorských oblastí produkcia závisí v značnej miere od úrovne adekvátnych opatrení. Pravidelným a správnym dodržiavaním základných pratotechnických opatrení sa zabezpečí priaznivé floristické zloženie a tým aj požadovaná úroda a kvalita trávnych porastov.
Obr. 1: Pasienky na jar |
K dôležitým pratotechnickým opatreniam trávnych porastov patrí ich využívanie v optimálnom termíne. Prvým a najdôležitejším mechanizačným zásahom na jar je bránenie, ktoré nahrádza smykovanie. Používajú sa najmä prstové brány, ktoré majú aj odburiňujúci účinok, prevzdušňujú mačinu, vyrovnávajú povrch pasienkov, rozhŕňajú mraveniská a aj exkrementy pasených zvierat z predchádzajúcej sezóny. Trvalé trávne porasty využívame kosením alebo pasením, ale za najvhodnejšie sa považuje striedavé využitie. Pri využívaní rozhodujú aj ďalšie činitele a to, frekvencia a termín využívania. Termín využívania vplýva na úrodu sušiny, obsah živín, stráviteľnosť organickej hmoty, respektíve chutnosť a tým aj množstvo prijatého krmiva. Pri kosení odporúčame v úžitkových rokoch prvú kosbu vykonať najneskôr do začiatku klasenia dominantných druhov tráv (začiatok butonizácie ďateliny lúčnej). V tomto období je síce úroda sušiny nižšia, ale kvalitnejšia s vyšším obsahom organických a minerálnych látok a nižšou vlákninou. Po tomto období sa porasty dostávajú do fázy kvitnutia, v ktorom narastá koncentrácia vlákniny a zhoršujú sa ich kvalitatívne parametre. Druhú kosbu je potrebné uskutočniť cca po uplynutí 5 - 6 týždňov, po ďalších 8 týždňoch sa (podľa priebehu poveternostných podmienok a stavu porastu) otvorí priestor pre tretiu kosbu alebo jesenné dopásanie. Ak sa v letných mesiacoch vyskytne nedostatok zrážok a vysoké teploty, môže nastať situácia, kedy sa vykoná jedna kosba na jar. Neskôr potom bude možné vykonať ďalšiu kosbu (koncom augusta, začiatkom septembra) alebo porast prepásť.
Obr. 2: Pasienky na jeseň |
Pasenie je potrebné regulovať podľa kvality, výšky a fenologickej fázy porastu. Požaduje sa optimálna výška porastu pre HD 7 - 10 cm. Pri intenzívnom spásaní je vhodné plochu pasienka rozdeliť na menšie časti (oplôtky), aby zvieratá vypásli narastenú fytomasu rovnomerne a nezostávali v poraste nedopasky, ktoré by následne znehodnocovali narastajúci nový porast. Po vypasení je na regeneráciu porastu potrebných minimálne 14 - 21 dní podľa vegetačného obdobia a klimatických pomerov (na jar kratšie, v lete dlhšie obdobie).
Obr. 3: Pasúce sa stádo dojčiacich kráv |
V príspevku prezentujeme výsledky hodnotených pasienkových porastov v chove HD, v podhorskej oblasti v okrese Brezno. Vybrané boli dva pasienky pri obci Beňuš, ktoré obhospodarovalo Družstvo AGB Beňuš. Nachádzali sa v nadmorskej výške 610 m s prevládajúcim pôdnym typom kambizem. Pasienok 1 mal 34,53 ha (48,7889252N, 19,6492290E) a pasienok 2 – 19,83 ha (48,8501129N, 19,6282673E). Na pasienkoch sme hodnotili kvalitu fytomasy a potenciálnu produkčnú schopnosť pasienkových porastov. Stáda dojčiacich kráv s teľatami boli celodenne pasené.
Pasienky 1 a 2 dosiahli v hĺbke 0 – 150 mm extrémne kyslú pôdnu reakciu v obidvoch sledovaných rokoch. Pôdna reakcia, spolu s dostupnosťou živín, vlhkosťou pôdy a typom hospodárenia patrí medzi faktory ovplyvňujúce zloženie trávneho porastu. Koncentrácia dusíka v pôde bola stredná. V pôde bol vyhovujúci obsah fosforu a draslíka. Na základe pomeru humínových a fulvokyselín (HK : FK) bol určený typ humusu - fulvínový, lebo hodnoty boli nižšie ako 0,5.
Tabuľka 1: Pôdne vlastnosti trvalých trávnych porastov v rokoch 2021-2022
Pri floristickom hodnotení porastov sme použili metódu redukovanej projektívnej dominancie podľa Malocha (1953). Porasty na pasienkoch 1 a 2 dosiahli 78 – 80 %-né zastúpenie trávnych druhov (graf 1). Dominantné zastúpenie z trávnych druhov mali predovšetkým ovsica páperistá, ovsík obyčajný, kostrava červená, lipnica lúčna, tomka voňavá. Byliny mali 14 až 15 %-ný podiel v poraste. Z nich dominovali, púpava lekárska, rebríček obyčajný, ľubovník bodkovaný, štiav lúčny, alchemilka obyčajná a skorocel kopijovitý. Najnižšie zastúpenie sme evidovali pri floristickej skupine leguminóz, len 2 až 3 %, s maximálnym zastúpením ďateliny plazivej a ďateliny lúčnej.
