Nová správa FAO zdôrazňuje možné výhody a riziká spojené s potravinami budúcnosti
Prognostická štúdia sa zaoberá potenciálnymi výhodami a obavami v súvislosti s novými potravinami a novými technológiami.
Správa – Premýšľame o budúcnosti bezpečnosti potravín - mapuje niektoré z najdôležitejších vznikajúcich problémov v potravinárstve a poľnohospodárstve so zameraním na dôsledky v oblasti potravinovej bezpečnosti, ktoré rieši čoraz viac spotrebiteľov na celom svete.
Správa pokrýva osem kategórií hlavných trendov: klimatické zmeny, nové zdroje potravín a výrobné systémy, rastúci počet fariem a zeleninových záhrad v našich mestách, meniace sa správanie spotrebiteľov, obehové hospodárstvo, veda o mikrobiómoch, technologické a vedecké inovácie a potravinové podvody.
Najzaujímavejšie zistenia:
- Zvýšené vystavenie kontaminantom – Zvýšená pozornosť sa venuje vplyvu meniacich sa modelov počasia a teplôt a FAO nedávno vydala správu o dôsledkoch zmeny klímy na bezpečnosť potravín v roku 2020. Nedávne dôkazy poukazujú na vážny vplyv zmeny klímy na rôzne biologické a chemické kontaminanty v potravinách zmenou ich virulencie, výskytu a šírenia. Tradične chladnejšie zóny sa stávajú teplejšími a priaznivejšími pre poľnohospodárstvo, čím sa však otvárajú nové biotopy poľnohospodárskych škodcov a toxických druhov húb.
- Medúzy, riasy a hmyz – Jedlé druhy medúz sa v niektorých častiach Ázie konzumujú už po generácie. Majú nízky obsah sacharidov a vysoký obsah bielkovín, ale majú tendenciu sa ľahko kaziť pri okolitých teplotách a môžu slúžiť ako prenášače patogénnych baktérií, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť ľudské zdravie. Spotreba morských rias sa rozširuje aj za hranice Ázie. Jedným z potenciálnych zdrojov obáv je ich schopnosť akumulovať vysoké hladiny ťažkých kovov, ako je arzén, olovo, kadmium a ortuť. Záujem o jedlý hmyz tiež stúpa aj v reakcii na rastúce povedomie o vplyvoch výroby potravín na životné prostredie. Aj keď môžu byť dobrým zdrojom bielkovín, vlákniny, mastných kyselín a mikroživín, ako je železo, zinok, mangán a horčík, môžu obsahovať kontaminanty a u niektorých ľudí môžu vyvolať alergické reakcie.
- Rastlinné alternatívy – Stále viac ľudí sa stáva vegánmi alebo vegetariánmi, pričom často uvádzajú obavy o dobré životné podmienky zvierat a vplyv hospodárskych zvierat na životné prostredie. To viedlo k vývoju rôznych rastlinných alternatív k mäsu. Ako sa rastlinná strava rozširuje, je potrebné zvýšiť povedomie o bezpečnosti potravín, napr. v otázke alergénov z potravín, ktoré sa predtým bežne nekonzumovali.
- Mäso na báze buniek – O desiatkach spoločností je na celom svete známe, že vyvíjajú steaky, hovädzie hamburgery alebo kuracie nugetky na báze buniek. Potenciálne obavy zahŕňajú použitie živočíšneho séra v kultivačnom médiu, ktoré môže spôsobiť mikrobiologickú aj chemickú kontamináciu.
- Nové technológie – Skutočná technologická revolúcia transformuje naše agropotravinárske systémy a pomáha nám vyrábať viac za menej. Medzi príklady patria inteligentné obaly, ktoré predlžujú trvanlivosť potravinárskych výrobkov, technológia blockchain, ktorá zaisťuje vysledovanie potravín v dodávateľských reťazcoch, a 3D tlačiarne, ktoré vyrábajú sladkosti a dokonca aj „mäsové“ textúry s použitím rastlinných zložiek. Aby boli takéto technológie sprístupnené všetkým, bude kľúčové podporovať štandardy a osvedčené postupy, prístup k spoľahlivým a správnym referenčným databázam, prenos získaných skúseností a transparentnosť pri zdieľaní údajov medzi zainteresovanými stranami.
Výťah a preklad z originálu
Zdroj:
https://www.fao.org/newsroom/detail/fao-report-future-food-foresight/en