Graf 1: Pokryvnosť floristických skupín v poraste
V prvom roku bola na lokalitách evidovaná vyššia produkcia sušiny ako v druhom roku
(graf 2), kedy bol zaznamenaný až o 40 % nižší úhrn zrážok počas vegetácie. Pasienok 1 poskytol vyššiu priemernú úrodu (1,86 t.ha-1) ako pasienok 2.
Obsah živín hodnotených pasienkových porastov a výživná hodnota fytomasy pasienkového porastu v rokoch 2021 - 2022 je vyjadrená v tabuľkách 2 a 3. Obsah N-látok sa pohyboval od 115,23 g.kg -1 sušiny do 140,30 g.kg-1sušiny v prvom sledovanom roku a od 84,27 g.kg -1 sušiny do 175,97g.kg-1 sušiny v druhom roku. Dojčiace kravy v porovnaní s kravami s vysokou produkciou mlieka majú nižšiu potrebu dusíkatých látok. V období od začiatku laktácie sa uvádza potreba dusíkatých látok 11,22 %, na vrchole laktácie 12,80 % a do zasušenia klesá potreba na 10,35 % až 8,05 % N-látok v 1 kg sušiny krmiva. Nami zistené koncentrácie dusíkatých látok korešpondujú s uvádzaným dostatočným obsahom pre dojčiace kravy mäsového typu s priemernou živou hmotnosťou 700 kg a priemernou produkciou 10 kg FCM mlieka. Obsah vlákniny s rozpätím 233,21- 290,98 g.kg-1 sušiny a 219,41 - 295,07 g.kg-1sušiny spĺňal potrebu vlákniny dojčiacich kráv mäsového typu počas laktácie.
Graf 2: Produkcia sušiny fytomasy v rokoch 2021 a 2022 (t.ha-1)
Zistené hodnoty netto energie laktácie (NEL) fytomasy porastu, na všetkých hodnotených lokalitách nespĺňajú požiadavku na energetickú potrebu krmiva v období na začiatku laktácie kráv. Energetická hodnota krmiva pre túto kategóriu sa má pohybovať v rozmedzí od 5,61 do 6,03 období na začiatku laktácie a v období zasušenia jej hodnota klesá na 4,57 MJ NEL.kg -1 sušiny. Prírastky živej hmotnosti teliat závisia od úžitkovosti dojníc a po 4-tom mesiaci života aj od úrody fytomasy pasienkového porastu. Ak rozhodujúca časť mliečnej výživy teliat prebieha v období pastvy, pri dostatku mlieka dojčiacich kráv (8 - 10 kg) dosahujú teľatá prírastok živej hmotnosti 1 kg. Na sledovaných plochách sme hodnotili produkčnú účinnosť na základe koncentrácie PDI (dusíkaté látky skutočne strávené v tenkom čreve) a na základe koncentrácie NEL (netto energia laktácie). Hodnoty priemernej potenciálnej produkčnej účinnosti pasienkových porastov v hodnotených oplôtkoch (PMPNELa PMPPDI) boli v rozsahu 1,47 – 1,78 kg FCM mlieka v prvom roku a v rozsahu 1,07 – 2,24 kg FCM mlieka v druhom roku.
Tabuľka 2: Obsah živín a produkčný mliekový potenciál vo fytomase pasienkových porastov (2021)
Všeobecne sa udáva príjem pasienkového porastu hovädzím dobytkom 2,3 - 3,0 % zo živej hmotnosti. Kvalitné trávne porasty, môžu zabezpečovať dennú produkciu dojníc 10 - 12 litrov mlieka, čo zodpovedá potrebe 1 kg prírastku živej hmotnosti teliat vo veku 120 dní. Produkcia mlieka 8 - 8,5 kg zabezpečuje u teliat priemerný denný prírastok živej hmotnosti cca 900 g. Dostatok kvalitnej fytomasy pasienkových porastov je v pasienkovom chove zvierat jedným z rozhodujúcich činiteľov pre dosiahnutie požadovanej produkcie chovaných zvierat.
Tabuľka 3: Obsah živín a produkčný mliekový potenciál vo fytomase pasienkových porastov (2022)
Na základe realizovaného monitoringu uvedených pasienkov sme zhodnotili produkčnú schopnosť a kvalitu trávnych porastov. Pre krmovinárske využitie trávnych porastov by sme v daných pôdnoklimatických podmienkach odporučili nasledovné optimalizačné opatrenia. Vzhľadom k nižšiemu percentuálnemu zastúpeniu krmovinársky hodnotných trávnych druhov a ďatelinovín navrhujeme vykonať bezorebný prísev vhodnými kultúrnymi druhmi tráv a ďatelinovín. Odporúčame dodržiavať zásady správnej organizácie pasenia a venovať adekvátnu starostlivosť prisiatym pasienkovým porastom (jarné bránenie, odstraňovanie nedopaskov a rozotieranie exkrementov).